Termínované vklady vo vybraných bankách SR a ich využitie v podmienkach SR

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Termínované vklady vo vybraných bankách SR a ich využitie v podmienkach SR Saving Deposits in Selected Banks in SR and its Use in Conditions of SR Diplomová práca Autor: Bc. Petra Kubovčíková Finance Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD. Banská Bystrica Máj 2015

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Liptovskom Mikuláši dňa 31. marca 2015 Bc. Petra Kubovčíková

3 Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať Ing. Adriáne Šlajferčíkovej, PhD. za odbornú pomoc, cenné pripomienky a ochotu pri vypracovaní diplomovej práce. Ďalej ďakujem špecialistom zo Slovenskej sporiteľne a OTP banky. V Liptovskom Mikuláši dňa 31. marca 2015 Bc. Petra Kubovčíková

4 Anotácia KUBOVČÍKOVÁ, Petra, Bc.: Termínované vklady vo vybraných bankách SR a ich využitie v podmienkach SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 80. Diplomová práca sa zaoberá termínovanými vkladmi vo vybraných bankách a ich vyuţitím v podmienkach SR. Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie pojmov súvisiacich s depozitnými produktmi, na spôsoby úročenia depozít a na ochranu vkladov v Slovenskej republike. Druhá kapitola sa zaoberá analýzou termínovaných vkladov v SR, hlavnou časťou tejto kapitoly je analýza konkrétneho termínovaného vkladu v jednotlivých bankách a následné vypracovanie modelového príkladu. Tretia kapitola je zameraná na komparáciu termínovaných vkladov vo vybraných bankách SR a následné vyhodnotenie najvýhodnejšieho termínovaného vkladu. Okrem toho zahŕňa dotazníkový prieskum, ktorého cieľom je zistiť mieru vyuţívania termínovaných vkladov klientmi bánk v podmienkach SR. Kľúčové slová: komerčná banka, pasívne operácie, depozitné produkty, termínované vklady, úročenie vkladov, poistenie a ochrana vkladov.

5 Annotation KUBOVČÍKOVÁ, Petra, Bc.: Saving Deposits in Selected Banks in SR and its Use in Conditions of SR. [Diploma thesis]. Banking Institute, university of Prague, foreign university inbanská Bystrica. Department of finance, accounting and insurance. Work supervisor: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD. The year of Presentation: Number of pages: 80. Diploma thesis deals with the saving deposits in selected banks and its use in SR. The diploma thesis is divided into three chapters. The first chapter provides the theoretical backround and definitions related to term products, ways of bearing interest of term products and to the security of deposits in Slovak republic. The second chapter focuses on the analysis of the saving deposits in SR, the main part of this chapter is the analysis of specific saving deposit in selected banks and follow-up elaboration of the model example. The third chapter is focused on comparation of saving deposits in selected banks in SR and consecutive evaluation of the most profitable saving deposit. It also involves questionaire research, which goal is to find out the level of using saving deposits by bank clients in SR. Keywords: commercial bank, passive operations, deposit products, saving deposits, interest on deposits, insurance and deposit protection.

6 OBSAH ÚVOD DEPOZITNÉ PRODUKTY KOMERČNEJ BANKY - TEORETICKÝ POHĽAD NA PROBLEMATIKU Banka a jej činnosti Systematizácia bankových obchodov Pasívne operácie komerčnej banky Depozitné produkty komerčnej banky Vklady splatné na poţiadanie Termínované vklady Úsporne vklady Špecifické formy depozít Depozitné certifikáty Bankové obligácie Úročenie vkladov Poistenie a ochrana vkladov v podmienkach SR Zhrnutie 1. kapitoly ANALÝZA TERMÍNOVANÝCH VKLADOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR Vývoj priemerných úrokových sadzieb vkladov od roku Vývoj priemerných úrokových sadzieb termínovaných vkladov od Porovnanie úrokových sadzieb pri vkladových produktoch Termínované vklady v Slovenskej sporiteľni Druhy termínovaných vkladov v Slovenskej sporiteľni Modelový príklad termínovaného vkladu v Slovenskej sporiteľni Termínované vklady v OTP Banke Druhy termínovaných vkladov v OTP Banke Modelový príklad termínovaného vkladu v OTP Banke Termínované vklady v Privatbanke Druhy termínovaných vkladov v Privatbanke Modelový príklad termínovaného vkladu v Privatbanke Zhrnutie 2. kapitoly

7 3 KOMPARÁCIA TERMÍNOVANÝCH VKLADOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR A ZHODNOTENIE MIERY VYUŢÍVANIA PREDMETNÝCH PRODUKTOV KLIENTMI BÁNK V PODMIENKACH SR Komparácia termínovaných vkladov vo vybraných bankách Komparácia analyzovaných termínovaných vkladov vo vybraných bankách Dotazníkový prieskum Zhrnutie tretej kapitoly ZÁVERY A ODPORÚČANIA ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK PRÍLOHY

8 ÚVOD V posledných rokoch sa rozhodlo veľa ľudí, ţe nebudú mať ich ţivotné úspory doma, ale vloţia si ich do finančných inštitúcií. Banka ponúka klientom depozitné produkty, ktoré predstavujú pre klientov moţnosť, ako si finančné prostriedky uschovať, zhodnotiť, a to bez akéhokoľvek rizika. Depozitné produkty sú dôleţité nástroje pre banku aj pre samotných klientov. Z pohľadu bánk predstavujú depozitné produkty spôsob, ktorým si banka zabezpečí finančné prostriedky na financovanie jej aktívnych bankových obchodov, hlavne poskytovanie úverov. Z pohľadu klientov predstavujú depozitné produkty spôsob, ako si zhodnotiť dočasne voľné peňaţné prostriedky. Pre klientov, ktorí nechcú riskovať a chcú mať finančné prostriedky chránené a zhodnotené, je vhodný termínovaný vklad. Termínovaný vklad predstavuje moţnosť, ako si zhodnotiť peniaze s vopred dohodnutým úrokom, ktorý je výrazne vyšší ako pri vklade na beţnom účte. Cieľom diplomovej práce je na základe teoretických východísk skúmanej problematiky uskutočniť analýzu termínovaných vkladov vo vybraných bankách SR, ich komparáciu a vyhodnotiť mieru vyuţívania predmetných produktov klientmi bánk v podmienkach SR. Celkovo je diplomová práca rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie pojmov súvisiacich s depozitnými produktmi, na spôsoby úročenia depozít a na ochranu vkladov v Slovenskej republike. Druhá kapitola sa zaoberá analýzou termínovaných vkladov v SR, vývojom priemerných úrokových sadzieb vkladov od roku 1998 a porovnaním úrokových sadzieb medzi vybranými vkladovými produktmi. Hlavnou časťou tejto kapitoly je analýza konkrétneho termínovaného vkladu o vybraných bankách a následné vypracovanie modelového príkladu. 8

9 Tretia kapitola je zameraná na komparáciu termínovaných vkladov vo vybraných bankách SR a vyhodnotenie najvýhodnejšieho termínovaného vkladu. Následne realizujeme dotazníkový prieskum, ktorého cieľom je zistiť mieru vyuţívania termínovaných vkladov klientmi bánk v podmienkach SR. Pri spracovaní práce vyuţívame niekoľko metód metódu deskripcie, analýzu, komparáciu, metódu dotazníkového prieskumu, vybrané matematicko-štatistické metódy a syntézu. 9

10 1 DEPOZITNÉ PRODUKTY KOMERČNEJ BANKY - TEORETICKÝ POHĽAD NA PROBLEMATIKU V prvej kapitole sa venujeme vymedzeniu banky a jej činnostiam. Následne sa zameriavame na hlavnú tému, ktorou sú depozitné produkty. Osobitná pozornosť je venovaná jednotlivým depozitným produktom, a to vkladom splatným na poţiadanie, termínovaným vkladom, úsporným vkladom, depozitným certifikátom a bankovým obligáciám. Ďalej sa zameriavame na úročenie depozít a na význam ochrany vkladov v Slovenskej republike. 1.1 Banka a jej činnosti Korene etnicky slovenského peňaţníctva a bankovníctva siahajú do 18. storočia, kedy sa generácia bernolákovcov angaţovala aj pri zakladaní rôznych spolkov osvetovohospodárskeho charakteru, ako aj pri spravovaní kostolných pokladníc. Tie v okruhu katolíckych farností zhromaţďovali úspory a dary, a následne ich rozpoţičiavali farníkom za 6-percentný úrok (Medveď et al., 2013, s. 39). Do roku 1867 vzniklo na Slovensku celkovo 22 bánk. Ani v jednej z nich nebol zastúpený slovenský kapitál a ani v jednej nebola rokovacou rečou slovenčina. V roku vzniklo ďalších 86 bánk. Medzi týmito bankami boli uţ aj tri peňaţné ústavy so slovenským kapitálom a slovenským rokovacím jazykom (Medveď et al., 2013, s. 41). Nový rozvoj slovenského bankovníctva začal po vzniku Československej republiky v roku Začala vznikať dvojstupňová banková sústava: s emisným bankovníctvom a obchodnými bankami. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky bol zriadený Bankový úrad ministerstva financií na zabezpečenie funkcií ceduľovej banky. Tak fungovalo centrálne bankovníctvo aţ do roku 1925, keď sa zriadila Národná banka československá. Bola to akciová spoločnosť s výsadou vydávať bankovky (Vokorokosová, 2008, s. 20). 10

11 V roku 1950 sa uskutočnila reforma bankovej sústavy a vznikla Štátna banka československá, ktorá postupne prevzala do roku 1958 funkcie všetkých peňaţných ústavov. Prevzala aj agendu bývalej Národnej banky československej. Nasledujúce obdobie aţ do roku 1990 moţno charakterizovať ako obdobie jednostupňovej bankovej sústavy (Horvátová, 2009, s. 23). V roku 1989 bol prijatý Zákon č. 158/1989 Zb. o bankách, ktorý bol základom rozvoja dvojstupňovej bankovej sústavy. Vyčlenením funkcií komerčného bankovníctva zo ŠBČS vznikla v ČR Komerční banka a na Slovensku Všeobecná úverová banka. Začiatkom roku 1990 existovalo na našom území len 5 bánk, v roku 1991 to uţ bolo okolo 30 bánk. Od roku 1993 sa bankový sektor na Slovensku vyvíja ako samostatný systém s Národnou bankou Slovenska ako centrálnou bankou (Polouček et al., 2010, s. 327). Bankový sektor Slovenska moţno v súčasnosti povaţovať za porovnateľný s bankovými sektormi vyspelých štátov, pričom je homogénny a značne zinternacionalizovaný. Podiel zahraničného kapitálu na upísanom základnom imaní bánk a pobočiek zahraničných bánk je viac ako 92 % (Medveď et al., 2013, s. 52). Banková sústava Usporiadanie bankových systémov jednotlivých krajín je podmienené historickým a ekonomickým vývojom, zvyklosťami a tradíciami. Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka, sieť komerčných bánk a súhrn inštitúcií (Horvátová, 2009, s. 5). V teórii sa zvyčajne vymedzujú dve základné kriteriálne hľadiská, na základe ktorých môţeme jednotlivé bankové systémy rozčleniť do týchto typov: 1. z hľadiska existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk sa bankový systém člení na: a. jednostupňový, b. dvojstupňový, 2. z hľadiska oprávnenia na podnikanie sa bankový systém člení na: a. systém oddeleného špecializovaného bankovníctva, b. systém univerzálneho bankovníctva (Medveď et al., 2012, s.42). 11

12 Pre jednostupňový bankový systém je charakteristické, ţe jedna banková inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky, a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Jednostupňové bankové sústavy sa nevyskytujú v trhových podmienkach. V ekonomike môţe existovať aj viacero bánk, všetky sú ale plne podriadené jednej,,monobanke. Nepredstavujú samostatné trhové subjekty, lebo nepredstavujú samostatne hospodáriace jednotky na trhových princípoch (Beňová et al., 2007, s. 235). Dvojstupňový bankový systém je zaloţený na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk a predstavuje štandardnú formu usporiadania moderného bankového systému. Inštitucionálne vyjadrenie dvojstupňového bankového systému predstavuje existencia centrálnej banky a oddelenej siete komerčných a ostatných bánk. Dvojstupňový bankový systém existuje vo väčšine vyspelých krajín sveta (Horvátová, 2009, s. 6). Pri dvojstupňovej bankovej sústave sa vyčleňuje centrálna banka, ktorá plní voči ekonomike špeciálne funkcie (vykonáva menovú politiku, emituje peniaze a reguluje bankový trh), a ostatné banky, ktoré na ziskovom princípe sprostredkovávajú pohyb dočasne voľných peňaţných prostriedkov podľa poţiadaviek trhu, v rámci pravidiel stanovených a kontrolovaných centrálnou bankou (Černohorský et al., 2011, s. 199). V súčasných bankových systémoch jednoznačne prevláda systém univerzálneho bankovníctva. Je zaloţený na tom, ţe banky môţu poskytovať celú paletu bankových produktov, to znamená ako klasické produkty komerčného bankovníctva, tak aj produkty investičného bankovníctva (Revenda et al., 2012, s. 88). Medzi hlavné výhody tohto systému patrí: - z pohľadu klienta vyššia dostupnosť a pohodlie získania všetkých bankových produktov,,pod jednou strechou, čo mu prináša úsporu času aj nákladov, - univerzálna banka pozná lepšie potreby svojich klientov a umoţňuje im poskytnúť nové produkty, - moţnosť poskytovať širokú škálu produktov predstavuje pre banku moţnosť diverzifikácie jej činnosti, čím dosahuje zníţenie podstupovaného rizika (Medveď et al., 2012, s. 45). 12

13 Podstatou špecializovaného bankového systému je inštitucionálne oddelenie poskytovania komerčného a investičného bankovníctva. Komerčným bankovníctvom je štandardne chápaná činnosť zameraná hlavne na prijímanie depozít, poskytovanie úverov a sprostredkovanie platobného styku. Širšie chápanie investičného bankovníctva zahŕňa: obchody s cennými papiermi vrátane emisných obchodov, úschovu a správu cenných papierov (Medveď et al., 2012, s. 45). Špecializácia bánk má isté pozitíva aj negatíva. Špecializované banky majú lepšie moţnosti získať silné postavenie v oblasti svojej špecializácie a potrebujú menej pobočiek ako univerzálne banky. K nevýhodám patrí menšia konkurenčná schopnosť v rámci procesu globalizácie, koncentrácia rizika a vyššie nároky na vykonávanie bankového dohľadu v úzkej oblasti špecializácie. Špecializácia bánk sa môţe orientovať na tieto oblasti: - na určité typy produktov a operácií komerčných bánk, - na určité skupiny klientov, - na určitú geografickú oblasť (Beňová et al., 2007, s ). Komerčná banka sa charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytuje pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti. Vkladateľom na poţiadanie vypláca peniaze naspäť, alebo ich prevádza na iné účty. Komerčné banky predstavujú obchodnopodnikateľské subjekty, zamerané na dosahovanie zisku. Zdrojom zisku bánk je hlavne rozdiel medzi príjmami z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré banka musí vyplatiť za prijaté vklady. Preto sa banka vţdy snaţí premieňať vklady na úvery (Lisý et al., 2007, s. 423). Slovenská legislatíva vymedzuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, zaloţenú ako akciovú spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie. Môţe vykonávať aj iné činnosti, ak ich má uvedené v bankovom povolení, napr.: - platobný styk a zúčtovanie, - investovanie do cenných papierov na vlastný účet, - finančný lízing, - poskytovanie záruk, 13

14 - hypotekárne obchody, - funkcia depozitára, - uloţenie cenných papierov alebo vecí, - finančné sprostredkovanie a pod. (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 79). O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Medzi základné podmienky na udelenie bankového povolenia patrí: - peňaţný vklad do základného imania banky vo výške minimálne EUR a pre hypotekárne banky najmenej vo výške EUR, - prehľadný a dôveryhodný pôvod peňaţného vkladu, - spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, - návrh členov štatutárneho orgánu, - návrh stanov banky (Medveď et al., 2013, s ). Zahraničné banky so sídlom na území členského štátu EÚ môţu na území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti aj bez bankového povolenia, ak oprávnenie na výkon bankových činností bolo príslušnej zahraničnej banke udelené v členskom štáte EÚ. Ostatné zahraničné banky môţu na území SR vykonávať bankové činnosti len prostredníctvom pobočky a na základe udeleného bankového povolenia (Sysáková, Šlahor, 2010, s ). Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt. Od iných podnikateľských subjektov, ktoré vyrábajú materiálne tovary, sa odlišuje najmä týmito skutočnosťami: - produkty banky nemajú materiálny charakter, ale majú peňaţný charakter, - prevaţnú časť peňazí, s ktorými podnikajú banky, predstavujú cudzie prostriedky, vlastný kapitál často predstavuje menej ako 5 % všetkých zdrojov banky, - zdrojom zisku banky je hlavne rozdiel medzi úrokmi, ktoré banka inkasuje z úverov, a úrokmi, ktoré platí z vkladov (Beňová et al., 2007, s. 242). 14

15 1.2 Systematizácia bankových obchodov Bankové obchody predstavujú všetky druhy činností bánk a ostatných finančných ústavov, ktoré spočívajú hlavne v sústredení a rozdeľovaní peňaţných prostriedkov, v sprostredkovaní platobného styku a iných sluţbách pre zákazníkov. Vzhľadom k veľkému počtu a značnej rôznorodosti bankových obchodov nie je ich systematizácia jednoduchou záleţitosťou. Členenie bankových obchodov podľa odrazu v súvahe banky rozdeľuje bankové obchody na aktívne, pasívne a neutrálne (Pospíšil, 2007, s. 53). Aktívne obchody majú priamu väzbu na aktívnu stranu bankovej súvahy. Pri týchto obchodoch banka manipuluje s vlastnými aj cudzími peňaţnými prostriedkami a mení štruktúru a objem aktív. Banka vystupuje v pozícii veriteľa a vznikajú jej rôzne pohľadávky (napr. pri poskytovaní úverov, pri nákupe dlhových cenných papierov) (Kolektív autorov, 2006, s. 34). Cenou týchto obchodov je úrok. Ide o všetky operácie, v ktorých banka uvádza do pohybu peňaţné prostriedky s cieľom dosiahnuť zisk. Typickou formou aktívnych obchodov je poskytovanie úverov a investovanie do cenných papierov (Pospíšil, 2007, s. 53). Pasívne obchody komerčných bánk sú operácie, prostredníctvom ktorých banka prijíma alebo nakupuje peňaţné zdroje od svojich klientov, a následne ich pouţíva na rozvíjanie a financovanie aktívnych obchodov, t. j. na poskytovanie úverov, pôţičiek a rôznych druhov investícii, čím si banka vytvára zisk. Pre banky rast bankových pasív znamená, ţe dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie vyuţitie. Úmerne s rastom pasív dochádza k nárastu bankových aktív a podnikateľskej činnosti bánk (Prno, 2000, s. 46). Neutrálne obchody nemajú charakter ani veriteľských, ani dlţníckych operácií, a teda nie sú súčasťou bilancie banky sú súvahovo neutrálne. K týmto operáciám patrí sprostredkovanie platobného styku, poskytovanie bankových informácií, devízové operácie, zmenárenské operácie a pod. K neutrálnym obchodom patria aj obchody, ktoré sú 15

16 budúcou pohľadávkou alebo záväzkom (napr. poskytnuté záruky, vystavenie akreditívu) a vykazujú sa v podsúvahe (Zimková, 2009, s ). Modernejší prístup k systematizácii bankových produktov sa odkláňa od klasického princípu (podľa odrazu v súvahe banky) a vychádza primárne z pohľadu klienta, resp. z funkcií, ktoré dané produkty pre klienta plnia (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 99). Z pohľadu účelu pre klienta delíme produkty na: - finančné úverové obchody - umoţňujú klientom získať finančné prostriedky od banky, - depozitné (vkladové) obchody - umoţňujú klientom uloţiť a zhodnotiť ich finančné prostriedky v banke, - platobné zúčtovacie obchody - umoţňujú klientom realizovať platobný a zúčtovací styk prostredníctvom banky, - obchody investičného bankovníctva -predstavujú pre klienta moţnosť zhodnotenia voľných prostriedkov, - pokladničné a zmenárenské obchody - predstavujú transakcie s hotovostnými prostriedkami a moţnosť zmeny jednej meny za inú (Černohorský et al., 2011, s. 229). Z hľadiska klientskej segmentácie sa bankové produkty členia do 2 skupín, a to: - retailové produkty - vyznačujú sa vysokou mierou unifikácie parametrov, väčšinou sa týkajú veľkého počtu klientov, či transakcií a väčšinou znejú na menšie čiastky, - wholesalove produkty - majú individuálnejšiu povahu, vzťahujú sa na menší počet klientov a znejú na vyššie čiastky (Medveď et al., 2013, s. 132). Uvedené členenie z pohľadu uplatňovanej segmentácie klientely bankou je dôleţité z dôvodu nastavenia parametrov produktov, procesov ich poskytovania a spracovania. Segmentácia klientov je cieľavedomé vytváranie homogénnych skupín klientov podľa určených segmentačných kritérií (Medveď et al., 2013, s. 133). 16

17 1.3 Pasívne operácie komerčnej banky Pasíva banky predstavujú zdroje, z ktorých banky financujú ich aktívne operácie. Sú to zdroje, ktoré banky získajú na určitý čas a nazývajú sa,,cudzie. Patria sem úvery od centrálnej banky, vklady alebo úvery od ostatných bánk, vklady primárnych klientov a záväzky z emitovaných cenných papierov (Pavelka et al., 2002, s. 29). Banky prostredníctvom pasívnych operácií sústreďujú dočasne voľné peňaţné prostriedky od rôznych ekonomických subjektov. Sú to hlavne vklady obyvateľstva, podnikateľského sektoru, verejnoprávnych inštitúcií, vklady iných bánk, úvery od centrálnej banky alebo od iných obchodných bánk (Kolektív autorov, 2006, s. 122). Cieľom pasívnych obchodov je získať kvantitatívne dostatočnú a kvalitatívne optimálnu štruktúru peňaţných zdrojov pre financovanie aktívnych bankových obchodov, a tieţ na krytie bankových investícií do oblastí, ktoré priamo nevytvárajú zisk, sú ale potrebné pre činnosti banky, napr. budovy, zariadenie a pod. (Medveď et al., 2013, s. 147). Pasívne operácie komerčných bánk predstavujú z pohľadu banky spôsob získavania cudzích zdrojov a z pohľadu klienta jednoduchú formu investovania peňaţných prostriedkov (Horvátová, 2009, s. 144). Členenie pasívnych obchodov Z pohľadu banky moţno členiť pasívne obchody takto: - pasívne obchody priame - zdroje sú získané priamo od vkladateľov, - pasívne obchody nepriame - zdroje sú získavané uloţením voľných peňaţných prostriedkov z iných peňaţných ústavov, - pasívne obchody s centrálnou bankou - zdroje sú získané vo forme úveru od centrálnej banky (Prno, 2000, s. 46). Z pohľadu obchodných partnerov ako veriteľov poznáme: - pasívne obchody s fyzickými osobami, - pasívne obchody s právnickými osobami, - pasívne obchody s inými organizáciami a peňaţnými ústavmi (Prno, 2000, s. 46). 17

18 Podľa obdobia viazanosti vkladu rozlišujeme: - netermínované vklady - klient môţe disponovať s prostriedkami bez obmedzenia, - termínované vklady - klient sa vzdáva moţnosti disponovať s prostriedkami na isté presne stanovené obdobie, pričom tieto vklady delíme na: o krátkodobé - viazanosť do 1 roka, o strednodobé - viazanosť 1 5 rokov, o dlhodobé - viazanosť vkladu nad 5 rokov (Medveď et al., 2013, s. 151). Podľa spôsobu stanovenia lehoty uloţenia vkladu rozoznávame: - termínované vklady s pevnou lehotou viazanosti, - úsporné vklady s výpovednou lehotou, - osobitné druhy termínovaných vkladov (Medveď et al., 2012, s. 145). Z pohľadu produktu členíme vklady nasledovne: - vklady na videnie, - termínované vklady, - úsporné vklady (účty), - depozitné certifikáty a vkladové listy, - bankové obligácie a emitované akcie, - medzibankové vklady a úvery (Kolektív autorov, 2006, s. 122). 1.4 Depozitné produkty komerčnej banky Depozitné obchody môţeme označiť ako najstaršie bankové aktivity, ktoré majú svoje korene uţ v bankovej predhistórii, kedy zlatníci prijímali od svojich klientov do úschovy drahé kovy, a tým im umoţnili minimalizovať riziko spojené s transportom plnohodnotných peňazí. Moment, kedy si zlatník uvedomil, ţe jeho klientovi vráti vec určenú druhovo a nie individuálne, a ţe počas úschovy môţe s vecou nakladať, je momentom, kedy sa zlatník mení na bankára. Zlatník odvtedy začal inkasovať úrok ako cenu za to, ţe umoţnil inej osobe dočasne pouţívať peňaţné prostriedky, ktoré mal v úschove (Půlpánová, 2007, s. 256). 18

19 Ako depozitné produkty sa označujú všetky druhy bankových obchodov, ktorými banka získa kapitál potrebný k vlastnému podnikaniu. Obsahuje nielen transakcie medzi bankou a jej klientmi, ale aj transakcie medzi bankami navzájom a najnovšie aj transakcie medzi bankou a centrálnou bankou. Z pohľadu banky sa depozitné obchody odráţajú na strane pasív bankovej súvahy ide teda o pasívne obchody a banka pri nich vystupuje v pozícii dlţníka (Pospíšil, 2007, s. 85). Prevaţnú časť cudzích zdrojov získava komerčná banka vo forme depozitných produktov. Jednotlivé formy depozitných produktov sa od seba líšia. Systematizácia depozitných produktov je spracovaná v Tabuľke 1. Najvýznamnejšie rozdiely spočívajú v nasledujúcich aspektoch: - legislatívna úprava, - spôsob stanovenia úroku a výška úroku, - zdanenie výnosu, - výška rizika spájaná s daným produktom pre klienta, - likvidita, - tvorba povinných minimálnych rezerv, - moţnosť vyuţitia získaných zdrojov a pod (Medveď et al., 2013, s. 150). Systematizácia depozitných produktov Tabuľka 1 Systematizácia depozitných produktov netermínované vklady termínované vklady Druhy bežné vklady a) sporiace vklady b) termínované vklady Zdroj: Půlpánová, 2007, s Spôsob vytvorenia vkladu bez obmedzenia a) bez obmedzenia b) v určitom reţime jednorazové Dostupnosť vkladu bez obmedzenia a) bez obmedzenia Účel tvorby vkladu platobný styk platobný styk b) výpoveď Sporenie podľa termínu termín / výpoveď Sporenie zhodnotenie Príklad beţný účet beţný účet vkladná kniţka s výpoveďou stavebné sporenie termínovaný vklad 19

20 Ako základné kritérium, podľa ktorého rozdeľujeme depozitné produkty, je spôsob vytvorenia vkladu a dostupnosť vkladu. Pri ich aplikácii delíme depozitné produkty na: - bežné vklady - vytvárajú sa bez akýchkoľvek obmedzení a ich dostupnosť nie je ţiadnym spôsobom limitovaná, ich základným účelom je realizácia platobného styku a patria sem beţné účty, - termínované vklady - sú vytvorené jednorazovo a počas trvania daného zmluvného vzťahu sa nedá zmeniť výška uloţenej čiastky, dostupné sú po uplynutí dohodnutej doby alebo na základe výpovede, patrí sem napr. termínovaný vklad, - sporiace vklady - môţu vznikať buď bez obmedzení podľa potrieb klienta alebo v určitom reţime dohodnutom s bankou, ich dostupnosť je tieţ buď bez obmedzenia alebo na základe výpovede, patrí sem napr. stavebné sporenie (Půlpánová, 2007, s ). Členenie vkladových operácií bánk Vkladové operácie sa členia na: a) vklady v uţšom zmysle slova (samotné vkladové operácie), pričom medzi ne patria: a. vklady splatné na poţiadanie (netermínované vklady), b. termínované vklady, c. úsporné vklady, b) vklady v širšom zmysle slova (emisné operácie komerčných bánk), pričom medzi ne patria: a. depozitné certifikáty, b. bankové obligácie (Horvátová, 2009, s. 146) Vklady splatné na poţiadanie Vklady splatné na poţiadanie sa označujú tieţ ako vklady na videnie, vista vklady, beţné účty a netermínované vklady. Majú podobu vkladov na beţných účtoch, ktoré sú splatné kedykoľvek na poţiadanie klienta. S peňaţnými prostriedkami môţe klient disponovať bez obmedzenia a zriaďuje si ich z dôvodu realizácie platobného styku. Za hlavné charakteristické črty vkladov splatných na poţiadanie moţno povaţovať: - slúţia na denné disponovanie s peňaţnými prostriedkami, - slúţia prednostne na vykonávanie operácií platobného styku, - sú zdrojom krátkodobej likvidity jednotlivých ekonomických subjektov, 20

21 - z pohľadu bilancie banky predstavujú najmenej stabilný zdroj, - sú nízko úročené, v niektorých krajinách sa neúročia vôbec, - za správu vkladov si banky účtujú poplatky, - sú zahrnuté do základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, - sú súčasťou menového agregátu M1 (Medveď et al., 2013, s. 155). Banky, operujúce na slovenskom trhu, ponúkajú svojim klientom tieto hlavné vkladové produkty: - beţný účet základný - tzv. účet bez úverového limitu, je určený na hotovostné a bezhotovostné formy platenia a na realizáciu platobného styku, musí mať zmluvne dohodnutý kreditný zostatok peňaţných prostriedkov, - devízový účet - je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov v cudzej mene a na realizáciu platobného styku, banky povoľujú vklad aj výber z účtu aj v inej mene, - beţné účty osobitného charakteru - slúţia výlučne na realizáciu obchodov s cennými papiermi a nie je moţné z nich realizovať iné úhrady, - kontokorentný beţný účet - klient môţe prejsť do debetného zostatku aţ do výšky povoleného úverového limitu (Sysáková, Šlahor, 2010, s ). Vklady na poţiadanie vytvára podnikateľská sféra, obyvateľstvo, verejný sektor a banky. Vo vyspelých ekonomikách je podiel jednotlivých segmentov nasledovný: - vklady podnikov - predstavujú podstatnú časť celkových vkladov na poţiadanie a tvoria asi 50 % z celkového objemu, sú tvorené s cieľom úhrady záväzkov z podnikateľskej činnosti, - vklady obyvateľstva - predstavujú pribliţne 30 % z celkového objemu vkladov, slúţia na hotovostné a bezhotovostné formy platenia a zúčtovanie platobných transakcií, - vklady verejného sektora - vznikajú v priebehu rozpočtového obdobia z prechodného prebytku príjmov nad výdavkami, ich podiel je pribliţne 10 %, - vklady bánk - sú to prostriedky slúţiace na krytie bankových operácií vyplývajúcich z medzibankového platobného styku, ich podiel predstavuje asi 10 % z celkového objemu vkladov na poţiadanie (Medveď et al., 2012, s. 150). 21

22 Vklady na poţiadanie z pohľadu bánk predstavujú dôleţitý zdroj refinancovania, a to z týchto dôvodov: - výška úrokovej sadzby je relatívne nízka a veľmi stabilná, - banky môţu profitovať aj na tom, ţe pri uskutočnení platobného styku banky niekedy pripíšu peňaţné prostriedky na účty príjemcu s určitým oneskorením, potom čo ich obdrţia (tzv. float zisk), - výhodnosť vkladov na poţiadanie pre banku zvyšuje aj existencia tzv. usadeniny (Revenda et al., 2012, s. 106). Napriek tomu, ţe vklady na poţiadanie sú definované ako nestabilný zdroj, v praxi dochádza k časovej transformácii peňazí, t. j. dochádza k premene nestabilných zdrojov na zdroje dlhodobé. Tento efekt sa nazýva,,efekt usadeniny a je zobrazený v Grafe 1. Jeho podstata spočíva v skutočnosti, ţe stav na beţných účtoch klientov nikdy nedosahuje nulovú hodnotu. V súhrnnom vyjadrení môţu nízke zostatky na účtoch klientov predstavovať stabilný zdroj prostriedkov z dlhodobého hľadiska. Banka tak získava permanentné a pritom veľmi nízko úročené zdroje, efekt usadeniny predstavuje najvýhodnejšie zdroje bánk (Medveď et al., 2013, s. 155). Graf 1 Efekt usadeniny Súhrnný stav na beţných účtoch POHYBLIVÝ STAV USADENINA Zdroj: Revenda et al., 2012, s Čas Podstata usadeniny vyplýva z toho, ţe aj keď sa celkový stav vkladov na poţiadanie denne mení, tak istá časť vkladov zostáva banke prakticky stále k dispozícii. Je to spôsobené tým, ţe: - klient väčšinou nevyčerpá celý svoj zostatok na účte, 22

23 - platby z účtu odchádzajúcej banky, a naopak príjmy prichádzajúce na účet do banky sa čiastočne vyrovnajú, - pri prevodoch medzi účtami klientov v rámci 1 banky sa celkový stav vkladov na poţiadanie nemení (Revenda et al., 2012, s. 106). Z hľadiska realizácie platobného styku sú vkladové operácie spájané s vysokými nákladmi. Banka musí investovať finančné prostriedky na vybudovanie funkčného a spoľahlivého systému platobného styku, jeho prevádzku a inováciu. Tieto náklady banka čiastočne pokrýva výnosmi z poplatkov za vedenie účtov a za realizované transakcie v rámci platobného styku (Medveď et al., 2013, s. 156) Termínované vklady Termínované vklady sú vklady, pri ktorých klient ukladá svoj vklad na tzv. vkladový účet, pričom sa zmluvne zaviaţe na pozastavenie práva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na vopred dohodnuté obdobie. Pretoţe lehota výberu vkladu je vopred dohodnutá, predstavujú termínované vklady pre banky pomerne stabilný peňaţný zdroj, ktorý môţu aktívne pouţívať do doby výberu, a tým zvyšovať svoju likviditu. Z tohto dôvodu prijímajú banky termínované vklady za výhodnejší úrok. Úroková sadzba termínovaných vkladov je odstupňovaná podľa trvania doby viazanosti vkladu, ako aj podľa jeho výšky (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 106). Podľa ekonomického významu moţno definovať termínované vklady nasledovne: - termínované vklady predstavujú formu uloţenia úspor v peňaţnej forme v bankovom systéme, - sú formou dlhodobo odloţenej spotreby, - majiteľ sa vzdáva práva disponovať s prostriedkami na účte na isté obdobie, - klient sa vzdáva moţnosti alternatívneho vyuţitia vlastných prostriedkov, - kompenzáciu za vzdanie sa dispozičného práva predstavuje úrok, - výška úroku je determinovaná viacerými faktormi, ako napr. výška vkladu, obdobie trvania vkladu a pod., - termínované vklady sa spájajú s nízkym rizikom, sú chránené v zmysle legislatívy, - sú súčasťou menového agregátu M2 (Medveď et al., 2013, s. 157). 23

24 Pre klienta plnia termínované vklady funkciu zhodnotenia peňaţných prostriedkov, pre banku je to dôleţitý zdroj financovania. V porovnaní s vkladom na poţiadanie nie je pri termínovaných vkladoch taký častý pohyb peňaţných prostriedkov (s tým sú spojené niţšie náklady), ale na druhej strane banka za termínované vklady musí platiť vyššiu úrokovú sadzbu, lebo klient sa vzdal práva disponovať s peňaţnými prostriedkami. Význam termínovaných vkladov pre klienta je teda úrokový výnos pri zachovaní rozumnej miery likvidity a relatívne nízkom riziku (Černohorský et al., 2011, s. 236). Termínované vklady sú z pozície bánk menej náročné z hľadiska technickej obsluhy účtov. Získavanie termínovaných vkladov má pre banky veľký význam z hľadiska zabezpečenia likvidity banky a získavania stabilných zdrojov slúţiacich na financovanie dlhodobých aktív. V záujme získavania termínovaných vkladov banky stimulujú klientov rozširovaním ponuky termínovaných vkladov, ako aj zvýhodnenými úrokovými podmienkami týchto produktov. Jednotlivé výhody termínovaných vkladov pre banku a klienta sú uvedené v Tabuľke 2 (Horvátová, 2009, s. 151). Tabuľka 2 Výhody termínovaných vkladov pre banku a klienta Výhody termínovaných vkladov pre banku - získanie stabilných zdrojov na financovanie dlhodobých aktivít, - zabezpečenie likvidity banky, - niţšia náročnosť pri technickej obsluhe účtov. Zdroj: Medveď et al., 2013, s Výhody termínovaných vkladov pre klienta - bezpečnosť uloţenia vkladov, - nízke riziko, - vyššie úrokové výnosy v porovnaní s netermínovanými účtami. Pri termínovaných vkladoch moţno dohodnúť: - termín splatnosti dátumom, - výpovednú lehotu, - kombináciu termínu a výpovednej lehoty (napríklad najskôr o 3 mesiace, a potom uplatniť výpovednú lehotu 1 mesiac) (Horvátová, 2009, s. 150). Termín splatnosti určuje presný termín, kedy je moţné realizovať výber bez poplatku. V súčasnosti vyuţívajú banky viazanosť vkladu na obdobie 7 dní, 14 dní, 1, 3, 6 mesiacov, 1, 2, 3, 4 roky. Výpovedná lehota sa vyţaduje, aby klient vopred oznámil banke 24

25 úmysel výberu istej výšky vkladu. Prostriedky sú klientovi k dispozícii po uplynutí stanovenej lehoty výpovede z vkladu. Z hľadiska prípustnosti disponovať s prostriedkami mimo pevného termínu splatnosti moţno členiť termínované vklady na: - nevypovedateľné počas lehoty splatnosti - bez moţnosti výberu pred uplynutím obdobia viazanosti, - vypovedateľné - s moţnosťou výberu pred uplynutím lehoty viazanosti (spojené so sankciami v podobe zráţky z úroku) (Medveď et al., 2013, s. 157). Pri uplynutí lehoty viazanosti môţe banka prostriedky z vkladu: - previesť na iný klientom stanovený účet, - vyplatiť ich klientovi v hotovosti, - automaticky prolongovať vklad (na ďalší termín) (Medveď et al., 2013, s. 158). Termínované vklady môţeme z časového hľadiska deliť na: - krátkodobé vklady - vklady s termínom splatnosti do 12 mesiacov, predstavujú formu výhodnejšieho uloţenia peňaţných prostriedkov na krátke obdobie, - strednodobé vklady - majú viazanosť od 1 roka do 5 rokov, banky si zvyšujú svoju likvidnú pozíciu, dosahujú lepšiu stabilitu a kontrolu nad strednodobými úvermi, - dlhodobé vklady - viazanosť je nad 5 rokov, výhodou pre banku je dlhodobý stabilný peňaţný zdroj a pre klienta vyšší úrok (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 106). Ďalším aspektom členenia termínovaných vkladov je spôsob ukladania peňaţných čiastok v priebehu ich trvania. Z uvedeného hľadiska môţe byť spôsob ukladania vkladov: - otvorený - banka neobmedzuje klienta z hľadiska výšky vkladanej sumy, ale disponovanie s vkladom je moţné len v dohodnutej lehote splatnosti, - pevný - okrem termínu splatnosti je stanovená aj výška vkladu (pevná alebo minimálna výška), napr EUR, EUR a podobne (Horvátová, 2009, s. 151). V bankovej praxi sa stretávame s týmito modifikáciami: - stanovenie vkladu na termínovaný účet formou jednorazového vkladu znejúceho väčšinou na vyššiu sumu (fixnú alebo minimálnu) a presný čas, - postupné vklady na pevnú lehotu spočívajúce v sérii pravidelných vkladov, ktorých výška môţe byť stanovená ako fixná alebo minimálna, 25

26 - pri niektorých viazaných produktoch umoţňujú banky aj tzv.,,dodatočné vklady, ktoré nemusia byť realizované v presne stanovenom časovom úseku (Medveď et al., 2013, s ). Úrokové sadzby z termínovaných vkladov môţu byť: - fixné - vklady s fixnou (pevnou) úrokovou sadzbou poskytujú výhodu vopred známych podmienok obidvom zmluvným stranám, ich nevýhodou je nemoţnosť pruţne reagovať na vývoj úrokových sadzieb, - variabilné - variabilná (plávajúca) úroková sadzba reaguje na aktuálny vývoj finančných trhov, môţe byť stanovená ako viaczloţková (referenčná sadzba + dodatková poloţka), - progresívne - stimulujú buď vyššie vkladané sumy alebo dlhšiu dobu splatnosti, čím je vyšší vklad a lehota viazanosti, tým je vyššia úroková sadzba (Horvátová, 2009, s ) Úsporne vklady Úsporné vklady slúţia na sporenie klientov. Predstavujú pre banky viac stabilný zdroj v porovnaní s netermínovanými vkladmi a menej stabilný zdroj v porovnaní s termínovanými vkladmi. Na rozdiel od ostatných vkladov úsporné vklady neslúţia na realizáciu platobného styku. Banky prijímajú úsporné vklady väčšinou od obyvateľstva. Ak vytvárajú úsporné vklady právnické osoby, tak musia vykonať prehlásenie, ţe vklady neslúţia na beţné hospodárenie a nie sú vytvorené na účely platobného styku (Horvátová, 2009, s. 152). Úsporné vklady predstavujú vklady, pri ktorých banka vystavuje doklad najčastejšie vkladnú kniţku. Do nej sa klientovi zaznamenávajú všetky vklady, výbery a úroky. Úroková sadzba je väčšinou niţšia ako pri termínovaných vkladoch a vyššia ako pri vkladoch na poţiadanie. V súčasnosti ich význam klesá, ale stále sa pouţívajú hlavne z dôvodu tradícií (Černohorský et al., 2011, s. 237). Od termínovaných vkladov sa úsporné vklady odlišujú tým, ţe nie je stanovené časové obmedzenie na disponovanie s vkladom. Klient môţe s úsporným vkladom disponovať v súlade s princípom stanovenia výpovednej lehoty. Sú to vklady uloţené na dlhší čas 26

27 a majitelia ich vyuţívajú ako určitú formu sporenia na budúce väčšie výdavky (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 107). Z hľadiska likvidity pre banku predstavujú stabilný úverový zdroj. Sú výhodné nielen pre ich stabilitu a dlhodobý charakter, ale aj preto, ţe podliehajú niţším sadzbám povinných minimálnych rezerv, alebo sú od nich úplne oslobodené. Niektoré typy úsporných vkladov môţe podporovať aj štát (Zimková, 2009, s. 203). V bankovej praxi sa vyskytujú tieto typy úsporných vkladov: - úsporné vklady s vkladovým účtom (úročeným alebo výherným), - účty majetkového sporenia (sporenie spojené s cennými papiermi), - účty stavebného sporenia, - účty poistného sporenia (Horvátová, 2009, s. 152). Vkladná knižka V minulosti boli prevládajúcou formou sporenia vkladové účty spojené s vkladnou kniţkou. V súčasnosti sú v prevaţnej miere substituované inými produktmi sporenia. Z pohľadu banky je táto forma vkladu spájaná s dodatočnými nákladmi spojenými s ich tlačou, výmenou, úschovou a skartovaním. Vkladná kniţka je vo svojej podstate cenný papier, ktorý dostane majiteľ pri realizácii prvého vkladu a po kaţdom ďalšom vklade alebo výbere vykazuje nový zostatok (Medveď et al., 2013, s. 159). Vkladné kniţky boli pôvodne určené pre sporiteľne, ale pre ich atraktívnosť u klientov ich pouţívajú aj komerčné banky. Vkladnú kniţku vystavuje banka na poţiadanie klienta a zapíše do nej osobné údaje z preukazu totoţnosti. Ide o rovnaké údaje, ktoré sú poţadované ako podmienka na to, aby vklad patril medzi chránené vklady na základe systému ochrany vkladov (Horvátová, 2009, s. 152). Historicky sme sa mohli stretnúť s 2 formami vkladných kniţiek: - vkladná kniţka na meno, - anonymná vkladná kniţka - tzv. vkladná kniţka na doručiteľa, od došlo v podmienkach SR k úplnému zrušeniu vkladných kniţiek na doručiteľa v súvislosti so sprísňujúcimi sa poţiadavkami na transparentnosť finančných operácií v oblasti bankovníctva (Medveď et al., 2013, s. 159). 27

28 Podľa spôsobu zhodnocovania sumy sa úsporné vklady členia na: - úročené - úročenie je spravidla niţšie ako pri termínovaných vkladoch, ale úrokové sadzby sú z hľadiska času stabilnejšie, - výherné - vklad sa neúročí, alebo sa úročí veľmi nízkou sadzbou, ale pravidelne sa zaraďuje do zlosovania, - prémiové - vklad sa úročí a po splnení určitej podmienky sa pripisuje prémia (Horvátová, 2009, s. 153). Medzi základné charakteristiky pre stanovenie úrokovej sadzby patrí: - úrokové sadzby sú tým vyššie, čím je vyššia výška vkladu, - úrokové sadzby sú väčšinou vyššie pri dlhšej lehote viazanosti, - úroky sú obvykle splatné po uplynutí obdobia viazanosti alebo výpovede (Medveď et al., 2013, s ). Účty majetkového sporenia Účty majetkového sporenia slúţia fyzickým a právnickým osobám na dlhodobé investovanie úspor do cenných papierov. Úroková sadzba závisí od priemernej úrovne rendity na trhu cenných papierov. Vkladateľovi je účtovaná zráţka z vkladu zodpovedajúca nákladom banky, ktoré znáša v súvislosti s nadobudnutím, úschovou, predajom a kurzovým rizikom. Vyuţitie základného vkladu klienta je výhradne v oblasti kapitálového trhu na obchodovanie s cennými papiermi, tieto účty majú progresívne úročenie. Banka nemôţe pouţiť prostriedky z portfóliových účtov na iný účel, napr. na realizáciu vlastných potrieb alebo financovanie úverov (Horvátová, 2009, s. 153). Pri zakladaní účtu sa klient zaviaţe, ţe vklady nebudú slúţiť na účely platobného styku, ani vyrovnávania iných záväzkov, a banka sa zaviaţe, ţe tieto prostriedky nepouţije na realizáciu a rozvoj svojich úverových ani iných podnikateľských aktivít. Na konci zmluvného obdobia vyplatí banka základný vklad a progresívny úrok ako percentuálnu časť zo zisku, ktorý banka získala rozdielom nákupných a predajných kurzov cenných papierov z transakcií na kapitálovom trhu (Prno, 2000, s. 52). Účty stavebného sporenia Účty stavebného sporenia sú podporované štátom. Vkladateľ sporí určitý počet rokov, nahromadí určitú výšku vkladu, vzniká mu nárok na pridelenie štátnej prémie a na 28

29 poskytnutie stavebného úveru alebo medziúveru. Prostriedky stavebného sporenia sú účelovo viazané, alebo systém stavebného sporenia pripúšťa aj priateľských sporiteľov, ktorí poberajú výhody systému stavebného sporenia, ale po uplynutí určitého času sporenia môţu nakladať s prostriedkami bez obmedzenia účelu (Beňová et al., 2007, s. 252). Základný princíp stavebného sporenia spočíva v tom, ţe účastníci stavebného sporenia po určitom čase sporenia nezískavajú späť iba svoje zúročené vklady, ale pri splnení stanovených podmienok získavajú aj nárok na poskytnutie účelového stavebného úveru, a v prípade fyzických osôb aj nárok na štátnu podporu. Účel stavebného sporenia je na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia (Medveď et al., 2013, s. 160). Stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebnou sporiteľňou a sporiteľom na dohodnutú sumu. Stavebné sporenie predstavuje pre banku výhodný, dlhodobý a stabilný peňaţný zdroj, s ktorým môţe aktívne obchodovať v oblasti poskytovania dlhodobých úverov a pôţičiek (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 108). Komplexný produkt stavebného sporenia zahŕňa: - prijímanie vkladov od účastníkov stavebného sporenia, - poskytovanie úverov účastníkom stavebného sporenia (úver, medziúver), - poskytovanie štátnej podpory fyzickým osobám, - splácanie poskytnutého úveru (Medveď et al., 2013, s. 160). Účty poistného sporenia Účty poistného sporenia predstavujú kombináciu úsporného vkladu a ţivotného poistenia. V prípade takýchto účtov sa uzatvárajú dve zmluvy, jedna sa týka pravidelného sporenia a druhá slúţi na uzavretie ţivotnej poistky. Vklad je čiastočne úročený a čiastočne slúţi na vytváranie poistného fondu. Po uplynutí dohodnutej lehoty sa vklad vypláca vkladateľovi spolu s úrokmi a prípadnou prémiou (Horvátová, 2009, s. 154). Výhodou týchto účtov je pre banku získanie dlhodobého peňaţného kapitálu, pre klienta moţnosť získať okrem úrokov z vkladu aj určitú prémiu za predpokladu, ţe dodrţí podmienky zmluvy. V prípade vzniku poistnej udalosti sú klientovi vyplatené náklady 29

30 z tzv. poistného fondu, ktorý je tvorený percentuálnou časťou počas trvania zmluvného vzťahu (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 107) Špecifické formy depozít Špecifickou formou depozít s výpovednou lehotou sú depozitá uloţené na NOW (Negotiable Order of Withdrawal) a ATS (Automatic Transfer Service) účtoch, pričom špecifický produkt predstavuje aj depozitný účet peňaţného trhu MMDA (Money Market Deposit Account). Tieto účty vznikli v USA v čase obmedzovania nedepozitných finančných inštitúcií v prijímaní beţných vkladov klientov (Beňová et al., 2007, s. 252). MMDA bol zavedený v období striktnej regulácie oddeleného investičného a komerčného bankovníctva. Ide o účet, na ktorom môţe byť vykonaný obmedzený počet transakcií za mesiac, napr. klient môţe uskutočniť maximálne 6 prevodov alebo výberov, z toho maximálne 3 môţu byť formou zmenky, šeku alebo príkazom na účet 3 strany (Horvátová, 2009, s. 154). NOW účty umoţňujú súkromným klientom a neziskovým korporáciám vypísať voči zostatkom týchto účtov šeky alebo platobné príkazy, preto ich nazývajú aj šekovateľnými vkladmi (Beňová et al., 2007, s. 252). Vo vyspelých štátoch sa pouţívajú ATS účty a typické sú tým, ţe umoţňujú zostatok na termínovanom účte previesť automaticky na beţný účet. Výhodou týchto foriem depozít je hlavne to, ţe môţu byť úročené a zároveň sú pomerne dobre vyuţiteľné na transakčné účely (Horvátová, 2009, s. 154) Depozitné certifikáty Depozitné certifikáty sú alternatívou termínovaných vkladov. Zdroje získané predajom depozitných certifikátov sú stabilnými zdrojmi bánk, lebo je sťaţené ich vyplatenie pred lehotou splatnosti. Depozitné certifikáty nie sú obchodovateľné na verejných trhoch. Emitujú ich výhradne peňaţné ústavy. Stimulom na nákup depozitných certifikátov klientmi je spravidla vyšší úrokový výnos ako pri termínovaných vkladoch. Úrokový výnos by mal byť tým vyšší, čím je lehota splatnosti dlhšia (Beňová et al., 2007, s. 253). 30

31 Depozitné certifikáty sú potvrdenky, ktoré banky vydávajú vkladateľom pri jednorazovom nákupe zaokrúhlenej sumy vkladu. Majú podobu obchodovateľného cenného papiera, majiteľ dostane výšku vkladu v termíne splatnosti. Na Slovensku sa depozitné certifikáty nazývajú aj vkladové listy alebo vkladové certifikáty. Vydávajú sa v rôznych nomináloch a pre banku majú veľký význam, pretoţe sa môţe obrátiť na oveľa širšiu verejnosť, nielen na komitentov banky, ale na všetkých, ktorí chcú investovať (Zimková, 2009, s. 205). Splatnosť depozitných certifikátov sa pohybuje od 1 mesiaca do niekoľko rokov. Výhodou pre banku je istota, ţe počas ţivotnosti depozitného certifikátu klient nemôţe poţadovať jeho predčasné vyplatenie bankou. Z tohto dôvodu nepredstavujú zvýšené nároky na likviditu bánk a nemusia sa zahrnúť do základne na tvorbu povinných minimálnych rezerv (Horvátová, 2009, s. 157). Medzi charakteristické črty depozitných certifikátov patrí, ţe ich nemoţno vybrať pred lehotou splatnosti, sú platným dokumentom banky, ktorý potvrdzuje jednorazové prijatie vkladu, a spravidla sa vyplácajú doručiteľovi. Depozitné certifikáty sú prevoditeľné na inú osobu, úroky sa vyplácajú jednorazovo súčasne s vkladom, najskôr však v deň splatnosti, a lehota premlčania na ich výplatu je 3 aţ 4 roky (Zimková, 2009, s. 205). Depozitné certifikáty môţu byť emitované ako listinné alebo zaknihované. Z pohľadu identifikácie klienta môţu znieť na meno alebo na doručiteľa. Depozitné certifikáty na doručiteľa nie sú v zmysle Zákona o ochrane vkladov poistené, lebo nespĺňajú nároky na ochranu vkladov. Z pohľadu meny môţu byť vystavené v domácej alebo cudzej mene (Medveď et al., 2013, s. 162). Z hľadiska moţnosti predaja na sekundárnom trhu sa depozitné certifikáty členia na: - obchodovateľné - majiteľ ich môţe počas doby ţivotnosti na verejnom trhu predať, - neobchodovateľné - majiteľ si ich musí nechať v drţbe aţ do splatnosti, ale je moţné ich darovať alebo dediť (Horvátová, 2009, s. 155). Z pohľadu lehoty splatnosti moţno deliť depozitné certifikáty na: - krátkodobé - s lehotou splatnosti 3, 6, 9 alebo 12 mesiacov, - dlhodobé - s lehotou splatnosti 1, 2, 3, 5 rokov (Medveď et al., 2013, s. 163). 31

32 Z hľadiska výšky menovitej hodnoty uvedenej na depozitnom certifikáte sa členia na: - malé nominácie - sú určené pre obyvateľstvo ako alternatíva sporenia, - stredné nominácie - sú určené hlavne podnikateľským subjektom, - veľké nominácie - určené sú pre kapitálovo silných klientov banky (Horvátová, 2009, s. 156). Medzi základné náleţitosti depozitných certifikátov patrí: - názov a číselné označenie depozitného certifikátu, - forma a podoba depozitného certifikátu, - obchodovateľnosť depozitného certifikátu, - dátum emisie a splatnosti, - úrokový výnos a nominálna hodnota depozitného certifikátu, - záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu a vyplatiť príslušný výnos z vkladu v stanovenom čase (Medveď et al., 2013, s. 162) Bankové obligácie Banková obligácia je dlhodobý cenný papier, ktorý emituje banka. Nazýva sa aj dlhopis. Banka emituje obligácie v prípade, ţe potrebuje zabezpečiť väčšie mnoţstvo dlhodobých peňaţných zdrojov, s istotou, ţe veriteľ neskôr neodstúpi od obchodu. Takéto zdroje sú pre banku stabilné a má ich k dispozícii do termínu splatnosti. Bankové obligácie sa u nás emitujú prevaţne na 2 aţ 10 rokov (Zimková, 2009, s. 205). Emitent sa zaväzuje, ţe v stanovenej lehote splatnosti jednorazovo alebo postupne splatí nominálnu hodnotu, ako aj výnos z obligácie. Banka pristupuje k emisii bankových obligácií so zámerom získania zdrojov na dlhšie obdobie pri eliminácii rizika, ţe by veriteľ neskôr odstúpil od obchodu. Z pohľadu klienta predstavuje vyšší úrokový výnos kompenzáciu za vyššie riziko v nadväznosti na skutočnosť, ţe na bankové obligácie sa nevzťahuje zákonné poistenie vkladov. Výnosom sú najčastejšie kupóny, prípadne prémie či diskont. V podmienkach Slovenskej republiky môţu mať obligácie podľa platnej legislatívy len zaknihovanú podobu (Medveď et al., 2013, s ). Pri stanovovaní výnosov z obligácií má veľký význam rating emitenta a rating obligácií. Tieto 2 formy hodnotenia nemusia byť totoţné, napríklad komerčná banka môţe 32

33 dosahovať niţší rating, ako je rating hypotekárnych záloţných listov, keďţe HZL majú nadštandardnú formu zabezpečenia (Horvátová, 2009, s. 158). K základným druhom bankových obligácií patria: - všeobecné (generálne) bankové obligácie - kryté všeobecnými aktívami banky, majú vopred stanovený výnos a skladajú sa z plášťa a kupónového hárka s talónom, - hypotekárne záloţné listy a komunálne obligácie - sú kryté špecifickými druhmi aktív banky, vydávajú sa na presne stanovený účel a sú kryté nehnuteľným majetkom, - konvertibilné bankové obligácie - sú vymeniteľné v čase splatnosti za akcie banky, alebo sú vyplatené v hotovosti (Beňová et al., 2007, s. 253). Osobitným druhom bankových obligácií sú hypotekárne záložné listy. Emitentom sú špecializované hypotekárne banky, resp. banky, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Hypotekárne záloţné listy slúţia banke na získanie kapitálu na poskytovanie hypotekárnych úverov. Sú radené medzi najbezpečnejšie cenné papiere, pretoţe sú kryté reálnym nehnuteľným majetkom (Medveď et al., 2013, s. 164). 1.5 Úročenie vkladov Úroková sadzba je vopred stanovená veličina ako určité percento z istiny (vkladu alebo úveru), pričom môţe predstavovať len potenciálnu investičnú príleţitosť bez toho, aby ju ekonomický subjekt skutočne vyuţil. Pri vkladových alebo úverových produktoch úrok v absolútnom vyjadrení závisí od mnohých konkrétnych podmienok: od spôsobu výpočtu úroku, typu úročenia, frekvencie splácania alebo pripisovania úrokov na vklad a mnohých ďalších podmienok. V dôsledku toho môţu mať jednotlivé produkty rovnakú úrokovú sadzbu, ale rozdielnu sumu úrokov v absolútnom vyjadrení, a tým aj rozdielnu úrokovú mieru. Úroková miera predstavuje pomer úroku k istine a z kvalitatívneho hľadiska vyjadruje stupeň zhodnotenia kapitálu (Horvátová, 2009, s ). V bankovej praxi môţe byť stanovená úroková sadzba na rôzne časové obdobie. Vtedy môţeme hovoriť o úrokovej sadzbe: - ročnej úrokovej sadzbe - označovanej ako p. a. z latinského per annum, - polročnej úrokovej sadzbe - označovanej ako p. s. z latinského per semestrem, 33

34 - štvrťročnej úrokovej sadzbe - označovanej ako p. q. z latinského per quartalem, - mesačnej úrokovej sadzbe - označovanej ako p. m. z latinského per mensem, - týţdennej úrokovej sadzbe - označovanej ako p. sept. z latinského per septimanam (Medveď et al., 2013, s. 139). Úrokovú sadzbu môţe banka stanoviť ako: - fixnú úrokovú sadzbu - ktorá predstavuje pevne stanovenú úrokovú sadzbu, ktorá je platná počas celého obdobia trvania záväzku alebo pohľadávky, vyjadruje sa pevne stanovenou percentuálnou sadzbou a číselným vyjadrením, napr. 2,0 % p. a., - variabilnú úrokovú sadzbu - predstavuje úrokovú sadzbu, ktorá sa môţe meniť na základe vopred dohodnutých podmienok, resp. pravidiel. Moţnosťami stanovenia variabilnej úrokovej sadzby sú: o moţnosť zmeny úrokovej sadzby po uplynutí určitej lehoty, o moţnosť zmeny úrokovej sadzby, ak nastanú isté okolnosti (zmena inflácie), o,,zavesenie'' úrokovej sadzby na referenčnú úrokovú sadzbu, o odvodenie úrokovej sadzby od referenčnej sadzby (Medveď et al., 2013, s. 139). Pri určení výšky úrokovej sadzby z vkladov sa banky riadia mnoţstvom okolností, ktoré ich ovplyvňujú, a k nim patria hlavne: - všeobecná situácia na finančnom trhu (konkurencia medzi komerčnými bankami, ktoré majú záujem o depozitá, a pomer dopytu a ponuky peňazí), - miera inflácie a jej očakávaný vývoj, - rozsah investičných príleţitostí na finančnom trhu, - termín splatnosti peňaţných prostriedkov a výška vkladu (čím dlhšia doba splatnosti a čím vyšší vklad, tým je väčšinou vyššia úroková sadzba), - naliehavosť potreby voľných peňaţných prostriedkov pre aktívne obchody banky (Kolektív autorov, 2006, s. 123). Nominálna a reálna úroková sadzba Úrokové sadzby majú vplyv nielen na bankový sektor a celú ekonomiku, ale výrazne ovplyvňujú rozhodovanie v podnikateľskom aj domácom sektore. V tomto prípade je dôleţité rozlišovať medzi nominálnou a reálnou úrokovou sadzbou. Tento vzťah je označovaný ako Fisherov zákon (Medveď et al., 2013, s. 137). 34

35 Nominálna úroková sadzba (i n ) sa technicky skladá z dvoch zloţiek - reálnej úrokovej sadzby (i r ) a miery inflácie (π). V zjednodušenej podobe moţno tento vzťah uviesť nasledovne i n = i r + π. Ak je aktuálna inflácia vyššia ako nominálna sadzba, tak je reálna úroková sadzba záporná. Z hľadiska efektívneho zhodnocovania peňazí by mala platiť rovnosť i r = i n - π, tzn. reálna úroková sadzba predstavuje nominálnu úrokovú sadzbu zníţenú o infláciu (Medveď et al., 2012, s. 131). Základné spôsoby úročenia Jednoduché úročenie predstavuje spôsob výpočtu úroku v rámci 1 roka. Ak sa úrok pripisuje viackrát za rok, úrok za predchádzajúce obdobie sa nezapočítava do istiny pre nasledujúce obdobie. Pre výpočet jednoduchého úroku pouţijeme vzorec: kde: U = P * M * d rok * 100 U- úrok, P - istina, M - úroková miera v %, d - počet dní, rok - počet dní v roku podľa typu úročenia (Beňová et al., 2007, s. 266). Úrokové obdobie (d/rok) môţe mať vyjadrenie formou týchto metód: - nemecká metóda - pri výpočte sa berie do úvahy počet dní v mesiaci 30 a dní v roku 360 bez ohľadu na skutočný stav (30/360), - francúzka metóda - pri výpočte úroku sa berie do úvahy skutočný počet dní v mesiaci a 360 dní v roku (act/360), - anglická metóda - pri výpočte sa berie do úvahy skutočný počet dní v mesiaci a aj v roku (act/act) (Medveď et al., 2013, s. 140). Zložené úročenie vyjadruje spôsob výpočtu úroku, pri ktorom sa úrok za predchádzajúce obdobie započítava do istiny nasledujúceho obdobia a úročí sa spolu s ňou. Vzorec na výpočet hodnoty vkladu za n rokov je takýto: kde: P n - hodnota vkladu po n rokoch, P - hodnota pôvodného vkladu, P n = P * (1 + i) n 35

36 i - úroková sadzba, (1 + i) n - úročiteľ, n - počet rokov (Beňová et al., 2007, s. 267). Spojité úročenie predstavuje spôsob zloţeného úročenia s nekonečne veľkou frekvenciou pripisovania úroku. Vyuţíva sa v ňom poznatok o tom, ţe čím častejšie sa pripisuje úrok, tým je jeho výška vyššia (Beňová et al., 2007, s. 267). Zvyšovaním frekvencie úročenia sa dosahuje efekt, akoby sa vklad zhodnocoval vyššou úrokovou sadzbou. Ak sa frekvencia úročenia zvyšuje donekonečna, ide o jav, ktorý sa označuje ako spojité úročenie. Úroková sadzba sa potom označuje ako úroková intenzita. Zhodnotenie vkladu pri spojitom úročení vyjadruje vzťah: kde: P n = P 0 * e i * n P n - zhodnotený vklad po skončení úročenia, P 0 - pôvodný vklad, i - úroková intenzita, e - eulerovo číslo (2,71828), n - počet rokov (Medveď et al., 2013, s. 141). Hrubý a čistý úrok Čistý úrok vyplácaný klientom z vkladov je niţší ako zverejnená sadzba depozít. Banky sú povinné súčasne s pripísaním zodpovedajúceho úroku z vkladu zraziť daň z príjmov (Polouček et al., 2010, s. 168). Ak od hrubého úroku odpočítame daň z príjmu, získame čistý úrok, to znamená úrok, ktorý klient skutočne obdrţí. Hrubý úrok teda môţeme vyjadriť nasledovne: U H = P 0 * i * n Z tohto vzťahu vyjadríme čistý úrok odpočítaním dane z príjmu: U Č = P 0 * i * (1 - d) * n kde: P 0 - počiatočný vklad, U Č - čistý úrok, 36

37 i - nominálna ročná úroková sadzba (desatinné číslo), d - daňová sadzba (desatinné číslo), n - lehota splatnosti v rokoch (Medveď et al., 2013, s. 141). 1.6 Poistenie a ochrana vkladov v podmienkach SR Systém ochrany vkladov predstavuje 1 z ochranných nástrojov finančného trhu, ktoré zabezpečujú vkladateľov pred rizikom strát ich vkladov v bankách, prípadne uvedené riziká zmierňujú. Poistenie vkladov predstavuje 1 zo základných pilierov bankovej regulácie. V rozvinutých trhových ekonomikách úlohu ručiteľa plní Fond poistenia (ochrany) vkladov. Jeho funkciou je, aby v prípade úpadku banky vkladatelia neutrpeli ţiadne, prípadne minimálne straty vyplývajúce z nedostupnosti svojich vkladov. Hlavným cieľom poistenia vkladov je teda ochrana vkladateľov, a tak môţeme hovoriť aj o sociálnej funkcii tohto systému (Horvátová, 2009, s ). Hlavným cieľom systému povinného poistenia vkladov v bankách je ochrana vkladateľov, ktorí väčšinou nemajú dostatok informácií na posúdenie rizikovosti danej banky. Poistenie vkladov súčasne zvyšuje dôveryhodnosť bankového systému. V prípade úpadku banky sú straty vkladateľov výrazne niţšie alebo nie sú ţiadne (Revenda et al., 2012, s. 256). V praxi existujú viaceré formy ochrany vkladov, pričom medzi základné formy ochrany patrí: - poistenie vkladov (povinné, dobrovoľné), - úvery veriteľa poslednej inštancie, - oddialenie výplat vkladov, - výplaty vkladov rôznymi subjektmi, - fondy peňaţného trhu, - slobodné bankovníctvo (Horvátová, 2009, s. 163). 37

38 Systémy ochrany vkladov moţno rozdeliť do 2 skupín a to na: - Implicitný systém ochrany vkladov - je historicky staršia, vychádza z vyhlásení predstaviteľov štátu alebo z historického pôsobenia vlády v prípadoch bankových bankrotov. Prípadnú pomoc od štátu je moţné odvodiť od ručenia štátu za vklady v štátnych peňaţných ústavoch. Na kompenzáciu vkladateľom nie sú vopred vyčlenené ţiadne prostriedky v nejakom účelovom fonde. - Explicitný systém ochrany vkladov - je prevládajúcou formou ochrany vkladov a je upravený zákonom. Určuje zdroje financovania fondu ochrany vkladov a postupy platné pri riešení úpadku bánk. Jeho hlavnými nevýhodami sú existencia morálneho hazardu a nevhodného výberu (Horvátová, 2009, s. 161). Morálny hazard spočíva vo zvyšovaní rizikovosti operácií zo strany klientov i bánk. Ak majú depozitní klienti bánk vysoký stupeň ochrany vkladov (napr. 100 % ochrany), nemusia rozlišovať medzi,,dobrou'' a,,zlou'' bankou a vyberajú si pre úschovu peňaţných prostriedkov banku podľa výšky úrokovej sadzby, a nie podľa jej dôveryhodnosti alebo stability. Zároveň sa nemusia banky obávať realizovať rizikovejšie obchody, lebo prípadné straty poistených vkladateľov budú plne hradené a banka tak nie je vystavená riziku náhleho výberu vkladov zo strany klientov z dôvodu poklesu dôvery (Medveď et al., 2013, s ). Nevhodný výber je spojený so vstupom rizikových subjektov do segmentu bankovníctva. Vysoko rizikové subjekty sú jednostranne orientované iba na dosiahnutie vysokých výnosov pomocou rizikových operácií. Vyššia rizikovosť subjektov je spojená s vyššou pravdepodobnosťou ich úpadku a následne so zvýšenými nárokmi na čerpanie prostriedkov na vyplácanie náhrady vkladov (Medveď et al., 2013, s. 165). Ochrana vkladov na Slovensku Na Slovensku je zriadený Fond ochrany vkladov, ktorý sústreďuje peňaţné príspevky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za vklady uloţené v bankách a v pobočkách. Fond ochrany vkladov je právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri (Zimková, 2009, s. 211). Legislatívnym základom systému ochrany vkladov v podmienkach EÚ je Smernica 94/19/ES z 30. mája 1994 o systéme ochrany vkladov. Smernica zaviazala členské štáty 38

39 EÚ k zavedeniu systému ochrany bankových depozít, k účasti všetkých úverových inštitúcií na systéme poistenia a k zavedeniu kolektívneho ručenia bánk. Smernica ďalej vymedzila limity poistného krytia a výšku náhrad. V podmienkach SR upravuje systém ochrany vkladov Zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje niekoľko aspektov - postavenie Fondu ochrany vkladov, zdroje a pouţitie zdrojov fondu, vymedzuje chránené a nechránené vklady, definuje príspevky do Fondu ochrany vkladov, určuje náhrady nedostupných vkladov a upravuje postup ich vyplácania (Medveď et al., 2013, s ). Na ochrane vkladov sú povinné zúčastniť sa všetky banky. Pobočky zahraničných bánk sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť príspevky, ak v nich uloţené vklady nie sú chránené ani poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje sídlo, alebo ak sú chránené alebo poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca banka svoje sídlo v menšou rozsahu ako v SR (Zimková, 2009, s. 211). Vklady sú chránené v zmysle Zákona o ochrane vkladov, ak je vkladateľom: a. fyzická osoba, b. nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné sluţby, zdruţenie občanov alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov c. právnická osoba s výnimkou: - banky, obchodníka s cennými papiermi, centrálneho depozitára, burzy cenných papierov, komoditnej burzy, správcovskej spoločnosti, poisťovne, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pošty, právnickej osoby prevádzkujúcej lotérie alebo iné hry, Exportno-impornej banky SR, - právnickej osoby, ktorá musí mať povinne účtovnú závierku overenú audítorom, - štátu, štátneho fondu, obce, VÚC, ich rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie a orgánov verejnej moci (Horvátová, 2009, s ). Zákonom o ochrane vkladov nie sú chránené tieto vklady: a) vklad na doručiteľa (vklad na vkladnej kniţke na doručiteľa, vklad vo forme cenného papiera na doručiteľa), 39

40 b) vklad vo forme verejne obchodovaného cenného papiera, c) vklad vo forme dlhopisu, zmenky alebo šeku, d) spoločný vklad a notárska zápisnica, ak nie sú splnené podmienky na ochranu vkladu, e) vklad, ktorý je vlastným zdrojom financovania banky (Zimková, 2009, s. 211). Náhrada za nedostupné vklady Ak banka nie je schopná vyplácať vklady počas 48 hodín napriek pouţitiu svojich likvidných prostriedkov vrátane povinných minimálnych rezerv, je povinná oznámiť túto skutočnosť NBS a Fondu ochrany vkladov. NBS vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady do 3 dní, ak sa nenájdu spôsoby moţného odstránenia dočasného nedostatku. NBS môţe banku vyhlásiť za neschopnú vyplácať vklady aj z vlastného podnetu. Fond na ochranu vkladov je povinný po vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady oznámiť najneskôr do 5 dní postup, miesto a spôsob vyplácania náhrad za nedostupné vklady. (Horvátová, 2009, s ). Od aţ do finančnej krízy Fond ochrany vkladov poskytoval za nedostupný vklad náhradu vo výške 90 % z nedostupného vkladu, v súhrne 1 vkladateľovi najviac do výšky EUR podľa kurzu vyhláseného NBS ku dňu, keď sa vklady stali nedostupnými (Zimková, 2009, s. 213). Od do v súvislosti s finančnou krízou boli vklady v bankách v Slovenskej republike chránené podľa Zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov v plnej výške, to znamená bez limitu ( ). Dňa nadobudol účinnosť Zákon č. 505/2010 z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov a implementoval jednotnú úpravu výšky náhrady za nedostupný vklad v rámci krajín EÚ. Od v prípade neschopnosti banky vyplácať vklady sa náhrada za chránený nedostupný vklad v bankách poskytne 1 vkladateľovi vo výške tohto nedostupného vkladu, najviac však vo výške EUR. Výška náhrad za nedostupný vklad v jednotlivých rokoch je uvedená v Tabuľke 3 (Medveď et al., 2013, s. 167). 40

41 Tabuľka 3Výška náhrad za nedostupný vklad Obdobie Výška náhrad (pred dôsledkami krízy) 90 % nominálnej hodnoty vkladu, maximálne do výšky (v čase krízy) v plnej výške, to znamená bez limitu Od Zdroj: Medveď et al., 2013, s Vo všeobecnosti zdrojmi fondu môţu byť príspevky od bánk, výnosy a príjmy z predaja štátnych cenných papierov, úvery od NBS, úvery od komerčných bánk, prostriedky získané na základe uplatnenia práv voči banke, za ktorú vyplácal vklady, dotácie zo štátneho rozpočtu a ďalšie príjmy. Peňaţné prostriedky fondu sú uloţené na osobitnom účte v NBS (Zimková, 2009, s. 211). Zákon stanovuje tieto druhy príspevkov: - vstupný príspevok - jednorazový príspevok banky vo výške EUR, - ročný príspevok - opakujúci sa príspevok banky, ktorý je pre všetky banky rovnaký, môţe byť stanovený vo výške od 0,1 % do 0,75 % z objemu chránených vkladov, v súčasnosti ho fond určuje vo výške 0,2 %, - mimoriadny príspevok - slúţi na doplnenie zdrojov fondu, v prípade potreby doplnenia zdrojov z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady alebo z dôvodu splácania úveru, jeho výška je od 0,1 % do 1,0 % z hodnoty chránených vkladov (Medveď et al., 2013, s. 167). 1.7 Zhrnutie 1. kapitoly Predmetom prvej kapitoly bolo vymedzenie komerčnej banky a jej činností. Následne bola kapitola zameraná na hlavnú tému, ktorou boli depozitné produkty. Osobitná pozornosť bola venovaná jednotlivým depozitným produktom, a to vkladom splatným na poţiadanie, termínovaným vkladom, úsporným vkladom, depozitným certifikátom a bankovým obligáciám. Záver kapitoly bol venovaný úročeniu depozít a ochrane vkladov v podmienkach SR. 41

42 2 ANALÝZA TERMÍNOVANÝCH VKLADOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR V druhej kapitole sa venujeme vývoju priemerných úrokových sadzieb vkladov od roku 1998 aţ do 2015 a porovnaniu úrokových sadzieb medzi vybranými vkladovými produktmi. Následne sa zameriavame na hlavnú časť, ktorou je analýza konkrétneho termínovaného vkladu vo vybraných bankách v SR. V rámci tejto časti špecifikujeme konkrétne termínované vklady v jednotlivých bankách, ich parametre, úrokové sadzby a následne vypracuvávame modelový príklad, ako sa zhodnotí vklad. Pre spracovanie 2. kapitoly vychádzame z informácii dostupných na webových stránkach (( ), ( ), ( ), ( ), ( ), ( ), ( ), ( ), z informácii získaných osobnými konzultáciami s pracovníkmi vybraných bánk (Slovenská sporiteľňa, OTP banka) a príslušných zákonov ( 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ( 3 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery. Banka musí mať na výkon uvedených činností udelené bankové povolenie. Bez bankového povolenia nemôţe nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak a bez bankového povolenia nemôţe nikto poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu. V Tabuľke 4 sú uvedené banky so sídlom na území SR a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú udelené bankové povolenie a môţu vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky. 42

43 Tabuľka 4 Zoznam bánk v Slovenskej republike Banky so sídlom na území SR Pobočky zahraničných bánk Československá obchodná banka, a. s. Banco Banif Mais S. A. ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. OTP Banka Slovensko, a. s. Poštová banka, a. s. BKS Bank AG Citibank Europe plc Prima banka Slovensko, a. s. Fio banka, a. s. Privatbanka, a. s. ING Bank N. V. COMMERZBANK Aktiengesellschaft Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. J & T BANKA, a. s. Sberbank Slovensko, a. s. KDB Bank Europe Ltd. Slovenská sporiteľňa, a. s. Komerční banka, a. s. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. Tatra banka, a. s. Všeobecná úverová banka, a. s. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. mbank S.A. Oberbank AG The Royal Bank of Scotland plc UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. ZUNO BANK AG Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 2.1 Vývoj priemerných úrokových sadzieb vkladov od roku 1998 Zaujímavým údajom je najmä vývoj priemerných úrokových sadzieb na jednotlivých vkladoch, ktorý je moţné vidieť v Grafe 2. Banky v roku 1998 nevyhnutne potrebovali hotovosť a nemali likviditu, preto ponúkali vysoké úrokové sadzby. Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch s trojmesačnou viazanosťou boli vyššie ako úrok na vklade s ročnou viazanosťou. Keď sa pozrieme na infláciu, tak vo väčšine prípadov bola inflácia vyššia ako úroková sadzba a vkladatelia v bankách v čistom (reálnom vyjadrení) nezarobili. 43

44 Graf 2 Vývoj priemerných úrokových sadzieb vkladov Zdroj: ( ). Graf 3 zobrazuje vývoj celkového objemu vkladov podľa viazanosti v absolútnom vyjadrení. V posledných rokoch sú objemy neviazaných vkladov a objemy viazaných vkladov pribliţne rovnaké, na prelome storočia viazané vklady výrazne prevyšovali neviazané vklady. Bolo to spôsobené tým, ţe v tom čase neexistovali sporiace účty, ale existovali termínované vklady s veľmi krátkymi viazanosťami, ktoré boli sedemdňové, mesačné, alebo trojmesačné a ponúkali vysoký úrok. Druhý dôvod je ten, ţe v tom čase niektorí ľudia nemali zriadený ani beţný účet. Graf 3 Vývoj celkového objemu netermínovaných vkladov a viazaných vkladov netermínované vklady viazané vklady Zdroj: ( ). 44

45 2.2 Vývoj priemerných úrokových sadzieb termínovaných vkladov od 2013 V roku 2013 sa Slovenská republika nachádzala v období rekordne nízkych úrokových sadzieb, čo prispievalo k tomu, ţe vkladové produkty bánk neboli veľmi atraktívne. Podľa štatistických údajov NBS bola miera inflácie v júni 2013 vo výške 1,80 %. V Grafe 4 sú uvedené najvyššie úrokové sadzby termínovaných vkladov z roku 2013, niektoré banky dokonca ani pri viazanosti 3-4 rokov neponúkali sadzbu vyššiu, ako bola aktuálna inflácia. V roku 2013 sa v bankách nachádzalo vyše 19,9 mld. EUR neviazaných vkladov a vyše 19,8 mld. EUR viazaných vkladov, čo bol zatiaľ najvyšší objem. Z toho najväčší podiel tvorili vklady obyvateľov, potom vklady nefinančných spoločností a tretí najväčší objem predstavovali vklady verejnej správy. Niektoré banky rozhodne netrpeli nedostatkom depozít, a tým moţno vysvetliť, prečo práve najväčšie banky ponúkali najmenej atraktívne termínované vklady. Graf 4 Najvyššie úrokové sadzby na termínovaných vkladoch v roku 2013 Zdroj: ( ). V Tabuľke 5 sú zobrazené úrokové sadzby termínovaných vkladov z roku 2014 podľa doby viazanosti. Hlavnou výhodou termínovaných vkladov pre klienta je, ţe sú na nich pomerne vysoké úrokové sadzby. Najniţšie úrokové sadzby sú pri krátkodobej viazanosti 45

46 (napr. na 1 mesiac), v tomto prípade sa úroková sadzba pohybovala okolo 0,3 %. VÚB banka pri viazanosti na 1 mesiac poskytovala úrokovú sadzbu len vo výške 0,01 %, naopak najvyššiu úrokovú sadzbu poskytovala ZUNO, a to aţ 0,6 %. Pri viazanosti na 36 mesiacov poskytovala najniţšiu úrokovú sadzbu 0,5 % Oberbank, Tatra banka a VÚB banka. Najvyššia úroková sadzba - aţ 2,5 % bola v J&T Banke. Priemerná úroková sadzba pri termínovaných vkladoch s viazanosťou na 1 mesiac v roku 2014 bola 0,21 % a pri viazanosti na 3 roky bola vo výške 1,24 %. Úrokové sadzby v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 sú niţšie skoro vo všetkých sledovaných bankách. Jedine v banke Zuno sa zvýšila úroková sadzba z 1,2 % na 1,25 %. Najväčší pokles úrokovej sadzby bol vo VÚB banke, kde sa úroková sadzba zníţila z 1,4 % na 0,6 %, v UniCredit Bank z 1,8 % na 1 % a v ČSOB banke z 1,3 % na 0,6 %. Tabuľka 5 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch v roku 2014 BKS Bank AGEUR Vkladové pásmo Úroková sadzba v % p. a. v roku 2014 od do 1 M 6 M 12 M 24 M 36 M ,35 0,9 1,8 1,8 1, ,4 1 1,8 1,9 1, individuálna úroková sadzba ČSOB 0-0,05 0,2 0,4 0,5 0,6 FIO banka 0-0,4 0,6 0,75 1,15 1,35 J&T Banka ,3 2,5 KDB Bank Europe 0-0,05 0,7 1,05 1,15 - mbank ,55 0, Oberbank ,3 0,4 0,5 OTP banka 150-0,15 1,4 1,5 1,7 1,8 Poštová banka ,4 1,8 - Prima banka 300-0,4 0,8 0,80/1,80 1,20/2,20 1,40/2,40 Privatbanka 250-0,3 1 1,7 1,85 1,95 Raiffeisen banka ,4 0,5 0,7 Sberbank Slovensko 330 0,1 0, ,1 Slovenská sporiteľňa ,1 0,2 0,30-2,50 0,50-1,00 0,60-1, ,3 0,4 0,50-2,70 0,70-1,20 0,80-1,30 Tatra banka ,1 0,2 0,3 0,4 0,5 UniCredit Bank 350-0,1 0,2 1 1,2 1 46

47 Pokračovanie Tabuľky 5 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch v roku 2014 VÚB banka ,01 0,1 0,3 0,4 0, ,01 0,2 0,4 0,5 0, Úrokové sadzby sa stanovujú individuálne ZUNO 0,01-0,6 1,15 1,25 1,25 1,25 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). V Tabuľke 6 sú prezentované úrokové sadzby termínovaných vkladov z roku 2015 podľa doby viazanosti. V porovnaní s rokom 2014 došlo znova vo väčšine bánk k poklesu úrokových sadzieb. Jedine v banke Sberbank sa zvýšila úroková sadzba pri 6 mesačnej viazanosti z 0,5 % na 1,2 %. Úroková sadzba sa najviac zníţila v mbank, a to z 0,85 % na 0,45 % a v BKS Bank Ageur z 1,95 % na 1,3 %. Priemerná úroková sadzba pri termínovaných vkladoch s viazanosťou na 1 mesiac v roku 2015 je 0,2 % a pri viazanosti na 3 roky je vo výške 1,18 %. Tabuľka 6 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch vo februári 2015 BKS Bank AGEUR Vkladové pásmo Úroková sadzba v % p. a. v roku 2015 od do 1 M 6 M 12 M 24 M 36 M ,35 0,8 1,25 1,25 1, ,4 0,8 1,3 1,3 1, individuálna úroková sadzba ČSOB 0-0,05 0,2 0,4 0,5 0,6 FIO banka 0-0,4 0,6 0,75 1,15 1,35 J&T Banka ,3 2,5 KDB Bank Europe 0-0,05 0,5 0,85 0,95 - mbank ,2 0, Oberbank ,3 0,4 0,5 OTP banka 150-0,15 0,6 1,5 1,55 1,6 Poštová banka ,4 1,8 - Prima banka 300-0,4 0,8 1/2 1/2 1/2 Privatbanka 250-0,3 1 1,7 1,85 1,95 Raiffeisen banka ,4 0,5 0,7 Sberbank Slovensko 330 0,1 1, ,1 Slovenská sporiteľňa ,1 0,2 0,30-2,50 0,50-1,00 0,60-1, ,3 0,4 0,50-2,70 0,70-1,20 0,80-1,30 Tatra banka ,1 0,2 0,3 0,4 0,5 47

48 Pokračovanie Tabuľky 6 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch vo februári 2015 UniCredit Bank VÚB banka 350-0,01 0,15 0,75 0,75 0, ,01 0,1 0,3 0,4 0, ,01 0,2 0,4 0,5 0, Úrokové sadzby sa stanovujú individuálne ZUNO 0,01-0,6 1,15 1,25 1,25 1,25 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 2.3 Porovnanie úrokových sadzieb pri vkladových produktoch V Tabuľke 7 sú uvedené maximálne úrokové sadzby vkladových produktov v jednotlivých bankách. Najvyššie úrokové sadzby sú pri termínovaných vkladoch. Úrokové sadzby sú pri sporiacich účtoch vyššie ako pri beţných účtoch. Finančné prostriedky vloţené na sporiacom účte si môţe klient kedykoľvek vybrať bez akýchkoľvek sankcií, ale iba v prípade sporiacich účtov uzavretých bez výpovednej lehoty. Ak si uzavrie sporiaci účet s výpovednou lehotou, akékoľvek siahnutie na vloţené prostriedky pred výpovednou lehotou sa nezaobíde bez sankčných poplatkov. Väčšinou sú úrokové sadzby okolo 0,5 %. Jedine Prima banka pri sporení k osobnému účtu má výrazne vyššiu úrokovú sadzbu, a to aţ vo výške 5 %. Najniţšia úroková sadzba je v Oberbank, a to len vo výške 0,15 %. Pri sporiacich účtoch je priemerná úroková sadzba 0,99 %. Beţné vklady pre banku predstavujú lacný zdroj získania finančných prostriedkov, a to z dôvodu, ţe sú väčšinou úročené len vo výške 0,01 %, v niektorých prípadoch nie sú úročené vôbec. Pri niektorých účtoch si banky účtujú poplatky za vedenie účtu, a to aţ do 8 EUR mesačne v UniCredit Bank. Tabuľka 7 maximálne úrokové sadzby pri vkladových produktoch Termínovaný vklad do (v %) Sporiaci účet do (v %) 48 Bežný účet Úroková sadzba do (v %) Mesačný poplatok od BKS Bank AGEUR 1,3 1 0,35 3 ČSOB 0,6 0,6 0,01 6 FIO banka 1,35 0,3 0 0 J&T Banka 2,5 1,5 0 0

49 Pokračovanie Tabuľky 7 Úrokové sadzby pri vkladových produktoch mbank 0,45 0,5 0 0 Oberbank 0,5 0,15 0,06 3,49 OTP banka 1,6 1,44 0,01 2,69 Poštová banka 1,8 1,5 0,01 4 Prima banka 2 5 0,1 3,9 Privatbanka 1,95 0,9 0,01 7 Raiffeisen banka 0,7 0,2 0 4 Sberbank Slovensko 1,1 1,3 0,01 3,99 Slovenská sporiteľňa 1,3 0,5 0,01 5,9 Tatra banka 0,5 0,2 0,01 7 UniCredit Bank 0,8 0,2 0 8 VÚB banka 0,6 0,5 0,01 3,5 ZUNO 1,25 1,2 0 0 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 2.4 Termínované vklady v Slovenskej sporiteľni Slovenská sporiteľňa je bankou s najdlhšou tradíciou sporiteľníctva na Slovensku, korene ktorej siahajú aţ do 19. storočia. Novodobú históriu začala ako súčasť Československej štátnej sporiteľne, ktorá vznikla v roku Od roku 1969 začala pôsobiť ako samostatná zloţka - Slovenská štátna sporiteľňa. V roku 1990 získala univerzálnu bankovú licenciu. V roku 1994 sa transformovala na akciovú spoločnosť a začala pôsobiť pod obchodným menom Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť. Po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majoritného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001, je Slovenská sporiteľňa začlenená do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG. Slovenská sporiteľňa je v súčasnosti najväčšia komerčná banka na Slovensku s úplnou devízovou licenciou a povolením na vykonávanie hypotekárnych bankových obchodov. Má najväčší podiel na trhu vkladov, najrozsiahlejšiu sieť vlastných obchodných miest a dominantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet. Svojim klientom poskytuje širokú škálu produktov a sluţieb, od tradičných beţných účtov, rôzne typy vkladných kniţiek, termínované vklady a sluţby platobného styku, úvery, aţ po najmodernejšie sluţby elektronického bankovníctva. 49

50 2.4.1 Druhy termínovaných vkladov v Slovenskej sporiteľni Termínované vklady sa v Slovenskej sporiteľni členia na: - termínovaný vklad, - termínovaný vklad s výplatou úrokov vopred, - kombi vklad Klasik, - kombi vklad Premium. Termínovaný vklad Parametrami termínovaného vkladu sú: - mena - EUR, USD, CZK, GBP, CHF, - minimálny vklad EUR, 500 USD, CZK, 500 GBP, 500 CHF, - doba viazanosti: - pre EUR: 1, 3, 6, 12, 18, 24 a 36 mesiacov, - pre USD, CZK, GBP, CHF: 1, 3, 6, 12 mesiacov, - pripisovanie úrokov - k termínu splatnosti termínovaného vkladu, - ak klient poukazuje príjem na účet, tak je úroková sadzba vyššia o 0,5 %. Termínovaný vklad prináša tieto výhody: - garantovanú úrokovú sadzbu počas viazanosti vkladu, - moţnosť pravidelne aj nepravidelne sporiť, - moţnosť zmeniť sumu termínovaného vkladu pri jeho splatnosti, - moţnosť disponovať s úrokmi pripísať ich k istine, previesť na účet alebo vkladnú kniţku vedenú v danej banke alebo v prípade jednorazového termínovaného vkladu moţný výber aj v hotovosti, - moţnosť predčasne vklad zrušiť, - moţnosť zaloţenia prostredníctvom Internetbankingu alebo telefonickej linky, - poskytuje prehľad o vklade prostredníctvom výpisu, elektronického bankovníctva alebo telefonickej linky Sporotel, - finančné prostriedky sú chránené Fondom na ochranu vkladov. V Tabuľke 8 sú uvedené úrokové sadzby pri termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni. Úroková sadzba s označením 1 je platná pre Výhodný súčet pre fyzické osoby 50

51 nepodnikateľov (ak klient poukazuje príjem na účet, tak má úrokovú sadzbu vyššiu o 0,5 %). Rovnaké úrokové sadzby sú pre vklady v EUR, USD a GBP. Viazanosť pre termínované vklady v cudzej menej je maximálne 12 mesiacov. Najvyššia úroková sadzba je pri vklade v EUR s viazanosťou na 36 mesiacov, a to vo výške 0,8 % a pri splnení podmienky pre Výhodný súčet je vo výške 1,3 %. Tabuľka 8 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch v Slovenskej sporiteľni Mena ÚROKOVÉ SADZBY v % p. a. Vklad. pásmo v mene účtu od mes. mes. mes. mes. mes. mes. mes. EUR 500 0,1 0,15 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,8 1 0, , ,3 0,35 0,4 0,5 0,6 0,7 0, ,1 1 1,2 1 1,3 1 USD 500 0,1 0,15 0,2 0, CZK ,1 0,1 0,1 0, GBP 500 0,1 0,15 0,2 0, CHF 500 0,1 0,01 0,01 0, Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). Termínovaný vklad s výplatou úrokov vopred Parametre termínovaného vkladu s výplatou úrokov vopred sú nastavené nasledovne: - úrok vyplatený vopred a v hotovosti, - minimálny vklad EUR, - doba viazanosti vkladu je 12 mesiacov, - úroková sadzba 0,8 % p. a., - bez poplatkov, - len pre fyzické osoby nepodnikateľov, - vklad chránený podľa podmienok stanovených Zákonom o ochrane vkladov. V Tabuľke 9 je uvedená výška úrokovej sadzby terminovaného vkladu s výplatou úrokov vopred, ktorá je vo výške 0,8 % p. a. pri viazanosti na 12 mesiacov. V prípade neviazaného vkladu určeného na vklad je úroková sadza 0,01 % a neviazaný vklad určený na výber sa neúročí. V porovnaní s klasickým termínovaným vkladom v Slovenskej sporiteľni je pre klienta výhodnejší termínovaný vklad s výplatou úrokov vopred. 51

52 Tabuľka 9 Úrokové sadzby pri termínovaných vkladoch s výplatou úrokov vopred Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). Kombi vklad Klasik Termínovaný vklad kombi vklad Klasik je zloţený z dvoch častí, a to z ročného termínovaného vkladu a zo ŠIP Klasik. ŠIP Klasik predstavuje investovanie do podielových fondov, minimálne 80 % z portfólia je investovaných do dlhopisov. Ročný termínovaný vklad sa vyznačuje týmito parametrami: - garantovaná úroková sadzba počas celej doby viazanosti, - doba viazanosti 12 mesiacov, - minimálny vklad na termínovaný vklad je 500 EUR (1/3 z celkovej investície). ŠIP Klasik je charakteristický nasledujúcimi špecifikami: - predpokladaný výnos 1,5 2,0 % ročne pri dodrţaní odporúčaného investičného - horizontu, - minimálne 80 % z portfólia je stabilne investovaných v dlhopisoch v investičnom pásme, - maximálne 10 % z portfólia môţe byt investovaných do akciovej zloţky, - minimálna investícia EUR (2/3 z celkovej investície). Klientovi, fyzickej osobe nepodnikateľovi, je priznaná zvýhodnená úroková sadzba 1,50 % p. a., resp. 1,70 % p. a. ak sú splnené nasledovné podmienky: - klient v deň zriadenia Terminovaného vkladu na Vkladovom účte súčasne vloţí investíciu do Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a. s., do podielového fondu ŠIP Klasik, - investícia do fondu ŠIP Klasik je minimálne v dvojnásobnej výške ako suma 52

53 vkladu na Terminovaný vklad na Vkladovom účte odo dňa zriadenia Terminovaného vkladu do dňa jeho splatnosti, nie však menej ako EUR pre ŠIP Klasik. Kombi vklad Premium Termínovaný vklad kombi vklad Premium je zloţený z dvoch častí, a to z ročného termínovaného vkladu a z Aktívneho portfólia. Aktívne portfólio predstavuje investovanie do podielových fondov. Špecifikami ročného termínovaného vkladu sú: - garantovaná úroková sadzba počas celej doby viazanosti, - doba viazanosti 12 mesiacov, - minimálny vklad na termínovaný vklad je EUR (1/3 z celkovej investície). SPORO Aktívne portfólio sa vyznačuje týmito parametrami: - predpokladaný výnos 2,0 3,0 % ročne pri dodrţaní odporúčaného 3 aţ 5 ročného investičného horizontu, - podielový fond, ktorého majetok sa investuje najmä do dlhových a v menšej miere do akciových investícií, - minimálna investícia EUR (2/3 z celkovej investície). Klientovi, fyzickej osobe nepodnikateľovi, je priznaná zvýhodnená úroková sadzba 2,50 % p. a., resp. 2,70 % p. a., ak sú splnené nasledovné podmienky: - klient v deň zriadenia Terminovaného vkladu na Vkladovom účte súčasne vloţí investíciu do Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a. s., do podielového fondu Aktívne portfólio pre Kombi vklad Premium, - investícia do fondu Aktívne portfólio je minimálne v dvojnásobnej výške ako suma vkladu na Terminovaný vklad na Vkladovom účte odo dňa zriadenia Terminovaného vkladu do dňa jeho splatnosti, nie však menej ako EUR pre Aktívne portfólio. 53

54 2.4.2 Modelový príklad termínovaného vkladu v Slovenskej sporiteľni V modelovom príklade si klient uzatvorí v Slovenskej sporiteľni termínovaný vklad s dobou viazanosti na 36 mesiacov. Má záujem o klasický termínovaný vklad bez moţnosti investovania do podielových fondov. Termínovaný vklad je vo výške EUR. Úroková sadzba je vo výške 0,8 % a úroky sú pripisované na konci kaţdého roka. Kn budúca hodnota vkladu Ko súčasná hodnota vkladu Ko i (m) nominálna ročná úroková sadzba i (m) 0,008 n počet rokov n 3 m frekvencia pripisovania úrokov počas roka m 1 Kn = Ko*(1+ i(m) m )(m*n) Kn = 30000*(1+ Kn = 30725, 78 0, 008 ) (1*3) 1 Kn = (725, 78*0,81) Kn = 30587,88 Po 36 mesiacoch sa pôvodný vklad zvýšil z EUR na ,78 EUR. Úrok, ktorý získal klient, sa musí zníţiť o daň z príjmu, ktorá je vo výške 19 %, čiţe 137,90 EUR. Klientovi pripíšu na účet ,88 EUR. Úrok, ktorý získal pri termínovanom vklade za 3 roky, je 587,88 EUR. 54

55 2.5 Termínované vklady v OTP Banke OTP Banka Slovensko, a. s. pôsobí na slovenskom trhu a prostredníctvom svojich korešpondenčných bánk aj na zahraničných trhoch ako univerzálna banka s úplnou devízovou licenciou. Majoritným vlastníkom OTP Banka Slovensko, a. s. je od najväčšia maďarská banka - OTP Bank Nyrt. V súčasnosti OTP Banka Slovensko disponuje sieťou 61 pobočiek po celom Slovensku. OTP Banka Slovensko disponuje systémom komplexného hodnotenia podnikateľských zámerov klienta v súlade so svetovými štandardmi a implementovaným platobným a zúčtovacím systémom PROFILE, ktorým sa zabezpečuje on-line prepojenie všetkých pobočiek OTP Banky Slovensko, a. s. Rozhodujúci objem v obchodnej činnosti banky predstavujú bankové produkty a sluţby poskytované klientom na slovenskom trhu. OTP Banka Slovensko ponúka svoje produkty a sluţby fyzickým aj právnickým osobám. Je univerzálnou bankou rodinného typu, preto aj ponuka produktov a sluţieb je prispôsobená poţiadavkám viacerých generácií (od najmladšej aţ po dôchodcov), a tieţ náročnosti jednotlivých klientov. Základná ponuka sluţieb OTP Banka Slovensko, a. s. zahŕňa: - depozitné sluţby, - zmenárenské a pokladničné sluţby, - úverové sluţby, - domáci i medzinárodný platobný styk, - poradenské sluţby, - treasury a investičné sluţby Druhy termínovaných vkladov v OTP Banke Termínované vklady sa v OTP Banke členia na: - otp TERMÍNOVANÝ vklad, - subkontá termínovaného vkladu, - otp DYNAMIC vklad. 55

56 Otp TERMÍNOVANÝ vklad Parametre otp TERMÍNOVANÉHO vkladu sú: - doba viazanosti od 7 dní do 3 rokov, - úročenie pevnou úrokovou sadzbou, ktorá sa nemení počas doby viazanosti vkladu, - bezplatné zriadenie a vedenie termínovaného vkladu, - bezplatné zriadenie ďalšieho termínovaného vkladu, pričom celkový počet termínovaných vkladov nie je limitovaný, - povinný minimálny vklad a zostatok je 150 EUR, - vklad celej istiny je potrebné uskutočniť do 10 dní odo dňa zriadenia termínovaného vkladu, - pripisovanie úrokov k istine vkladu, resp. ich prevod na iný účet v OTP Banke: o v deň splatnosti termínovaného vkladu pri dobe viazanosti do 365 dní, o v posledný deň kalendárneho roka pri dobe viazanosti nad 365 dní a v deň splatnosti, - moţnosť automatickej obnovy, resp. automatického zrušenia termínovaného vkladu a jeho prevodu na iný účet v OTP Banke, - moţnosť predčasného výberu a predčasného zrušenia za poplatok v zmysle platného cenníka, - vyhotovovanie výpisov v poţadovanej frekvencii bezplatne. V Tabuľke 10 sú uvedené úrokové sadzby pri termínovanom vklade v OTP Banke. Úroková sadzba s označením * je platná pre novozriadený Termínovaný vklad. Najvyššia úroková sadzba je pri vklade s viazanosťou na 36 mesiacov, a to vo výške 1,6 %. Pri novozriadenom Termínovanom vklade je pri vklade s viazanosťou na 6 mesiacov zvýhodnená úroková sadzba z 0,6 % aţ na 1,25 %. Tabuľka 10 Úrokové sadzby pri termínovanom vklade v OTP Banke Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 56

57 Subkontá termínovaného vkladu Parametrami subkont termínovaného vkladu sú tieto nasledujúce: - OTP Banka ponúka moţnosť zriadiť si prostredníctvom Internet bankingu tzv. Subkontá termínovaných vkladov vo viacerých menách, - mena otp SUBKONTA EUR, CZK, HUF alebo USD, - doba viazanosti - v mene EUR si môţe klient zriadiť otp SUBKONTO s dobou viazanosti 7 aţ 365 dní, otp SUBKONTO v cudzej mene je moţné zriadiť s dobou viazanosti 1, 3, 6 a 12 mesiacov, - parametre otp SUBKONTA - zhodné s parametrami otp termínovaného vkladu, - disponovanie zmena vybraných parametrov prostredníctvom Internet bankingu, predčasný výber, predčasné zrušenie, resp. zrušenie v deň obnovy prostredníctvom celej siete pobočiek OTP Banky. V Tabuľke 11 sú uvedené úrokové sadzby pre Subkontá termínovaného vkladu v OTP Banke. Doba viazanosti je od 7 dní do 365 dní. Najvyššia úroková sadzba je pri vklade s viazanosťou na 12 mesiacov, a to vo výške 1,5 %. Tabuľka 11 Úrokové sadzby pre Subkontá termínovaných vkladoch v OTP Banke Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). Otp DYNAMIC vklad Otp DYNAMIC vklad je časovo viazaný vklad s výhodným úročením pri rastúcej sadzbe. Oproti beţnému termínovanému vkladu umoţňuje predčasný výber finančných prostriedkov a je určený hlavne klientom, ktorí preferujú moţnosť mimoriadneho výberu prostriedkov bez sankcií. Špecifikami otp DYNAMIC vkladu sú: - bezplatné zriadenie a vedenie vkladu, - doba viazanosti vkladu je 3,5 roka, 4 roky alebo 5 rokov, - vopred stanovené fixné Rastové úroky a Priemerné úroky platné počas celej doby 57

58 trvania vkladu, - povinný minimálny vklad a zostatok vo výške 400 EUR, - pripisovanie úrokov k istine vkladu 1x ročne k výročiu vkladu a v deň splatnosti, - predčasný výber a predčasné zrušenie vkladu je bez sankčného poplatku, - pri predčasnom výbere alebo predčasnom zrušení získa klient Rastové úroky za obdobie odo dňa zaloţenia vkladu aţ po deň predchádzajúci dňu predčasného výberu alebo predčasného zrušenia vkladu, - výhodou úročenia pri otp DYNAMIC vklade sú vysoké úrovne Rastových úrokov pred splatnosťou vkladu. V Tabuľke 12 sú uvedené úrokové sadzby pre otp DYNAMIC vklad. Doba viazanosti je 42 mesiacov, 48 mesiacov alebo 60 mesiacov. Najvyššia priemerná úroková sadzba je pri vklade s viazanosťou na 60 mesiacov, a to vo výške 1,7 %. Úroky pri predčasnom zrušení alebo pri predčasnom výbere sa počítajú podľa Rastových úrokov, ktoré sa viaţu k uplynulým polrokom od zaloţenia vkladu, pre dni nedokončeného polroka sa počíta Rastový úrok platný v danom polroku. Tabuľka 12 Úrokové sadzby pre otp DYNAMIC vklad Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ) Modelový príklad termínovaného vkladu v OTP Banke V modelovom príklade si klient uzatvorí v OTP Banke termínovaný vklad s dobou viazanosti na 36 mesiacov. Má záujem o klasický termínovaný vklad bez moţnosti investovania do podielových fondov. Termínovaný vklad je vo výške EUR. Úroková sadzba je vo výške 1,6 % a úroky sú pripisované na konci kaţdého roka. 58

59 Kn budúca hodnota vkladu Ko súčasná hodnota vkladu Ko i (m) nominálna ročná úroková sadzba i (m) 0,016 n počet rokov n 3 m frekvencia pripisovania úrokov počas roka m 1 Kn = Ko*(1+ i(m) m )(m*n) Kn = 30000*(1+ Kn = 31463,16 0, 016 ) (1*3) 1 Kn = (1463,16*0,81) Kn = 31185,16 Po 36 mesiacoch sa pôvodný vklad zvýšil z EUR na ,16 EUR. Úrok, ktorý získal klient, sa musí zníţiť o daň z príjmu, ktorá je vo výške 19 %, čiţe 278 EUR. Klientovi pripíšu na účet ,16 EUR. Úrok, ktorý získal pri termínovanom vklade za 3 roky, je 1 185,16 EUR. 2.6 Termínované vklady v Privatbanke Privatbanka pôsobí na slovenskom finančnom trhu od 1. novembra 2005, keď sa premenovala pôvodná inštitúcia Banka Slovakia. Privatbanka je jedinou špecializovanou bankou na Slovensku, ktorá sa prednostne orientuje na privátne bankovníctvo. Okrem toho Privatbanka poskytuje svoje sluţby aj korporátnym a retailovým klientom. Klientom banky poskytuje špecializované finančné a investičné sluţby, ktoré odráţajú ich nároky a zohľadňujú predstavy o zhodnocovaní ich aktív. Privatbanka kladie vysoký dôraz na individuálny prístup ku klientom. Skupina Penta sa stala majoritným akcionárom banky 59

60 začiatkom júna 2007 na základe schválenia Národnej banky Slovenska, pričom strategické zameranie banky zostalo nezmenené. Penta Investments Limited predstavuje 100 % akcionára Privatbanky Druhy termínovaných vkladov v Privatbanke V Privatbanke je jediný druh termínovaného vkladu, a to Privatbanka FIX Konto. Termínovaný účet Privatbanka FIX Konto je určený pre všetkých klientov, ktorí chcú získať nadpriemerné zhodnotenie svojich finančných prostriedkov, pričom sú ochotní svoje finančné prostriedky na určitý čas ponechať v banke. Termínovaný účet Privatbanka FIX Konto ponúka klientom výnimočné zhodnotenie. Parametre produktu Privatbanka FIX Konto sú: - zriadenie a vedenie termínovaného účtu bezplatne, s lehotou viazanosti 1 mesiac aţ 60 mesiacov, - zriaďuje sa v EUR, CZK, USD, GBP, CHF s minimálnym vkladom a so zostatkom 250 EUR, resp CZK, 200 USD, 200 GBP, 200 CHF, - vklad je úročený fixne počas celej lehoty viazanosti, - úrok sa pripisuje pri vkladoch do 1 roka pri splatnosti vkladu, pri vkladoch nad 1 rok k príslušného roka a pri splatnosti vkladu, - vkladať a vyberať peňaţné prostriedky bez poplatku moţno v deň splatnosti (prolongácie) vkladu, - preberanie výpisov vystavených podľa dohodnutej frekvencie - osobne alebo poštou, - peňaţné prostriedky vrátane úrokov sú chránené v súlade so Zákonom o ochrane vkladov. V Tabuľke 13 sú uvedené úrokové sadzby pri termínovanom vklade v Privatbanke. Najvyššia úroková sadzba je pri vklade s viazanosťou na 60 mesiacov, a to vo výške 2,5 %. V porovnaní s ostatnými bankami so sídlom na území Slovenskej republiky je v Privatbanke poskytovaná najvyššia úroková sadzba pre termínované vklady. 60

61 Tabuľka 13 Úrokové sadzby pri termínovanom vklade v Privatbanke Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ) Modelový príklad termínovaného vkladu v Privatbanke V modelovom príklade si klient uzatvorí v Privatbanke termínovaný vklad s dobou viazanosti na 36 mesiacov. Má záujem o klasický termínovaný vklad bez moţnosti investovania do podielových fondov. Termínovaný vklad je vo výške EUR. Úroková sadzba je vo výške 1,95 % a úroky sú pripisované na konci kaţdého roka. Kn budúca hodnota vkladu Ko súčasná hodnota vkladu Ko i (m) nominálna ročná úroková sadzba i (m) 0,0195 n počet rokov n 3 m frekvencia pripisovania úrokov počas roka m 1 Kn = Ko*(1+ i(m) m )(m*n) Kn = 30000*(1+ Kn = 31789, 45 0, 0195 ) (1*3) 1 Kn = (1789, 45*0,81) Kn = 31449, 45 61

62 Po 36 mesiacoch sa pôvodný vklad zvýšil z EUR na ,45 EUR. Úrok, ktorý získal klient, sa musí zníţiť o daň z príjmu, ktorá je vo výške 19 %, čiţe 340 EUR. Klientovi pripíšu na účet ,45 EUR. Úrok, ktorý získal pri termínovanom vklade za 3 roky, je 1 449,45 EUR. 2.7 Zhrnutie 2. kapitoly Predmetom analytickej časti bolo spracovanie vývoja priemerných úrokových sadzieb vkladov od roku 1998 aţ do roku 2015 a porovnanie úrokových sadzieb medzi vybranými vkladovými produktmi v súčasnosti. Následne bola kapitola zameraná na analýzu termínovaných vkladov vo vybraných bankách v SR, kde boli špecifikované konkrétne termínované vklady, ich parametre a úrokové sadzby. Hlavnou časťou tejto kapitoly bola analýza konkrétneho termínovaného vkladu v jednotlivých bankách a následné vypracovanie modelového príkladu. 62

63 3 KOMPARÁCIA TERMÍNOVANÝCH VKLADOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR A ZHODNOTENIE MIERY VYUŢÍVANIA PREDMETNÝCH PRODUKTOV KLIENTMI BÁNK V PODMIENKACH SR V tretej kapitole sa zameriavame na termínované vklady, vývoj ich úrokovej sadzby a vyhodnocujeme najvýhodnejší termínovaný vklad z predchádzajúcich analyzovaných termínovaných vkladov. V rámci tejto časti vyhodnocujeme výsledky dotazníkového prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť mieru vyuţívania termínovaných vkladov klientmi bánk v SR. Pre spracovanie 3. kapitoly vyuţívame informácie prezentované v analytickej časti a informácie získané z dotazníkov. 3.1 Komparácia termínovaných vkladov vo vybraných bankách V Tabuľke 14 sú uvedené maximálne, minimálne a priemerné úrokové sadzby vkladových produktov. Najvyššie úrokové sadzby sú pri termínovaných vkladoch, potom pri sporiacich účtoch a najniţšie pri beţných účtoch. Výhodou sporiacich účtov uzavretých bez výpovednej lehoty je, ţe klient si môţe svoje finančné prostriedky kedykoľvek vybrať bez akýchkoľvek sankcií. Ak si uzavrie sporiaci účet s výpovednou lehotou, akékoľvek siahnutie na vloţené prostriedky pred výpovednou lehotou sa nezaobíde, rovnako ako pri termínovaných vkladoch, bez sankčných poplatkov, ktoré sú väčšinou vo forme straty celého čistého úroku. Pri sporiacich účtoch je priemerná úroková sadzba 0,99 %, najvyššiu úrokovú sadzbu poskytuje pri pravidelnom sporení k osobnému účtu Prima banka, a to aţ vo výške 5 %, a naopak najniţšiu úrokovú sadzbu poskytuje Oberbank vo výške 0,15 %. Priemerná úroková sadzba pri bežných účtoch je len 0,035 %, najvyššia úroková sadzba je v BKS 63

64 Bank AGEUR 0,35 %, aţ 6 bánk má neúročený beţný vklad (FIO banka, J&T Banka, mbank, Raiffeisen banka, UniCredit Bank a ZUNO). Pri beţných účtoch si banky účtujú poplatky za vedenie účtu, v priemere aţ 3,675 EUR. Najvyšší poplatok za vedenie účtu je v UniCredit Bank, a to 8 EUR. Vo FIO banke, J&T Banke, mbank a ZUNO je vedenie účtu bez poplatku. Pri termínovanom vklade s dobou viazanosti 36 mesiacov je priemerná úroková sadzba 1,18 %. Najvyššia úroková sadzba je v J&T Banke, a to aţ 2,5 %, naopak najniţšia je v Oberbank, a to na úrovni 0,45 %. Z pohľadu zhodnotenia finančných prostriedkov je pre klienta najnevýhodnejší beţný účet a najvýhodnejší termínovaný vklad. Tabuľka 14 Úrokové sadzby pri vkladových produktoch Termínovaný Bežný účet Sporiaci účet vklad Úroková sadzba Mesačný poplatok Priemer 1,18 % 0,99 % 0,035 % 3,67 eur Max. 2,50 % 5,00 % 0,35 % 8,00 eur Min. 0,45 % 0,15 % 0,00 % 0,00 eur Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z analýzy. V Grafe 5 sú zobrazené úrokové sadzby termínovaných vkladov pri viazanosti na 36 mesiacov od roku 2013 do roku Priemerná úroková sadzba pri termínovaných vkladoch v roku 2013 bola vo výške 1,68 %. Úrokové sadzby v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 sú niţšie skoro vo všetkých sledovaných bankách. Jedine v banke Zuno sa zvýšila úroková sadzba z 1,2 % na 1,25 %. Najväčší pokles úrokovej sadzby bol vo VÚB banke, kde sa úroková sadzba zníţila z 1,4 % na 0,6 %, v UniCredit Bank z 1,8 % na 1 % a v ČSOB banke z 1,3 % na 0,6 %. Priemerná úroková sadzba v roku 2014 bola 1,24 %. V roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 došlo znova vo väčšine bánk k poklesu úrokových sadzieb. Jedine v banke Sberbank sa zvýšila úroková sadzba pri 6 mesačnej viazanosti z 0,5 % na 1,2 %. Úroková sadzba sa najviac zníţila v mbank, a to z 0,85 % na 0,45 % a v BKS Bank Ageur z 1,95 % na 1,3 %. Priemerná úroková sadzba pri termínovaných vkladoch v roku 2015 je uţ len vo výške 1,18 %. 64

65 Graf 5 Vývoj úrokových sadzieb termínovaných vkladov Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z analýzy. 3.2 Komparácia analyzovaných termínovaných vkladov vo vybraných bankách V modelových príkladoch sme uvaţovali s termínovaným vkladom vo výške EUR s dobou viazanosti na 36 mesiacov v Slovenskej sporiteľni, OTP Banke a Privatbanke. V Tabuľke 15 sú prezentované úrokové sadzby, pri ktorých je zriadený termínovaný vklad, poplatky pri predčasnom výbere a výška úroku. Najniţšia úroková sadzba je v Slovenskej sporiteľni, a to na úrovni 0,8 %, v OTP Banke je 1,6 % a najvyššia úroková sadzba je v Privatbanke, a to aţ 1,95 %. V prípade predčasného výberu je v uvedených bankách sankčný poplatok maximálne do výšky čistého úroku, v OTP Banke a v Privatbanke klientovi zaniká nárok za úroky na 180 dní a v Slovenskej sporiteľni sa vklad úročí len vo výške 0,01 %. Najvýhodnejší termínovaný vklad pre klienta je v Privatbanke, kde za 3 roky získa úrok po zdanení vo výške 1 449,45 EUR. V OTP Banke je úrok po zdanení vo výške 1 185,16 EUR a v Slovenskej sporiteľni len vo výške 587,88 EUR. 65

66 Tabuľka 15 Komparácia analyzovaných termínovaných vkladov Banka Úroková sadzba Sankčný poplatok Čistý úrok Slovenská sporiteľňa 0,80 % 0,01 % 587,88 EUR OTP Banka 1,60 % úrok za 180 dní 1185,16 EUR Privatbanka 1,95 % úrok za 180 dní 1449,45 EUR Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z analýzy. Medzi hlavné výhody pre klientov pri termínovaných vkladoch v modelových príkladoch patrí: - garantovaná úroková sadzba na celú dobu viazanosti, - finančné prostriedky sú chránené Fondom ochrany vkladov, - sankčné poplatky sú maximálne do výšky čistého úroku, - výška úrokovej sadzby. 3.3 Dotazníkový prieskum V tejto podkapitole vyhodnocujeme výsledky z dotaznikového prieskumu (príloha 1), ktorého cieľom bolo zistiť, mieru vyuţívania termínovaných vkladov klientmi bánk v podmienkach SR, čo je pre klientov pri zriadení termínovaného vkladu najdôleţitejšie, aké výhody a nevýhody klientom termínovaný vklad prináša. Dotazník vyplnilo 100 respondentov, z toho 65 ţien a 35 muţov. V Tabuľke 16 je zobrazený ich vek, vzdelanie a povolanie. Tabuľka 16 Vek, vzdelanie a povolanie opýtaných Viac Vek Najvyššie dosiahnuté vzdelanie Povolanie Základné Stredoškolské (bez maturity) Stredoškolské (s maturitou) Vysokoškolské Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Študent Zamestnanec v súkromnej sfére Zamestnanec v štátnej sfére Na materskej dovolenke Podnikateľ, ţivnostník Nezamestnaný Dôchodca Invalidný dôchodca

67 Najviac respondentov je vo veku od 18 do 25 rokov. Pribliţne polovica opýtaných má vysokoškolské vzdelanie a 41 % z opýtaných sú študenti. Vlastný beţný účet majú zriadený okrem jedného všetci respondenti. Termínovaný vklad má zriadený 29 % opýtaných a z toho 5 respondentov má termínovaný vklad v 2 bankách. V Grafe 6 je uvedené, v ktorých bankách majú respondenti uzatvorený termínovaný vklad. Aţ 26 % z respondentov, ktorí majú zriadený termínovaný vklad, tak ho majú vo Všeobecnej úverovej banke, 21 % má termínovaný vklad v Slovenskej sporiteľni a 12 % v Tatra banke. Okrem uvedených moţností majú termínované vklady klienti zriadené aj v mbank, UniCredit banke a Fio banke. Graf 6 Termínované vklady v jednotlivých bankách Iné Všeobecná úverová banka, a. s. Sberbank Slovensko, a. s. Tatra banka, a. s. Slovenská sporiteľňa, a. s. Privatbanka, a. s. Prima banka Slovensko, a. s. Poštová banka, a. s. OTP Banka Slovensko, a. s. Československá obchodná banka, a. s. 0% 3% 3% 6% 12% 12% 9% 9% 21% 26% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Aţ 36 % z respondentov nemá zriadený termínovaný vklad z dôvodu, ţe potrebujú mať peniaze neustále k dispozícii bez viazanosti. Pribliţne rovnakú váhu pri rozhodovaní, prečo si neuzatvorili klienti termínovaný vklad, má nedostatok peňazí, nízka úroková sadzba a preferovanie iného sporiaceho produktu. V moţnosti,,iné respondenti uviedli ako dôvod hlavne nedostatok času a investovanie do podielových fondov, kde je vyššia úroková sadzba, aj keď podstúpia istú mieru rizika. V Grafe 7 sú uvedené dôvody neuzatvorenia termínovaného vkladu. 67

68 Graf 7 Dôvody neuzatvorenia termínovaného vkladu Iné 5% Potrebujem mať peniaze neustále k 36% Preferujem iný sporiaci produkt Nedostatok peňazí Nízka úroková sadzba 17% 16% 18% Nedôvera voči bankám 8% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Z prieskumu vyplýva, ţe pri zriadení termínovaného vkladu je aţ pre 60 % respondentov najdôleţitejší údaj výška úrokovej sadzby, pre 17 % moţnosť predčasného výberu a pre 10 % doba viazanosti (viď Graf 8). V moţnosti,,iné respondenti nič neuviedli. Graf 8 Najdôleţitejšie údaje pri zriadení termínovaného vkladu Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V Grafe 9 je uvedené, aká je pre respondentov optimálna doba viazanosti pri termínovanom vklade. Aţ pre 45 % opýtaných je optimálna doba 1 rok, pre štvrtinu opýtaných je optimálna doba viazanosti 6 mesiacov a pre 15 % opýtaných sú to 3 roky. 6 % respondentov uviedlo do moţnosti,,iné termínovaný vklad bez doby viazanosti. 68

69 Graf 9 Optimálna doba viazanosti pri termínovanom vklade Iné 6% 3 roky 15% 1 mesiac 3% 3 mesiace 6% 6 mesiacov 25% 1 rok 45% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Z prieskumu vyplýva, ţe pre 55 % opýtaných je termínovaný vklad bezpečný (viď Graf 10). Aţ 45 % respondentov nevie o tom, ţe termínovaný vklad je chránený Fondom ochrany vkladov a z toho dôvodu aj výrazne bezpečnejší ako investovanie do podielových fondov. 3 % opýtaných povaţujú termínovaný vklad za nebezpečný a aţ 42 % opýtaných nevedia, či je termínovaný vklad bezpečný. Graf 10 Bezpečnosť termínovaného vkladu Neviem 42% Áno 55% Nie 3% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V Grafe 11 sú prezentované výhody a nevýhody termínovaných vkladov, ktoré respondenti označili. Z grafu vyplýva, ţe pri výhodách prevláda zhodnotenie úspor a garantovaná úroková sadzba počas viazanosti. Pre 9 % opýtaných nemajú termínované vklady ţiadne výhody, moţnosť,,iné respondenti nepouţili. 69

70 Zhodnotenie úspor Garantovaná úroková sadzba počas viazanosti Finančné prostriedky sú chránené Výška úrokovej sadzby Žiadne Iné Nízke úrokové sadzby Viazanosť vkladu Sankčné poplatky Žiadne Iné Pri nevýhodách prevládajú dve moţnosti, a to viazanosť vkladu a sankčné poplatky, obe moţnosti označilo 35 % respondentov. Ďalšia nevýhoda, ktorú označilo 27 % opýtaných, sú nízke úrokové sadzby, len 3 % opýtaných uviedlo, ţe termínovaný vklad nemá ţiadne nevýhody. Moţnosť,,Iné nikto z respondentov nepouţil. Graf 11 Výhody a nevýhody termínovaných vkladov 35% 30% 30% 29% 27% 35% 35% 25% 20% 15% 10% 5% 0% 20% 12% 9% 0% 3% 0% Výhody Nevýhody Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. 3.4 Zhrnutie tretej kapitoly Kapitola bola zameraná na komparáciu termínovaných vkladov vo vybraných bankách SR a následné vyhodnotenie najvýhodnejšieho termínovaného vkladu. Najvýhodnejší termínovaný vklad s prihliadnutím na výšku úrokov bol v Privatbanke. Následne sme v rámci tretej časti realizovali dotazníkový prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť mieru vyuţívania termínovaných vkladov v podmienkach SR. Z prieskumu vyplýva, ţe termínovaný vklad má 29 % respondentov. Aţ 45 % opýtaných nevie, ţe finančné prostriedky uloţené na termínovanom vklade sú bezpečné a chránené Fondom ochrany vkladov. 70