GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 24/2016. Zamestnanosť v športe (% zamestnanosti, 2014)

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 24/2016 > Graf týždňa: V športe pracuje na Slovensku % zamestnancov, domácnosti na šport minú % svojich výdavkov > Chýbajúci sezónny rast cien potravín stiahol v máji defláciu na Slovensku až na rekordné minimum 1,13 1,12 1, , ,10 27,05 27,00 26,95 0 0, ,20-0, ,127 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,123 USD/EUR 1,123 1,117 1, ,51 118,98 JPY/EUR 119,29 116,65 117, ,04 27,05 GBP/EUR 27,07 27,07 27, ,35-0,35 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR -0,26-0, ,02-0,02 1M 3M 6M 12M 23. týždeň 24. týždeň GRAF TÝŽDŇA IS SE UK FI ES DK EE IE CH NO NL EU PT AT LV FR CY CZ MT DE IT SK LU BE LT SI GR HR PL HU BG MK TR RO 1,5 1,3 1,3 1,1 1,0 1,0 0,3 0,3 0,3 2,0 Zamestnanosť v športe (% zamestnanosti, 2014) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u Výdavky na šport (% výdavkov, 2010) Európa (tá športová) aktuálne žije najmä ME vo futbale, ktoré sa konajú vo Francúzsku. V aktuálnom Grafe týždňa sa síce po vzore hokejových majstrovstiev nepozrieme na ekonomickú verziu majstrovstiev, ale zamierame sa na význam športu ako takého pre európske ekonomiky a domácnosti. (Mimochodom, ekonomický turnaj vychádzajúci z úrovne HDP na obyvateľa a rastu HDP v tomto roku by mal z futbalového hľadiska skôr prekvapivých víťazov vyhralo by Írsko, ktoré by vo finále porazilo Island; Slovensko by skončilo svoju púť až v semifinále po prehre s neskorším víťazom; Českú republiku by rovnako zastavilo Írsko, avšak už v osemfinále. Šport je každodennou súčasťou našich životov. Prospieva nášmu zdraviu, ale pozitívne vplýva aj na ekonomiku. Viaceré vedecké štúdie ukazujú, že fyzická aktivita má pozitívny vplyv na zdravie, znižuje riziko väčšiny chronický ochorení, vrátane srdcovo-cievných chorôb, nadváhy a obezity, niektorých typov cukrovky a rakoviny. Fyzická neaktivita je pritom podľa WHO celosvetovo štvrtým najvýznamnejším faktorom spôsobujúcim smrť a je zodpovedná za približne 6% úmrtí vo svete, resp. 5-10% v Európe (v závislosti od krajiny). Bohužiaľ, prieskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita medzi európskou populáciou stále nie je samozrejmosťou podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2006 presedia Európania v priemere denne viac ako 6 hodín (312 minút denne, Slováci 321 minút a Česi až 386 minút denne), Eurobarometer z roku 2010 zase ukázal, že až 34% európskej populácie zriedka alebo nikdy nevykonáva fyzické cvičenia alebo šport (33% Slovákov a 48% Čechov). Fyzická aktivita môže mať pritom rôzne formy kým v menej rozvinutých krajinách k nej najčastejšie dochádza počas práce, domácich prácach alebo prepravy, vo 2,4 2,3 2,3 1,5 1,4 1,3 1,3 1,2 1,2 1,2 1,1 1,1 1,0 0,8 0,8 0,8 0,2 SE UK FI AT IE SI EE CZ DE EU BE FR DK LU ES CY MT IT SK LV GR PL PT HU HR LT TR ME BG RO MK > 1

2 vyspelých krajinách sa mení skôr na voľnočasovú aktivitu, kde nezastupiteľnú úlohu zohráva práve šport. Neprekvapí teda, že podpora športu ako nástroja pre dosiahnutie pravidelnej fyzickej aktivity a zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva je oblasťou záujmu viacerých európskych a národných politík. Pracovná skupina EÚ pre šport a zdravie odporúča vykonávať deťom minimálne 60 minút stredne náročnej fyzickej aktivity denne, dospelým aspoň 30 minút denne. Prínosom športu však nemusia byť len jeho blahodarne účinky na naše zdravie, prínosy sa dajú nájsť aj v ekonomike. Podľa údajov Eurostatu je v krajinách EÚ v oblasti športu zamestnaných % všetkých zamestnancov. Platí pritom, že relatívne vyšší podiel športu na zamestnanosti vykazujú viaceré krajiny západnej Európy na čele so Švédskom (1,5%), Veľkou Britániou a Fínskom (zhodne 1,3%). Naopak, šport sa v menšej miere podieľa na zamestnanosti v krajinách regiónu strednej a východnej Európy ako Rumunsko (%), Bulharsko (0,2%), Poľsko, Maďarsko a Chorvátsko (zhodne %). V Českej republike pracuje v športe % zamestnancov, na Slovensku %. Zamestnanosť v športe v posledných rokoch rastie vo väčšine krajín EÚ, v posledných 3 rokoch v priemere o 1,4% ročne. Neprekvapí, že šport má vyšší podiel na zamestnanosti u mladých ľudí. Vo vekovej kategórií má v priemere v EÚ približne dvojnásobný podiel ako v celej populácií - tvorí 1,4% zamestnanosti v tejto vekovej skupine (v Českej republike 1,2%, na Slovensku %). Šport však tvorí aj nezanedbateľnú položku rodinných rozpočtov. Údaje Eurostatu hovoria, že v priemere európske domácnosti minú na šport 1,2% svojich výdavkov. Zdá sa pritom, že s rastúcim bohatstvom krajiny rastie aj podiel športu na celkových výdavkoch domácností. Najvyšší podiel, viac ako 2%, nájdeme vo Švédsku, Fínsku a Veľkej Británii, najmenší naopak v najchudobnejších krajinách EÚ Rumunsku a Bulharsku (len %). Toto pravidlo však neplatí úplne automaticky. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo sú napríklad Česi kým výkon českej ekonomiky stále dosahuje len približne 80% priemeru EÚ, podiel výdavkov na šport je totožný s priemerom EÚ, t.j. 1,2% a rovnaký ako v susednom bohatšom Nemecku. Podiel športu na výdavkoch slovenských domácnosti približne zodpovedá ekonomickej sile krajiny a dosahuje % celkových výdavkov domácnosti. Vo väčšine európskych krajín smerujú výdavky na šport najmä do športových služieb, ktoré v priemere tvoria takmer 2/3 výdavkov na šport. Slováci však podobne ako Fíni, Švédi, či Gréci patria medzi málo krajín EÚ s relatívne nižším podielom služieb na športových výdavkoch (na Slovensku 51%, v Grécku a Fínsku dokonca len 38%). (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Spotrebiteľské ceny (13. jún) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (16. jún) Nezamestnanosť (20. jún) Máj Máj -% yoy -% yoy Odhad UniCredit Bank 0,2% mom -% yoy 0,2% mom -% yoy Realita 0,0% mom -0,8% yoy 0,0% mom -% yoy Máj - 9,58% - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA SPOTREBITEĽSKÉ CENY Spotrebiteľské ceny v máji prekvapili. V porovnaní s aprílom sa v priemere nezmenili, v medziročnom porovnaní sa však dynamika ich medziročného poklesu zdvojnásobila z -% až na -0,8%. Slovensko tak v máji vykázalo historicky najvyššiu defláciu. Májový pokles cien výraznejšie prekonal naše (-%) aj priemerné trhové (-%) očakávania. Aj napriek tomu, súčasnú úroveň deflácie stále nepovažujeme pre ekonomiku za škodlivú. Hoci sa Slovensko nachádza v deflácií už viac ako 2 roky, miera deflácie je stále relatívne mierna, ťahaná výlučne ponukovými faktormi. Takáto forma deflácie ekonomike v zásade neškodí, práve naopak, spotrebu domácnosti podporuje, keď klesajúce ceny energií a potravín zvyšujú disponibilné zdroje domácnosti na ostatné výdavky. Dôvodom prekvapivo silného májového zvýraznenia medziročného poklesu cien bol najmä neštandardný vývoj cien potravín. Ich ceny sa v máji tohto roka v priemere > 2

3 Ceny v máji prekvapili rekordným medziročným poklesom; tradičné sezónne zvýšenie cien potravín neprišlo znížili o -%. V máji pritom pod vplyvom sezónneho zvýšenia cien ovocia a zeleniny ceny potravín zvyčajne rastú, za posledných 10 rokov v priemere o 0,8% medzimesačne. Naposledy potraviny vykázali medzimesačný pokles cien ešte v roku Tohtoročný máj však nepriniesol zvýšenie cien sezónnych potravín, naopak ceny ovocia aj zeleniny v porovnaní s aprílom klesali, pridal sa aj výrazný pokles cien nealkoholických nápojov, ďalej klesali aj ceny mlieka, syrov a vajec, či pečiva. V medziročnom porovnaní sa tak dynamika poklesu cien potravín prehĺbila z -2,5% až na -4,2% a ceny potravín tak vykázali najvýraznejší medziročný pokles od konca roku Chýbajúce májové sezónne zvýšenie cien potravín by sa malo prejaviť na zmiernení sezónneho výkyvu aj v letných mesiacoch, to znamená očakávame, že sezónny pokles cien potravín v júli by mohol byť miernejší ako zvyčajne a dynamika medziročného poklesu cien by sa predsa len mala zmierňovať. K zvýrazneniu deflácie však v máji čiastočne prispela aj dopytová inflácia (meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) prepočet UniCredit Bank). Tá po prekvapivo silnom zrýchlení v predchádzajúcom mesiaci, kedy sa vyšplhala až na 31-mesačné maximum, v máji predsa len mierne zvoľnila a vrátila sa na štandardnú úroveň posledného roka, t.j. do pomerne úzkeho intervalu -0,8%. Dopytová inflácia v máji poklesla o -%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 1,0% na 0,8%. Na druhej strane, v súlade s očakávaniami, opačným smerom pôsobili rastúce ceny ropy na svetových trhoch, ktoré sa premietali aj do cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach. Cena ropy BRENT v máji v eurom vyjadrení vzrástla o ďalších 12,7%, do cien na slovenských benzínových pumpách sa však dostávalo stále ešte najmä aprílové zvýšenie cien ropy, to májové sa na cenovkách prejaví najmä v júni. Ceny pohonných hmôt v máji medzimesačne vzrástli o 2,7%. Keďže podobný trend pred nástupom letnej sezóny sme na trhu s ropou mohli pozorovať aj pred rokom, dynamika medziročného poklesu cien pohonných hmôt na Slovensku sa zmiernila len nepatrne, ich ceny medziročne stále klesajú o takmer 12% a celkovú medziročnú infláciu znižujú o -0,2 pb. 6% Graf 1: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 9% Graf 2: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 6% 3% 3% 0% -3% CPI Trhové služby + Obchodovateľné tovary Potraviny 0% -3% -6% CPI UniCredit Bank Cenový Barometer Vnímaná - Spotrebiteľský barometer Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji poklesol o -%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa dynamika jeho poklesu zvýraznila z -1,1% až na -1,7% (a to najmä v dôsledku vyššieho podielu potravín v redukovanom spotrebnom koši). Vnímanie deflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa však v máji predsa len opäť zmiernilo - spotrebitelia vnímali medziročný pokles cien o -2,8%, v apríli to bolo ešte -3,1% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zdá sa teda, že spotrebitelia chýbajúci sezónny nárast cien potravín pri vnímaní inflácie v zásade nezaznamenali. Na druhej strane, inflačné očakávania sa v máji zvýraznili po 4 mesiacoch sa dostali do plusu, keď spotrebitelia v nasledujúcich 12 mesiacoch očakávajú nepatrný nárast cien o % (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). V harmonizovanej metodike Eurostatu sa ceny na Slovensku v máji nezmenili, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -% až na -%. V priemere v krajinách eurozóny ceny vzrástli o % a dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z -0,2% na -%. Medziročnú infláciu v Európe ťahajú do mínusu stále predovšetkým lacné energie ceny pohonných hmôt znižovali aj v máji celkovú infláciu až o pb, ďalšie dve desatiny uberali ceny vykurovacích olejov a desatinu ceny plynu. Jadrová inflácia eurozóny (t.j.inflácia očistená o ceny energií a potravín) ostáva relatívne stabilná, v máji vzrástla 0,2%, pričom dynamika jej medziročného > 3

4 RO BG CY HR ES LV SK LU SI PL IT IE GR NL EA EU DK HU CZ DE EE FR LT FI UK PT AT SE MT BE rastu sa nepatrne zrýchlila z % na 0,8%. Jedinou krajinou eurozóny, ktorá vykazuje zápornú hodnotu jadrovej inflácie ostáva Cyprus (-1,0%). Jadrová inflácia na Slovensku ostala v porovnaní s aprílom nezmenená na úrovni 1,0%. 3,0 Graf 3: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (05/16, medziročne) 2,0 1,0 0,0-1,0-2,0-3,0-4,0 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu Počet krajín eurozóny s defláciou sa v máji znížil z 12 na 10 (ceny už medziročne neklesajú v dvoch najväčších ekonomikách eurozóny v Nemecku (0,0%) a Francúzsku (%) - najrýchlejšie ceny klesali stále na Cypre (až o -1,9%) a v Španielsku (-1,1%). Z 9 krajín EÚ, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, medziročne ceny klesali až v šiestich krajinách - najvýraznejšie v Rumunsku (až o -3,0%) a Bulharsku (o -2,5%). Naopak ceny v eurozóne rástli najrýchlejšie v Belgicku (1,6%) a na Malte (1,0%), z krajín EÚ mimo eurozóny vo Švédsku (o 0,8%). VÝHĽAD Naďalej platí, že v ekonomike neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. Návratu cien potravín do plusu bránia aj daňové zmeny (zníženie DPH na vybrané potraviny). Inflácia by sa preto mohla vrátiť do kladných hodnôt najskôr v závere tohto roka (po takmer troch rokoch), keď postupne začne odznievať efekt nízkej ceny ropy. (lk) > 4

5 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,2 3,2 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) ,8 2,4 2,4 2,7 2,6 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 1,5 Fixné investície (% rast) 12,7-9,2-1,1 3,5 14,0-1,5 6,7 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 3,1 5,1 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 2,0 6,2 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,7 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 1,5 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4 - -0,3-0,3 1,3 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3, ,5 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1 - -0,8 1,2 2,3 2,4 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 3,0 3,1 3,6 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,3 3,4 2,2 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,9 1,3 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 9,8 8,7 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,3-1,5 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 53,0 52,2 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 5 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 - -0,25-0,25 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0, ,0 1,5 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 1,0 2,0 Zahraničie F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1, ,6 1,7 1,6 HDP Nemecka (% rast) 3,1 1,6 1,7 1,8 1,4 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-2,0 4,3 2,6 2,7 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 1,9 2,4 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,0 0,2 1,3 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,15 1,20 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,18 1,22 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,5 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,1 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 5

6 1,20 USD/EUR 0,85 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 0,80 5 1,05 0 1, JPY/EUR 1,20 CHF/EUR , ,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 9,0 29,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 28, , , ,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 70,0 4,1 4,0 60,0 3,9 50,0 > 6

7 Úrokové krivky EURIBOR 0 0,00-0,02 MONEY MARKET -0-0,20-0, ,02-0,30-0,35-0, ,35-0 1M 3M 6M 12M 23. týždeň 24. týždeň Dow Jones Industrial S&P EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX Zdroj: Bloomberg NIKKEI Zdroj: Bloomberg > 7

8 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 8