Komparácia vybraných búrz cenných papierov

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Komparácia vybraných búrz cenných papierov Comparison of selected s exchanges Bakalárska práca Autor: Michal Vechter Bankový management Vedúci práce: Ing. Katarína Zvaríková, PhD. Bánska Bystrica apríl, 2014

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. Vo Východnej dňa Meno a priezvisko

3 Poďakovanie Na tomto mieste by som chcel poďakovať vedúcej bakalárskej práce Ing. Kataríne Zvaríkovej, PhD. za jej čas a za cenné pripomienky. Tieţ za odborné rady a hlavne za trpezlivosť pri vypracovaní tejto bakalárskej práce. Vo Východnej dňa Meno a priezvisko

4 Anotácia VECHTER, Michal: Komparácia vybraných búrz cenných papierov. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a ekonómie. Vedúci práce: Ing. Katarína Zvaríková, PhD. Rok obhajoby Počet strán: 52 Bakalárska práca sa zaoberá komparáciou búrz cenných papierov Bratislava a Praha. Prvá kapitola je zameraná na historický vývoj búrz, ich klasifikáciu a delenie. Zaoberá sa tieţ funkciami burzy a jej definíciou. Druhá kapitola porovnáva BCPB a BCPP podľa viacerých základných ukazovateľov ako napríklad vývoj akciových indexov, celkový objem obchodov, trhová kapitalizácia atď. Tretia kapitola je venovaná záverom a odporúčaniam. Kľúčové slová: Burza cenných papierov Praha, Burza cenných papierov Bratislava, akciový index, celkový objem obchodov, trhová kapitalizácia, burzové obchody.

5 Anotation VECHTER, Michal: Comparison of selected stock s exchanges. [Bachelor thesis]. Banking institute college Prague, foreign university in Banská Bystrica. Department of Finance and Economics. Bachelor thesis supervisor :Ing. Katarína Zvaríková, PhD. Year of defence Number of pages 53 Bachelor thesis with a comparison of stock exchanges in Prague and Bratislava. The first chapter describe historical development of exchanges, their classification and division. It also describe the functions of the Exchange and its definition. The second chapter compares the BCPB and BCPP according to several basic indicators such as the development of stock market indices, the total trading volume, market capitalization, etc. The third chapter is about conclusions and recommendations. Key words: Prague Stock Exchange, Bratislava Stock Exchange, stock index, total trading volume, market capitalization, stock exchange transactions.

6 Obsah 1 HISTORICKÝ VÝVOJ, FUNKCIE A KLASIFIKÁCIA BÚRZ CENNÝCH PAPIEROV Definícia burzy Burzové trhy Klasifikácia búrz Funkcie burzy Vznik a vývoj svetového burzovníctva Techniky uzatvárania burzových obchodov Systém burzy Subsystém obchodovania Subsystém vyrovnávania obchodov Informačný subsystém Regulačný subsystém Kontrolný subsystém Inštitúcie mimoburzového trhu Burzové príkazy Elektronické obchodné systémy KOMPARÁCIA VYBRANÝCH BÚRZ CENNÝCH PAPIEROV História Burzy cenných papierov v Bratislave História Burzy cenných papierov v Prahe Organizačná štruktúra burzy Burza cenných papierov Bratislava Burza cenných papier Praha Členstvo a podmienky členstva na burze Burza cenných papierov Bratislava Burza cenných papierov Praha Porovnanie počtu členov BCPB a BCPB Členovia BCPB Členovia BCPP Zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov Burza cenných papierov Bratislava

7 2.6.2 Burza cenných papierov Praha Základné kritériá pre prijatie cenného papiera na trhy BCPB Základné kritériá pre prijatie cenného papiera na trhy BCPP História a vývoj základných akciových indexov História a vývoj akciového indexu SAX História a vývoj akciového indexu PX Komparácia vývoja akciových indexov Celkový objem obchodov Celkový objem obchodov na BCPB Celkový objem obchodov na BCPP Porovnanie celkového objemu obchodov BCPB a BCPP Trhová kapitalizácia Trhová kapitalizácia akcií BCPB Trhová kapitalizácia akcií BCPP Porovnanie trhovej kapitalizácie BCPB a BCPP ZÁVERY A ODPORÚČANIA Záver..43 2

8 Úvod Burzy patria k nezastupiteľným inštitúciám kapitálového trhu. Od svojho vzniku v 16. storočí prešli dlhým vývojom a tieţ rôznymi zmenami. V súčasnosti sú na burzy kladené stále väčšie nároky a podmienky, čo sa týka v oblastiach technológii, zabezpečenia a sluţieb investorov. Cieľom bakalárskej práce je vykonať komparačnú analýzu vybraných búrz cenných papierov. Na komparáciu bola vybraná Burza cenných papierov Bratislava a Burza cenných papierov Praha. Pre naplnenie cieľa bakalárskej práce budú pouţité metódy deskripcie, analýzy a komparácie. Prvá kapitola sa zameriava na históriu, vznik a vývoj burzovníctva vo svete. Táto kapitola má teoretický charakter a je zameraná na charakteristiku burzy, klasifikáciu a delenie búrz, ďalej je v nej načrtnuté jednotlivé funkcie burzy a jednotlivé systémy burzy. Jadrom bakalárskej práce je komparačná analýza BCPB a BCPP. Keďţe ide o rozsiahlu oblasť, kapitola je zameraná len na vybrané časti systémov. V tejto časti práce je porovnaný celkový objem obchodov, trhová kapitalizácia, ďalej napríklad základné kritéria pre prijatie cenného papiera atď. Tretia a zároveň posledná časť bakalárskej práce sa venuje výsledkom a hlavne odporúčaniam do budúcnosti burzy. Čo sa týka odbornej literatúry v oblasti kapitálových trhov a búrz, existuje na túto tému dostatok kníh. Pri spracovaní teoretickej časti preto budú vyuţité viaceré knihy od slovenských a českých autorov. Okrem toho, existuje aj mnoho webových strán a materiálov, ktoré budú vyuţité hlavne v druhej kapitole pri komparácií jednotlivých búrz cenných papierov. 3

9 1 HISTORICKÝ VÝVOJ, FUNKCIE A KLASIFIKÁCIA BÚRZ CENNÝCH PAPIEROV Burzy sú všeobecne povaţované za vrcholové inštitúcie príslušných trhov. Sú vysoko organizovanou formou trhu a vo vyspelých krajinách sú neoddeliteľnou súčasťou trhového prostredia. 1.1 Definícia burzy V literatúre môţeme nájsť rozdiely v definíciách jednotlivých autorov, týkajúcich sa burzy a burzového trhu. Veselá charakterizuje burzový trh ako zvláštnym spôsobom organizované zhromaţdenie subjektov, ktoré osobne, alebo elektronicky obchodujú s presne vymedzenými inštrumentmi, presne vymedzeným spôsobom, podľa presne vymedzených burzových pravidiel a predpisov v presne vymedzenom čase (Veselá, 2007, s. 24). Podľa Hrvoľovej je burza cenných papierov vrcholovou inštitúciou kapitálového trhu, kde sa stretáva agregovaná ponuka a dopyt po cenných papieroch najväčších, najznámejších a najbonitnejších spoločností, kde sa vytvára tzv. objektívna cena a zaisťuje sa likvidita cenných papierov. Burza je tieţ indikátorom stupňa dôvery v zdravé finančné pomery a tým, ţe objektivizuje ceny kapitálu, uľahčuje hospodárskym subjektom (investorom) investičné rozhodovania (Hrvoľová et al, 2006, s ). Burzy bývajú obvykle zaloţené vo forme akciovej spoločnosti. Sú zaloţené na členskom princípe a prístup na ne teda majú len vybrané osoby, alebo inštitúcie. Členstvo na burze moţno získať buď na základe splnenia určitých poţiadaviek (verejnoprávny typ burzy), alebo kúpou kresla (členstvo) vo verejných aukciách (súkromnoprávny typ burzy), tak, ako je tomu napríklad na Newyorskej burze cenných papierov - NYSE (Nýltová, 2007, s. 15). Burza je osobitný a vysoko organizovaný druh trhu, ktorý sa od iných vysoko organizovaných trhov, akými sú napríklad aukcie, clearingy, veľtrhy alebo formalizované obchody, uzatvárané telefonicky, odlišuje niekoľkými črtami: - obchoduje sa tu so zastupiteľnými tovarmi, ktoré sú istým spôsobom štandardizované alebo moralizované (t. j. sú navzájom zameniteľné). - je to miesto, kde sa stretáva väčší počet kupujúcich a predávajúcich, t. j. stretáva sa tu agregovaná ponuka a dopyt, v dôsledku ktorých dochádza k tvorbe tzv. objektívnej ceny. 4

10 - burzové obchody sa konajú pravidelne, v určenom čase, v stanovených dňoch a hodinách, pričom kaţdá burza má svoj vlastný kalendár a burzové hodiny. - burzové obchody sa konajú na určenom mieste. - obchodovať na burze môţe len presne vymedzený okruh osôb. - burza ako inštitúcia má formu právnickej osoby. - k uskutočňovaniu burzových obchodov je potrebné zvláštne povolenie. - burzové obchody sú regulované zákonom a činnosť burzy podlieha štátnemu dozoru, resp. štátom určenému dozoru (Hrvoľová et al, 2006, s ). 1.2 Burzové trhy Burzy sú vo vyspelých krajinách neoddeliteľnou súčasťou trhového prostredia a ich činnosť prispieva ako k tvorbe trhových cien, tak aj k utváraniu cenového systému finančných, poprípade i reálnych aktív, ktoré sa na nich obchodujú. Na svete existuje celá rada rôzne zameraných búrz, pričom ich významnou spoločnou vlastnosťou je to, ţe sú inštitúciami pôsobiacimi vţdy len na verejných trhoch. Vo všetkých prípadoch agregujú dopredu neobmedzenou verejnou ponukou a dopytom, čím umoţňujú vznik zodpovedajúcich trţných cien, ktoré sa v danom prípade nazývajú kurzy (Rejnuš, 2007, s. 38). Burzy sú vysoko organizovanou formou trhu a majú mnoţstvo spoločných špecifík: - obchodovanie na burzách je postavené na princípe obojstrannej aukcie: táto podoba obchodovania je významná v tom, ţe jeho účastníkom umoţňuje priebeţne meniť, resp. upravovať svoje nákupné i predajné obchodné príkazy, a to, ako čo do mnoţstva, tak i ceny. - k prevádzkovaniu burzového obchodovania je vždy treba zvláštne povolenia. V ňom je mimo iného presne stanovené, s akými aktívami má príslušná burza právo obchodovať. - predmety obchodu sa fyzicky nenachádzajú na burze. To znamená, ţe predmetom obchodu sú zastupiteľské predmety, ktoré sú určitým spôsobom štandardizované a sú preto vţdy navzájom zameniteľné. Pri cenných papieroch musí ísť výhradne o verejne obchodovateľné a navzájom zastupiteľné cenné papiere nesúce rovnaké práva a pod. 5

11 - musí byť presne stanovené najnižšie prípustné obchodovateľné množstvo (tzv. loty). Kaţdá burza môţe mať síce loty iných veľkostí, ale musí ich mať vţdy presne vymedzené. Tým je jednoznačne stanovené, v akých mnoţstevných objemoch, vrátane ich násobku, je moţné dojednať obchody. - čas a miesto burzového obchodovania sú presne určené predtým. Burzové obchody sa konajú pravidelne v určenú dobu a na určenom mieste, k čomu slúţi predtým vydaný burzový kalendár. Predtým sú presne určené aj burzové hodiny, mimo nich sa nedá na danej burze obchodovať. - obchodov na burze sa môže zúčastniť len presne vymedzený okruh osôb. Vzhľadom k skutočnosti, ţe burzy nie sú voľne prístupnými trhmi, má kaţdá burza svojimi predpismi stanovené pravidlá pre určenie osôb a inštitúcií, ktoré sú tzv. priamymi účastníkmi trhu. Konkrétne sa jedná predovšetkým o burzových obchodníkov, ktorí tu zastupujú členské firmy, alebo o burzových sprostredkovateľov vymenovaných burzou (Rejnuš, 2007, s ). 1.3 Klasifikácia búrz Burzy môţeme členiť z rôznych hľadísk, za najdôleţitejšie kritérium, ktoré môţeme v danom prípade povaţovať, je klasifikácia búrz podľa predmetného zaradenia. Z tohto pohľadu môţeme burzy rozdeliť na: Burzy cenných papierov - Z inštitucionálneho hľadiska je vrcholnou organizáciou kapitálového trhu burza cenných papierov. Táto inštitúcia zabezpečuje prísun informácií o obchodovaných emisiách, párovanie pokynov ponuky a dopytu, prevod cenných papierov medzi predávajúcou a kupujúcou stranou a ich peňaţné vyrovnanie (Klieštik, 2009, s. 158). Devízové burzy na devízových burzách sa obchoduje so zahraničnými menami a je špecializovaná na nákup a predaj devíz. V súčasnosti je najvýznamnejšou devízovou burzou FOREX, čo je elektronická burza. Komoditné burzy slúţia na obchod s reálnymi, spravidla hmotnými predmetmi, konkrétne sú to energetické suroviny, drahé aj priemyselné kovy, poľnohospodárske plodiny (Veselá, 2007, s.54). Komoditná burza sa tieţ nazýva tovarová burza a medzi najväčšie komoditné burzy na svete patri napr. Tokyo Commodity Exchange, CME Group atď. 6

12 Ďalším dôleţitým kritériom, podľa ktorého môţeme klasifikovať burzy, je časové oneskorenie alebo časové hľadisko. Podľa termínu vyrovnania burzového obchodu rozoznávame promptnú a termínovú burzu. Promptná burza - tieţ označovanú ako spotová burza. Na promptných burzových obchodoch dochádza k dodaniu cenných papierov a ich zaplateniu len niekoľko málo dní po uzavretí samostatného obchodu (Nýltová, 2007, s. 19). Termínová burza vyrovnanie uzavretého kontraktu prebieha aţ so značným časovým oneskorením. Patria sem burzy futures a burzy opčné, ktoré sa odlišujú podstatou obchodovaných inštrumentov futures a opcií. Úplnú väčšinu uzatvorených termínových obchodov tvoria diferenčné obchody, ich cieľom je získanie kurzovej diferencie (rozdielu), ku ktorej by malo dôjsť medzi dátumom kurzovej diferencie, potom jedna zo strán spravidla od obchodu ustúpi a uhradí len kurzovú diferenciu, ktorá nastala (Nýltová, 2007, s ). Čím sú jednotlivé burzy významnejšie, a čím vyšší stupeň všeobecnej prestíţe majú, tým sa na nich obchodujú kvalitnejšie a svetovo uznávanejšie cenné papiere, čomu odpovedá aj veľkosť objemu uzatváraných obchodov (Rejnuš, 2007, s. 39). Na svete existuje niekoľko stoviek rôznych búrz, ktoré tieţ môţeme rozdeliť podľa nasledujúcich hľadísk a kritérií: - burzy podľa techniky obchodovania - podľa techniky obchodovania môţeme rozlíšiť burzy osobné, na nich sú účastníci obchodovania fyzicky prítomní a burzy elektronické, kde sa obchody uskutočňujú prostredníctvom elektronického systému (Košteková, 2008, s. 40). - burzy z hľadiska burzového obchodu - podľa predmetu obchodovania, delíme burzy na komoditné (napr. burzy niektorých poľnohospodárskych plodín, alebo surovín) a burzy hodnotové, k ním patria burzy cenných papierov, devízové burzy, burzy drahých kovov a burzy finančných derivátov (Košteková, 2008, s. 39). - burzy z hľadiska významu - podľa významu rozlišujeme burzy medzinárodné (napr. burzy cenných papierov v New Yorku, Tokiu, Londýne) a burzy národného, alebo lokálneho charakteru. Význam burzy cenných papierov môţeme hodnotiť, napr. podľa objemu realizovaných obchodov, počtu obchodovaných titulov, alebo otvorenosti burzového trhu pre zahraničné cenné papiere. Za najväčší sa z hľadiska objemu 7

13 obchodu povaţujú burzy v New Yorku a Tokiu. Významnou burzou v rámci EU je burza cenných papierov v Frankfurte nad Mohanom (Košteková, 2008, s. 39). - burzy z hľadiska právnej formy - podľa právnej formy sú burzy organizované ako verejnoprávne inštitúcie (tento typ prevaţuje najviac v kontinentálnej Európe), alebo ako burzy súkromné, vo forme akciových spoločností napr. v USA a Kanade (Košteková, 2008, s. 39). - burzy z hľadiska vyspelosti kapitálového trhu - burzy cenných papierov môţeme rozlíšiť tieţ z hľadiska vyspelosti kapitálového trhu v krajine, ktorej burza funguje. Iné postavenie majú burzy v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom (tradičné burzy v New Yorku, Londýne), iný význam majú burzy v krajinách s tzv. emergi markets (mladé trhy). Za tieto oblasti sú v súčasnej dobe povaţované krajiny označované skratkou BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), a taktieţ niektoré štáty strednej a východnej Európe, vrátane Českej republiky (Košteková, 2008, s. 34) - burzy z hľadiska druhov burzových obchodov - Jednotlivé burzy sa spravidla špecializujú na obchody s určitými inštrumentmi (napr. s akciami, dlhopismi a podielovými listami, s finančnými derivátmi atď.) s rôznymi termínmi plnenia, spôsobom vysporiadania či zámerom obchodníkov uzatvárajúcich obchod (Nýltová, 2007, s. 19). Keďţe najvýznamnejšie sú burzy cenných papierov, tak sa v ďalšej časti budem venovať práve im a jednotlivé charakteristiky budem orientovať práve na burzy cenných papierov. 1.4 Funkcie burzy Ako bolo uţ vyššie spomenuté, burza ako trh plní v trhovej ekonomike významnú úlohu a je neoddeliteľnou súčasťou kapitálového trhu. Medzi jej hlavné funkcie patrí: - obchodná funkcia je spojená s funkciou likvidity, teda moţnosťou premeny aktív na hotovosť, a to pri najniţších transakčných nákladoch. Bezproblémový trh spĺňajúci tieto poţiadavky je označovaný ako pruţný, hlboký, dôveryhodný a fair play. Široký trh charakterizuje vysoký počet účastníkov obchodovania a vysoké objemy obchodov. 8

14 Hlboký trh sa vyznačuje nízkou volatilitou kurzov aj pri zvýšení objemov transakcií. (Veselá, 2008, s.50 51). Podľa V. Pavláta obchodná funkcia spočíva v tom, ţe sústreďuje na burzových trhoch ponuku a dopyt po predmete obchodu na burze. Ponuku na burze CP predstavujú existujúce cenné papiere, proti ktorým stoja peňaţné prostriedky investorov. Burzy ako také neobchodujú, ale fungujú ako organizátori trhu a sprostredkovatelia obchodu (Pavlát, 2003, s. 18). - cenotvorná funkcia uľahčuje tvorbu rovnováţnej ceny pre rôzne druhy CP, čo pri takom veľkom objeme ponuky a dopytu je na neorganizovaných trhoch takmer nemoţné. Rovnováţne ceny vyrovnávajú výkyvy medzi ponukou a dopytom. Ceny, ktoré sa vytvárajú na veľkých svetových burzách na základe obchodovania s veľkými objemami predmetov, ovplyvňujú tvorby cien na menších burzách, ako aj na mimoburzových trhoch v jednotlivých krajinách, a tieţ sa z nich vychádza ako z indikatívnych cien na mimoburzových trhoch (Pavlát, 2003, s. 18). Na základe vzájomných stretov ponuky a dopytu, sa na burzových trhoch neustále stanovuje aktuálna cena obchodovaných inštrumentov. Tá má dôleţitú informačnú funkciu pre investorov, analytikov, banky, vlády a ďalšie inštitúcie, či jednotlivcov (Veselá, 2008, s.51). - alokačná funkcia táto funkcia je naplnená, pokiaľ je burza zároveň primárnym aj sekundárnym trhom, presúva teda finančné prostriedky od investorov k emitentom (Veselá, J., 2008, s.51). Táto funkcia ovplyvňuje vývoj objemov investovaného kapitálu. Vývoj cien na burzových trhoch má veľký význam pri rozhodovaní sa v investovaní do rôznych odvetví, a to tým, ţe ceny tvoriace sa na burzách a mimoburzových trhoch priamo ovplyvňujú nákladové poloţky, a následne aj zhodnocovanie investovaného kapitálu (Pavlát, 2003, s. 18). - špekulatívna funkcia zvyšuje dynamiku vývoja na burze. Ide predovšetkým o tú časť obchodov, kde pre investora nie je dôleţité drţba CP, ale snaha dosiahnuť čo najvyšší zisk, čo znamená nakúpiť pri čo najniţších cenách a následne predať, keď ceny vzrastú. To môţe mať samozrejme aj negatívne dôsledky, ak začne ohrozovať plynulý a stabilný chod burzy, no vo väčšej miere pôsobí špekulácia na burzu pozitívne, keďţe zvyšuje jej obraty (Pavlát, 2003, s. 18). 9

15 Špekulanti očakávajúci nárast hodnoty kurzu obchodovaného inštrumentu sú označovaný za býkov, pri očakávaní poklesu ide o medveďov. Prevláda názor pozitívneho prínosu týchto účastníkov trhu vďaka zvyšovaniu likvidity a stability burzových trhov (Veselá, J., 2007, s.52). - funkcia oceňovania kapitálu nadväzuje na cenotvornú funkciu burzy, keď sa na základe ponuky a dopytu po CP vytvára ich aktuálna cena, na základe ktorej dochádza k prehodnocovaniu hodnoty podnikov, ktoré emitovali príslušné CP. Táto funkcia burzy má veľký význam pri ako akvizíciách tak aj fúziách a pod. (Pavlát, 2003, s. 18). 1.5 Vznik a vývoj svetového burzovníctva Prvé správy o burzových obchodoch pochádzajú uţ zo staroveku, kde išlo o burzy tovarové (komoditné), na nich sa predával a kupoval určitý tovar. Komoditné burzy taktieţ fungovali aj v stredoveku, neskôr však aj burzy hodnotové, na nich sa obchodovalo s peňaţnými prostriedkami, alebo s nástrojmi ich prezentujúcimi, t.j. cenné papiere (Košteková, 2008, s. 38). Rozvoj burzovníctva môţeme historicky v skratke popísať nasledovne: burzy vznikali z pravidelných stretnutí obchodníkov na určených miestach. S týmito stretnutiami sa stretávame uţ v stredoveku v niektorých dôleţitých obchodných mestách (Benátky, Miláno a Florencia). Stretnutia sa konali v okolí faktórie talianskych obchodníkov. Boli to väčšinou ulica a námestie, predovšetkým blízko talianskych konzulárnych domov, tzv. loggií, kde sa vytváral pravidelný burzový obchod. Tieto obchody sa obmedzovali v podstate na zmenky, ktoré boli bezpečným a nenákladným prostriedkom prevodu peňazí na rôzne miesta. Pre rozvoj trhu cenných papierov malo značný význam zaloţenie banky v Janove v roku 1407 (Polách et al, 2008, s ). Neskorší názov burza vznikol v Bruggách, kde sa schádzali obchodníci v obchodných miestnostiach váţenej rodiny Van der Burse, ktorých budova bola označená tromi mešcami. Slovo,,burza sa začalo pouţívať vo všetkých svetových jazykov (taliansky borsa, španielsky bolsa, rusky birţa, srbsky burza, atď.) s výnimkou niektorých jazykov (anglicky Exchange, poľský gelda, alebo maďarský Ertektazsde). Obchody v Bruggách neboli skutočnými burzovými zhromaţdeniami. Stretávali sa tam len talianski obchodníci, ktorí mali svoje konzulárne domy v Bruggách (Polách et al, 2008, s. 11). 10

16 Po objavení novej námornej cesty do Východnej Indie poklesol význam Brugg a stúpol význam Antverp. V roku 1531 bola v Antverpách postavená nádherná burzová budova. Zaloţenie antverpskej burzy je moţné povaţovať za medzník vývoja burzovníctva, a za prvú burzu vôbec. Vytváranie burzových budov znamenalo vytváranie burzových klubov, čo viedlo k obmedzovaniu voľného prístupu na burzové trhy. V tomto období vznikajú aj burzy vo Francúzku (v Lyonu v roku 1546, Toulose v roku 1549, v Rouenu v roku 1556 a v Paríţi v roku 1563), v Anglicku a v Nemecku. Na všetkých uvedených burzách mal rozhodujúci význam obchod s dlhopismi. Do činnosti búrz a burzových klubov štát priamo nezasahoval (Polách et al, 2008, s. 11). Ďalšia etapa alebo ďalší rozvoj burzovníctva začína zaloţením amsterdamskej burzy v roku 1608, kde sa obchodovalo predovšetkým s akciami. V Holandsku boli zaloţené prvé akciové spoločnosti, ktoré sa začiatkom 17. storočia zaoberali obchodom s Indiou. Uţ skôr boli v Amsterdame spoločnosti, ktoré opatrovali kapitál a vklady v ľubovoľnej výške. Na tieto vklady vydávali predajne potvrdenky, ktoré sa nazývali Aktie. Tieto cenné papiere pre svoju zastupiteľnosť neboli schopné burzového obchodu. Na burze v Amsterdame tieţ došlo k veľkému rozmachu špekulatívnych obchodov, čo dalo rys modernej burze. Okrem promptných obchodov boli rozvinuté aj termínové obchody (Polách et al, 2008, s. 11). Rozmach,,klasického burzovníctva však nastáva predovšetkým v 20.rokoch 20. storočia. Tento rozmach je ale ukončený veľkou hospodárskou krízou Kríza v burzovníctve sa prejavila poklesom kurzov, zníţením obratov, obmedzením termínových obchodov a silným vmiešaním štátu do týchto trhov. Burzovníctvo druhej polovice 30. rokov označujeme ako,,modifikované klasické burzovníctvo. Po čiastočnom zotavení búrz v druhej polovici 30.rokov bolo svetové burzovníctvo negatívne ovplyvnené druhou svetovou vojnou, ktorá viedla k prerušeniu obchodov na mnohých svetových burzách (Polách et al, 2008, s. 12). Povojnové jaltské usporiadanie sveta a rozdelenie sfér vplyvu viedlo k tomu, ţe burzovníctvo vymizlo v mnohých štátoch, ako z hospodárskych systémov, tak z povedomia ľudí (napr. Československá republika, Maďarsko alebo Poľsko), nakoľko centrálne plánovaná ekonomika vylúčila existenciu akéhokoľvek trhu. V 80.rokoch 20. storočia dochádza k zásadným zmenám na svetových burzách. Reorganizácia a zásadné zmeny burzových systémov sa v posledných rokov prejavili predovšetkým tým, ţe došlo k: - opätovnému zakladaniu búrz (Bratislava, Budapešť, Praha alebo Varšava). 11

17 - novým formám regulácie burzových trhov, prejavujúcich sa v deregulácii a v samoregulácii. - vyuţívaniu najmodernejšej výpočtovej techniky, čo sa prejavuje v postupnom zanikaní klasického obchodovania na parkete a jeho nahrádzanie elektronickými burzovými systémami. - rozvoju špecializovaných búrz pre finančné deriváty. - vytváraniu,,súkromných búrz ako reakcie na nedostatočnú kvalitu sluţieb, ktoré ponúkajú jednotlivé burzy (Polách et al, 2008, s. 12). 1.6 Techniky uzatvárania burzových obchodov Na jednotlivých svetových burzách sa pouţívajú rôzne techniky uzatvárania burzových obchodov. Obchody môţu byť uzatvorené buď prezenčne, elektronicky alebo hybridným spôsobom. Prezenčné burzy predstavujú klasickú techniku obchodovania, pri ktorej sa burzoví účastníci schádzajú v stanovenú dobu na burzovom parkete, kde vzájomne uzatvárajú burzové obchody. Z hľadiska role burzových sprostredkovateľov a spôsobov, a veľkosti stanovenia burzových kurzov, môţeme rozlišovať nasledujúce modely prezenčných búrz (Musílek, 2011, s. 47): - systém riadený príkazmi, - systém riadený cenou, - aukčný systém. V systéme riadenom príkazmi (order driven system) predávajú členovia burzy do určitého okamihu nákupné a predajné príkazy. Tieto príkazy sa zhromaţďujú u burzového sprostredkovateľa, ktorý ako uţ bolo uvedené, vystupuje v pasívnej úlohe (teda sám neobchoduje). V stanovenom okamihu sprostredkovateľ na základe príkazov stanovenia kurzu, pri ktorom je uzatvorené maximálne mnoţstvo transakcií a v tomto okamihu je taký kurz jediným kurzom na trhu. Ku stanoveniu kurzu týmto spôsobom môţe dôjsť jeden (systém jednotného kurzu), alebo viackrát denne (systém jednotlivých kurzov), pričom posledný kurz je kurzom uzatváracím (Nýltová, 2007, s. 18). Systém riadený cenou (price driven system) tento systém je menej transparentným, ale zato spravidla likvidnejším systémom. Tento systém má decentralizovaný charakter, lebo jednotlivý účastníci obchodujú priamo medzi sebou za individuálne dohadované burzové 12

18 ceny. Pre jedinú emisiu pritom existuje viacero trhov, takţe v jednom časovom okamihu môţe mať jeden cenný papier rôzne ceny. Rozdiel však obvykle veľmi rýchlo zmizne vďaka pôsobeniu konkurencie a uskutočňovaní arbitráţnych obchodov (Nýltová, 2007, s ). Aukčný systém -,,v súčasnej podobe sa aukčný systém vyuţíva hlavne na niektorých svetových burzách finančných derivátov (napr. Chicago Mercantile Exchange). V minulosti sa tento systém taktieţ pouţíval na švajčiarskych promptných burzách, alebo na predvojnovej praţskej burze pre niekoľko najviac likvidných titulom (Musílek, 2011, s. 48). Systémom bez sprostredkovateľa ( či je uţ aktívnej či pasívnej úlohy ) je systém aukčný (auction system). V tomto systéme obchodujú burzový obchodníci priamo medzi sebou, bez účasti sprostredkovateľa, metódou verejného kriku a následný obchod je uzavretý a cena dohodnutá medzi dvomi či viacerými záujemcami. Táto klasická metóda sa v súčasnej dobe uţ takmer nevyuţíva, pouţívajú sa však ich varianty, sú vo forme aukčného systému so špecialistami alebo zákazníkom riadneho systému (Nýltová, 2007, s. 19). 1.7 Systém burzy Burza je relatívne samostatne fungujúci, zloţitý, ekonomický, organizačný a technický systém v rámci kapitálového trhu, ktorý tvoria nasledovné subsystémy: - subsystém obchodovania, - subsystém vyrovnávania obchodov, - informačný subsystém, - regulačný subsystém, - kontrolný subsystém Subsystém obchodovania Je spôsob, akým dochádza k uzatváraniu obchodných transakcií na burze, ktoré sprostredkúvajú makléri, broker, dealeri a pod. Funkciou subsystému obchodovania je zabezpečiť hladký priebeh transakcií s cennými papiermi. V rámci tejto funkcie dochádza k : - zaisteniu vstupu objednávok (príkazov od zákazníkov). - zaevidovaniu, roztriedeniu a zaradeniu príkazov do poradia stanoveného podľa algoritmu, ktorý vychádza z príslušného predpisu burzy o podmienkach obchodovania. 13

19 - vysporiadaniu objednávok, t.j. uzatvoreniu transakcií výstupu informácii o uzatvorených transakciách do subsystému vyrovnávania burzových obchodov a do informačného subsystému. Týchto navzájom nadväzujúcich krokov sa zúčastňujú osoby s presne vymedzenými úlohami, právomocami a zodpovednosťou. Ich činnosť je určená záväznými pravidlami, porušenie ktorých je sankcionované (Hrvoľová et al, 2006, s. 228) Subsystém vyrovnávania obchodov Tento subsystém je na burze veľmi dôleţitý. Bezproblémové vyrovnanie záväzkov medzi kupujúcimi a predávajúcimi a dodanie cenných papierov zohrávalo na burze od jej vzniku významnú úlohu. Hlavnou funkciou tohto systému je : - úhrada finančných záväzkov medzi zmluvnými stranami, ktoré uzatvorili obchodnú transakciu, - prevod vlastníctva cenných papierov z predávajúceho na kupujúceho (Hrvoľová et al, 2006, s. 231) Informačný subsystém Burza je indikátorom stupňa dôvery v zdravé finančné pomery podnikov, vďaka dôleţitosti informačného systému. Úlohou, ktorého je rýchle a spoľahlivé dodanie a spracovanie potrebných informácií k rozhodovaniu kde, kedy, ako a do ktorých cenných papierov investovať. Informačný subsystém zabezpečuje okrem vstupu informácií z vonkajšieho prostredia (hlavne podrobné informácie o finančno-ekonomickej situácií podnikov, ktorých cenné papiere sú na burze obchodované) ich spracovanie, uchovávanie a výstupy informácií jednak do ostatných subsystémov (obchodného, vyrovnania obchodov, regulačného i kontrolného), jednak do vonkajšieho okolia (napr. informácie o kurzoch, ich vývoji, údaje o prijatí nových cenných papierov na obchodovanie atď.), (Hrvoľová et al, 2006, s. 232). 14

20 1.7.4 Regulačný subsystém Burza je vysoko organizovaný trh. K tomu, aby mohla fungovať ako integrovaný systém, prijíma burzové predpisy a pravidlá, ktorými sa pri svojej činnosti riadi. Funkciou regulačného subsystému je premietnutie zákonov o burze, o cenných papierov a iných záväzných predpisov vzťahujúcich sa na burzu do jej predpisov a pravidiel, ktorými sa riadi praktická činnosť burzy. K ním patrí burzový poriadok, zásady realizácie burzových obchodov, podmienky kotácie cenných papierov na burze, čas a miesto burzových obchodov, práva a povinnosti návštevníkov a členov burzy, spôsob riešenie sporov, ktoré vznikli pri burzových obchodoch a pod (Hrvoľová et al, 2006, s. 232) Kontrolný subsystém Záujmom kaţdej burzy je, okrem iného, zabezpečiť pre účastníkov burzových obchodov potrebné záruky bezpečného investovania. Funkciou kontrolného subsystému je preto kontrolovať dodrţovanie všetkých zákonov a predpisov vzťahujúcich sa na burzu, ktoré formálne zabezpečujú ochranu investorov a všetkých ostatných účastníkov trhu, presadzovať dodrţiavanie, respektíve zamedzovať úmyselnému porušovaniu predpisov preverovaním znalostí predpisov zo strany zamestnancov burzy i ostatných osôb oprávnených navštíviť burzu. Okrem vnútornej kontroly burzy podliehajú i vonkajšej kontrole, ktorú vykonávajú rôzne orgány, štátneho dozoru a štátni funkcionári (Hrvoľová et al, 2006, s. 232). 1.8 Inštitúcie mimoburzového trhu. Rozsah obchodov na burzách vo vyspelých krajinách sa odhaduje na %. Zvyšok obchodov s cennými papiermi prebieha na mimoburzovom trhu. V. Pavlát v knihe,,kapitálové trhy vo svete uvádza 5 príčin vzniku mimoburzového trhu: 1. Burzy cenných papierov nemajú povinnosť prijať na obchodovanie všetky cenné papiere, iba tie, ktoré splnia náročné kritéria (stanovené tou- ktorou burzou) na prijatie. 15

21 2. Určitú úlohu má aj skutočnosť, ţe na burze sa obchoduje iba určitú časť dňa, ktorá trvá len niekoľko hodín, obchodovať s kótovanými cennými papiermi mimo burzy nie je povolené (v tom bolo Slovensko výnimkou), moţno však obchodovať s nekótovanými cennými papiermi, a to mimo burzy i po skončení burzových hodín. 3. K rozvoju mimoburzového trhu prispeli i vysoké náklady na obchodovanie na burze mimoburzový trh je lacnejší. 4. Ďalším dôvodom vzniku mimoburzového obchodu sú technické predpoklady, ktoré umoţňujú obchodovanie z konkrétneho miesta v USA sa mimoburzový obchod pôvodne rozvinul ako obchod po telefóne. 5. Ako konkurencia burzám, t.j. moţno odviesť časť obchodov z burzy vybudovaním odlišného systému, ktorý by preniesol výhody obchodníkom s cennými papiermi i zákazníkom (Hrvoľová et al, 2006, s. 239). 1.9 Burzové príkazy K reálnemu fungovaniu burzových obchodných systémov je treba do nich vkladať nákupne a predajné príkazy. Kaţdý burzový príkaz pritom musí jednoznačne definovať predmet obchodu, teda stanoviť, ktorého cenného papieru sa príkaz týka. Kaţdý existujúci verejne obchodovaný cenný papier na svete má svoj vlastný identický ISIN, čo je dvanásťmiestny alfanumerický kód, kde prvé dve pozície predstavujú skratku krajiny emitenta, za nim nasleduje deväťmiestne číselné označenie, národná identifikácia cenného papiera, a nakoniec jednomiestne kontrolne číslo (Nýltová, 2007, s. 17). Pokiaľ si klient praje realizovať kúpu či predaj cenného papieru, udelí svojmu obchodníkovi príkaz niektorou z predpísaných foriem (napr. elektronickým systémom, faxom, telefonicky atď.). Obchodníci s cennými papiermi vedú interné elektronické databázy burzových príkazu, ktoré následne vo vhodnom okamţiku prevádzajú v elektronickej forme na burze. Obsah, formu a druhy burzových príkazov, ktoré sú prípustné pre daný obchodný systém upravujú burzové predpisy danej burzy. Okrem definície príkazu (nákup/predaj), identifikácie cenného papiera, mnoţstva a časovej platnosti príkazu, je kľúčovou informáciou predajný (resp. kúpny) kurz, teda údaj, za akých kurzových podmienok je moţné príkaz uskutočniť (Nýltová, 2007, s. 17). 16

22 1.10 Elektronické obchodné systémy,,v posledných rokoch sa na svetových burzových trhoch stále častejšie vyuţíva výpočtová technika. Elektronické burzové obchodné systémy vystupujú v rôznych formách, pričom môţeme rozlišovať nasledovné systémy (Revenda, 2012, s.205): - systém riadený kvótami, je elektronickou obdobou systému riadeného cenou. Kurzotvornú úlohu tu plnia nielen tvorcovia trhu, ale aj obchodníci s cennými papiermi. V priebehu obchodovania majú obchodníci aj tvorcovia trhu moţnosť vyvolávať si prostredníctvom terminálu aktuálne kurzy u všetkých obchodovaných cenných papierov, a zadávať svoje príkazy do burzového počítačového systému. Tvorcovia trhu sú ešte najviac povinní pravidelne kurzy kótovať. Obchodným systémom tohto typu je napríklad obchodný systém SPAD vyuţívaný na Burze cenných papierov Praha (Nýltová, 2007, s. 19). - systém centrálnej objednávkovej knihy, vôbec nepouţíva tvorcov trhu. V tomto elektronickom obchodnom systéme existujú iba burzoví obchodníci, ktorí elektronickým spôsobom zadávajú príkazy do centrálnej objednávkovej knihy, ktorá zhromaţďuje a radí príkazy podľa stanovených pravidiel (hlavne cenových a časových priorít). Počítačový systém automaticky vytvára priebeţným spôsobom burzové ceny na princípe maximalizácie transakcií a spojuje vhodné príkazy (Musílek, 2011, s. 49). - systém jednotnej cenovej aukcie, resp. aukčný obchodný systém s jednotnou cenou, má niektoré spoločné rysy so systémom centrálne objednávkové knihy a so systémom riadeným príkazmi s jednotnými kurzami. Ku stanoveniu kurzu dochádza raz denne, pričom pre párovanie pokynov a stanovenie kurzov je vyuţívaný princíp maximalizácie obratu. Funkciu sprostredkovateľa tu preberá počítač, čo do istej mieri spôsobuje pomerne nízku likviditu trhu (Nýltová, 2007, s. 19). - modifikovaný systém centrálnej objednávky, prevaţná väčšina vyspelých burzových trhov v súčasnej dobe prechádza na elektronický obchodný systém vo forme modifikovaného systému centrálnej objednávkovej knihy. Moderné elektronické obchodné systémy bývajú veľmi flexibilné, umoţňujúce na jedinej technologickej platforme prevádzkovať nie len obchody s akciami, dlhopismi, fondmi, 17

23 derivátmi, ale uskutočňovať aj zúčtovanie uzatvorených obchodov. Flexibilita najmodernejších elektronických obchodných systémov umoţňuje i zapojenie tvorcov trhu, a to pre menej likvidné tituly. Tvorcovia trhu potom vystupujú v pozícií dodávateľov dodatočnej likvidity (liquidity provider). Modifikované centrálne objednávkové knihy sú nie len flexibilné, ale aj spoľahlivé, výkonné a značne rýchle (Musílek, 2011, s. 49). 18

24 2 KOMPARÁCIA VYBRANÝCH BÚRZ CENNÝCH PAPIEROV Na komparáciu bola vybraná Burza cenných papierov v Bratislave a Burza cenných papierov v Prahe. V západných krajinách je investovanie na burze samozrejmosťou a je veľmi rozšírené, zatiaľ čo u nás sa táto forma investovania dostáva len do pozornosti. Túto tému som si teda zvolil preto, lebo ma zaujala a to tým, ţe verejnosť nie je s ňou moc oboznámená. Z toho dôvodu som chcel bliţšie preskúmať danú problematiku a zároveň aj porovnať ako sa tieto spomínané burzy navzájom odlišujú. Burzy budú porovnávané z viacerých hľadísk ako napríklad trhová kapitalizácia, celkový objem obchodov, počet členov, vývoj akciových indexov a podobne. 2.1 História Burzy cenných papierov v Bratislave Burzu cenných papierov definuje zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v 2 takto:,,burza je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh vrátane podmienečného obchodovania pred vydaním cenného papiera a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy udelené podľa tohto zákona (Podľa 2 ods. 2 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov). Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. je prvou peňaţnou burzou na území Slovenskej republiky. Vznikla dňa 15.marca 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je organizátorom verejného trhu s cennými papiermi. Je tieţ súkromnou právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri (Hrvoľová et al, 2006, s. 233). Obchodovať sa na burze začalo 6.apríla Slovenský akciový index SAX bol zavedený v marci v roku 1994 a jeho predchodcom bol CAX s bázickým dňom V tom istom roku 6. júna sa začalo on-line obchodovanie na BCPB. 1. Januára 1995 BCPB vstúpila do medzibankového zúčtovacieho styku a tým vlastne začalo komplexné zabezpečovanie zúčtovania a vysporiadania uzavretých obchodov. Slovenský dlhopisový index SDX bol na burze zavedený a tento index bol následne zrušený v roku Hlavným indikátorom vývoja dlhových cenných papierov sa stala skupina dlhopisových indexov SDXGroup. Rok 1997 bol zmenou pre burzu z hľadiska novej štruktúry trhov, kde cenné papiere boli prerozdelené do troch trhov na trh kótovaných cenných papierov, trh 19

25 registrovaných cenných papierov a voľný trh. Od 25.júna 2001 BCPB vykonáva svoju činnosť na základe licencie Úradu pre finančný trh. Táto licencia ju oprávňuje obchodovať na spotovom trhu. Činnosť burzy sa riadi burzovými pravidlami, pri ktorých sa vychádzalo zo skúseností fungujúcich európskych a svetových búrz a z legislatívy platnej v Slovenskej republike. V roku 2006 padlo rozhodnutie o navýšení základného imania BCPB na Sk a to formou peňaţného vkladu ( ). 2.2 História Burzy cenných papierov v Prahe Zaloţenie praţskej burzy sa datuje uţ do doby Márie Terézie. Burza však bola zaloţená aţ v roku Na jej začiatku sa na burze obchodovalo s cennými papiermi, ale aj s komoditami. Úspech dosiahla v obchode s cukrom, pre ktorý sa stala kľúčovým trhom pre celé Rakúsko-Uhorsko. Najväčším rozmachom bolo medzivojnové obdobie, kde svojím významom prekonala aj viedenskú burzu. Príchod druhej svetovej vojny však znamenal pre praţskú burzu koniec obchodovania na viac ako 60 rokov. Opäť sa na nej začalo obchodovať aţ po páde komunizmu, kde sa prvý obchod na parkete burzy uskutočnil 6.apríla 1993 ( ). Burza cenných papierov Praha, a. s. je najväčším a najstarším organizátorom trhu s cennými papiermi v Českej republike. Burza bola zaloţená 24.novembra podľa zákona č. 214/1992 Sb., o burze cenných papierov. Činnosť burzy sa riadi stanovami burzy a burzovými pravidlami, ktoré upravujú napr. podmienky prijatia cenného papieru na hlavný trh, pravidla obchodovania, členstvo a ďalšie významné zásady (Košteková, 2008, s. 42). K rozvoju burzy ako aj trhu s cennými papiermi v ČR prispela prvá a druhá vlna kupónovej privatizácie, kde občania mali moţnosť získať akcie privatizovaných štátnych podnikov. Tieto cenné papiere sa neskôr stali hlavným predmetom obchodovania na BCPP, a. s., (Košteková, 2008, s. 43). BCCP je v súčasnosti súčasťou skupiny CEE Stock Exchange Group (CEESEG). Ich členovia sú tieţ ďalšie tri stredoeurópske burzy cenných papierov, a to Burza cenných papierov Viedeň, Burza cenných papierov Budapešť a Burza cenných papierov Ľubľana. Skupina vstúpila ako nový a silný aktér na medzinárodnú burzovú scénu v septembri 2009 a dnes je najväčšou skupinou búrz v strednej a východnej Európe. Burza je členom Federácie európskych búrz (FESE), a americkou komisiou pre cenné papiere a burzy (US SEC) je zaradená do prestíţneho zoznamu búrz bezpečných pre 20

26 investorov (status tzv. Designated Offshore Securities Market), (Výročná správa BCPP, 2011, s. 40). 2.3 Organizačná štruktúra burzy Burza môţe fungovať ako verejnoprávna inštitúcia, alebo ako súkromnoprávna organizácia v podobe akciovej spoločnosti. BCPB a BCPP fungujú ako akciové spoločnosti preto aj ich organizačná štruktúra je veľmi podobná Burza cenných papierov Bratislava Ako môţeme vidieť na obrázku 1, základným a zároveň najvyšším orgánom burzy je valné zhromaţdenie, ktoré sa skladá zo všetkých prítomných akcionárov burzy. Valné zhromaţdenie ako najvyšší orgán schvaľuje stanovy burzy a tieţ ich zmeny, volí a odvoláva členov predstavenstva a dozornej rady ako aj ďalšie práva a povinnosti ( ). Predstavenstvo, ktoré tvoria štyria členovia, je štatutárnym orgánom burzy. Títo štyria členovia sú volený na dobu určenú stanovami. Predstavenstvo schvaľuje návrh burzových pravidiel, vymenováva a odvoláva generálneho riaditeľa. Úlohou predstavenstva je riadiť spoločnosť, čo okrem iného zahrňuje zodpovednosť za dosiahnutie cieľov a výsledkov spoločnosti, ako aj zabezpečenie jej stratégie a firemnej politiky. Tieţ ma právomoc rozhodovať o pozastavení burzového obchodu a prijatí cenných papierov na príslušný trh burzy ( ). Kontrolným orgánom BCPB je dozorná rada, ktorej hlavnou úlohou je dohľad na hospodárenie, výkon pôsobnosti predstavenstva a na dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Dozornú radu tvoria traja členovia, ktorí sú zodpovední individuálne ako aj celok za získanie všetkých informácií potrebných pre riadny výkon činnosti dozornej rady ako dozorného orgánu od predstavenstva a externého audítora. Výkonným orgánom burzy, ktorý riadi činnosť burzy, je generálny riaditeľ. Je zamestnancom burzy a tieţ jej prokuristom. Za určitých, zákonom vymedzených podmienok je generálny riaditeľ oprávnený pozastaviť burzový obchod alebo obchodovanie s cenným papierom ( ). 21

27 Valné zhromaţdenie Dozorná rada Predstavenstvo Oddelenie vnútorného auditu Generálny riaditeľ Oddelenie inšpekcie burzových obchodov Sekretariát a externá komunikácia Divízia vonkajších vzťahov Divízia ekonomiky Divízia projektovej a systémovej ochrany Divízia burzových obchodov Obrázok 1 Organizačná štruktúra BCPB Zdroj: Burza cenných papier Praha Valné zhromaţdenie podobne ako u BCPB je najvyšším orgánom burzy a je zloţená z akcionárov burzy. Štatutárnym orgánom burzy je burzová komora, ktorá riadi jej činnosť a koná v jej mene. Členovia burzovej komory sú volený valným zhromaţdením a plnia funkciu predstavenstva (Košteková, 2008, s. 44). Kontrolným orgánom BCPP je dozorná rada, ktorá je volená valným zhromaţdením a tvorí ju šesť členov. Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti burzovej komory a na uskutočňovanie činnosti burzy. Burzový výbor pre členské otázky posudzuje, či členovia burzy riadne plnia podmienky a povinnosti stanovené burzovými predpismi, a tieţ prejednáva návrhy k prijatiu a ukončeniu členstva na burze. Tvorí ho predseda, tajomník a 7 členov. 22

28 Burzový výbor pre kotáciu prijíma cenné papiere k obchodovaniu na hlavnom trhu. Tieţ sa podieľa na kontrole a dodrţovaní informačných povinností emitentov vyplývajúcich z burzových pravidiel. Tvorí ho predseda a 12 členov. Burzový výbor pre burzové obchody sa zaoberá návrhmi a podnetmi súvisiacimi s obchodovaním. Tvorí ho predseda a 12 členov. Valné zhromaţdenie Dozorná rada Burzová komora Generálny riaditeľ Burzový výbor pre členské otázky Burzový výbor pre kotáciu Právna sluţba Sekretariát GŘ a podateľňa Burzový výbor pre burzové obchody Odbor externej komunikácie Odbor obchodovania cenných papierov Odbor informatiky Odbor ekonomiky a správy Odbor riadenia rizík a interného auditu Obrázok 2 organizačná štruktúra BCPP Zdroj: Členstvo a podmienky členstva na burze Burza je špecifickým druhom trhu a preto, aby bola chránená jej bezpečnosť, aby jej obchody prebiehali čo najefektívnejšie, je zabezpečená profesionalita a to tým, ţe prístup na burzu majú iba osoby, ktoré spĺňajú presne podmienky členstva Burza cenných papierov Bratislava BCPB ako väčšina búrz v zahraničí, je zaloţená na členskom princípe. Podľa burzových pravidiel BCPB, členom môţe byť len právnická osoba, ktorá ma právoplatné 23

29 povolenie na poskytovanie investičných sluţieb, alebo bankové povolenie, ktorého súčasťou je poskytovanie investičných sluţieb, investičných činnosti a vedľajších sluţieb a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, alebo povolenie na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti, vydané Národnou bankou Slovenska, resp. iným orgánom dohľadu v rámci EÚ ( ). V praxi to znamená, ţe členom BCPB, ak splní podmienky stanovené burzovými pravidlami a BCPB rozhodne o jeho prijatí, môţe byť len: - obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. - správcovská spoločnosť, alebo zahraničná správcovská spoločnosť. - Banka, alebo pobočka zahraničnej banky ( ). Pravidlá burzy umoţňujú dva typy členstva: - dočasné členstvo časovo obmedzené na dobu 1 roka a nie je moţné ho udeliť banke, resp. zahraničnej banke - riadne členstvo časovo neobmedzené, na viac riadny člen môţe byť tvorcom trhu na vybrané druhy emisií a uvádzať emisie na trhy BCPB Člen BCPB pri uzatváraní burzových obchodov koná vţdy vo svojom mene na účet svoj, alebo svojho klienta, a je pri uzatváraní burzových obchodov povinný postupovať v súlade s burzovými pravidlami BCPB a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Všetci členovia BCPB majú pri uzatváraní burzových obchodov rovnaké práva a povinnosti. Burza je oprávnená udeliť členovi, ktorý si nesplní povinnosti vyplývajúce mu z členstva na BCPB, resp. z Burzových pravidiel BCPB opatrenia a sankcie, vrátane trvalého odňatia oprávnenia obchodovať na BCPB ( ) Burza cenných papierov Praha Členom BCPP môţe byť obchodník s cennými papiermi, alebo zahraničná osoba s povolením na vykonávanie pokynov týkajúcich sa investičných nástrojov na účet zákazníka, alebo na obchodovanie s investičnými nástrojmi na vlastný účet, ktoré spĺňajú všetky 24

30 podmienky stanovené zákonom, burzovými pravidlami a rozhodnutiami a burzových orgánov ( ). Členmi BCPP sú prevaţne domáce a zahraničné obchodné banky a finančné inštitúcie, napr. Atlantik finančné trhy, a. s., Patria Finance, a. s., Cyrrus, a. s. Počet členov sa od zaloţenia menil, napr. v roku 1995 mela BCCP 101 členov, v roku členov. Od tohto roku počet členov trvale klesal (Košteková, 2008, s. 43). Členstvo na burze oprávňuje člena burzy k uzatváraniu burzových obchodov na trhu burzy. Pri obchodovaní na burze jedná člen burzy vţdy vo vlastnom mene na vlastný účet, alebo na účet svojho zákazníka. Členovia burzy musia spĺňať po celú dobu svojho členstva na burze podmienky členstva. Na vznik členstva na burze nie je právny nárok ( ). 2.5 Porovnanie počtu členov BCPB a BCPB Na burze je moţné obchodovať len prostredníctvom člena burzy. Tento člen musí mať povolenie na obchodovanie s cennými papiermi a zároveň musí spĺňať všetky podmienky stanovené burzou Členovia BCPB Na burze cenných papierov Bratislava v súčasnosti funguje 19 riadnych členov. Týmito členmi sú: Riadni členovia BCPB - Československá obchodná banka, a.s. - Dexia banka Slovensko a.s. - ING Bank N. V. (Holandsko) - ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky - J&T BANKA, a.s. - J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky - Národná banka Slovenska - OTP BANKA Slovenko, a.s. - PALČO BROKERS o.c.p., a.s. - Patria Finance, a.s. 25

31 - Poštová banka, a.s. - RM-S Market, o.c.p., a.s. - SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s. - Slovenská sporiteľna, a.s. - Sympatia Finance, o.c.p., a.s. - Tatra banka, a.s. - UniCredit Bank Slovakia a.s. - VOLKSBANK Slovensko, a.s. - Všeobecná úverová banka, a.s. Čo sa týka obratu obchodov s akciami v prvom štvrťroku 2014, tak prvých 10 členov tvorí dohromady 99,95 % obchodov. Rozdiel medzi jednotlivými členmi je tak veľký, ţe prvý dvaja členovia čo sa týka obratu (J&T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky, POŠTOVÁ BANKA, a. s.) tvoria dokopy aţ 85,82 % obratu obchodov s akciami. Ako môţeme vidieť na grafe 1 čo sa týka celkového obratu do ktorého je zaradený obrat s akciami a obrat s dlhopismi, tak rozdiel tu nie je taký veľký ako pri akciách. Medzi členov ktorý mali najväčší obrat môţeme podľa grafu 1 zaradiť UNICREDIT BANK CZ and SK a.s. s 26,24% podielom a CITIBANK EUROPE plc, s 24,91% podielom. 6.88% 9.52% 10.77% 5.11% 11.84% 1.58% 1.42% 0.81% 26.24% 24.91% UNICREDIT BANK CZ and SK a.s. CITIBANK EUROPE plc, SLOVENSKÁ SPORITEĽŇA a.s., TATRA BANKA, a.s. ČESKOSLOVENSKÁ OBCHODNÁ BANKA, a.s. J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky POŠTOVÁ BANKA, a.s. SBERBANK SLOVENSKO, a.s. VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA, a.s. OTP BANKA SLOVENSKO, a.s. Graf 1 Top 10 členov BCPB v celkovom obrate obchodov 1. štvrťroku 2014 Zdroj: vlastné spracovanie podľa

32 Celkový obrat obchodov na BCPB v prvom štvrťroku 2014 dosiahol 4,18 mld. EUR (o 9,77 % viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka) v transakciách. Z toho akcie sa nakúpili a predali v celkovej hodnote 32,59 mil. EUR (0,78 % na celkovom obrate) v transakciách a dlhopisy zaznamenali celkový obrat vo výške 4,15 mld. EUR (99,22 % na celkovom obrate) v transakciách ( ) Členovia BCPP Praţskú burzu v súčasnosti tvorí 16 členov. V marci ,06% celkového obratu obchodov tvorili 10 členovia. Na grafe 2 môţeme vidieť, ţe najväčšie zastúpenie na tom majú hlavne členovia - WOOD & Company Financial Services, a.s. s 35,58 % podielom, čo je viac ako tretina celkového obratu trhu a Patria Finance, a.s. s 25,80%, čo predstavuje viac ako štvrtina trhu. WOOD & Company Financial Services, a.s. 6,11% 6,97% 9,69% 3,19% 4,04% 3,60% 2,03% 0,99% 35,58% Patria Finance, a.s. Česká spořitelna, a.s. Fio banka, a.s. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. J & T BANKA, a.s. 25,80% DB Securities S.A. Equilor Investment Ltd. BH Securities a.s. Ipopema Securities S.A. Graf 2 TOP 10 členov BCPP v celkovom obrate obchodov za marec 2014 Zdroj: vlastné spracovanie podľa

33 Zoznam členov BCPP: - BH Securities a.s. - CYPRUS, a.s. - Česká sporiteľňa, a.s. - Československá obchodná banka, a.s. - DB Securities S.A. - EQUILOR ZRt - Fio banka, a.s. - IPOPEMA Securities S.A. - J&T BANKA, a.s. - Komerčná banka, a.s. - LBBW Bank CZ a.s. - Patria Finance, a.s. - PPF banka a.s. - Raiffeisen Centrobank AG - Raiffeisenbank a.s. - Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. 2.6 Zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov Súčasťou fungujúceho burzového systému je vyrovnanie burzových obchodov. Vyrovnanie zahŕňa prevod cenných papierov a práv s nimi spojených a prevod peňaţných prostriedkov, ak sa jedná o dodávku cenných papierov proti zaplateniu Burza cenných papierov Bratislava Pravidlá účasti burzy a jej členov na zabezpečovaní zúčtovania a vyrovnávania sú vydávané Burzou cenných papierov v Bratislave v súlade s 18 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov. Predmetom zúčtovania a vyrovnávania sú obchody s CP, ktoré: - sú uvedené v evidencii DCD a sú obchodované v mene euro. - sú uvedené v evidencii DCD a sú obchodované v cudzej mene. 28

34 - nie sú uvedené v evidencii DCD a sú obchodované v mene euro. - nie sú uvedené v evidencii DCD a sú obchodované v cudzej mene. Podkladom pre zúčtovanie a vyrovnanie obchodov sú výsledky obchodovania za daný burzový deň. Tieto výsledky člen dostane v daný burzový deň buď v dátovej, alebo písomnej forme. Podrobnosti ohľadom burzy a jej členov na zabezpečovaní zúčtovania a vyrovnania jednotlivých typov obchodov stanoví burza vo vykonávacích predpisov ( ). Zúčtovanie a vyrovnanie obchodov poskytuje burza vo všetkých typoch obchodov do troch dní od uzatvorenia obchodu (T+3). Pri niektorých typoch obchodov je moţné poţiadať o skoršie vyrovnanie, ktoré dokáţe burza v rámci sluţieb pre svojich členov zabezpečiť. Burza s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k poškodzovaniu účastníkov kapitálového trhu, pravidelne monitoruje priebeh obchodovania na burze a kontroluje, či členovia burzy vykonávajú svoju činnosť v súlade s Burzovými pravidlami. Pri vykonávaní inšpekčnej činnosti burza spolupracuje s ÚFT, ktorý svoju činnosť dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom začal aktívne vykonávať od roku 2001 (Hrvoľová et al, 2006, s. 234) Burza cenných papierov Praha Zúčtovanie a vyrovnanie obchodov poskytuje burza do troch dní od uzatvorenia obchodu (T+3).Burzový RM Systém ponúka jedinečnú moţnosť on-line zúčtovanie v čase T +0. To znamená, ţe uţ čase realizácie obchodu sa stávate oficiálnym majiteľom cenných papierov ( ). Vysporiadací systém pre vysporiadanie burzových a mimoburzových obchodov s cennými papiermi prevádzkuje Centrálny depozitár cenných papierov, a. s., stopercentná dcérska spoločnosť Burzy cenných papierov Praha. Vysporiadanie v českých korunách zabezpečoval Centrálny depozitár cenných papierov uţ štandardne prostredníctvom platobných príkazov zasielaných do zúčtovacieho centra Českej národnej banky (ZC ČNB), (Výročná správa BCPP, 2011, s. 45). 29

35 2.7 Základné kritériá pre prijatie cenného papiera na trhy BCPB Na kótovaný hlavný trh burzy sa prijímajú akcie, ktoré spĺňajú podmienky, ktoré sú ustanovené zákonom o burze a, ktoré sú vydané a splatené v plnej výške v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Medzí základné podmienky pre prijatie akcií na kótovaný hlavný trh burzy patria: - minimálna doba podnikateľskej činnosti emitenta je 3 roky, - trhová kapitalizácia emisie je minimálne ,44 EUR, - aspoň 25 % z celkovej menovitej hodnoty akcií musí byť distribuovaných medzi verejnosťou, alebo trhová kapitalizácia časti emisie distribuovanej medzi verejnosťou je minimálne ,72 EUR, - počet majiteľov emisie je minimálne 100, - hospodársky výsledok emitenta za posledné3 roky podľa auditovaných účtovných závierok je kladný a existuje predpoklad ziskovosti spoločnosti do budúcnosti ( ). Na kótovaný hlavný trh burzy sa prijímajú dlhopisy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o burze a, ktoré sú vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Medzi základne podmienky prijatie dlhopisov na kótovaný hlavný trh burzy patria: - minimálna doba podnikateľskej činnosti emitenta 3 roky, - objem vydanej emisie, resp. jej nesplatenej alebo konvertovanej časti, je minimálne ,72 EUR, - počet majiteľov emisie je minimálne 10, - hospodársky výsledok emitenta za posledné 3 roky podľa auditovaných účtovných závierok je kladný a existuje predpoklad ziskovosti spoločnosti do budúcnosti ( ). 2.8 Základné kritériá pre prijatie cenného papiera na trhy BCPP Na kótovaný hlavný trh burzy sa prijímajú cenné papiere, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o burze akcie. Tieto cenné papiere určené k obchodovaniu na hlavnom 30

36 trhu musia byť úplne splatené a obchodované bez obmedzení. Medzí základné podmienky pre prijatie cenných papierov na kótovaný hlavný trh burzy patria: - trhová kapitalizácia emisií akcií musí byť minimálne EUR, - objem emisií dlhopisov musí byť minimálne EUR, - aspoň 25 % z celkovej menovitej hodnoty akcií musí byť distribuovaných medzi verejnosťou, - doba podnikateľskej činnosti musí byť minimálne 3 roky ( ). 2.9 História a vývoj základných akciových indexov Akciové indexy sú indexy cenných papierov. Zmyslom,alebo cieľom týchto indexov je ukázať vývoj danej skupiny podnikov, preto sú neodmysliteľnou súčasťou kaţdej burzy cenných papierov. Základom indexu sú akcie, ktoré sú vybrané podľa vopred stanoveného kľúča ( ) História a vývoj akciového indexu SAX SAX je oficiálnym akciovým indexom BCPB. Porovnáva trhovú kapitalizáciu vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií k referenčnému dňu. Patrí k tzv. performance indexom, ktoré odzrkadľujú celkovú zmenu bohatstva spojenú s investovaním do akcií zaradených do indexu. Znamená to, ţe okrem zmien cien zohľadňujú aj dividendové príjmy a príjmy súvisiace so zmenami veľkosti akciového kapitálu, t. j. s rozdielom medzi aktuálnou trhovou cenou a upisovacou cenou nových akcií (Hrvoľová et al, 2006, s. 235). Počiatočná hodnota indexu bodov - sa viaţe k Index odzrkadľuje len vývoj na BCPB, pričom do bol postavený na priemerných cenách uvedených v kurzových lístkoch. S platnosťou od sa oficiálna denná hodnota vypočítava a zverejňuje sa na základe záverečných kurzov bázických titulov. Akciový cenový index sa počíta počas celého obchodného dňa od 11,00 h do 15:30 h. Oficiálna hodnota indexu SAX sa pre aktuálny deň počíta zo záverečných kurzov bázických titulov. Je zverejňovaná o 17,00 h a šírená agentúram a všetkým inštitúciám, ktoré majú zmluvu s BCPB o šírení, resp. zasielaní informácií BCPB. Burza tieţ publikuje hodnoty indexu na svojej web stránke ( ). 31

37 Do indexu SAX môţu byť zaradené len spoločnosti z trhu kótovaných cenných papierov a váha jednej spoločnosti v báze indexu nesmie prekročiť 20 %. Pravidelná revízia bázy indexu SAX sa robí dvakrát ročne. Aktualizovaná báza vstupuje do platnosti vţdy v prvý burzový deň mesiacov február a august beţného roka ( ). Emisiám zahrnutým v báze indexu SAX sú priradené váhy v proporcii k ich trhovej kapitalizácii. Index SAX sa počíta pomocou nasledujúceho vzorca: (1) F i = opravný faktor pre i-tu akciu P act i = záverečný kurz i-tej akcie k danému dňu P r i = záverečný kurz i-tej akcie k referenčnému dňu (14. september 1993) G i = počet akcií i-tej spoločnosti k danému dňu Tabuľka 1 Váhy SAX k Spoločnosť Váhy % Biotika a.s. 12,84 SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ 2,45 STROJÁRNE a.s. OTP BankaSlovensko, a.s. 10,02 SLOVNAFT, a.s. 18,54 Tatry mountain resort, a.s. 18,24 Best Hotel Properties a.s. 18,35 Všeobecná úverová banka, a.s. 19,56 Zdroj: Ako môţeme vidieť na grafe 3 akciový index SAX začal rok 2013 na úrovni 189,78 bodu a uzatváral na úrovni bodu. Jeho počiatočná hodnota bola stanovená na 100 bodov a deň zavedenia indexu bol 14.september Od konca roka 2012 to predstavuje nárast o 2,79 %. Počas roka sa uskutočnili dve pravidelné revízie indexu SAX. Aj keď sa zdalo, ţe SAX začal začiatok roku 2013 dobre, vývoj indexu v prvom štvrťroku bol 32

38 negatívny. Najväčší prepad zaznamenal 13.februára, kedy sa prepadol aţ na úroveň 178,65 bodu. Naopak, najväčšiu hodnotou dosiahol index 19.augusta, a to na úrovni 201,63 bodu. Druhá štvrtina roka bola pre index pozitívna a jeho úroveň stúpala. Zvyšok roka sa nachádzal v priemere okolo úrovne 195 bodu. Index zahŕňa aj dividendové príjmy a príjmy súvisiace so zmenami veľkosti Hodnota indexu Graf 3 Vývoj SAX v roku 2013 Zdroj: vlastné spracovanie podľa História a vývoj akciového indexu PX PX je oficiálnym indexom Burzy cenných papierov Praha. Tento index platí od roku 2006 a je to cenový index váţený trhovou kapitalizáciou a zloţený z najobchodovateľnejších titulov blue chips na Burze cenných papierov Praha. Index naviazal do tej doby na pouţívané indexy PX 50 a PX-D zavedené v roku Index je zaloţený na základe kurzu akcií, s nimi sa obchoduje v systéme SPAD (Systém podpory akcií a dlhopisov), ktorý zahrňuje významné domáce a zahraničné spoločnosti napr. ČEZ, AAA Auto, Erste Group Bank a ďalšie (Košteková, 2008, s. 45). Index sa vypočítavá v dobe obchodovania v rámci cenotvorných segmentov, t. j. od 9.25 do v intervale jednej minúty. Aktualizácia sa vykonáva štyrikrát ročne. Celkový 33

39 podiel bázických emisií jedného emitenta na celkovej trhovej kapitalizácii nesmie prevýšiť hranicu 25 %. Do bázy sa nezahŕňajú emisie akcií investičných fondov a podielových listov, holdingových spoločností vzniknutých transformáciou z investičných fondov, emisie akcií z neregulovaného voľného trhu a emisie investičných certifikátov. Do bázy sa ďalej nezaraďujú zahraničné emisie z regulovaného trhu, u ktorých objem obchodov na praţskej burze neprevyšuje 10 % objemu obchodov na najlikvidnejšom trhu pre danú emisiu. Do bázy nemôţu byť zaradené ani emisie cenných papierov spoločností: - u ktorých došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, alebo u ktorých bolo nariadené vyrovnanie, - u ktorých bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti s likvidáciou, - s ktorých cennými papiermi je obchodovanie na burze dlhodobo pozastavené ( ). Vzorec pre výpočet akciového indexu PX: (2) Base Value = predvolená hodnota indexu AF(t) = koeficient zreťazenia qi = označuje počet cenných papierov i-té bázické emisie indexu uplatnený vo výpočtu indexu v čase t pi (t) = označuje kurz i-té emisie indexu v čase t FFi = označuje free float faktor (podiel voľne obchodovateľných akcií) RFi = označuje redukční faktor N (t) = označuje počet bázických emisií v indexu v čase t Start cap. = predvolená hodnota trhová kapitalizácia = zo dne

40 Tabuľka 2 Váhy PX k Spoločnosť Váhy % ČEZ 22,00 Komerčná banka 19,86 VIG 19,83 Erste Group Bank 19,53 Telefonica c. r. 6,12 Stock 3,08 Unipetrol 2,41 Philip Morris ČR 1,91 Pegas Nonwovens 1,78 CETV 1,19 Fortuna 0,90 TMR 0,60 NWR 0,43 ORCO 0,30 Zdroj: Ako môţeme vidieť na grafe 4 na nasledujúcej strane akciový index PX začal rok 2013 na úrovni 1434,6 bodu a uzatváral na úrovni 1389,3 bodu. Od konca roku 2013 to predstavuje pokles o 3,15 %. PX mal na začiatku roka v mesiacoch január a február klesajúci charakter. Najniţšiu úroveň dosiahol index 25.júna a to 1187,86 bodu. Od tej úrovne sa odrazil a jeho hodnota stúpala aţ do polovice augusta. Naopak najvyššiu hodnotu zaznamenal 7.novembra, a to na úrovni 1462,96 bodu. Od tejto hodnoty mal index klesajúcu tendenciu a rok 2013 zakončil v strate oproti začiatku roka. 35

41 Graf 4 Vývoj PX v roku 2013 Zdroj: Komparácia vývoja akciových indexov Ak porovnáme vývoj akciového indexu SAX a PX, tak môţeme povedať, ţe vývoj indexu SAX v roku 2013 bol pozitívny, zatiaľ čo vývoj indexu PX skončil v záporných číslach. Obidva indexy sa na začiatku prepadli a dostali do záporných čísel. Po páde SAX na najniţšiu úroveň vo februári, začal stúpať aţ do augusta a zvyšok roka si udrţoval viac menej tú istú bodovú hodnotu, zatiaľ čo PX klesal aţ do júna kedy dosiahol najniţšiu hodnotu v roku 2013 a zvyšok roku stúpal, ale aj napriek tomu sa mu nepodarilo dosiahnuť hodnotu ktorú začal rok Celkový objem obchodov Medzi celkový objem obchodov môţeme na burze zaradiť kurzotvorné obchody a priame obchody. Do kurzotvorných obchodov môţeme zaradiť akcie aj dlhopisy. 36

42 Celkový objem obchodov na BCPB Podľa grafu 5 bol rok 2010 oproti predchádzajúcemu roku mimoriadne zlý, keďţe burza zaznamenala prepad o viac neţ 42,39 %.. Naopak rok 2011 bol pre burzu mimoriadne úspešný, keďţe zaznamenala rekordný nárast vo výške 178,18 %. Čo sa týka rokov objem obchodov sa pohyboval pribliţne na rovnakej úrovni, ale aj tak vysoko zaostávali za predchádzajúcim rokom Mil. Graf 5 Objem obchodov spolu na BCP v rokoch Zdroj: Z grafu 6 na nasledujúcej strane môţeme vyčítať, ţe najväčší objem obchodov predstavovali dlhopisy na trhu kótovaných CP, a to vyše 59 %. Značný podiel, ktorý predstavoval 32 %, mali aj akcie na trhu kótovaných CP. Najmenší podiel na objeme obchodov mali akcie na regulovanom voľnom trhu a to len okolo 1 %. 37

43 1,08 % 59,26 % 32,01 % 7,65 % Akcie- trh kótovaných CP Dlhopisy trh kótovaných CP Dlhopisy regulovaný voľný trh Akcie regulovaný voľný trh Graf 6 Štruktúra objemu obchodov kurzotvorné obchody Zdroj: Celkový objem obchodov na BCPP Najlepším rokom pre burzu, ako môţeme vidieť na grafe 7, je rok 2009, kedy objem obchodov dosiahol ,82 miliónov Kč. Za najhorší rok môţeme povaţovať rok 2013, kedy obchody dosiahli len ,82 miliónov Kč. Od roku 2011 má tento ukazovateľ klesajúci charakter a môţeme vidieť, ţe najväčší prepad zaznamenal v roku 2012, oproti predchádzajúcemu roku, kde prepad bol o 16,91 % Mil. Kč Graf 7 Objem obchodov spolu na BCPP v rokoch Zdroj: vlastné spracovanie podľa