GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 08/2016. Akciové indexy v krajinách EÚ (2016 YtD 1 )

Transcription

1 SK LV MT EE LT PL SI BG HU HR UK CY NL SE DK FI LU EU IE FR CZ RO BE AT PT DE ES IT GR SE* UK LU DK* NL EU FI* FR ES BE IE DE CZ MT IT PL GR PT AT CY SI RO HU BG LT* EE* SK LV* 63% 58% 44% 37% 37% 35% 26% 25% 24% 19% 17% 12% 12% 12% 9% 8% 6% 4% 136% 122% 107% 99% 98% 87% 82% 81% 79% 78% 0% -3% -3% -3% -4% -4% -6% -6% -8% -8% -8% -9% -11% -11% -11% -11% -12% -15% -16% -22% -31% 9% 3% 2% 2% 97% 106% 87% 47% 48% 57% 59% 60% 40% 43% 11% 12% 14% 15% 18% 22% 0,1% 0,2% 0,3% 0,6% 0,7% 0,8% 1,3% 1% 1% 2% 7% 8% LV SK LU MT EE LT RO SI BG CY CZ AT HU GR IE PL PT BE IT DK FR DE FI NL EU SE ES UK VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 08/2016 > Graf týždňa: Akciové trhy v úvode roka padali, slovenské akcie plávali proti prúdu > Nezamestnanosť v januári prekvapivo klesala, aj napriek ukončeniu sezónnych prác > Ceny výrobcov v január opäť klesali pod vplyvom lacnej ropy > Lacná ropa bráni zotaveniu inflácie vo väčšine európskych krajín 1,11 1,10 1, ,795 1,103 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,100 USD/EUR 1,098 1,103 1, ,85 123,12 JPY/EUR 122,86 124,01 124, GBP/EUR GRAF TÝŽDŇA 30% 25% 20% 15% 10% 5% 0% -5% -15% -20% -25% -30% -35% Akciové indexy v krajinách EÚ (2016 YtD 1 ) Objem obchodov 3 (%HDP, priemer ) Trhová kapitalizácia 2 (%HDP, 2014) 0,790 0,785 0,780 0,775 27,10 27,05 27,00 26,95 0,10 0,00-0,10-0,20-0,30 0,789 0,789 0,787 0,782 0, CZK/EUR 27,06 27,05 27,05 27,03 27, Úrokové krivky EURIBOR -0,01-0,02-0,12-0,19-0,13-0,25-0,20-0,26 1M 3M 6M 12M 7. týždeň 8. týždeň Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Bloomberg, Nasdaq, ECB a Eurostat Poznámka: 1. zmena akciových indexov k (oproti ). AT ATX; BE BEL20; BG SOFIX; CY CYSE General; CZ PX; DE DAX; DK OMX Copenhagen 20; EE OMXT; ES IBEX35; FI OMX Helsinki 25; FR CAC40; GR Athex20; HR CROBEX; HU BUX; IE ISEQ; IT - FTSE MIB; LT OMX Vilnius; LU LuxX; LV OMX Riga; MT MALTEX; NL AEX; PL WIG; PT PSI20; RO BET10; SE OMX Stockholm 30; SI SBI TOP; SK SAX; UK FTSE100; EU vážený priemer (trhovou kapitalizáciou) indexov krajín EÚ 2. trhová kapitalizácia domácich spoločností (bez investičných fondov) kótovaných na domácich akciových trhoch (zdroj: ECB), s výnimkou SE, FI, DK, LV, LT a EE, kde je uvažovaná trhová kapitalizácia celého trhu, vrátene zahraničných spoločností kótovaných na miestnych burzách (zdroj: NASDAQ). 3. objem všetkých zrealizovaných obchodoch na akciových trhoch krajiny (okrem podielov investičných fondov) Akciové trhy takmer na celom svete zaznamenali v úvode tohto roka citeľný prepad. Inak tomu nebolo ani v Európe, kde sa tiež väčšina akciových indexov vydala smerom nadol. Našli sa však aj výnimky, medzi inými vyčnieval najmä slovenský akciový index SAX, ktorý od začiatku roka zvýšil svoju hodnotu o úctyhodných 9%. V Grafe týždňa prinášame pohľad na vývoj európskych akciových indexov, ako aj na veľkosť akciových trhov v krajinách EÚ, ktoré z veľkej časti vysvetľuje neštandardné správanie sa niektorých európskych akciových indexov. Európske akciové indexy sa za necelé dva mesiace tohto roka prepadli v priemere o takmer, najvýraznejší prepad pritom vykázal aténsky akciový index Athex20, ktorý mal v porovnaní s koncom minulého roka hodnotu nižšiu až o 31%. Výrazne však klesali aj burzy v ostaných krajinách na juhu Európy v Taliansku, Španielsku, či Portugalsku (o 12% až 22%), ale aj nemecký akciový index DAX (o -15%). O niečo miernejšie poklesli vykázali v úvode roka akciové trhy krajín strednej a východnej > 1

2 Európy (SVE), v priemere len o -5%. Z trhov SVE sa najvýraznejšie prepadli rumunský a český akciový index (zhodne -11%). Naopak, z významných búrz v regióne zaznamenali relatívne mierny pokles najmä poľská (-3%) a budapeštianska (-4%) burza. Až 3 krajiny (Slovensko, Lotyšsko a Estónsko). regiónu dokonca vykázali v úvode roka nárast hodnoty ich akciových indexov. Vývoj akciových indexov v mnohých krajinách SVE však skresľuje extrémne nízka likvidita na lokálnych trhoch, čo je prípad zmienených 3 krajín. Pri malom počte titulov a obchodov na trhu sa hodnota indexu pohybuje viac menej náhodne a nekopíruje všeobecne ekonomické alebo regionálne trendy. Na prvý pohľad sa síce tieto trhy môžu javiť ako vhodnou príležitosťou pre investorov hľadajúcich aktívum plávajúce proti prúdu v snahe čo najviac diverzifikovať svoje portfólio, pri nízkej likvidite týchto trhov však akýkoľvek väčší obchod znamená výrazný posun hodnoty akcií (v neprospech potenciálneho investora) a znemožňuje realizovanie takejto stratégie. Trhová hodnota domácich spoločností kótovaných na európskych akciových trhoch dosahuje takmer 90% HDP krajín EÚ. Najväčšiu trhovú kapitalizáciu v porovnaní k veľkosti ekonomiky nájdeme v krajinách na severe Európy vo Švédsku, Veľkej Británii, Dánsku, či Luxembursku. Trhová kapitalizácia búrz v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, dosahuje 58% výkonu jej ekonomiky. Z krajín regiónu SVE je podľa údajov ECB relatívne najvyššia trhová kapitalizácia českých búrz (44% HDP, z toho pražská burza 15% HDP a RM systém 29% HDP), najväčšou burzou je však jednoznačne varšavská burza (35% HDP). Akciové trhy väčšiny európskych krajín sú však stále veľmi málo rozvinuté, ich trhová kapitalizácia zvyčajne neprekračuje 20% výkonu ekonomiky. Vzhľadom na veľkosť ekonomiky nájdeme najmenšie burzy v Lotyšsku (4% HDP) a na Slovensku (6%). Na bratislavskej burze je pritom na akciovom trhu kótovaných len 7 spoločností, reálne sa obchoduje v podstate len s tromi z nich (viac ako 80% objemu obchodov), pričom denne sa v priemere uzavrú obchody len v objeme cca 11 tis. EUR (priemer roku 2015). Nízky počet akciových titulov sa prejavuje aj na nízkej likvidite trhu - ročný objem zrealizovaných obchodov na Slovensku nedosahuje ani 1%, podobne je tomu aj v pobaltských krajinách, či na Malte a v Luxembursku. O niečo lepšie sú na tom akciového trhy okolitých krajín v Českej republike sa ročne uskutočnia na miestnych burzách obchody v hodnote 7% HDP (96% obchodov sa realizuje na pražskej burze), v Rakúsku 8% HDP, Maďarsku 11% HDP a Poľsku až 15% HDP, ani tie sa však zďaleka neradia medzi najlikvidnejšie akciové trhy Európy. V priemere sa na akciových burzách v krajinách EÚ totiž ročne uzavrú obchody až v objeme 60% výkonu ekonomík EÚ, a to najmä vďaka intenzívnym obchodom na burzách vo Veľkej Británii, Španielsku a Švédsku. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (25. február) Ceny výrobcov (26. február) Štátny rozpočet (1. marec) Maloobchodné tržby (3. marec) Január - Odhad UniCredit Bank -0,2% mom -0,5% yoy Realita -0,3% mom -0,6% yoy Január - -4,7% yoy -5,2% yoy Február mil. EUR - Január - 3,1% yoy - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA NEZAMESTNANOSŤ Trh práce naďalej pozitívne prekvapuje. Nezamestnanosť (disponibilná) v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny pokračovala v prekvapivom poklese aj v úvode tohto roka. V januári sa znížila o -0,24 pb. na 10,39%. Nezamestnanosť pritom pod vplyvom ukončenia sezónnych prác v poľnohospodárstve a najmä stavebníctve zvyčajne v úvode roka rastie. Nižšiu mieru nezamestnanosti v januári v porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka sme mohli pozorovať po prvýkrát v histórií (resp. od roku 1998, odkedy sú k dispozícií štatistiky úradov práce), v rokoch pritom nezamestnanosť v januári v priemere rástla až o 0,5 pb. Sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa tak v januári znížila > 2

3 o úctyhodných -0,34 pb. (najviac od júna 2004) na 10,18. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nezamestnanosť nižšia o 2,0 p.b., t.j. o takmer 52 tis. nezamestnaných. Graf 1: Nezamestnanosť (sezónne očistená) 15 0,7 14 Nezamestnanosť v januári opäť prekvapila v úvode roka klesala prvýkrát v histórií 0,5 0,3 0,1-0,1-0,3-0,5 Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Dôvody prekvapivého januárového poklesu nezamestnanosti sú viaceré od dobrej kondície ekonomiky až po štatistické vplyvy. Metodika UPSVaR pristupuje k zmene počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva (menovateľ miery nezamestnanosti) len raz ročne, vždy prvý mesiac v roku. Inak tomu nebolo ani tohto roku, a kým posledné roky táto zmena nemala citeľný vplyv na mieru nezamestnanosti, v tomto roku ju znížila o 0,08 p.b. (bola tak zodpovedná za približne tretinu januárového medzimesačného poklesu nezamestnanosti). Ekonomické aktívne obyvateľstvo podľa štatistík, ktoré používa UPSVaR, za posledný rok narástlo o takmer 20 tisíc osôb, a to aj napriek tomu, že počet obyvateľov v produktívnom veku na Slovensku už klesá. V minulom roku sa tak zvyšovala miera ekonomickej aktivity, t.j. časť ekonomicky neaktívneho obyvateľstva (napríklad invalidi, študenti, dobrovoľne nezamestnaní atď.) sa presunula medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Demograficky trend však naznačuje, že takýto vývoj (nárast počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva) by mal byť v najbližších rokoch skôr výnimočný a zmena ekonomicky aktívneho obyvateľstva by v budúcnosti mieru nezamestnanosti mala štatisticky skôr zhoršovať ako zlepšovať. Disponibilnú nezamestnanosť naďalej znižovali aj rôzne administratívne faktory miera PN, aktivačné práce, rekvalifikácie atď, ich vplyv však bol viditeľný len pri medziročnom porovnaní, medzimesačné porovnanie zásadnejšie neovplyvnili. Gro poklesu nezamestnanosti aj v januári priniesol opäť najmä lepší trh práce odzrkadľujúci relatívne dobrú kondíciu domácej (a európskej) ekonomiky. Naďalej sme mohli pozorovať relatívne úspešne umiestňovanie nezamestnaných na trhu prácu. Novú prácu si v januári našlo až 19 tisíc nezamestnaných, čo je najlepší januárový výsledok od roku Po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) síce počet umiestnených na trhu práce v porovnaní s extrémne silným novembrom a decembrom mierne poklesol, stále však ostáva výrazne nad priemerom predchádzajúcich mesiacov. Robustný trh práce potvrdzujú aj čísla o voľných pracovných pozíciách, ich počet v januári vzrástol na viac ako 31 tisíc, v porovnaní s januárom minulého roka bolo pritom otvorených 3 krát viac voľných pozícií. Stále relatívne vysoký počet otvorených pracovných pozícií naznačuje, že pokles nezamestnanosti by mohol pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Na druhej strane, vhodná pracovná sila na trhu práce sa pomerne rýchlo vyčerpáva, zamestnávatelia v niektorých regiónoch už často na úradoch práce nevedia nájsť vhodných kandidátov na voľné pracovné miesta, a to kvôli nevhodnej štruktúre nezamestnaných - vysoký podiel nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných bez pracovných návykov, resp. vysoké regionálne disparity. Čoraz častejšie tak slovenské podniky siahajú aj po zamestnancoch zo zahraničia, počet cudzincov pracujúcich na Slovensku medziročne narástol o takmer 2 tis, na Slovensku ich však stále pracuje len približne 25 tis., t.j. približne 1% zamestnaných. Ak v blízkom čase nenastanú zásadne štrukturálne zmeny, ktoré by zvýšila zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných, je možné očakávať, že rast zamestnanosti na Slovensku sa na číslach nezamestnanosti bude prejavovať čím ďalej menej, a bude stále viac dotovaný dovozom pracovnej sily zo zahraničia. > 3

4 Prekvapivý však v januári nebol ani tak odlev nezamestnaných z evidencie úradov, ako ich prítok. Na úradoch v januári zaregistrovali len 22 tisíc nových uchádzačov o prácu, a to aj napriek ukončeniu sezónnych prác. V minulosti sa pritom v prvom mesiaci roka v priemere registrovalo približne 2-krát toľko nových nezamestnaných a hoci sezónny výkyv sa už v minulých rokoch mierne splošťoval, predsa len sa tohto roku jedná o historicky najnižší počet januárových novo-registrovaných nezamestnaných. Príčina sa čiastočne nachádza v slovenskom stavebníctve. Aj napriek tomu, že po ukončení eurofondových projektov sme očakávali, že stavebníctvo by mohlo tohto roku dodať o niečo viac nových nezamestnaných ako je tradičná sezóna, presný opak sa stal realitou. Stavebníctvo dodalo v januári na úrady práce len niečo viac ako tisíc nových nezamestnaných najmenej v histórií. Mapa 1: Nezamestnanosť v okresoch Slovenska (január 2015) <7,5 % 7,5-10% 10 12,5% 12,5 15% 15 17,5% 17,5-20% > 20% Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Po zohľadnení tradičnej sezóny klesala nezamestnanosť v úvode roka vo všetkých regiónoch Slovenska, najvýraznejší pokles vykázali Žilinský, Nitriansky a Prešovský kraj. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) nepatrne zvýšila len v 3 zo 79 okresov Bratislava IV, Nové Mesto nad Váhom a Levoča. Vo zvyšných 76 okresoch nezamestnanosť v januári klesala, najvýraznejšie v okresoch Banská Štiavnica, Sobrance a Svidník. Nezamestnanosť vyššiu ako 15% vykázalo v januári len 19 z 79 okresov Slovenska (o 1 menej ako v decembri), z nich nad 20% už len 5 okresov - Rimavská Sobota (27,4%), Kežmarok (23,1%), Rožňava (21,9%), Revúca (21,4%) a Poltár (21,1%). Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta okresy Bratislavy (od 4,6% do 5,5%), Galanta (4,8%), Trnava (5,3%), Senec (5,4%), Pezinok (5,5%) a Malacky (5,6%), ktorým sa približujú niektoré okresy na Považí Púchov (5,2%), Piešťany (5,4%). Nezamestnanosť pod 10% vykázala v januári viac ako polovica okresov Slovenska - až 44 zo 79 okresov Slovenska (o 3 viac ako v novembri), pod 7% už nezamestnanosť klesala v 20 okresoch Slovenska. Mapa 2: Zmena nezamestnanosti po okresoch (sez. očist., posledné 3 mesiace, 01/2016) > 0 pb 0 až -0,25 pb -0,75 až 1 pb -0,25 až -0,5 pb -1 až -1,25 pb -0,5 až -0,75 pb < -1,25 pb Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR > 4

5 VÝHĽAD Nezamestnanosť by mala pokračovať v pozvoľnom poklese aj nasledujúcich rokoch. Chýbajúci sezónny nárast nezamestnanosti na prelome rokov (a najmä nižší prílev sezónnych pracovníkov do evidencie úradov) však znižujú potenciál významného sezónneho poklesu nezamestnanosti v jarných mesiacoch. (lk) Ceny výrobcov v januári klesali pod tlakom lacnej ropy CENY VÝROBCOV Ceny výrobcov pre tuzemsko sa podľa údajov Štatistického úradu SR v januári znížili až o -1,3%, v medziročnom porovnaní sa dynamika ich poklesu zrýchlila z -4,5% na - 5,2%, čím medziročný pokles vyrovnal takmer 6-ročné minimum zo septembra minulého roka. Podobne ako v decembri, aj v januári treba hľadať za poklesom výrobných cien ďalší prepad cien ropy na prelome rokov ceny rafinérskych produktov sa medzimesačne znížili o ďalších 16,6% a v medziročnom porovnaní tak boli nižšie až o -36,1%. Tradičnú januárovú úpravu cien vykázali tohto roku aj ceny dodávok energií (elektrina, plyn, teplo), rozsah tohtoročného januárové zníženia ich cien bol identicky s minulým rokom, a tak sa nezmenila dynamika ich medziročného poklesu (-6,7%). Energie tak boli hlavným ťahúňom zníženia cien výrobcov pre tuzemsko. Naopak, jadrové ceny v priemysle (ceny v spracovateľskom priemysle očistené o zmenu cien ropy a potravín prepočet UniCredit Bank) v januári veľmi mierne rástli - v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,2%, pričom v porovnaní s januárom minulého roka ostali v priemere nezmenené. Medziročne pritom rástli najmä ceny strojov (4,5%), v drevospracujúcom priemysle a výrobe chemikálií (zhodne o 4,4%), klesali ceny základných kovov (-4,7%), najmä kvôli lacným prebytkom z Ázie. V januári výraznejšie klesali aj exportné ceny medzimesačne o -0,7%. Dynamika ich medziročného poklesu sa však zmiernila z -2,4% na -1,9%. Aj v prípade exportných cien sa v porovnaní s minulým rokom znížili najmä ceny rafinérskych produktov (-27,7%) a základných kovov (-8,7%), naopak rástli ceny dreva a papiera (o 4,9%), strojov (o 3,9%), ale na rozdiel od tuzemských cien aj ceny spotrebnej elektroniky (4,0%), či odevov a textilu (3,7%) Graf 2: Ceny výrobcov - jadrové a exportné (01/2008=100, sez. očist) Jadrové (priemysel bez ropy a potravín) Exportné 87 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Ceny poľnohospodárskych komodít sa v januári zvýšili - medzimesačne (po zohľadnení tradičnej sezóny prepočet UniCredit Bank) o 2,9%, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 2,7% na 1,6%. V porovnaní s koncom roka sa v januári zvýšili najmä ceny v živočíšnej výrobe (až o 3,7% - sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), keď približne s polročným oneskorením nasledovali letné zvýšenie cien v rastlinnej výrobe. Dynamika ich medziročného poklesu sa však aj napriek tomu zrýchlila z -3,3% na -5,2%, keď naďalej klesajú najmä ceny mlieka a jatočných ošípaných. O niečo miernejšie medzimesačné zvýšenie cien sme mohli v januári pozorovať v rastlinnej výrobe len o 1,8% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), dynamika ich medziročného rastu sa však zrýchlila z 8,5% na 13,6%. > 5

6 PL RO CY SI SK ES BG LV HR GR IE FI EE EU NL EA FR UK DK DE IT CZ LU LT PT MT HU SE AT BE 15% 10% 5% 0% -5% Graf 3: Ceny v rastlinnej a živočíšnej výrobe (medzimesačný rast, sez. očist.) rastlinná výroba (3M MA) živočíšna výroba (3MA MA, posun o 5 mesiacov, pravá os) -15% -5% % 4% 3% 2% 1% 0% -1% -2% -3% -4% Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR VÝHĽAD Cena ropy na prelome rokov opäť výraznejšie poklesla a ovplyvnila aj ceny výrobcov na Slovensku. Následná stabilizácií cien ropy by mala prispieť aj k stabilizácií cien výrobcov. Na druhej strane, nižšia cena ropy (a energií) by mali aj v tomto roku brzdiť výraznejšie zotavenie jadrových cien v priemysle (sekundárne efekty). (lk) Klesajúca cena ropy bráni zotaveniu inflácie v Európe HARMONIZOVANÝ INDEX SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN V harmonizovanej metodike Eurostat-u sa ceny na Slovensku v januári znížili o - 0,3%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -0,5% na -0,6%. V priemere v krajinách eurozóny spotrebiteľské ceny poklesli až o -1,3%, avšak dynamika ich medziročného rastu sa mierne zrýchlila z 0,2% na 0,3%. Hlavným faktorom, ktorý brzdil rast cien v Európe boli stále najmä nízke ceny ropy na svetových trhoch. Ich ďalší pokles na prelome rokov výrazne zmiernil očakávaný vplyv bázického efektu na medziročnú infláciu v krajinách Európy. Negatívny príspevok cien pohonných hmôt si síce vo viacerých krajinách predsa len zmiernil, stále však ceny pohonných hmôt v eurozóne medziročne klesali o -5,9% a celkovú infláciu znižovali o úctyhodných 0,28 pb. Jadrovú infláciu (t.j. infláciu očistenú o zmenu cien potravín a energií) stále tlmia sekundárne efekty lacných energií, avšak aj v januári ostávala vo väčšine krajín relatívne stabilná v úvode roka síce v priemere v eurozóne poklesla o -1,7%, najmä však vďaka tradičným sezónnym vplyvom (povianočné výpredaje), v medziročnom porovnaní sa dynamika jej rastu mierne zrýchlila z 0,9% na 1,0%. Dynamika medziročného rastu jadrových cien na Slovensku sa v januári opäť mierne zrýchlila z 0,7% na 0,8% a vyšplhala sa tak na 29-mesačné maximum. 2,5 Graf 4: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (01/16, medziročne) 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0-2,5 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu Počet krajín eurozóny s defláciou sa v januári znížil zo 7 na 5 (z deflácie sa dostali Estónsko, Litva aj Fínsko, naopak do mínusu sa vrátilo Lotyšsko) - najrýchlejšie ceny > 6

7 klesali na Cyprus (-1,1%) a v Slovinsku (-0,8%). Z 9 krajín EÚ, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, medziročne ceny klesali v takmer polovici z nich (v štyroch), najvýraznejšie v susednom Poľsku (-1,7%) a Rumunsku (o -1,5%). Naopak ceny rástli najrýchlejšie v Belgicku (1,8%) a v Rakúsku (1,4%), z krajín EÚ mimo eurozóny vo Švédsku (o 1,3%) Maďarsku (o 1,0%). VÝHĽAD Naďalej platí, že v Európe (ani na Slovensku) stále neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Pokles cien ropy na svetových trhoch z prelomu rokov pritom opäť len oddialil zotavenie inflácie v európskych krajinách. Ponukový charakter chýbajúcej inflácie v Európe podporuje spotrebu európskych domácnosti - pri nízkych cenách energií ostáva domácnostiam viac disponibilných zdrojov na nákup ostatných tovarov a služieb. Riziko vzniku škodlivej deflačnej špirály sa javí zatiaľ stále ako relatívne nízke. Sekundárne efekty nízkych cien energií síce bránia výraznejšiemu zotaveniu dopytovej inflácie (a to aj pri silnejúcom dopyte), tá však stále ostáva relatívne stabilne ukotvená okolo 1%. (lk) > 7

8 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO E 2016F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,0 3,0 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,5 2,9 2,6 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,8 1,7 0,5 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 11,4-2,5 6,8 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 6,4 5,6 4,1 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,1 4,1 4,5 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 5,9 5,5 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 2,7 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3 0,3 1,5 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,2 0,9 1,6 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 0,3 2,3 2,4 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 2,5 2,8 2,9 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 2,8 2,5 1,4 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,2 1,0 1,0 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,6 10,8 9,9 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-2,7-2,0-1,0 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 51,9 54,6 53,5 53,0 52,9 51,7 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 2,0 2,5 3,3 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,05 0,50 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,2-0,2 0,5 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6 0,0 1,5 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 1,0 2,0 Zahraničie E 2016F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,9 1,6 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,5 2,1 1,4 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,3 3,0 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,5 2,6 2,4 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,9 1,4 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,08 1,16 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,12 1,18 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,0 26,5 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 8

9 1,20 USD/EUR 0,80 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 1,05 0,75 0,70 1,00. 0, JPY/EUR 1,20 CHF/EUR 140 1, ,00 9,8 SEK/EUR 9,8 NOK/EUR 9,6 9,6 9,4 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 8,4 9,0 8,2 29,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 28, , , ,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 70,0 4,1 4,0 60,0 3,9 50,0 > 9

10 0,10 Úrokové krivky EURIBOR MONEY MARKET -0,01 0,00-0,02-0,10-0,12-0,19-0,13-0,20-0,25-0,20-0,30-0,26 1M 3M 6M 12M 7. týždeň 8. týždeň Dow Jones Industrial S&P EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX Zdroj: Bloomberg NIKKEI Zdroj: Bloomberg > 10

11 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 11