Komparácia debetných a kreditných platobných kariet ponúkaných bankami v SR

Transcription

1 Bankovní Institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica K 203- Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Komparácia debetných a kreditných platobných kariet ponúkaných bankami v SR Debit and credit payment card comparison offered by the banks in the Slovak republik Bakalárska práca Autor: Lýdia Petreková Bankový manaţment Vedúci práce: Ing. Ján Ţidó Liptovský Mikuláš máj 2013

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internetovej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Liptovskom Mikuláši Lýdia Petreková 2

3 Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať pánovi Ing. Jánovi Ţidovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. V Liptovskom Mikuláši

4 Anotácia PETREKOVÁ, Lýdia: Komparácia debetných a kreditných platobných kariet ponúkaných bankami v SR. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra účtovníctva, bankovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Ján Ţidó. Rok obhajoby: Počet strán: 63 Cieľom bakalárskej práce je definovať a členiť debetné a kreditné karty komparatívnou metódou. Porovnať debetné a kreditné karty vo vybraných bankách Slovenskej republiky. Práca je rozdelená do 3 kapitol. Obsahuje 3 grafy, 3 obrázky a 10 tabuliek.. Prvá kapitola je venovaná teoretickým východiskám a historickému vývoju debetných a kreditných kariet. Definuje základné pojmy platobných kariet, históriu, vznik debetných a kreditných kariet, taktieţ definuje ich charakteristiku a náleţitosti, členenie platobných kariet a ich vyuţitie. V ďalšej časti sa uskutočňuje prieskum stanovených parametrov jednotlivých platobných kariet vybraných bánk prostredníctvom komparatívnej metódy. Záverečná kapitola sa zaoberá zovšeobecnením získaných výsledkov a následne závermi a odporúčaniami. Kľúčové slová: debetná platobná karta, kreditná platobná karta, banka 4

5 Anotation Petreková, Lýdia: Comparation the debit and the credit payment card which are offered banks in the Slovak Republic. [Bachelor work]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. K 203- Institute of finance, accounting and insurance. Supervisor of the work: Ing. Ján Ţidó. Year of completion: Count: 63. The aim of the work is defined and subdivided debit and credit cards by comparative method. To compare debit and credit card in certain banks in the Slovak Republic. The work is divided into three chapters. It contains three charts, three photos and ten tables. The first chapter is devoted to theoretical basis and historical development of debit and credit cards. It defines the basic terms of payment cards, history, formation of debit and credit cards, also it defines their characteristics and requirements, breakdown of payment cards and their use. The next section is conducted research set the parameters of the individual payment cards selected banks by comparative metods. The final chapters deal with the generalization of the results and subsequent conclusions and recommendations. Key words: debit payment card, credit payment card, bank 5

6 Obsah Úvod Teoretické východiská a historický vývoj debetných a kreditných platobných kariet História a vznik debetných a kreditných platobných kariet Platobné karty v minulosti Platobné karty v súčasnosti Charakteristika a náleţitosti platobných kariet Členenie platobných kariet Platobné karty podľa spôsobu zúčtovania transakcie Platobné karty podľa druhu záznamu na karte Platobné karty podľa funkcie, moţnosti pouţitia karty Platobné karty podľa teritória, kde je moţné ich pouţiť Platobné karty podľa uţívateľa Platobné karty podľa rozsahu sluţieb spojených s kartou Vyuţitie debetných a kreditných platobných kariet Zhrnutie prvej kapitoly Debetné a kreditné platobné karty vo vybraných bankách SR Charakteristiky bánk Analýza debetných a kreditných platobných kariet vybraných bánk Komparácia debetných a kreditných platobných kariet vybraných bánk Zhrnutie druhej kapitoly Výsledky porovnávania debetných a kreditných platobných kariet vybraných bánk

7 Záver...63 Zoznam pouţitej literatúry...65 Zoznam tabuliek a grafov

8 Úvod Vývoj trhu bez platenia by bol nemoţný. Ľudstvo sa snaţilo stále zjednodušovať formy platenia. Historický bártrový obchod bol nahradený vznikom peňazí a hotovostné platenie peniazmi je na ústupe vývojom elektronických peňazí. Debetné platobné karty ale samozrejme aj kreditné platobné karty majú bez najmenších pochýb, podstatné postavenie medzi nástrojmi bezhotovostného platobného styku. Od doby, kedy sme zaznamenali stopu existencie prvej platobnej karty prešlo takmer sto rokov. Odvtedy však prešli platobné karty obrovským rozvojom a taktieţ zmenami s týmto rozvojom spojenými. V súčasnosti sa Platobné karty stali neoddeliteľnou súčasťou a samozrejmosťou nášho kaţdodenného ţivota. Cieľom bakalárskej práce je definovať a členiť debetné a kreditné platobné karty komparatívnou metódou. Porovnať debetné a kreditné platobné karty vo vybraných bankách slovenskej republiky. Pri písaní tejto bakalárskej práce sa budeme opierať o teoretické znalosti z domácej, teda slovenskej a českej odbornej literatúry. Bakalárska práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole, ktorá je teoretická, sa budeme venovať základným pojmom spojeným s históriou a vznikom debetných a kreditných platobných kariet. Taktieţ sa v tejto kapitole budeme venovať členeniu platobných kariet, ich charakteristike a náleţitostiam. V závere tejto kapitoly budeme popisovať vyuţitie platobných kariet. Rozhodujúca je pre nás druhá kapitola, ktorá nám umoţní naplnenie hlavného stanoveného cieľa. V tejto kapitole sa teda budeme venovať komparácií vybraných debetných a kreditných platobných kariet vo vybraných bankách. Tomuto však bude predchádzať v úvode charakteristika jednotlivých bánk a samozrejme aj analýza vopred zvolených debetných a kreditných platobných kariet jednotlivých bánk slovenskej republiky. V tretej kapitole práce budeme prezentovať výsledky získané z vykonanej komparácie z predchádzajúcej kapitoly, vyhodnotíme získané informácie o jednotlivých pozorovaných debetných a kreditných platobných kartách vo vybraných slovenských bankách a prijmeme vlastné závery. 8

9 1 Teoretické východiská a historický vývoj debetných a kreditných platobných kariet Prvá kapitola bude prezentovať členenie, charakteristiku a náleţitosti, históriu a vznik, vyuţitie a bezpečnosť platobných kariet. V tejto bakalárskej práci sa budeme venovať predovšetkým iba dvom druhom platobných kariet a to debetným a kreditným platobným kartám. Dôraz na tieto spomínané platobné karty bude najmä v kapitole V Slovenskej republike dochádzalo k prudkému rozvoju vydávania platobných kariet, k rozvoju akceptačnej siete a siete bankomatov od začiatku 90-tých rokov dvadsiateho storočia. Tak ako vo väčšine postkomunistických krajín, vďaka oneskorenému začiatku vydávania a pouţívania platobných kariet oproti západnej časti Európy a Severnej Amerike, sa aj v Slovenskej republike preskočilo obdobie vyuţívania šekov. Šeky sa vyuţívali samozrejme tieţ, avšak v omnoho menšej miere, čo napomohlo k rýchlejšiemu zavedeniu platobných kariet oproti západoeurópskym krajinám a následnému rozširovaniu akceptačnej siete, podobne ako v ostatných východoeurópskych krajinách. Platobné karty dnes svojou vlastnou existenciou ovplyvnili aj rozvoj rôznych odvetví vyuţívajúcich karty v širšom chápaní. Sú to karty vydávané nefinančnými spoločnosťami, SIM karty vyuţívané v telekomunikáciách, karty zdravotné, taktieţ identifikačné a rôzne iné ( Schlossberger, Hozák, 2005, s ). 1.1 História a vznik debetných a kreditných platobných kariet História platobných kariet od začiatku ich vzniku aţ po ich dnešnú súčasnosť má veľmi dynamický a rozmanitý rozvoj. Pre jej väčšiu prehľadnosť je rozdelená do dvoch celkov. A to platobné karty v minulosti a platobné karty v súčasnosti Platobné karty v minulosti Pred vznikom peňazí, ľudia platili tzv. naturálnou výmenou. Spočívala v jednoduchej výmene tovarov za iné tovary. Naturálna výmena je určite lepšia ako ţiadny obchod. Fungovala však s mnohými nevýhodami. Priemyselná deľba práce by nemohla fungovať bez zavedenia obrovského spoločenského objavu, akým sú bez pochyby peniaze (Samuelson, Nordhaus, 2000, s. 485). 9

10 Pod pojmom peniaze si zväčša predstavujeme mince a bankovky, teda niečo materiálne. Niečo čo sme schopní pevne chytiť do rúk. Majorita súčasných peňazí však existuje len v elektronickej podobe. Ide o údaje v elektronickej podobe, ktoré sa nachádzajú v počítačoch bánk. Pred existenciou počítačov peniaze registrovali v písomných záznamoch a platby boli uskutočňované pomocou písomných príkazov. Tieto boli obyčajne vytlačené na tlačivách nazývaných šeky (Cribb, 1993, s. 58). Predchodcovia platobných kariet, zvaných Frank Card, sa v Spojených štátoch objavili okolo roku Svojim klientom ich začala vydávať spoločnosť American Express. Karty boli vyrobené z kartónu. Plnili úlohu dokladovania nároku na zlacnené sluţby, ale aj na sluţby bez akéhokoľvek poplatku. V tomto prípade odosielateľ predloţil svoju kartu a potom podpísal objednávku na dodávku tovaru, v ktorej bolo uvedené číslo karty. Na konci mesiaca mu spoločnosť poslala faktúru za všetky zásielky. Pribliţne rovnakú papierovú kartu vydávala aj spoločnosť Western Union. Je moţné, ţe ich vydávali aj rôzne iné prepravné spoločnosti v Spojených štátoch. Niektorí klienti American Express dostávali ešte ďalší typ karty. Táto platobná karta zabezpečovala zľavu 50% tarifných cien. Aj tieto karty boli vyrobené z kartónu (Juřík, 2006, s. 20). V súčasnej dobe sa spoločnosť American Express zaoberá cestovným ruchom a bezpečne drţí v rukách trh cestovných úverových kariet. Ţiadatelia týchto platobných kariet však musia spĺňať prísnejšie podmienky ako to je u platobných kariet vydávaných bankami. Aj poplatky sú samozrejme vyššie. Karty American Express ponúkajú sluţby na tej najvyššej úrovni. Drţitelia týchto kariet zvyčajne patria k ľuďom s pomerne vysokým príjmom a ich súčasťou je i kvalitné cestovné a úrazové poistenie. V osemdesiatych rokoch nadviazal American Express kontakty s niektorými bankami. Tie začali vydávať platobné karty American Express s vlastným logom. Tak isto prišiel s ponukou úverovej karty. Táto ponúkala klientovi moţnosť čerpať revolvingový úver. V dnešnej dobe je American Express tretím najvýznamnejším platobným systémom v oblasti platobných kariet. Taktieţ zastáva aj popredné postavenie v sektore T&E Cards (Musa, Musová, 2006, s. 60). História platobných kariet sa datuje uţ od počiatku 20. Storočia. Prvá platobná karta nebola vyrobená z plastu, ako sme v dnešnej dobe zvyknutý, ale z plechu. Bola to platobná karta vydaná uţ v roku 1914 americkou telefónnou a telegrafnou spoločnosťou Western Union Telegraph Company. Táto spoločnosť začala vydávať pre svojich stálych zákazníkov tzv. Identification Card. Karta bola vydávaná zdarma s platnosťou na jeden 10

11 rok. Karta oprávňovala klienta k telefonovaniu a zasielaniu telegrafov prostredníctvom pobočiek spoločnosti bez toho, aby musel klient okamţite zaplatiť (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 45). Majiteľ spomínanej karty neskôr obdŕţal od spoločnosti zoznam uskutočnených a odoslaných telefonátov a telegrafov, ich ceny a konečný celkový súčet. Túto sumu potom klient zaplatil šekom alebo prevodom v banke (Juřík, 1995, s. 7). Týmto spôsobom sa spoločnosť v zosilňujúcom sa konkurenčnom prostredí snaţila udrţať si svojich najlepších klientov a zároveň prilákať nových. Tento typ karty dnes poznáme ako vernostnú kartu (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 45). Tieto karty zvýšili príjmy spoločnosti. Platenie kartou bolo pre klienta pohodlnejšie a samozrejme aj bezpečnejšie ako platiť hotovosťou. Preto klientovi robilo menší problem utratiť väčší čiastku peňazí. Platobná karta bola preto jedným z prostriedkov konkurenčného boja. Veľmi rýchlo ju začali ponúkať aj ostatné telegrafné, obchodné a ţelezničné spoločnosti. V roku 1924 sa medzi ne zaradila aj spoločnosť General Corporation Of California. Táto spoločnosť ponúkala klientom bezhotovostné platenie pohonných hmôt (Juřík, 1995, s. 7). Prvé platobné karty sa pouţívali veľmi jednoducho a základný princíp zostal zachovaný aţ do dnes. Stačilo, aby klient predloţil svoju kartu a podpísal účet. Obchodník overil, či je platobná karta platná a porovnal podpis na účte so vzorovým podpisom na karte, alebo porovnal meno klienta na karte s dokladom totoţnosti. Postupom času bol ku kontrolnému mechanizmu pridaný aj zoznam zablokovaných platobných kariet (Juřík, 1995, s. 7). Tieto vernostné karty sa veľmi rýchlo rozšírili po celom území Spojených štátov. Tento prudký rozvoj však spomalila hospodárska kríza v 30. Rokoch. Prakticky úplné zmrazenie pouţívania platobných kariet znamenala 2. Svetová vojna. V roku 1942 zakázal Úrad federálnych rezerv (Federal Reserve Board) pouţívanie platobných kariet vzhľadom k obmedzeniu spotrebiteľských úverov, ktoré odčerpávali zdroje nutné pre vedenie vojny. Ako náhle však bol tento zákaz zrušený, začala väčšina obchodných spoločností svoje platobné karty vydávať (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 45). Napriek svojim obrovským výhodám, mali vernostné platobné karty samozrejme aj veľkú nevýhodu. Ich pouţitie bolo obmedzené iba na tú obchodnú sieť, ktorá platobnú 11

12 kartu vydala. Preto mnohí klienti vlastnili niekoľko platobných kariet. To však nebolo veľmi praktické. Nevýhoda bola odstránená aţ po vzniku spoločnosti Diners Club International v roku Týmito platobnými kartami uţ bolo moţné zaplatiť v reštauráciách, hoteloch a obchodoch. Stačilo ak so spoločnosťou vydávajúcou platobné karty uzavreli zmluvu. Po prvýkrát takisto došlo ku zaúčtovaniu ročného poplatku za vydanie a správu karty, ktorý hradil drţiteľ karty. O rok neskôr karty Diners Club začali akceptovať tieţ obchodníci v Kanade. Na svete teda bola prvá medzinárodná platobná karta. Avšak prvú skutočne bankovú platobnú kartu, ktorá eliminovala hotovostné aj šekové operácie, vydala tieţ v roku 1951 spoločnosť The Franklin National Bank v New Yorku. Vydávanie platobných kariet bolo dosť nákladné, neprinášalo očakávaný zisk, preto bolo vydávanie pozastavené. Obrat nastal aţ v roku 1958, kedy Bank of America spustila program Bank Americard. Uţ rok po jej zavedení na trh, mala jeden milión pouţívateľov a obrat bol 75 miliónov dolárov, čo bol pri oboch ukazovateľoch takmer dvojnásobok z roku 1957, keď platobné karty vydávalo 27 amerických bánk (Musa, Musová, 2006, s ). Zásadný zlom nastal v roku 1966, kedy Bank of America sprístupnila svoj kartový program z roku 1958, ďalším americkým bankám, prostredníctvom licencie poskytovanej jej dcérskou spoločnosťou Bank Americard Service Corporation. Karty mali názov podľa systému Bank Americard. V roku 1966 prenikol systém Bank Americard mimo územia Spojených štátov. Prvým neamerickým vydavateľom sa stala Barclays Bank v Anglicku (Juřík, 1995, s. 9). VISA USA/ VISA International Pridruţené americké a zahraničné banky nemuseli venovať značné prostriedky na vývoj a prevádzku platobných kariet vlastného systému. Formou licencie získali moţnosť pouţívať osvedčený systém, čo bolo pre ne podstatne lacnejšie. Hlavnou nevýhodou však bolo, ţe tieto karty boli vydávané spolu s menom ich konkurenta Bank of America. Väčšina pridruţených bánk poţadovala väčšiu nezávislosť na tomto bankovom ústave. Výsledkom ich spoločného úsilia bolo v roku 1970 bolo oddelenie operácií s platobnými kartami od Bank of America a vznik dvoch samostatných zdruţení: National Bank Americard Corporation (NABANCO) pre USA a International Bank Americard Corporation (IBANCO) pre ostatné štáty sveta (v roku 1974). To bol základný kameň, z ktorého vznikla v roku 1977 spoločnosť VISA USA a VISA International. Bola to práve 12

13 uţ spomínaná Barclays bank, ktorá bola najväčším vydavateľom platobných kariet VISA mimo územia USA. Hlavní konkurenti Barclays bank vo Veľkej Británií šlo predovšetkým o National Westminster Bank, Lloyds Bank, Midland Bank a Royal Bank of Scotland zahájili v roku 1972 vydávanie konkurenčnej kreditnej karty s názvom Access, ktorá však bola platná len na území Veľkej Británie. Systém platobných kariet Access sa však stal v roku 1975 členom Interbank Card Association, teda MasterCharge. MasterCard Ďalší konkurenti Bank of America, väčšinou z Kalifornie, ktorí neboli zapojení do budovania siete pridruţených bánk, vytvorili samostatnú spoločnosť California Bank Card Association, ktorá ponúkla v roku 1966 rade amerických bánk licenciu vlastného systému platobných kariet. V auguste 1966 vznikla asociácia Interbank Card Association (ICA). Táto asociácia nebola riadená len jednou bankou, ako tomu bolo v prípade konkurenčného systému Bank Americard. Pôvodne niesla obchodné meno MasterChange. Dnes ju poznáme pod názvom MasterCard. Japan Credit Bureau / JCB Základ vývoja platobných kariet bol vytvorený v USA. Po vzore amerických spoločností a bánk, ktoré vydávali svoje platobné karty, začala vydávať pre japonské banky platobné karty spoločnosť Japan Credit Bureau známa dnes pod beţne pouţívaným označením JCB (zaloţená v roku 1961). Eurocard International V roku 1964 bola švédskou bankovou skupinou Wallenberg zaloţená spoločnosť Eurocard. Cieľom tejto novej spoločnosti bolo vydávať platobné karty, ktoré mali byť podstatne odlišné od neustále sa rozširujúcich platobných kariet American Express. Zo spoločnosti Eurocard vznikla v roku 1965 holdingová spoločnosť Eurocard International so sídlom v Bruseli. Uţ v roku 1968 uzavrela strategickú zmluvu o dlhodobej spolupráci so spoločnosťou MasterChange (dnešný MasterCard). Europay International Platobné karty začali uţ v 60. Rokoch výrazne konkurovať najčastejšie pouţívaným bezhotovostným platobným prostriedkom šekom, ktoré mali v anglosaských krajinách dlhú tradíciu. Prijímanie šekov obchodnými miestami bolo mnohokrát komplikované ich 13

14 falšovaním alebo tým, ţe neboli kryté. Z týchto dôvodov obchodníci najradšej prijímali len šeky dobrých klientov, vydané prvotriednymi bankami. V oblasti cestovného ruchu mali tradíciu predovšetkým cestovné šeky. Spracovanie šekov so sebou prinieslo rad problémov u bankových šekov to boli predovšetkým podpisové vzory, ktorých distribúcia bola veľmi náročná a nákladná. Problémy spôsobovala aj rozličná grafická úprava. Celkové spracovanie všetkých druhov šekov bolo veľmi nákladné. Pre zjednodušenie šekovej agendy a predovšetkým zjednotenia pouţívania šekov v Európe bola zaloţená v roku 1968 v Paríţi spoločnosť Eurocheque International. Výsledkom aktivít tejto spoločnosti bolo predovšetkým zavedenie jednotného eurošeku a šekovej záručnej karty (1972). Znamenalo to nahradenie veľkého mnoţstva samostatných šekových systémov jednotným systémom. V roku 1992 došlo k spojeniu spoločnosti Eurocard a Eurocheque a vytvorenie novej spoločnosti s obchodným názvom Europay International (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 52). História platobných kariet v bývalom Československu sa datuje k roku 1968, keď cestovná kancelária Čedok začala akceptovať zahraničné platobné karty. Avšak prvú platobnú kartu vydala aţ Ţivnostenská banka a slúţila na bezhotovostnú platbu v sieti obchodov Tuzex. Bankové karty, ktoré uţ klienti mohli vyuţiť pri výbere finančnej hotovosti z bankomatov, začala vydávať aţ v polovici roka 1989 Česká štátna sporiteľňa (aj Slovenská štátna sporiteľňa). Od tohto obdobia si platobné karty získali dôveru u občanov a postupne sa stali beţnou súčasťou bankových sluţieb aj u nás (Musa, Musová, 2006, s. 52) Platobné karty v súčasnosti Pred dvadsiatimi rokmi sa v bankách otváranie osobných účtov a vydávanie platobných kariet len rozbiehalo. V súčasnosti však Slováci uţ vlastnia viac ako 5,1 mil. platobných kariet a táto hodnota neustále narastá. Ponuka sluţieb sa rozširovala postupne. Avšak viac ako desať rokov banky vydávali iba debetné karty. Kreditné karty sa na slovenskom trhu objavili aţ začiatkom nového tisícročia. V súčasnosti banky spolupracujú s rôznymi inými spoločnosťami a ponúkajú tzv. co-brandované karty, objavujú sa aj karty so širšou funkcionalitou a je otázkou času, kedy sa na trhu objaví nejaký ďalší spôsob platenia. Medzinárodné platobné systémy sa členia na: 14

15 Bankové asociácie: VISA International, pôvodne vyvinutý Bank of America. Časom sa transformoval do samostatnej organizácie. Jeho podiel na trhu je okolo 50%. EUROCARD/MASTERCARD, je druhý najväčší systém pribliţne s 30% podielu na trhu (Makúch et al., 1994, s. 134). Nebankové asociácie: American Express, má len cca 15% podielu na trhu. Je špecializovaný na cestovný ruch. Diners Club Card, pribliţne rovnaký systém ako American Express, avšak členmi sa môţu stať len osoby s vyššími príjmami, teda ľudia s vysokou bonitou. Japan Credit Bureau, poskytuje japonským zákazníkom vlastný systém platobných kariet (Musa, Musová, 2006, s ). Slovenské obyvateľstvo sa nerado zbavuje starých zvyklostí. To platí aj o vyuţívaní platobných kariet. Pred nákupom si zvykneme najprv vybrať peniaze z bankomatu. Namiesto toho, aby sme v obchode zaplatili za tovar kartou. Rok 2011 predsa priniesol istú zmenu. V počte transakcií dlhodobo víťaziace zariadenia naplnené hotovosťou postupne ustupujú platobným terminálom (POS). Uţ v roku 2009 sa pomer transakcií priblíţil k 50 na 50 a v roku 2010 sa magickú hranicu podarilo platbám cez platobné terminály konečne tesne prelomiť. Samozrejme, z hľadiska balíka peňazí, ktorí klienti bánk cez karty otočia, naďalej jasne dominujú bankomaty. Podiel kartových platieb na celkovom maloobchodnom obrate z roka na rok rastie. V roku 2010 tvoril obrat platobnými kartami vyše 18 percent maloobchodných trţieb. Ešte v roku 2009 to bolo 15 percent. Číslo z roku 2010 je vyššie nielen vďaka medziročnému prírastku obratu na platobných termináloch. Prispel k tomu aj vyše dvojpercentný pokles trţieb v maloobchode. Objem transakcií na platobných termináloch medziročne stúpol dvojciferne, o necelých 18 percent (Hambálková, 2011, s ). V roku 2011 sa na kartovom javisku podarilo obsadiť rolu vedľajšej postavy. Po nie veľmi úspešných pokusoch s rozličnými vernostnými kartami sa podarilo presadiť tým bezkontaktným. Objavili sa v ponuke takmer všetkých bankových domov na slovenskom trhu. Majiteľovi umoţňujú zaplatiť za nákup do dvadsať eur len priblíţením plastu k platobnému terminálu bez zadávania PIN kódu či podpisovania 15

16 potvrdenky. Hlavnú úlohu naďalej zohrávali klasické karty, podiel bezkontaktných sa ku koncu roku 2011 vyšplhal nad sedem percent. Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie presiahol 390-tisíc kusov. Celkový počet vydaných platobných kariet v roku 2011 sa po roku stagnácie a predchádzajúceho prepadu medziročne poskočil o necelé tri percentá na takmer 5, 3 milióna kusov. Do rebríčka v tomu roku pribudla banka Zuno. Na konci tohto roku hlásila takmer 23-tisíc platobných kariet, čím sa zaradila pred Privatbanku a za Volksbank. Tatrabanka tradične viedla. Tatrabanka zaznamenala v roku 2011 silný rast pri debetných kartách, ktorých medziročne pridala takmer stotisíc kusov. Pri vyberaní hotovosti z bankomatov zatiaľ nemajú plastové obdĺţniky výraznejšieho konkurenta. Moţnosť vyberať si peniaze popri platení za nákup v obchode ľudia veľmi nevyuţívajú. Pri platbách v obchodoch sa plastovým peniazom črtá vo svete konkurencia mobilné telefóny. Tie novšie, vybavené technológiou NFC totiţ umoţňujú platenie na rovnakom princípe ako bezkontaktné karty. Na Slovensku zatiaľ s platením cez iphone prišla Tatra banka (Hambálková, 2012, s ). Graf 1 Vydavatelia kreditných platobných kariet na Slovensku (k ) 450, , , , , , ,000 Kreditné 100,000 50,000 0 Tatra banka VÚB Slovenská sporiteľňa ČSOB Poštová banka Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Top trend, 2012, s

17 Graf 2 Vydavatelia debetných platobných kariet na Slovensku (k ) Maestro Electron Visa Mastercard Tatra banka VÚB Slovenská sporiteľňa ČSOB Poštová banka Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Top trend, 2012, s Charakteristika a náleţitosti platobných kariet Platobné karty predstavujú moderný platobný nástroj bezhotovostného platobného styku vo forme plastovej karty, vyuţívaný k úhrade výdajov, teda bezhotovostných platieb a k výberu hotovosti (Dvořák, 2005, s. 370). Charakteristika platobných kariet Významný rozvoj platobnej karty bol zaznamenaný v podmienkach Slovenskej republiky v poslednom desaťročí (Belás et al., 2008, s. 166). Platobná karta je identifikačný doklad, ktorý je vyrobený z trojvrstvového plastu, s rozmerom 85,595 x 53,93 x 0,76 mm. Takisto sú stanovené aj polomery zakrivenia rohov karty, umiestnenie magnetického prúţku alebo pouţitého mikročipu. Fyzikálne vlastnosti platobnej karty, teda plastu sú určené medzinárodnou normou ISO 3554 (Musa, Musová, 2006, s. 52). 17

18 Náleţitosti platobných kariet Tabuľka 1 Náleţitosti platobných kariet Označenie vydavateľa Číslo platobnej karty Časť čísla BIN Platnosť platobnej karty Meno drţiteľa Podpisový prúţok Záznam dát Zdroj: Máče, 2006, s. 62 Náleţitosti platobných kariet názov a logo zodpovedajúcej banky 16 aţ 19 číselných znakov (2 znaky druh karty, 5 znakov identifikácia vydávajúcich banky, zvyšok identifikácia drţiteľa) 4 znaky čísla BIN (Bank Identification Number), tj. číslo pridelené kartovej asociácie príslušnej banky udanie začiatku a záveru platnosti alebo len záveru platnosti max. 27 znakov, u sluţobných platobných kariet aj príslušný názov podniku vzor podpisu drţiteľa karty, zvyčajne na zadnej strane karty Predná strana platobnej karty obsahuje (Belás, Klimiková, 2003, s. 89), (Dvořák, 2005, s ) : 1. Číslo karty, ktoré sa skladá zo 16 aţ 19 znakov. Prvé dve čísla určujú druh platobnej karty (napr. VISA začína 4), ďalších 5 identifikuje vydavateľa karty, teda banku a posledných 9 aţ 13 identifikuje konkrétneho drţiteľa karty. Platobná karta je majetkom banky. V prípade neplatnej karty vo väčšine ţiadajú vrátenie platobnej karty späť. 2. Platnosť karty, ktorá sa spravidla určuje buď na rok alebo 2 roky. Platnosť platobnej karty je zvyčajne uvedená v tvare MM/RR, teda mesiac a rok. Na platobnej karte môţe byť len dátum splatnosti, prípadne aj začiatok platnosti. Doba platnosti je dôleţitá z hľadiska pouţitia karty, pretoţe karty s vypršanou lehotou splatnosti sú automaticky zablokované a nedajú sa viac pouţiť. 3. Meno drţiteľa platobnej karty. Drţiteľom platobnej karty je zvyčajne majiteľ účtu, no platobná karta môţe byť vydaná aj iným osobám oprávneným disponovať s finančnými prostriedkami na účte. Meno drţiteľa karty môţe 18

19 obsahovať maximálne 27 znakov. V prípade, ţe sa jedná o firemnú kartu, je pod menom drţiteľa karty uvedený aj názov firmy, k účtu ktorej je platobná karta vydaná (max. 27 znakov), 4. Názov a logo vydávajúcej banky, 5. Názov a logo kartovej spoločnosti, 6. Čip- ak ide o čipovú kartu. Na druhej strane platobnej karty sa nachádza (Belás, Klimiková, 2003, s. 89) : 1. Magnetický prúţok. Na tomto magnetickom prúţku sú základné identifikačné údaje pre elektronické transakcie. 2. Podpisový prúţok, na ktorý sa klient podpíše ihneď pri vydávaní platobnej karty. Tento podpis slúţi aj ako podpisový vzor drţiteľa danej platobnej karty. 3. Logá vydávajúcej banky/kartovej spoločnosti, kontakty. 1.3 Členenie platobných kariet Platobné karty je moţné členiť z rôznych hľadísk. Základná klasifikácia platobných kariet je nasledujúca (Máče, 2006, s. 60): Tabuľka 2 Členenie platobných kariet Hľadisko triedenia Podľa spôsobu zúčtovania transakcií Podľa záznamu Členenie teritórií Zdroj: Máče, 2006, s. 60 Druh platobných kariet Debetná platobná karta Kreditná platobná karta Charge karta Karta embosovaná Karta s magnetickým záznamom Čipová karta Karta s laserovým záznamom Domáce, národné, tuzemské karty Medzinárodné karty Platobné karty podľa spôsobu zúčtovania transakcií Charge karty 19

20 V prvopočiatkoch histórie platobných kariet boli najprv pouţívané karty, ktoré dnešná terminológia nazýva charge karty (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Charge karta je medzinárodná platobná karta, jej drţiteľ nedostáva mesačný úver, ale platobný rámec, ktorý v prípade jeho vyuţitia musí vţdy raz mesačne splatiť. Klient môţe v priebehu mesiaca míňať desiatky alebo stovky tisíc korún, za ktoré ručí vinkuláciou (Lieskovská et al., 2005, s. 45). Sú podobné ako kreditné karty, ale na konci mesačného obdobia sa spláca celá dlţná suma (Klimiková, 2008, s. 169). Ich podstatou je odloţené splácanie celkovej čiastky transakcie. Snahou obchodníka (najprv to bol sám obchodník, ktorý bol vydavateľom karty, neskôr to uţ boli sprostredkovateľské organizácie, najčastejšie banky) je zvýšenie vlastného obratu. Obchodník s týmto cieľom umoţňuje svojmu zákazníkovi čerpanie ním ponúknutých sluţieb alebo predaj tovaru s posunutím okamihu zaplatenia. Zákazník, drţiteľ karty, obdrţí po určitom období súhrnný účet (sumarizáciu všetkých transakcií obvykle za predchádzajúci mesiac) a podľa dohody musí v stanovenej lehote (obvykle za dní) tento účet zaplatiť. K zaplateniu svojich záväzkov môţe klient pouţiť bankový prevod, prípadne šek. Veľmi často je banka oprávnená uskutočniť inkaso z účtu klienta. Kartu je moţné pouţiť na súkromné účely, ale aj k úhrade sluţobných výdajov (sú vydávané pre fyzické osoby - občanov, ale aj pre podnikateľskú klientelu -od drobných podnikateľov aţ po veľké spoločnosti. Klient nemusí disponovať príslušnými prostriedkami na svojom účte v okamihu pouţitia karty, musí byť však schopný svoje záväzky zaplatiť v priebehu stanoveného obdobia. Platenie týmito platobnými kartami je jednoduché a bezpečné. Občania takéto karty pouţívajú väčšinou na svojich dovolenkách, nie sú nútený si dopredu obstarávať hotovosť v príslušných menách podľa zeme pobytu a naviac môţu touto kartou hradiť aj ďalšie dopredu neočakávané platby. Typickým príkladom charge kariet na trhu sú karty Diners Club, či uţ karty vydávané samotnou spoločnosťou Diners Club, či karty Diners Club vydávané ČSOB, Slovenskou sporiteľňou, Volksbank a ďalšími bankami pôsobiacimi na slovenskom trhu (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Kreditné (úverové) platobné karty Postupom času vydavateľské banky začali umoţňovať klientom platbu aj v dlhšom časovom horizonte. Tí uţ nemuseli zaplatiť do predom stanovenej lehoty 20

21 od obdrţania výpisu ako tomu bolo u charge kariet. Naopak mohli po obdrţaní výpisu o uskutočnených transakciách zaplatiť len malú časť z celkovej dlţnej čiastky a zbytok potom splácať v dopredu stanovenom počte obvykle mesačných splátok (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Umoţňujú z bankového účtu drţiteľa platobnej karty čerpať prostriedky aj do bankou určeného dlhu (debetu). Vhodne dopĺňajú ponuku iných úverových bankových produktov (Musa, Musová, 2006, s. 54). Úverové platobné karty sú v zahraničí veľmi rozšírené. Slovenské banky umoţňujú získať tieto renomované medzinárodné karty prostredníctvom partnerských bánk najčastejšie ide o platobné systémy a karty Visa, EuroCard/MasterCard alebo American Express (Lieskovská et al., 2005, s ). Tieto platobné karty často nazývame tieţ kartami úverovými, pretoţe čerpanie prostriedkov pomocou kreditnej karty je určitou formou spotrebiteľského úveru (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Pri platbe kreditnou platobnou kartou čerpá klient úver, ktorý je úročený úrokovou sadzbou (Belás et al., 2010, s. 389). Úroková sadzba je u kreditných platobných kariet obvykle vyššia ako u klasických spotrebných úverov. Má to mnoho dôvodov. Ide predovšetkým o klientovu moţnosť voľby okamihu čerpania úveru, čím však rastie banke úverové riziko. Ďalším faktorom je pomerne jednoduché pouţitie kreditných platobných kariet a v súvislosti s tým i prípadné prekročenie vlastných finančných moţností klienta poskytnutý úver splácať. V neposlednom rade je to tieţ skutočnosť, ţe pri spotrebiteľskom úvere existujú obvykle určité záruky (ďalší ručiteľ, ručenie majetkom apod.), čo v prípade kreditných platobných kariet neplatí. Banka pred vydaním kreditnej karty overuje bonitu klienta, uskutočňuje faktorovú analýzu, tzv. credit scoring. Súčasťou tohto scoringu je rada kritérií, napr. celkový ročný príjem klienta, počet vyţivovaných osôb, celkové záväzky klienta voči ostatným subjektom, celkové majetkové pomery klienta ( vlastníctvo nehnuteľností, cenných papierov, vklady v bankách atď.), údaje o zamestnaní, bydlisku a iné. Okrem týchto údajov banky vyuţívajú celoštátne registre klientov bank, kde je moţné overiť niektoré údaje poskytnuté klientom a naopak ešte získať radu ďalších údajov predovšetkým ohľadom histórie klienta a jeho platobnej spôsobilosti. 21

22 Drţiteľ kreditnej karty obvykle hradí svoje záväzky v rámci stanovenej lehoty pre bezúročné obdobie. Táto lehota je v rozmedzí dní, v poslednej dobe stále častejšie v rozmedzí dní. Vlastný úverový limit čerpá drţiteľ kreditnej karty aţ na nákupy drahšieho tovaru alebo za účelom úhrady nutných, dopredu neočakávaných výdajov. Pouţívanie kreditných platobných kariet výrazne zvyšuje kúpyschopnosť dopytu obyvateľstva a napomáha k ďalšiemu maloobchodnému obratu. Limitujúcim faktorom je však schopnosť drţiteľov týchto platobných kariet splácať záväzky vrátane vyššej úrokovej sadzby (v porovnaní s ostatnými druhmi spotrebiteľských úverov). Je moţné teda konštatovať, ţe hospodárska situácia všeobecne a tieţ výška úrokových sadzieb, významne ovplyvňujú pouţívanie kreditných platobných kariet ako celok a v konečnom dôsledku majú značný vplyv na výšku maloobchodného obratu v určitej zemi. Vyspelý trh kreditných platobných kariet v USA a Kanade je v rukou obmedzeného počtu významných vydavateľov špecializujúcich sa na vydávanie kreditných platobných kariet (tzv. monolines). Títo špecializovaní vydavatelia sa postupne snaţia prenikať na európske trhy a do ďalších oblastí sveta, kde vidia potenciál pre kreditné karty (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Debetné platobné karty Debetná platobná karta umoţňuje bankovému klientovi nepretrţitý prístup k financiám na jeho účte (Lieskovská et al., 2005, s. 47). Vďaka dynamickému vývoju výpočtovej a informačnej techniky a rozvoju telekomunikácií sa na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch začali objavovať úplne nové druhy platobných kariet, a to karty debetné. Do konca šesťdesiatych rokov boli pouţívané výhradne charge karty a úverové karty, ktoré boli prakticky vţdy embosované. Na základe odtlačku reliéfneho písma na karte boli odovzdávané účtenky príslušnej banke, ktorá potom realizovala zúčtovanie transakcie. Koncom šesťdesiatych rokov začali niektoré americké banky či spoločnosti vydávať karty s magnetickým záznamom, s ktorými mali zo začiatku značné problémy. V roku 1968 bolo zahájené prevádzkovanie prvých sériovo vyrábaných bankomatov na svete. Karty štandardne vybavené magnetickým záznamom začali v prvej fáze vydávať americké banky. K nim sa pripojili aj banky europské a postupom času aj banky z ostatných častí sveta (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). 22

23 Pri debetných platobných kartách klient vyuţíva vlastné peňaţné prostriedky a platobnou kartou môţe uskutočňovať platby do výšky povoleného zostatku na svojom beţnom účte (Klimiková, 2008, s. 169). Čiastka, ktorú môţe klient čerpať z účtu, je okrem toho ohraničená denným limitom tak pre hotovostné ako aj pre bezhotovostné transakcie. Limity sa stanovujú pri zostavovaní zmluvy o vydaní a pouţívaní platobnej karty (Musa, Musová, 2006, s. 54). Podstatou debetnej karty je okamţité zaťaţenie účtu klienta ihneď ako náhle sa banka vydávajúca kartu o transakcii uskutočnenej touto kartou dozvie. Znamená to teda prakticky okamţité platenie všetkých transakcií. Okamih zaťaţenia účtu drţiteľa karty sa od okamihu uskutočneného nákupu, či výberu z bankomatu môţe líšiť, a to podľa technologického spracovania v mieste obchodu, či sluţieb, podľa úrovne spojenia spracovateľskej a vydavateľskej banky a rovnako tieţ podľa typu karty. V podstate ide o čiastočné odloţenie platby, ktoré je spôsobené technologickými alebo prevádzkovými dôvodmi. Debetnou kartou sú hradené nákupy tovaru a sluţieb, výbery z bankomatov, či transakcie prostredníctvom internetu. Klientov účet je zaťaţený hneď, ako náhle sa o týchto transakciách banka vydávajúca túto kartu dozvie. Po zrýchlení celého procesu a maximálnom priblíţení okamihu nákupu určitého tovaru, či výberu z bankomatu s okamihom zaťaţenia účtu klienta banky sa začali pouţívať práve karty s magnetickým záznamom. Najprv to boli karty embosované (na zadnej strane vybavené magnetickým prúţkom) a s vývojom technológie, informačnej technológie a rozvojom telekomunikácií, začali banky vydávať tzv. elektronické platobné karty. Tieto karty sú vybavené magnetickým prúţkom, ale uţ nie sú embosované. Nie je moţné z nich obstarať odtlačok reliéfneho písma na účtenky, a preto nie je moţné s nimi platiť v obchodných miestach vybavených len imprinterom. Podmienkou vyuţívania týchto elektronických platobných kariet je teda vybavenie obchodného miesta elektronickým platobným terminálom. Tieto karty sú samozrejme určené tieţ pre výbery z bankomatov, kde je pre autorizáciu transakcie pouţiť magnetický záznam na karte. Vydávanie elektronických platobných kariet v masovom meradle bolo zahájené najprv v Spojených štátoch a v zapätí začiatkom deväťdesiatych rokov tieţ v západnej Európe. 23

24 V zemiach strednej a východnej Európy bol vývoj modifikovaný. Rada týchto zemí pristúpila k vydávaniu platobných kariet aţ začiatkom 90. Rokov. Vzhľadom k ekonomickej situácií a absencií informačných kancelárií, či celoštátnych registrov klientov bánk, kde by bolo moţné si overiť históriu klienta a jeho schopnosť splácania poskytnutých úverov, začali banky vydávať prevaţne debetné platobné karty. V samom počiatku vydávania platobných kariet v týchto zemiach zahájili banky vydávanie len bankomatových platobných kariet a platobných kariet embosovaných. Všetky tieto platobné karty však boli debetné. V druhej polovici deväťdesiatych zahájili takisto vydávanie elektronických platobných kariet Maestro a VISA Electron, tak ako ostatné západoeurópske a niektoré americké banky. Rada bank v SR, s postupne sa zvyšujúcou konkurenciou predovšetkým v segmente drobného bankovníctva a s ohľadom na výrazne niţšie riziko z podvodu prostredníctvom elektronických platobných kariet, začala tieto karty vydávať v masovom meradle, veľmi často úplne zadarmo. Aţ koncom deväťdesiatych rokov zahájili vybrané banky v strednej a východnej Európe vydávanie klasických kreditných a charge kariet, avšak vo veľmi obmedzenom rozsahu. Vďaka absencii úverových registrov a informačných kancelárií rada z nich utrpela v prvopočiatku vydávaním kreditných platobných kariet tieţ značné straty. Dnes v Slovenskej republike vydáva väčšina bánk aj kreditné karty. Väčšina vydávaných platobných kariet v Slovenskej republike sú však ešte stále platobné karty debetné (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Graf 3 Podiel vybraných platobných kariet na Slovensku v roku

25 Podiel vybraných platobných kariet na Slovensku debetné kreditné iné 14% 1% 85% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Platobné karty podľa druhu záznamu na karte Obrázok 1 Platobné karty podľa druhu záznamu na karte Druh záznamu na karte Reliéfne písmo (embossing) Magnetický záznam Dáta v čipe Laserový záznam Pamäťové karty Logické karty Mikroprocesorové karty Zdroj: Schlossberger, 2005, s.64 Platobné karty s reliéfnym písmom (embossing) 25

26 Karty s reliéfnym písmom sú určené pre papierové transakcie s pouţitím mechanického snímača (imprintera) (Musa, Musová, 2006, s. 55). Najdlhšie vyuţívaným spôsobom záznamu dát na platobnej karte je reliéfne písmo, ktoré sa na plastiku platobnej karty uskutoční vyrazením (embosovaním) identifikačných údajov. Toto písmo bolo pouţité uţ na prvej platobnej karte na svete. Tieto karty sú však v súčasnej dobe na ústupe (Belás et al., 2008, s. 169). Vzhľadom k značným nevýhodám spracovania transakcií s pouţitím papierového dokladu (predovšetkým náročnosť vyplývajúca z náročnej manipulácie s účtenkami, ich typovanie a následné archivovanie) sa banky postupne snaţia s rastúcim počtom platobných terminálov a terminálových pokladní orientovať sa na karty s magnetickým záznamom a v poslednej dobe predovšetkým na čipové karty. U platobných kariet, ktoré nemôţu byť akceptované v mechanických snímačoch, sa častejšie vyuţíva hladká potlač (indent printing). V súčasnej dobe sú uţ všetky embosované karty vybavené aj magnetickým záznamom, aby mohli byť pouţité ako v obchodných miestach vybavených len imprinterom, tak aj v miestach s platobným terminálom, či terminálovou pokladňou a tieţ pre prípadné výbery z bankomatov (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Platobné karty s magnetickým záznamom Magnetický prúţok umoţnil pri kartách zaviesť sluţbu výplaty hotovosti z bankomaov a neskôr aj elektronické platenie (Lieskovská et al., 2005, s. 48). Technológia záznamu dát na magnetický prúţok platobných kariet sa začala pouţívať aţ po roku Zaznamenal absolútny zlom v kartovom priemysle, ktorý bol od tej doby úzko spojený s technologickým vývojom a vývojom komunikácií (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Je to základný typ karty s kódovanými informáciami, v súčasnosti najrozšírenejší. Pouţitie karty je viazané na preukázanie totoţnosti prostredníctvom osobného identifikačného čísla PIN (Personal Identification Number). Záznamové a čítacie zariadenie tvorí záznamová a čitacia hlava s príslušnými elektronickými obvodmi, ktorá sa pohybuje po magnetickej vrstve na karte, a to buď tak, ţe platobná karta sa mechanicky posúva vo vodiacej štrbine snímača, alebo v prípade bankomatov je platobná karta 26

27 zasunutá do štrbiny snímača a pohyb čítacej a záznamovej hlavy je zabezpečený mechanickým zariadením. K výhodám magnetických platobných kariet patrí: nízka cena pri sériovej výrobe, relatívna technologická nenáročnosť a tieţ jednoduchosť, nízka cena záznamových a čítacích zariadení. Nevýhody sú: obmedzená kapacita záznamu, nemoţnosť zmeny zaznamenanej informácie okrem mazania a nového zápisu, relatívne jednoduchá moţnosť prístupu k zaznamenaným informáciám a ich zneuţitie, moţnosť poškodenia záznamu v dôsledku citlivosti na vonkajšie magnetické pole (Musa, Musová, 2006, s. 55). Platobné karty s laserovým záznamom Táto technológia záznamu dát je zaloţená na princípe záznamu dát na kompaktnom disku (Lieskovská et al., 2005, s. 49). Dáta sú zaznamenávané (vypaľované) do podkladovej vrstvy laserovou technológiou (ako u CD). Výhodou je vysoká kapacita záznamu, ale nevýhodou jednoduché kopírovanie (Máče, 2006, s. 61). Zaznamenané dáta nie je moţné meniť, ani vymazať. Čítanie uloţených informácií je zaloţené na princípe odrazu laserových lúčov, ktoré sú premieňané do digitálnej formy. Kapacita záznamu týchto platobných kariet je veľmi vysoká, čo je vyuţívané pri záznamoch veľkého mnoţstva dát. Tieto dáta je však moţné pomerne jednoducho kopírovať, čo je jednou z najväčších nevýhod týchto platobných kariet. Z tohto dôvodu sa karty vyuţívajúce technológie lasorového záznamu v oblasti bankovníctva vyuţívajú vo veľmi obmedzenej miere. Dôvodom je pomerne vysoká cena nosného média, ale predovšetkým obmedzené funkcie (statický záznam dát). Preto sa dnes kartové asociácie a takmer všetci významný vydavatelia platobných kariet orientujú na rozvoj čipových platobných kariet (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 60). Platobné karty so záznamom dát na čipe čipová technológia Platobné karty s týmto typom záznamu, predstavujú budúcnosť (Belá set al., 2008, s. 169). 27

28 Platobná karta s čipom obsahuje zabudovaný mikroprocesor, do ktorého moţno bezpečne uloţiť informácie potrebné na overenie osobného kódu klienta. Čip umoţňuje uchovať väčšie mnoţstvo údajov (Lieskovská et al., 2005, s. 48). Do transformácie na čipovú technológiu v oblasti vydávania platobných kariet (tzv. issuing) a v oblasti ich akceptácie (tzv. acquiring) postupne investujú všetky vydavateľské aj spracovateľské banky a ďalšie spoločnosti obrovské prostriedky. Transformácia na čipovú technológiu znamená najväčšie investície v celej histórii platobných kariet. Čipová technológia sa však dnes vyuţíva nielen v oblasti platobných kariet a v bankovníctve, ale aj v oblasti komunikácií, zdravotníctva, dopravy, zbrojného priemyslu apod. Prvý pouţiteľný čip si v roku 1972 nechal patentovať Francúz Roland Moreno. Šlo o čipovú kartu s pamäťou vyuţívajúcou mikročip. V roku 1978 vyrobila spoločnosť Bull prvú sériovú čipovú kartu s pamäťou EEPROM v kapacite 1kB. O 14 rokov neskôr bola vo Francúzku vydaná prvá bankomatová platobná karta vyuţívajúca ako magnetický prúţok, tak aj čip (hybridná karta). Boli to práve francúzske banky, ktoré sa zaslúţili o prudký rozvoj aplikácie čipovej technológie v oblasti platobných kariet. S ohľadom na predpokladanú explóziu čipovej technológie a jej vyuţitie v rade odvetví vydala medzinárodná organizácia ISO záväzné normy týkajúce sa problematiky čipových platobných kariet. Normy ISO aţ definujú základnú fyzikálnu charakteristiku čipov, pouţitých kontaktných polí, tokov dát, elektronických rozhraní atď (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 62). Výrobcovia zaručujú ţivotnosť platobných kariet na aţ 1 milión transakcií a dobu uchovania dát minimálne 10 rokov. Čipová karta môţe byť pouţívaná pri teplotách od -25 aţ do +85 stupňov Celzia a pri napätí 1,8 aţ 5,5 V (Musa, Musová, 2006, s. 55). Čipová karta má obdobné fyzikálne vlastnosti ako beţná platobná karta. Na prednej strane je pod povrchom plastiku v normalizovanej pozícií umiestnený čip. Komunikácia medzi čipom a čítačkou v platobnom terminále alebo bankomate je zaistená pomocou normalizovaných kontaktných plôšiek. Tieto plôšky sú prostredníctvom ultravodivých vodičov spojené so vstupnými, výstupnými a napájacími kanálmi integrovaného čipového modulu. Samotný čip je v plastike platobnej karty pevne zapustený a je chránený práve kontaktnými plôškami. Tieto karty nazývame kontaktnými. 28

29 Existujú však aj čipové karty, ktoré kontaktné plôšky nemajú. Čip je umiestnený pod vrchnou lamináciou plastiky karty. Komunikácia s čipom je zabezpečovaná prostredníctvom špeciálnych rádiových snímačov. Karty tohto typu sa vyuţívajú napríklad pri prístupových systémoch. Nazývame ich bezkontaktnými platobnými kartami a na rozdiel od kontaktných sú charakteristické dlhšou ţivotnosťou. V posledných rokoch bolo zahájených mnoho projektov s kartou vybavenou bezkontaktným čipom. Bezkontaktné čipové karty sú veľmi často vyuţívané v osobnej doprave, predovšetkým mestskej hromadnej doprave, veľmi často sú taktieţ vyuţívané i pre vstupy do niektorých budov a vybraných inštitúcií (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 63). Čipové karty prinášajú pre drţiteľa platobnej karty, ale aj vydávajúcu banku a spracovateľa transakcií rôzne výhody. Ako napríklad vyšší stupeň bezpečnosti, moţnosť širšieho vyuţitia, ktoré umoţňuje pamäť čipu, moţnosť lokálneho overenia identifikačných údajov drţiteľa na rozdiel od overenia online transakcií, ktoré je podstatne drahšie (Máče, 2006, s. 61). Hlavnou nevýhodou čipovej karty je jej vysoká výrobná cena. S postupným nárastom vyuţívania čipových platobných kariet a zabehnutím výroby sa dá predpokladať jej pokles (Musa, Musová, 2006, s. 56). V mnohých krajinách (zo začiatku predovšetkým východoázijských) sú postupne zavedené karty vybavené 2 čipmi, jedným kontaktným, pre klasické funkcie karty a druhým bezkontaktným čipom väčšinou vyuţívaným pri preprave v osobnej doprave (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 65). Rozlišujeme tri základné druhy čipových platobných kariet, ktoré sa od seba líšia vyuţitou technológiou, stupňom bezpečnosti, flexibilitou, mnoţstvom aplikácií a výrobnou cenou (Klimiková, 2008, s. 172): Pamäťové karty (Memory Cards) Vyuţívajú sa tam, kde nie je najdôleţitejšou poţiadavkou bezpečnosť, napr. predplatné karty. Funkcie karty sú naprogramované uţ u výrobcu. Platobná karta má pamäť, ale ţiadnu inteligenciu. Jej výroba je lacná, cca 0,18 USD (Klimiková, 2008, s. 173). 29

30 Logické karty (Hard Wired Logic Cards) Tento typ čipovej karty je na vyššej bezpečnostnej úrovni. Mimo vloţených pevných dát je zabezpečenie proti prípadným falzifikátom zaistené poţiadavkou na identifikáciu prostredníctvom tajného kódu (napr. USER PSW, PIN atď.). Parametre tohto typu karty sú tieţ pevne nastavené výrobcom (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 66). Inteligentné karty (Smart Cards) Mikroprocesorové karty, predstavujú karty s tzv. aktívnou inteligenciou (Klimiková, 2008, s. 60). Systém mikroprocesoru umoţňuje dynamicky meniť vloţené dáta, ale len pri identifikácií uskutočnenej na základe pouţitia bezpečnostných kódov (napr. PIN). Karty vybavené týmto typom čipu je moţné programovať, nastavovať ich úroveň zabezpečenia. Príkladom zabezpečenia je napríklad funkcia automatického vymazania obsiahnutých dát, ktorou je moţné aktivovať napríklad pri neoprávnenom pouţití karty (napr. n krát chybne zadaný PIN atď.). Tento typ čipu sa pouţíva v odvetviach vyţadujúcich maximálny stupeň zabezpečenia (bankovníctvo, telekomunikácie, GSM a pod.). Výrobné náklady sú samozrejme vyššie ako u kariet pamäťových. Bankové čipové (popríp. hybridné) karty sú schopné bezpečne uchovávať informácie slúţiace k identifikácií drţiteľa, ale aj informácie o uskutočnených transakciách, zostatkov, výške čiastky apod. V poslednej dobe je na čip veľmi často nahratá tzv. vernostná aplikácia. Čipové karty sa pouţívajú predovšetkým ako: Bankové platobné karty Predplatné karty (v posledných 2 rokoch veľmi obľúbené predplatné platobné karty alebo telefónne karty) Predplatné/identifikačné karty (GSM dnes v masovom meradle vyuţívané pre mobilné telefóny, alebo Pay TV apod.) Vernostné karty Identifikačné karty (osobný doklad s moţnosťou uloţenia mnohých údajov o drţiteľovi, majiteľovi, preukaz zdravotnej poisťovne s uloţenými zdravotnými údajmi, vodičský preukaz, vstupná karta do určitých priestorov atď.) Elektronická peňaţenka (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 67) 30