Platobné karty a ich vyuţívanie v podmienkach SR Payment Card and its Use in Conditions of SR

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Platobné karty a ich vyuţívanie v podmienkach SR Payment Card and its Use in Conditions of SR Diplomová práca Autor: Bc. Erika Zajaková Financie Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD. Banská Bystrica Máj, 2015

2 VYHLÁSENIE Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Beňuši dňa Erika Zajaková

3 POĎAKOVANIE Týmto ďakujem vedúcej diplomovej práce Ing. Adriane Šlajferčíkovej PhD. za jej rady a usmernenia pri tvorení záverečnej práce, za podnetné názory, myšlienky a spoluprácu pri spracovaní témy. V Beňuši dňa Erika Zajaková

4 ANOTÁCIA Erika, Zajaková: Platobné karty a ich vyuţívanie v podmienkach SR. (Diplomová práca). Bankovní institut, vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková PhD., Rok obhajoby: 2015, Počet strán: 94. Diplomová práca sa zaoberá platobnými kartami a ich vyuţívaním v podmienkach SR s akcentom na debetné platobné karty. Prvá kapitola je zameraná na teoretické aspekty skúmanej problematiky, to znamená špecifikuje banku, platobný styk, jeho členenie a nástroje. Ďalej sa zameriava na vymedzenie platobných kariet, ich vznik, vývoj a klasifikáciu. Druhá kapitola sa orientuje na aktuálnu situáciu v oblasti debetných platobných kariet. Pokračuje analýzou debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR. Tretia kapitola obsahuje komparáciu analyzovaných debetných platobných kariet a dotazníkový prieskum za účelom zistenia miery ich vyuţívania klientmi bánk v podmienkach SR. Záver tretej kapitoly je venovaný najnovším inováciám v oblasti platobných kariet. Kľúčové slová: banka, beţný účet, platobný styk, platobné karty, debetné platobné karty.

5 ANNOTATION Erika, Zajaková: Payment Card and its Use in Conditons of SR. (Dissertation).Bankovní institut, vysoká škola Praha, supervisor: Ing. Adriana Šlajferčíková PhD., Year of defense: 2015, Number of pages: 94. This thesis deals with credit cards and their use in Slovakia with emphasis on debit cards. The first chapter focuses on the theoretical aspects of the research problems, that is specified by the bank, payment system, its structure and tools. Another aspect relates to the definition of cards, their formation, evolution and classification. The second chapter focuses on the current situation of debit cards. It continues analysis of debit cards in selected banks in Slovakia. The third chapter contains a comparison of the analyzed debit cards and questionnaire survey in order to determine the extent of their use of the clients of the banks in the Slovak Republic. The conclusion of the third chapter is dedicated to the latest innovations in the field of payment cards. Keywords: bank, current account payments, credit cards, debit cards.

6 OBSAH ÚVOD PLATOBNÉ KARTY - TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Komerčná banka a jej legislatívna úprava Základné činnosti a operácie komerčnej banky Platobný styk, jeho klasifikácia a nástroje Vymedzenie platobného styku Klasifikácia platobného styku Nástroje platobného styku Platobné karty História platobných kariet Platobné karty Klasifikácia Platobných kariet Výhody platobnej karty a zásady bezpečného pouţívania Ochrana a bezpečnosť platobných kariet Spôsoby pouţitia platobných kariet: Zhrnutie prvej kapitoly ANALÝZA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR Aktuálna situácia v ponuke debetných platobných kariet na bankovom trhu v SR UniCredit Bank Czek Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet Prima Banka Slovensko - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet SBERBANK Slovensko a.s. - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet Zhrnutie druhej kapitoly KOMPARÁCIA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET VO VYBRANÝCH BANKÁCH, A ZHODNOTENIE VYUŢÍVANIA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET KLIENTMI BÁNK V PODMIENKACH SR Komparácie debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR Zhodnotenie vyuţívania debetných platobných kariet klientmi bánk v podmienkach SR Trendy v oblasti platobných kariet... 77

7 ZÁVERY A ODPORÚČANIA ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY Zoznam internetových zdrojov Zoznam tabuliek Zoznam grafov Zoznam obrázkov Zoznam príloh... 92

8 ÚVOD Platobné karty pouţívame ako bezhotovostný platobný nástroj. Sú najpozitívnejšou vymoţenosťou našej doby. Platobná karta sa stala naším kaţdodenným pomocníkom. Okrem bezhotovostných platieb ju pouţívame aj na celý rad doplnkových sluţieb, ktoré zvyšujú jej úţitkovú hodnotu a nás motivujú k jej pouţívaniu. Dôvodom zavedenia platobných kariet bola najmä zraniteľnosť peňazí. Hotovosť je málo bezpečná, môţe sa ľahko stratiť, môţu ju ľahko ukradnúť aj sfalšovať. Nosenie hotovosti prináša veľa nevýhod najmä v dnešnej dobe, kedy kriminalita vo svete stúpa rýchlym tempom. Kaţdodennú potrebu a pouţiteľnosť platobných kariet priniesla so sebou takzvaná uponáhľaná doba. Keď porovnáme minulosť- iba desať rokov dozadu, tak platobné karty sa málo pouţívali, aj keď sa majiteľom vydávali. Majitelia ju málo pouţili, alebo vyuţili. Dnes, keď niekam ideme, nepozeráme do peňaţenky, koľko tam máme peňazí, alebo či máme peniaze, ale či máme kartu. Platobná karta je platobný nástroj, ktorý sa posledné roky tak dynamicky vyvíja ako informačné technológie. Ich vydavatelia neustále uplatňujú nové technológie, nové doplnkové sluţby, ktorými by získali čo najviac klientov a predstihli by konkurenciu. Nové technológie ale sledujú aj podvodníci, ktorí stále nájdu spôsob, ako odcudzenú platobnú kartu zneuţiť, skopírovať jej identifikačné údaje, a tak sa dostať k peniazom na účte majiteľa platobnej karty. Vývoj kariet a zabezpečenie napreduje vysokým tempom a kaţdý deň sú na trh zavádzané novinky nové druhy kariet, novšia technológia, nové doplnkové sluţby, pohodlnejšia manipulácia, lepšia ochrana. Cieľom diplomovej práce je na základe teoretických východísk skúmanej problematiky uskutočniť analýzu debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR, ich komparáciu a zhodnotiť ich vyuţívanie v podmienkach SR. V prvej časti pod názvom Platobné karty - teoretické východiská sa zameriavame na vymedzenie komerčnej banky, legislatívnu úpravu komerčnej banky a na jej činnosti a operácie, pretoţe jednou z nich je aj vydávanie platobných kariet. Pokračujeme teóriou platobného styku, špecifikujeme ho a klasifikujeme podľa jednotlivých hľadísk. Vymedzujeme nástroje platobného styku. Zaoberáme sa aj legislatívnym rámcom platobného styku. V druhej časti tejto kapitoly sa zameriavame uţ len na platobné karty. Postupne sa prepracovávame od histórie platobných kariet aţ ku ich klasifikácii. V závere prvej kapitoly sa zameriavame na 8

9 výhody plynúce z pouţívania platobných kariet, ochranu platobných kariet a spôsoby ich pouţitia. Uvedenú kapitolu robíme popisnou metódou. V druhej časti sa sústredíme na analýzu debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR. Podrobnejšie špecifikujeme podmienky ich získania, ich konkrétne výhody, nevýhody, doplnkové sluţby a poplatky. Na účely diplomovej práce si vyberáme tieto tri banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Prima Banku a Sberbank Slovensko, a.s.. V druhej kapitole uplatňujeme metódu analýzy. V tretej kapitole komparujeme analyzované debetné platobné karty.následne realizujeme dotazníkový prieskum s cieľom zistiť mieru ich vyuţívania klientmi bánk v podmienkaach SR. Podklady pre našu prácu čerpáme z odbornej literatúry, z internetových zdrojov spracovávaných bánk, osobných konzultácií na pobočkách bánk a osobných konzultácií uţívateľov debetných platobných kariet. Pri naplnení daného cieľa vyuţívame nasledovné metódy popisnú metódu, analýzu, komparáciu, dotazníkovú metódu, vybrané matematicko štatistické metódy, a syntézu. 9

10 1 PLATOBNÉ KARTY - TEORETICKÉ VÝ- CHODISKÁ V prvej kapitole vymedzujeme komerčnú banku, jej činnosti a operácie, ako aj platobný styk vo všeobecnosti, jeho rozdelenie, formy platobného styku, nástroje platobného styku a právnu úpravu v SR. V druhej polovici kapitoly sa venujeme platobným kartám, vzniku a histórii platobných kariet, špecifikácii platobných kariet, klasifikácii a zdôrazňujeme výhody ich pouţitia. Uvádzame dôleţitú vec, ako je ochrana platobných kariet pred zneuţitím a zásady jej bezpečného pouţívania. Podrobne sa venujeme jednotlivým spôsobom pouţitia platobných kariet. 1.1 Komerčná banka a jej legislatívna úprava Banka pôsobí v ekonomike ako finančný sprostredkovateľ, čo moţno definovať ako stav, kedy podniká predovšetkým s cudzími peňaţnými zdrojmi (podiel vlastného kapitálu na celkovej bilančnej sume sa spravidla pohybuje v rozsahu pribliţne 5 %) a za svoje sluţby inkasuje úroky, poplatky a provízie (Belás, 2005, s. 29). Základné aktivity banky moţno znázorniť nasledovne: Obrázok 1 Základné aktivity banky KLIENT (Peniaze) Banka KLIENT (Peniaze) Vklady Banka Úvery Zdroj: (Belás, 2005, s. 29). Základné vymedzenie banky vo svojej podstate vychádza z ekonomických funkcií, ktoré banka plní, a to sprostredkovanie platobného styku, finančné sprostredkovanie, emisia bezhotovostných peňazí a sprostredkovanie finančného investovania. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje komerčnú banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, zaloţenú ako akciovú spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti udelené bankové povolenie. O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. Kaţdá komerčná banka má určitú organizačnú štruktúru, má určitým spôsobom usporiadané jednotlivé oddelenia 10

11 a divízie, ako aj sieť pobočiek a zastúpení. Treba upozorniť, ţe neexistuje univerzálna organizačná štruktúra, ktorá by bola aplikovateľná na všetky banky. Organizačnú štruktúru banky ovplyvňuje viacero faktorov. Medzi najdôleţitejšie faktory patria veľkosť banky a jej zameranie na určitý segment trhu. Akciová spoločnosť je prevládajúcou organizačnou formou bánk vo svete, a takisto aj v podmienkach Slovenskej republiky. Jednoznačne moţno konštatovať, ţe formu akciovej spoločnosti majú prakticky všetky komerčné banky na Slovensku. Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je moţné vďaka previazanosti bilancií bánk. V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva vymedzujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky. V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavujú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob pouţitia týchto zdrojov (Medveď, 2012, s. 93). Komerčné bankovníctvo je druh podnikania a podlieha oveľa prísnejšej kontrole, ako iné druhy podnikania. S ohľadom na vstup SR do EÚ je potrebné zabezpečiť harmonizáciu a čiastočne aj unifikáciu národnej právnej úpravy vo všetkých právnych oblastiach, t. j. aj v oblasti bankovej legislatívy. Okamihom vstupu do EÚ sa stalo účinné primárne právo EÚ - Zmluva o Európskej únii, ako aj príslušné nariadenia Rady a Komisie relevantné pre oblasť bankovníctva (Báťka, 2005, s. 158). Základnú legislatívnu úpravu zakotvuje Zákon 483/2001 Z. z. o bankách a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol schválený NR SR Od svojho schválenia bol viackrát novelizovaný úpravami. Obsahuje právnu úpravu všeobecných ustanovení o bankovom dohľade, bankové povolenie, zastúpenie banky alebo zahraničnej pobočky, organizáciu a riadenie banky a pobočky zahraničnej banky, poţiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky, obchodnú dokumentáciu, bankový dohľad na konsolidovanom základe, opatrenia na nápravu a pokuty, likvidáciu banky, hypotekárne bankovníctvo, bankové tajomstvo a konanie pred Národnou bankou Slovenska (Boušková, 2006, s. 16). 1.2 Základné činnosti a operácie komerčnej banky Podľa 2 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov komerčná banka môţe okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, aj tieto ďalšie činnosti - poskytovanie platobných sluţieb a zúčtovanie, poskytovanie investičných sluţieb a investovanie do cenných papierov na vlastných účtoch, obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi peňaţného trhu a kapitálového trhu a s mincami z drahých kovov, pa- 11

12 mätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poskytovanie poradenských sluţieb v oblasti podnikania, vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich sluţieb, finančné sprostredkovanie, uloţenie vecí, prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií, osobitné hypotekárne obchody, funkciu depozitára, spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí a vydávanie a správu elektronických peňazí (Medveď, 2012, s. 96). Riadenie bankových aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych bankových operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti. Prostredníctvom pasívnych operácií si banky sústreďujú zdroje potrebné na podnikanie. Ich vyuţitie je náplňou aktívnych bankových činností. Ostatné činnosti znamenajú v prevaţnej miere sluţby bánk spojené s pohybom kapitálu. Z pohľadu bilancie sa operácie komerčnej banky rozdeľujú na: pasívne bankové operácie, aktívne bankové operácie, neutrálne bankové operácie (Mičeková, 2006, s. 25). Podľa Bouškovej (2006, s. 63) pojem pasívne bankové operácie pouţívame na označenie všetkých transakcií, ktorými banka získava prostriedky - cudzí kapitál (cudzie zdroje) na vykonávanie podnikateľských aktivít. Ak banka nezíska určitý objem zdrojov, nemôţe vykonávať podnikateľské aktivity, a ani sa ďalej rozvíjať. Banka získava cudzie zdroje pomocou depozitných bankových operácií (netermínované vklady, termínované vklady, úsporné vklady, bankové dlhopisy - vkladové listy, bankové obligácie, hypotekárne záloţné listy, špeciálne typy vkladov a pôţičiek od iných obchodných bánk a od centrálnej banky). Aktívne bankové operácie patria medzi základné operácie kaţdej komerčnej banky. Logicky nadväzujú na pasívne bankové operácie, ktorými si banky sústreďujú svoje zdroje. Vyuţívanie týchto zdrojov na vlastné podnikanie banky sa teda premieta v aktívnych bankových operáciách. Aktívne operácie banky sú operácie, ktoré sa týkajú aktív banky, a sú to úverové operácie a investičné činnosti bánk (Boušková, 2006, s. 49). Podľa Mičekovej (2006, s. 26) medzi neutrálne (sprostredkovacie) bankové operácie 12

13 patrí platobný styk, poradenstvo a ostatné sluţby. Jednou z týchto operácií je aj vydávanie platobných kariet. 1.3 Platobný styk, jeho klasifikácia a nástroje V tejto časti vymedzujeme pojem platobný styk a klasifikujeme ho z rôznych hľadísk. Pokračujeme nástrojmi prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje platobný styk Vymedzenie platobného styku Pod pojmom platobný styk rozumieme systém, prostredníctvom ktorého sa realizujú hotovostné, ale aj bezhotovostné platby medzi všetkými ekonomickými subjektmi v ekonomike (Zimková, 2009, s. 86). Platobný styk chápeme ako istý systém hotovostných a bezhotovostných peňaţných platieb (transferov) medzi subjektmi pôsobiacimi v ekonomike (podnikatelia, štát, občania) (Belás, Klimíková, 2003, s. 8). Platobný styk je systém organizovaný bankami a finančnými inštitúciami, ktorý umoţňuje hotovostné a bezhotovostné finančné presuny a transfery medzi jednotlivými subjektmi hospodárskeho ţivota fyzickými a právnickými osobami. Tento systém zahŕňa taktieţ aj súbor rôznych inštrumentov, prostredníctvom ktorých dochádza k realizácií finančných operácií (Vokorokosová, 2008, s. 125). Ak špecifikujeme platobný styk v uţšom zmysle je to systém peňaţných transferov medzi subjektmi v ekonomike, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom jednotlivých inštitúcií platobného styku, resp. prostredníctvom rôznych nástrojov platobného styku. Pri špecifikácii platobného styku v širšom zmysle vychádzame z toho, ţe ide o systém organizovaný bankami a finančnými inštitúciami, ktorý umoţňuje hotovostné i bezhotovostné finančné presuny medzi rôznymi subjektmi hospodárskeho ţivota (Musa, Musová, 2006, s. 5) Klasifikácia platobného styku Platobný styk moţno členiť z rôznych hľadísk, a to 1. Podľa spôsobu platenia 13

14 Hotovostný platobný styk forma platobného styku, pri ktorej dochádza k odovzdaniu a prevzatiu bankoviek a mincí jednotlivými ekonomickými subjektami v súvislosti s ich ekonomickými vzťahmi, ktorými môţu byť záväzky, pohľadávky, resp. predpísané či zmluvne dohodnuté jednostranné platby. Banka má obmedzenú rolu pri vydávaní peňazí z účtu a následne pri ich zloţení na účte. Bezhotovostný platobný styk forma platobného styku, v ktorom proces platenia medzi ekonomickými subjektmi prebieha prostredníctvom bezhotovostných peňazí, t.j. prevodom z účtu a príslušným zápisom na dotknutých účtoch (Musa, Musová, 2006, s. 6). Z hľadiska organizácie bezhotovostného platobného styku je významné, či platobná transakcia prebieha v rámci jednej banky, alebo medzi bankami. Podľa toho môţeme platobný styk rozdeliť do nasledujúcich skupín: Vnútrobankový platobný styk - v rámci neho prebiehajú platby, keď platca aj príjemca platby sú klienti jednej banky a platba v tomto prípade neopustí danú banku. Pre vnútrobankový platobný styk je v dnešnej dobe charakteristická plná automatizácia, z ktorej vyplýva jeho rýchlosť, spoľahlivosť a relatívne nízke náklady. Medzibankový platobný styk - zahŕňa tie platby, keď platca aj príjemca sú klienti iných bánk a samozrejme i platby vyplývajúce zo vzájomných obchodov medzi bankami, ktoré prevádzajú pre svoje potreby a na svoj účet. K zabezpečeniu týchto platieb musí existovať určité prepojenie medzi bankami (Dvořák, 2005, s. 289). 2. Podľa teritória Tuzemský platobný styk forma platobného styku, ktorá sa odohráva medzi subjektmi vo vnútri národnej ekonomiky, spravidla v tuzemskej mene. Zahraničný platobný styk forma platobného styku, ktorá sa odohráva medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, predstavuje teda platby do a zo zahraničia vrátane platieb realizovaných tuzemskými subjektmi v zahraničí. 3. Podľa náleţitosti sprievodných dokumentov Hladké platby forma platobného styku, ktorá neobsahuje bankový záväzok a nemá väzbu na sprievodné dokumenty. Ide o najrozšírenejšiu formu. Hladkou platbou spravidla tieţ končia dokumentárne platby. Dokumentárne platby forma platobného styku, ktorá má bezprostrednú väzbu na sprievodné dokumenty a prípadne obsahuje i bankový záväzok. 4. Podľa lehoty na realizáciu 14

15 Prednostné (expresné) platby forma platobného styku, ktorá zaisťuje prednostné okamţité, resp. urýchlené odpísanie peňaţných prostriedkov z účtu klienta (menom majiteľa účtu) oproti beţným štandardom stanoveným v obchodných podmienkach banky. Štandardné platby forma platobného styku, ktorá zaisťuje realizáciu príkazu klienta (platobnú operáciu) podľa štandardných, vopred dohodnutých podmienok. Klient za jej realizáciu neplatí ţiadny poplatok navyše (Musa, Musová, 2006, s. 6) Nástroje platobného styku Banka má pri realizácii platobného styku k dispozícii široké spektrum rôznych nástrojov. Členia sa na Platobné nástroje a Platobnozaisťovacie nástroje. Platobné nástroje. Platobné nástroje moţno vymedziť podľa Musu (2006, s. 29) takto: Platobnými nástrojmi rozumieme tie bankové nástroje, od ktorých sa pri ich otváraní očakáva, ţe prostredníctvom nich sa bude aj skutočne platiť. Ak sa nepouţijú, znamená to, ţe obchodný prípad sa nerealizoval, alebo došlo k inému problému v obchodných vzťahoch. Typickými platobnými nástrojmi sú: - hladké platby, - dokumentárne inkasá, - dokumentárne akreditívy, - šeky, - platobné karty. Hladká platba je z pohľadu obchodných partnerov najrýchlejší a ekonomicky najvýhodnejší nástroj, ktorý môţu vyuţívať predovšetkým partneri, ktorí sa navzájom poznajú a dôverujú si. Takmer okamţitý prenos údajov o úhrade príslušných čiastok v rámci platobných príkazov klientov bánk realizuje SWIFT, ktorý je v súčasnosti najuniverzálnejším a najrozšírenejším prenosovým systémom v bankovníctve. Hladká platba je najjednoduchší nedokumentárny spôsob platenia, pričom realizácia platby z časového hľadiska nemusí byť v súlade s plnením. Je veľmi rozšíreným nástrojom v tuzemskom aj zahraničnom platobnom styku. Vyuţíva sa na úhradu obchodných, ale aj neobchodných platieb. Hladké platby sa môţu klasifikovať z rôznych pohľadov: Z hľadiska plnenia vzniknutého záväzku 15

16 - vyšlé keď klient banky uhrádza svoj záväzok do zahraničia - došlé keď klient banky obdrţí devízovú platbu a realizuje tak svoju pohľadávku. Z časového hľadiska - platby vopred (advance, akontácia) t.j. keď kupujúci dáva finančné prostriedky k dispozícii predávajúcemu pred dodaním tovaru alebo zabezpečením sluţieb - platby po dodaní tovaru na základe dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, podľa ktorej tovar sa vyrába a dodáva pred poţadovaním platby. Hladkú platbu uskutočňuje banka príkazcu (kupujúci, odberateľ, importér) z príkazu svojho klienta v prospech príjemcu platby (predávajúci, dodávateľ, exportér) tak, ţe poverí svoju korešpondenčnú banku debetovaním svojho nostro účtu a vyplatením príslušnej čiastky na účet príjemcu, respektíve kredituje príslušnou čiastkou jej loro účet. Banka vykoná platbu na základe predloţeného platobného príkazu klienta v pobočke, v ktorej klient vedie svoj účet. Spolu s platobným príkazom je klient povinný predloţiť doklady o oprávnenosti vzniku zahraničného záväzku (faktúru, zmluvu, doklad o výnose z investície v prípade jeho prevedenia do zahraničia, v prípade potreby povolenie centrálnej banky atď.). Dokumentárne inkaso je zmluva, v ktorej sa príkazca zaväzuje, ţe tretej osobe vydá listiny oprávňujúce disponovať tovarom alebo iné doklady, ak sa pri ich vydaní zaplatí peňaţná suma, ktorú má banka vybrať, alebo ak sa pritom uskutoční iný inkasný úkon. Význam vývozného dokumentárneho inkasa pre vývozcu spočíva v tom, ţe disponovanie s tovarom pri zachovaní príslušných náleţitostí je zabezpečené aţ po vydaní dispozičných dokumentov, resp. uvoľnení tovaru. Nevýhodou je, ţe prevzatie a zaplatenie tovaru nie je zabezpečené a odmietnutím dokumentov alebo tovaru môţu vzniknúť značné výdavky (skladné, poistné, resp. aj predaj na verejnej draţbe) (Sipko In Medveď et al., 2012, s. 256). Dokumentárny akreditív. Komerčné banky na Slovensku uskutočňujú akreditívne transakcie v súlade s ustanoveniami Zákona č. 101 zo dňa o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku, ako aj v súlade s Jednotnými pravidlami pre dokumentárne akreditívy, ktoré vydala Medzinárodná obchodná komora v Paríţi. Tieto jednotné pravidlá prijali komerčné banky na Slovensku a v praxi aj všetky banky rozhodujúcich obchodných štátov všetkých svetadielov. Hlavným účelom dokumentárneho akreditívu je zabezpečiť predávajúcemu zaplatenie tovaru, ak splní všetky podmienky stanovené akreditívom a kupujúcemu, ţe výplata sa uskutoční aţ po splnení podmienok predpísaných akreditívom. Obidvom stranám poskytuje akreditív istotu v prípade, ţe je vystavený bonitnou bankou a ak sú splnené 16

17 akreditívne podmienky. Nemoţno ho však nazvať absolútnou istotou (Sipko In Medveď et al., 2012, s. 261). Šek je bezpodmienečný platobný príkaz, ktorým vystaviteľ šeku, čiţe osoba, ktorá chce platiť a má šekový účet v peňaţnom ústave, ţiada tento ústav šekovníka, aby z jeho účtu zaplatil osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi určitú sumu uvedenú na šeku. Osoby zúčastnené na šeku sú vystaviteľ, šekovník (bankár, ktorý má šek vyplatiť), remitent (osoba, v ktorej prospech sa šek vystavuje), indosant (osoba, ktorá šek prevádza na ďalšiu osobu) a indosatár (osoba, na ktorú sa šek prevádza) (Belás, 2007, s. 204). Platobnozaisťovacie nástroje. Platobnozaisťovacie nástroje sú také bankové inštrumenty, pri ktorých sa nepredpokladá, ţe budú skutočne pouţité. Sú pripravené na pouţitie v takých prípadoch, keď dochádza k zlyhaniu jednej či druhej strany kontraktu pri plnení povinností. Do platobného styku sa zaraďujú, lebo aj ich prostredníctvom sa v niektorých prípadoch platí. Platobnozaisťovacími nástrojmi sú zmenka a banková záruka (Musa, Musová, 2006, s. 42). Zmenka je bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi dôsledkami, ktorým sa vystavovateľ (trasant) zaväzuje alebo dáva príkaz tretej osobe (trasátovi-zmenkovníkovi) zaplatiť určitú sumu na určitom mieste v určitom čase určitej osobe (remitentovi). Zmenky sú cennými papiermi a v medzinárodnom obchode vystupujú ako jedna z foriem devíz, t.j. pohľadávok na cudziu menu. Narozdiel od šeku, ktorý je platobným prostriedkom, je zmenka najmä úverovým prostriedkom, na základe zmeniek je moţné napr. získať obchodný úver, ak kupujúci prevezme tovar, a zároveň akceptuje zmenku splatnú v budúcnosti, ktorú naňho vystavil predávajúci. Vyuţitie zmeniek je rozsiahle, moţno nimi platiť (kupujúci platí predávajúcemu rubopisom zmenky na jeho rad), získať za ne hotovosť (majiteľ zmenky si jej eskontom vo svojej banke zaisťuje hotovosť), zaisťovať poskytnutý úver, pouţívať ich pri dokumentárnych transakciách a pod. Pouţívanie zmeniek je výhodné pre dovozcu, ktorý pri platení zmenkou presúva úhradu do budúcnosti na dobu jej splatnosti. Pre vývozcu je platenie zmenkou z tohto dôvodu nevýhodnejšie, okrem toho vývozca nesie riziká vyplývajúce zo zloţitých zmenkových predpisov, z moţných kurzových strát i prípadnej platobnej neschopnosti dlţníka. Poznáme tieto základné druhy zmeniek, a to: vlastná obsahuje prísľub vystavovateľa, ţe zaplatí veriteľovi (remitentovi) v určitom čase stanovenú čiastku, 17

18 cudzia (trata) obsahuje príkaz vystavovateľa (trasanta) tretej osobe (trasátovi), aby namiesto neho zaplatil v určitej lehote určitú peňaţnú čiastku jeho veriteľovi (remitentovi). Pokiaľ trasant, trasát a remitent sú tri rôzne osoby, ide o zmenku na cudzí rad. Ak trasant prikazuje trasátovi, aby zaplatil jemu samotnému, ide o zmenku na vlastný rad. V zahraničnom obchode je beţnejšia cudzia zmenka (Musa, Musová, 2006, s. 43). Právna úprava platobného styku v Slovenskej Republike. Za jednu z funkcií novodobých centrálnych bánk v Európe a vo svete sa štandardne povaţuje koordinácia a dohľad nad platobným systémom. Základným cieľom dohľadu nad platobným systémom je obmedzenie systémového rizika. Dohľad nad platobnými systémami zahŕňa posudzovanie legislatívneho prostredia, v ktorom platobný systém funguje, jeho pravidiel, prevádzkových postupov, posudzovanie návrhov na zmenu pravidiel, monitorovanie zmien v systéme a princípov účasti v systéme. Pri vzniku novej situácie NBS navrhuje zmeny do platného legislatívneho rámca, v ktorom platobný systém pôsobí. Dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom je legislatívne upravený Zákonom o platobnom styku 510/2002Z.z. (Kubranová, Sochor, 2009, s. 37). Základný legislatívny rámec platobného styku v podmienkach Slovenskej republiky tvorí ďalej: Obchodný zákonník (Zákon NR SR č. 513/1991 Zb.), Občiansky zákonník (Zákon NR SR č. 40/1964), ktoré upravujú všeobecné pravidlá pre platobný styk a zúčtovanie, pre zriaďovanie, vedenie a rušenie účtov, resp. pravidlá vybraných nástrojov platobného styku. Zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o NBS, ktorý stanovuje, ţe NBS riadi peňaţný obeh, koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk. Okrem týchto zákonov sa oblasti platobného styku venujú aj tieto právne predpisy - Zákon NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách, Zákon NR SR č. 202/1995 Z.z. devízový zákon, Vykonávacie predpisy NBS (vyhlášky, zásady a opatrenia) a ďalšie usmernenia (Musa, Musová, 2006, s. 8). Najaktuálnejší je Zákon 492/2009 Z.z. o platobných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1.4 Platobné karty Platobné karty predstavujú moderný inštrument bezhotovostného platobného styku, vyuţívaný najmä k úhrade spotrebných výdajov a výberu hotovosti. Nadväzujú na značné rozšírenie osobných beţných a úverových účtov v bankách, na snahu prekonať nedostatky šeko- 18

19 vého a najmä hotovostného platobného styku a umoţniť komitentom ľahšiu a bezpečnejšie disponovanosť s ich peniazmi, či poskytnutým úverom (Máče, 2006, s. 55) História platobných kariet Platobné karty sú americkým vynálezom. Prvú platobnú kartu vydala telegrafná a telefónna spoločnosť Western Union v roku Na túto kartu poskytovala spoločnosť 50 % zľavu z cien, lebo jej zámerom bolo zvýšiť vernosť zákazníkov a zlepšiť trţby poskytnutím obchodného úveru, niţších cien a fakturácií namiesto platenia v hotovosti alebo šekom (Juřík, 2012, s. 48). Po prvýkrát bolo slovo kreditná karta pouţité v roku 1887 v knihe spisovateľa Edwadra Bellamy. Tento autor opísal Spojené štáty americké v roku 2000, kedy spoločnosť ţije bez peňazí. Kaţdý občan má na začiatku roka pridelený kredit na svojej kreditnej karte, ktorú môţe pouţívať v obchodoch. Prvú platobnú kartu vydala v roku 1914 telefónna a telegrafná spoločnosť Western Union. Nebola z plastu ako súčasné platobné karty, ale bola z plechu. Cieľom vydania tejto karty bolo zvýšiť vernosť zákazníkov a ich útratu moţnosťou pohodlného platenia, preto sa im hovorí aj vernostné platobné karty či osobné platobné karty. Rok 1950 je významný preto, lebo bol rokom vzniku prvej univerzálnej pouţiteľnej platobnej karty. Vydal ju klub s názvom Diners Club International pre svojich členov. Umoţňovala uskutočňovať bezhotovostnú platbu v reštauráciách a neskôr vo všetkých hoteloch a obchodoch, ktoré s klubom uzatvoria zmluvu. Koncom 40. rokov sa začali o platobné karty zaujímať americké banky. Overovali najmä, aké moţnosti im nový platobný nástroj vydávaný obchodnými spoločnosťami môţe priniesť. Za najstaršiu bankovú kartu sa povaţuje systém Charge-It, ktorý bol vyvinutý v roku 1947 úverovým špecialistom Newyorskej banky. Prvá kreditná karta, ktorá bola podobná tým dnešným, bola vydaná v roku 1951 v New Yorku bankou The Franklin National Bank. Bola ponúkaná klientom na základe vyhodnotenia ich bonity. Karta bola poskytovaná klientom zadarmo a uskutočnené nákupy sa uhrádzali do 30, 60 a 90 dní, podľa podmienok zmluvy. Americké zákony dovoľovali bankám pôsobiť iba vo vlastnom štáte. Bolo to veľmi obmedzujúce. Obchodníci zase prijímali karty len vtedy, ak ich pouţívalo čo najviac klientov. Banky zase nechceli ísť do úverového rizika a vydať kreditné karty klientom, ktorých nemali preverených. Nastala na bankovom trhu situácia, kedy sa banky museli prinútiť a rokovať aj s konkurenčnými bankami. Bolo to v záujme získania čo najväčšej klientely. Banky sa dohodli na vytvorení spoločného systému kreditných kariet, ktoré by neobmedzovali hranice štátov a zabezpečili by lepšie podmienky pre úspech svojich kreditných kariet. Snaţili 19

20 sa vybudovať rozsiahlu sieť akceptovanú na celom území USA, vydať veľké mnoţstvo kariet a minimalizovať prevádzkové náklady na infraštruktúru. Na týchto princípoch sa vyvinuli tri bankové systémy, ktoré sa spojili do dnešnej asociácie Maste Card (Juřík, 1995, s ). V roku 1958 rozvinuli americké banky veľmi úspešný projekt bankových platobných kariet Bank Americard, ktorý zaviedla Bank of America. Prelomovým rokom bol rok 1966, kedy došlo k zásadnej zmene v oblasti bankových kariet. Bank of America navrhla vydávanie Bank Americard ostatným americkým a aj zahraničným bankám na základe licencie. Čiţe v tomto roku prenikol systém platobných kariet Bank Americard do zahraničia. Prvým zahraničným čiţe neamerickým vydavateľom platobných kariet všetkých druhov sa stala Barclay s Bank vo Veľkej Británii (Hozák, 2005, s. 49). Najrýchlejší rozvoj vydávania a pouţívania platobných kariet môţeme zaznamenať v druhej polovici 70. rokov a najmä v 80. rokoch, kedy dochádza k masovému nárastu počtu vydaných kariet. Vďaka aktivitám bankových asociácií a nebankových spoločností a predovšetkým vďaka ich marketingovým činnostiam moţno pozorovať búrlivý rozvoj v oblasti platobných kariet, ktoré sa postupne stávajú súčasťou beţného ţivota obyvateľstva vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Tento vývoj pokračuje i v 90. rokoch, kde moţno pozorovať prudký rozvoj najmä technologickej stránky platobných kariet. V deväťdesiatich rokoch sa vďaka moderným technológiám začínajú prudko rozmáhať i ďalšie do tej doby prakticky neznáme druhy platobných kariet. Najprv išlo o elektronické debetné karty, ktoré sú určené pre kaţdodenné pouţitie širokými vrstvami obyvateľstva (Hozák, 2005, s ). História platobných kariet v bývalom Československu sa datuje k roku 1968, keď cestovná kancelária Čedok začala vo svojich pobočkách akceptovať zahraničné platobné karty. Na vydanie prvej bankovej karty však museli klienti čakať ďalších dvadsať rokov. Vydala ju Ţivnostenská banka a slúţila na bezhotovostnú platbu v sieti obchodov Tuzex. Bankové platobné karty, ktoré mohli klienti vyuţiť pri výbere finančnej hotovosti z bankomatov, začala vydávať vtedajšia Česká štátna sporiteľňa (aj Slovenská štátna sporiteľňa) v polovici roka Od tohto obdobia si platobné bankové karty postupne získavali dôveru občanov a stali sa beţnou súčasťou bankových sluţieb u nás (Musa, Musová, 2006, s. 52). Moţno konštatovať, ţe platobné karty sú najdynamickejší sa rozvíjajúci prostriedok bezhotovostného platenia. Jeho technologický rozvoj nemá v iných oblastiach obdoby. Dnešná podoba platobných kariet prešla vývojom, ktorý bol vţdy odrazom posledných technologických noviniek, ktoré boli v tej dobe jednotlivé asociácie či banky schopné aplikovať (Hozák, 2005, s ). 20

21 1.4.2 Platobné karty Platobná karta predstavuje moderný prostriedok bezhotovostného platobného styku, vyuţívaný na úhradu spotrebných výdavkov a na výber hotovosti. V súčasnej dobe je najrozšírenejším a bezkonkurenčným produktom elektronického bankovníctva, ktorý umoţňuje vzdialený prístup k účtu elektronickou cestou, a to ako prostredníctvom terminálov, tak aj prostredníctvom internetu (Kubranová, Sochor, 2009, s. 55). Platobné karty sú najstarším a v súčasnej dobe i najrozšírenejším produktom, ktorý umoţňuje vzdialený prístup k účtu elektronickou cestou, a to tak prostredníctvom pokladničných terminálov a bankomatov, ako aj inými spôsobmi, dnes najmä prostredníctvom internetu (Dvořák, 2005, s. 389). Platobná karta k účtu je platobný nástroj, prostredníctvom ktorého sa vykonávajú bezhotovostné i hotovostné platobné operácie na ťarchu účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná (Miháliková, 1992, s. 7). Platobnú kartu vo všeobecnosti môţeme definovať ako technický prostriedok na disponovanie s prostriedkami na účte (Klimíková, 2008, s. 169). Platobná karta je identifikačný doklad, ktorého rozmery a fyzikálne vlastnosti stanovuje medzinárodná norma ISO 3554 (Přádka, Kala, 2000, s. 13). Rozmery a fyzikálne vlastnosti plastu platobnej karty stanovuje medzinárodná norma ISO Plast má pevne stanovený rozmer 85,6 x 54,0 x 0,76 mm. Je vyrobený z trojvrstveného PVC, ktoré musí byť odolné voči mechanickému namáhaniu, musí mať nulový obsah toxických látok a štrukturálnu stálosť - odolnosť voči zmenám teploty (rozmedzie od -36 do 50 C) (Hozák, 2005, s. 106). Obrázok 2 Náleţitosti platobnej karty - predná strana Zdroj:( ). 21

22 Na prednej strane sa nachádza: 1. Logo a názov kartovej spoločnosti a hologram 2. Logo a názov banky 3. Čip 4. Číslo karty 16 aţ 19 miestne 5. Meno drţiteľa karty 6. Obdobie platnosti karty (Hozák, 2005, s. 109). Obrázok 3 Náleţitosti platobnej karty - zadná strana 1 2 Zdroj: ( ). Zadná strana karty obsahuje: 1. Magnetický prúţok - slúţi ako médium pre záznam identifikačných údajov, určených pre elektronické transakcie. Môţe mať dve, alebo tri záznamové stopy. 2. Podpisový prúţok - je určený pre záznam podpisového vzoru drţiteľa karty. K zaisteniu ochrany proti falšovaniu je vyrobený zo špeciálneho papiera schopného odhaliť akúkoľvek zmenu pôvodného podpisu. K ochrane sa pouţíva ceninová tlač, prípadne i vlákna a farby citlivé na infračervené svetlo. Niekedy je umiestnený na prednej strane karty, u bankomatových kariet sa obvykle nepouţíva (Juřík, 1999, s. 40) Klasifikácia Platobných kariet Platobné karty moţno klasifikovať podľa Musu (2006, s ) takto (celá klasifikácia, aţ na časti za ktorými je uvedený zdroj pouţitia, je od predmetného autora): 22

23 Podľa územného hľadiska (rozsahu pouţitia): - domáce sú karty pouţiteľné len v krajine vydavateľa a v mene tejto krajiny - medzinárodné pouţitie týchto kariet nie je obmedzené hranicami krajiny vydavateľa. Úhrady za tovar a sluţby je moţné uskutočňovať v mene navštívenej krajiny v zahraničí. Existujú aj platobné karty platné len v obchodnej sieti vydavateľa.platobná karta, ktorú vydá nejaká slovenská banka, nemôţe byť len tak akceptovaná v zahraničí. Na základe členstva slovenských bánk v medzinárodných spoločnostiach pre platobné karty a po splnení predpísaných podmienok však môţu uţ aj slovenské banky vydávať platobné karty označené príslušným logom. Ďalšou výhodou pre drţiteľov medzinárodných platobných kariet vydaných slovenskými bankami je moţnosť pouţívať tieto rovnako doma aj v zahraničí. Všetky účty potom vyrovnajú doma platbou v domácej mene. Podľa príslušnosti (členstva) k určitému zdruţeniu, ktoré ponúka svoje platobné karty, sa rozlišujú medzinárodné karty: - Master Card, - VISA, - American Express, - Dinera Club International, - Japan Credit Bureau. Podľa moţnosti čerpania prostriedkov z účtu resp. spôsobu zúčtovania transakcií: - Kreditné karty kreditná karta je karta, ktorej drţiteľovi sa opakovane poskytuje úver umoţňujúci mu uskutočňovať nákupy, alebo vyberať hotovosť do istej vopred určenej výšky. V súčasnosti sa v praxi pouţívajú dva základné druhy kreditných kariet v závislosti od typu úveru, ktorý je poskytnutý drţiteľovi karty. V prvom prípade má drţiteľ karty k dispozícii pravidelne sa obnovujúci úver. Kaţdá takáto kreditná karta má určitý úverový, spravidla mesačný limit, ktorý sa môţe zniţovať, ako aj zvyšovať v závislosti od zmeny určitých okolností. Úverový limit je dohodnutý buď s bankou drţiteľa karty, alebo s inštitúciou, ktorá kartu vydala. Kaţdá transakcia, ktorú prostredníctvom karty uskutoční jej drţiteľ, je zaznamenaná. Na konci určeného obdobia, spravidla mesačného, drţiteľ karta dostane výpis, na ktorom sú uvedené všetky transakcie za posledný mesiac. Sumu uvedenú na výpise musí drţiteľ karty zaplatiť. Z tejto sumy sa zvyčajne musí hneď po prijatí výpisu zaplatiť určitá fixná suma, zvyčajne 3 % - 5 %. Zvyšok sa môţe zaplatiť neskôr, ale zvyčajne najneskôr do 25 dní od doručenia mesačného výpisu. Ak drţiteľ karty svoje záväzky neuhradí načas, na všetky jeho transakcie, ktoré 23

24 uskutočnil počas nesplateného mesiaca, príslušná inštitúcia uloţí úrokovú sadzbu. Podobne je úročená aj suma, ktorú minie drţiteľ karty nad svoj úverový limit. Okrem toho za pouţívanie kreditnej karty jej drţiteľ platí ročný paušálny poplatok. V druhom prípade má drţiteľ karty k dispozícii krátkodobý úver s fixne určenou dobou čerpania. Kreditné karty s takýmto typom úveru sa označujú pojmom chargecards. Vydávajú ich spravidla nebankové inštitúcie (Musa, musová, 2006, s ). - Debetné karty debetné karty podobne ako kreditné karty slúţia svojim drţiteľom na realizáciu nákupov, ako aj na výber hotovosti z automatov na to určených. Sama podstata platby je však úplne iná ako pri kreditných kartách. Debetné karty sa vzhľadom na svoju povahu môţu označiť za plastické šeky. Oproti klasickým šekom sú však výhodnejšie, pretoţe ich drţiteľ nemusí vypisovať pri nákupe ţiaden papierový dokument a platba sa vzhľadom na jej elektronický charakter vykoná rýchlejšie ako pri pouţití klasických šekov. Pri pouţití debetnej karty jej drţiteľ nečerpá ţiaden úver, ale finančné prostriedky potrebné na nákup sa priamo odpočítavajú z jeho účtu v príslušnej finančnej inštitúcii vo veľmi krátkom čase po uskutočnení nákupu (spravidla ide o 1-2 dni). Aj v prípade debetných kariet sa kaţdá uskutočnená transakcia zaznamenáva na konci určeného obdobia, spravidla mesačného, pričom drţiteľ karty dostane výpis zo svojej finančnej inštitúcie, na ktorom sú tieto transakcie uvedené. Okrem uvedených dvoch základných typov platobných kariet sa v súčasnosti moţno stretnúť aj s niektorými inovatívnymi funkciami a typmi kariet (Sipko, 2000, s. 121). Úver z debetnej karty je moţné čerpať len vtedy, keď je k účtu dohodnutý kontokorentný úver. Podmienky čerpania kontokorentného úveru u jednotlivých bánk sú rôzne. Platí pravidlo, ţe najskôr sú vyčerpané vlastné prostriedky aţ potom banka poskytuje kontokorentný úver (Matyáš, Krhovják et. al, 2008, s. 57). - Charge karty vydávajú sa len vybraným klientom. Umoţňujú zjednodušiť zákazníkovi platenie presunom okamihu úhrady jednotlivých nákupov do súhrnnej čiastky v závere mesiaca alebo aj v dlhšom období. Na ich vydanie sa nevyţaduje zaloţiť bankový účet. Vydavateľ karty vytvorí napr. jedenkrát mesačne súpis transakcií a zašle ho drţiteľovi karty. Klient má povinnosť splatiť svoj záväzok v stanovenej lehote ( dní od dátumu súpisu), avšak čerpaná čiastka (poskytnutý úver) musí byť do dátumu splatnosti uhradená v plnej výške. Úver sa potom v dohodnutej výške obnovuje. Podľa pouţitej technológie (resp. typu záznamu) a spôsobu jej komunikácie s prostredím: 24

25 - Karty s reliéfnym písmom sú určené pre papierové transakcie s pouţitím mechanického snímača (imprintera). Pouţívanie mechanického snímača je veľmi jednoduché, zariadenie samotné je lacné, ale náročné na ľudskú prácu v banke, ktorá transakciu pre obchodníka musí zúčtovať kartovým systémom (manipulácia s účtenkami, vkladanie údajov do počítača, archivácia). - Karty s magnetickým záznamom základný typ karty s kódovanými informáciami, v súčasnosti najrozšírenejší. Umoţnili vyuţitie kariet na výplatu hotovosti z bankomatov a neskôr i elektronické platenie. Magnetické záznamové médium obsahuje všetky dáta potrebné k uskutočneniu platobnej operácie (číslo účtu klienta, číselný kód banky vydavateľa, dobu platnosti a pod.). Pouţitie karty je viazané na preukázanie totoţnosti prostredníctvom osobného identifikačného čísla PIN (Personal identification Number). Záznamové a čítacie zariadenie tvorí záznamová a čítacia hlava s príslušnými elektronickými obvodmi, ktorá sa pohybuje po magnetickej vrstve na karte, a to buď tak, ţe karta sa mechanicky posúva vo vodiacej štrbine snímača, alebo v prípade bankomatov je karta zasunutá do štrbiny snímača a pohyb čítacej a záznamovej hlavy je zabezpečovaný mechanickým zariadením. K výhodám magnetických kariet patrí nízka cena pri sériovej výrobe, relatívna technologická nenáročnosť a tieţ jednoduchosť, nízka cena záznamových a čítacích zariadení. Nevýhodou je obmedzená kapacita záznamu, nemoţnosť zmeny zaznamenanej informácie okrem mazania a nového zápisu, relatívne jednoduchá moţnosť prístupu k zaznamenaným informáciám a ich zneuţitie a moţnosť poškodenia záznamu v dôsledku citlivosti na vonkajšie magnetické pole. - Čipové karty karta s inštalovaným programovateľným mikroprocesorom čipom sa prvýkrát objavila v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Na rozdiel od magnetickej karty je nosič informácií zabudovaný vnútri karty, čím je lepšie chránený proti vplyvom okolia, poškodeniu, prípadne vonkajším neţiadúcim zásahom. Výrobcovia zaručujú ţivotnosť kariet na aţ 1 milión transakcií a dobu uchovania dát minimálne 10 rokov. Čipová karta môţe byť pouţívaná pri teplotách od -25 aţ do +85 stupňov Celzia a pri napätí 1,8 aţ 5,5 V. Dôvodom na vytvorenie potrebnej infraštruktúry pre zavedenie čipových kariet bola jednak relatívne nízka bezpečnosť magnetických kariet, ako aj skutočnosť, ţe magnetický prúţok pouţívaný na platobných kartách uţ vyčerpal svoj technický potenciál. Čip uchováva informácie v zakódovanej podobne, čo zniţuje moţnosti podvodov vzniknutých kopírovaním magnetického pásika. Hlavnou nevýhodou čipovej karty je jej vysoká výrobná cena. S postupným nárastom vyuţívania čipových kariet a zabehnutím výroby sa dá predpokladať jej pokles. - Virtuálne karty sú prostriedkom na zaplatenie za tovary a sluţby prostredníctvom internetu pre transakcie typu e-commerce. Tieto karty neexistujú vo fyzickej podobe. Klient 25

26 obdrţí od svojej banky len číslo karty, jej platnosť a kontrolné číslo CVV2. Nie je moţné ich pouţívať na platby na platobných termináloch v reálnom prostredí ani na výbery hotovosti. Podľa technického zariadenia: - Elektronické platobné karty na prednej strane majú ploché, nehmatateľné písmo s jemným zahĺbením pod povrch karty. Ide o zápis osobných a zúčtovacích údajov (meno drţiteľa, dobu platnosti, kód banky a ďalšie). Elektronické platobné karty sú pouţiteľné iba v elektronickom prostredí, tzn. v ATM termináloch a EFT POS termináloch. - Embosované karty majú na prednej strane reliéfne písmo, vďaka ktorému má oproti elektronickej karte rozšírené moţnosti pouţitia. Okrem vyberania hotovosti z bankomatu a bezhotovostnej platby prostredníctvom EFT POS terminálu je moţné pouţiť ju i v mechanickom prostredí v imprinteroch. Obchodník sa nemusí s bankou kontaktovať vţdy bezprostredne v okamihu platby (ak je to u obchodníkov, ktorí majú on-line platobné terminály automaticky overujúce zostatok účtu v banke). Embosované karty sú určené skôr pre solventnejších klientov. Podľa marketingového významu: - Štandardné, resp. základné karty (Standard, MassCard) sú určené pre väčšinu klientov. Ide predovšetkým o debetné platobné karty na výbery hotovosti z bankomatov a na platenie v EFT POS termináloch. Podmienkou ich vydania je otvorenie beţného účtu v banke, bez neho nemôţu byť samostatným produktom. - Prestíţne karty (Silver, Gold) sú určené významným klientom banky a preto sa ich drţbou spája určitá prestíţ. Podmienky pre ich vydanie sú pochopiteľne prísnejšie ako pre štandardné druhy kariet. Drţitelia týchto kariet musia byť dôveryhodní a predpokladá sa u nich kvalitné finančné zaistenie. - Výberové karty (Privilege Card) sú určené veľmi úzkemu okruhu klientov s označením VIP. Takúto kartu banka klientovi ponúkne sama. Často je podmienkou na vydanie takejto karty určitá minimálna ročná výška obratu uskutočnená platobnou kartou. - Affinity card sú to karty, ktoré vydáva banka alebo špecializovaná organizácia spolu s nepodnikateľskými subjektami. Ich cieľom je pre takéto karty získať skupinu osôb, ktoré spája spoločné členstvo v záujmových kluboch (napr. športových), záujmy, charitatívna činnosť, ochrana prírody, ochrana zvierat) alebo povolanie (právnici, lekári). Vydavateľ karty poskytuje časť svojich výnosov plynúcich z pouţívania karty tejto skupine klientov, čím ich motivuje k tomu, aby ju pouţívali. AffinityCard sú príkladom strategickej spolupráce medzi vy- 26

27 dávajúcou bankou a partnerom. Tejto spolupráci predchádza dôkladná marketingová a nákladová analýza. - Co-branded je platobná karta, ktorú vydáva jej vydavateľ spolu s vybranou firmou (napr. leteckou spoločnosťou, obchodným domom, telekomunikačnou spoločnosťou a pod.). Spolupráca banky a partnerskej organizácie má viesť napr. k zvýšeniu trhových podielov, k získaniu nových zákazníkov a drţiteľov kariet a k zvýšeniu ich vernosti. Ide teda o spojenie značiek za účelom sledovania určitých cieľov. Na rozdiel od Affinity Card je drţiteľ karty súčasne veľmi dobrým zákazníkom partnera. Príkladom Co-branded Card na slovenskom trhu je ALLIANZCARD prestíţna kreditná karta VISA, ktorú vydáva Tatra banka klientom spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa. S ALIANZCARD má klient prístup k peniazom doma aj v zahraničí, kedykoľvek a na čokoľvek. Podľa drţiteľa: - Osobné slúţia na osobné výdavky (nákup tovarov, úhrada za sluţby) drţiteľa platobnej karty. Všetky karty znejú na meno drţiteľa a sú neprenosné. - Sluţobné (firemné) sú určené najmä právnickým osobám (majiteľom a pracovníkom spoločností) alebo vládnym inštitúciám na úhradu nákladov spojených s plnením ich pracovných či sluţobných povinností Výhody platobnej karty a zásady bezpečného pouţívania Výhody platobných kariet môţeme posudzovať z troch hľadísk: - Z pohľadu klienta - jednoduché pouţitie a jednoduchý prístup k finančným prostriedkom, vyššia bezpečnosť v porovnaní s platením v hotovosti, zúčtovanie transakcií uskutočnených platobnou kartou prebieha aţ po obdrţaní tovaru, resp. vykonaní sluţby, finančné prostriedky sú dovtedy na účte klienta a prinášajú úrokový výnos, tuzemské alebo medzinárodné pouţitie, úspora zmenárenských poplatkov a ďalšie úspory vyplývajúce z priaznivejšieho kurzu ako pri nákupe hotovosti zahraničných mien, vysoká osobná prestíţ, široká ponuka doplnkových sluţieb a núdzové sluţby pristrate karty. - Z pohľadu obchodného miesta prijímajúceho karty - výrazné zvýšenie obratu obchodu prijímajúceho platobné karty, viac zákazníkov, získanie nových klientov vrátane zahraničných turistov, zvýšenie prestíţe obchodníka, jednoduché pouţitie, udrţanie sa 27

28 v konkurenčnom boji, vyššia bezpečnosť menej hotovosti, niţšie náklady na spracovanie, uchovávanie odvodov a trţieb do banky, pri splnení predpísaných podmienok a dodrţiavaní bezpečnostných pravidiel istota zaručenej platby atď. - Z pohľadu vydavateľa karty -vyššie výnosy z poplatkov za vydané platobné karty, pri kreditných kartách i z úrokov, vyššie výnosy za transakcie platobnými kartami, príp. za výpis z kartových transakcií, udrţanie stabilných klientov a získanie nových klientov, udrţanie sa v konkurenčnom boji, niţšie náklady na spracovanie, úschovu a transport hotovosti, rozšírenie ponuky sluţieb tzv. produktové balíky podľa poţiadaviek jednotlivých segmentov so zakomponovaním platobnej karty, marketingové vyuţitie platobných kariet (Hozák, 2005, s ) Ochrana a bezpečnosť platobných kariet Podobne ako bankovky, ceniny alebo elektronická databáza sú i platobné karty chránené proti rizikám rôznymi opatreniami, ktoré sa navzájom prelínajú. Ochrana platobných kariet sa delí na niekoľko oblastí: a) Ochrana karty proti zneuţitiu drţiteľom (Credit Risk) - základnou ochranou je dobrá znalosť klienta (Credit Risk) a schopnosť včas zistiť zhoršenie jeho finančnej situácie a rýchla reakcia na ňu. Preto majú klienti s bankami dohodnuté finančné limity transakcií. Pri väčšine transakcií sa prevádza tzv. autorizácia, ktorá overuje, či je poţadovaná operácia krytá finančným limitom klienta, prípadne u debetných kariet i zostatkom na beţnom účte. Ak je zostatok na účte prekročený, je odoslaná negatívna autorizačná odpoveď. Pri hrubom porušení podmienok pre vedenie beţného alebo úverového účtu, alebo pre vydanie karty, môţe jej vydavateľ dať pokyn kartu zadrţať. b) Ochrana karty proti zneuţitiu cudzou osobou (Lost/Stolen Card apod.) - ochrana spočíva v overení totoţnosti drţiteľa karty - Cardholder Verification Method (CVM). Pouţitie karty k výberom hotovosti je u bankomatov viazané na znalosť osobného identifikačného kódu PIN (4-6 miestny) a v pobočkách bánk a zmenární na predloţenie preukazu totoţnosti a podpísania bločku Cash rovnako s podpisovým vzorom na karte. Vţdy sa robí autorizácia týchto peňaţných transakcií. Pri platení za tovar a sluţbu je najčastejšie nutné podpísať predajný doklad alebo v niektorých prípadoch zadať správny PIN. Toto opatrenie značným spôsobom sťaţuje zneuţitie cudzou osobou. 28

29 c) Ochrana karty proti falšovaniu - na ochranu karty proti falšovaniu, alebo pozmeneniu údajov na nej sa pouţívajú metódy nazývané Card Authentification Method (CAM). V roku 1997 vyvinula japonská spoločnosť Hitachi Maxell and Dainippon Printing nový druh magnetického prúţku pre platobné a identifikačné karty. Táto nová technológia zabraňuje falšovaniu alebo zmene údajov na karte. Raz zaznamenané údaje nie je moţné zmeniť (Juřík, 1999, s ). Systémy ochrany platobných kariet sú unifikované v medzinárodných štandardoch, vydávaných kartovými asociáciami. Ochranu systému platobných kariet môţeme rozdeliť do dvoch základných kategórií: 1) Fyzická ochrana - zahŕňa implementáciu bezpečnostných prvkov priamo na plast alebo magnetický prúţok platobných kariet. Umiestenie a parametre sú striktne dané pravidlami asociácií. K primárnym prvkom patria najmä identifikačné údaje drţiteľa, ktoré sú ľahko overiteľné a nie je potrebné obchodné miesto vybavovať zvláštnym zariadením (podpis drţiteľa karty, umiestnenie fotografie na kartu, sklopný efekt u hologramu a pod.). Ak je podozrenie, ţe niektorý z primárnych prvkov bol sfalšovaný, nastupuje tzv. sekundárna rovina kontroly, a to je napr. špeciálne zloţenie materiálu (väčšinou iba laboratórne overiteľné), špeciálne ťaţko falšovateľné ochranné prvky a špeciálna ochrana dát (operačné systémy, čipy, šifrovanie údajov, kľúče, PIN). Ide o nasledujúce prvky: hologram - trojrozmerný obraz meniaci tvar a farbu pod uhlom dopadajúceho svetla, vierohodné napodobenie hologramu vyţaduje vyspelú technológiu, ktorej nelegálne obstaranie vyţaduje vysoké finančné náklady, mikrotext - mikroznaky, ktoré nie sú voľným okom čitateľné, sú väčšinou umiestňované pri logu, ktoré identifikuje kartový produkt (napr. logo VISA), kódované rozmiestnenie dát na magnetickom prúţku - dáta sú na magnetickom prúţku umiestnené vo dvoch aţ troch stopách podľa jasne definovaných pozícií a v danej štruktúre, ultrafialová tlač - pod ultrafialovým svetlom sa na povrchu prednej trany objaví identifikačný znak produktu (u kariet MasterCard skrytá potlač MC a u kariet VISA ide o obraz letiacej holubice), uvádzanie kódu CVC (MasterCard) a CVV (VISA) - tieto kódy sa uvádzajú na druhej stope magnetického prúţku a na podpisovom prúţku, pričom po pretiahnutí karty snímačom platobného terminálu sa na displeji objaví celé číslo platobnej karty vrátane kódu CVC či CVV, 29

30 uvádzanie kódu CVC2 a CVV2 - tieto kódy sú umiestnené na zadnej strane karty v časti podpisového prúţku a tlač je prevádzaná v okamihu personalizácie karty, tzv. zadným indentom, uvádzanie čísla BIN na prednej strane karty do istej miery zamedzuje falšovaniu plastu platobnej karty, pouţitie špeciálneho papieru a podtlače podpisového prúţku - ak je podpisový prúţok napadnutý, zmení viditeľne svoju štruktúru. Pod podpisovým prúţkom je podtlačené slovo VOID, ktoré jasne identifikuje pokus o falšovanie vzorového podpisu drţiteľa, podpis drţiteľa karty - najrozšírenejší spôsob identifikácie drţiteľa platobnej karty, čipová technológia - štruktúra certifikácie je daná normou ISO PIN - jeho funkcia uţ je v tejto práci uvedená, biometrické metódy - vyuţívajú sa priame jednoznačné identifikačné znaky. Vychádza sa zo skutočnosti, ţe ľudské telo a jeho časti sú veľmi individuálne a ťaţko napodobiteľné, preto je moţné to vyuţiť k overeniu jednoznačnej identifikácie danej osoby. Najznámejšie biometrické metódy sú umiestnenie fotografie na platobnú kartu, odtlačok prsta, rozbor hlasu, rozbor podpisu, záznam sietnice oka a DNA. 2) Systémová ochrana - zahŕňa bezpečnostné prvky a procedúry spojené priamo s pouţívaním platobných kariet. Ide o to preveriť a na mieste identifikovať, či platobnú kartu predkladá k prevedeniu transakcie skutočne oprávnený drţiteľ. Kartové asociácie poskytujú členským bankám rôzne detekčné systémy, a to expertné (práce s pevne danými parametrami) alebo zaloţené na dynamickom matematickom modeli s premennými parametrami (systémy s umelou inteligenciou) (Hozák, 2005, s ). Ochrana platobnej karty pred zneuţitím Pri pouţívaní platobnej karty, bez ohľadu na to, či je to karta debetná alebo kreditná, by sa mali dodrţiavať viaceré zásady a pravidlá, aby sa predišlo jej zneuţitiu alebo poškodeniu. Ide o tieto zásady ochrany platobnej karty pred zneuţitím a poškodením: kartu po obdrţaní je potrebné ihneď podpísať na podpisovom prúţku na zadnej strane karty, kartu treba chrániť pred mechanickým poškodením a magnetickým poľom, PIN kód nikdy neuchovávať v blízkosti karty, neoznamovať ho iným osobám, ani polícii a pracovníkom banky, 30

31 vyuţiť moţnosť zmeny PIN kódu cez bankomaty na číslo, ktoré si ľahko majiteľ zapamätá, byť prítomný pri kaţdej platbe platobnou kartou, pri zadávaní PIN kódu sa vţdy presvedčiť, ţe jeho zadanie nesleduje iná osoba, snaţiť sa mať pri kaţdom pouţití karty písomný doklad o realizácii transakcie, nezverejňovať číslo karty, platobnú kartu nikdy nepoţičiavať iným osobám, pri platbe platobnou kartou u obchodníka nikdy nespúšťať platobnú kartu z dohľadu, nepodpisovať doklady, ktoré nie sú úplné, s platobnou kartou a s údajmi o nej je nutné zaobchádzať vţdy rovnako obozretne ako s hotovosťou pravidelne si treba kontrolovať výpisy z účtu, SMS notifikácie, alebo internet banking, zistené nezrovnalosti ihneď oznámiť banke, oznámiť banke svoje kontaktné údaje, hlavne telefónne číslo. Banka tak môţe svojho klienta, vďaka platným údajom, v prípade podozrenia na zneuţitie debetnej platobnej karty, kontaktovať. Poskytnutím aktuálnych kontaktných údajov si môţe klient ochrániť vlastné peniaze odkladať si doklady z platieb platobnou kartou na internete, potvrdenia z registračnej pokladne a doklad o platbe kartou (v prípade priameho prepojenia terminálu s pokladňou sú oba na jednom doklade). Pri reklamácii zaúčtovania nesprávnej čiastky banka vyţaduje predloţenie týchto dokladov ( ). Čo sa týka zásad pouţívania platobnej karty na internete, jedná sa o tieto nasledujúce: tovar a sluţby objednávať len u renomovaných obchodníkov, pred poskytnutím údajov o svojej karte sa vţdy presvedčiť, ţe údaje o karte sú prenášané bezpečnou cestou (napr. SSL alebo SET protokol) internetové stránky, pouţívajúce tento bezpečnostný prvok, by mali byť označené https (t. j. s na konci), pred objednaním tovaru alebo sluţby si nezabudnúť pozorne prečítať kompletné obchodné podmienky, informácie o pravidelných poplatkoch a poznamenať si e- mailovú adresu obchodníka pre prípad stornovania predplatného, nikdy nedôverovať oznamu typu Free Homepage alebo Free Memberschip, 31

32 zachovávať diskrétnosť pri poskytovaní údajov o platobnej karte a poskytnúť ich, len ak sa majiteľ platobnej karty rozhodol zrealizovať transakciu, vyţiadať si od obchodníka potvrdenie objednávky a uchovávať si ho pre svoju evidenciu, poslúţi v prípade, ak sa bude chcieť vrátiť alebo vymeniť tovar, potvrdenie objednávky by malo obsahovať URL (Internetovú adresu obchodníka) alebo ové potvrdenie s uvedením mnoţstva a ceny objednaného tovaru ( ) Spôsoby pouţitia platobných kariet: Celá kapitola je spracovaná podľa autorky Kubranovej a autora Sochora (2009, 66-70). Platobné karty umoţňujú rôzne formy pouţitia, ktorými sú: - Výber hotovosti z bankomatu platobná karta nie je len nástrojom bezhotovostného platenia, ale umoţňuje drţiteľovi vyberať hotové peniaze uloţené na beţnom účte, ku ktorému je vydaná. Výber hotovosti z bankomatu je jednoduchý (viď obrázok 4), pretoţe príslušný bankomat zadáva pokyny, ktorými sa klient riadi. Väčšina bankomatov umoţňuje po vloţení platobnej karty výber jazyka, v ktorom bankomat komunikuje. Kaţdý výber hotovosti, resp. vyuţívanie inej funkcionality je overované cez zadaný PIN kód. V prípade opakovaného zadania nesprávneho PIN kódu bankomat platobnú kartu zadrţí. Zadrţanie karty môţe byť aj z iných dôvodov, napr. blokovanie karty na podnet klienta, banky, resp. technická porucha. Riešenie takýchto situácií vykonáva vydavateľ karty (príslušná banka). Štandardné funkcionality bankomatu sú výber hotovosti a prezretie zostatku na beţnom účte. Obrázok 4 Výber hotovosti platobnou kartou Klient drţiteľ karty 1 Autorizačné stredisko 32

33 2a 2b Banka vydavateľ karty Zdroj: (Máče, 2006, s. 57) Legenda: 1. Autorizácia platby, pokiaľ presahuje stanovený limit 2a. Zaťaţenie účtu drţiteľa karty čiastkou transakcie 2b. Vydanie čiastky transakcie v hotovosti (Máče, 2006, s. 57). Bezhotovostné platenie v sieti obchodu a sluţieb prostredníctvom elektronických platobných terminálov (EFT POS Electronic Funds Transfer at Point ofsaleterminal). Je to elektronické zariadenie zaisťujúce overenie platnosti karty, finančného krytia transakcie a presun údajov o transakcii k zúčtovaniu elektronickou cestou. Platobný terminál je nevyhnutný na príjem kariet vyţadujúcich elektronickú autorizáciu. Podľa technológie rozoznávame elektronický platobný terminál, ktorý umoţňuje autorizáciu karty prostredníctvom magnetického prúţku alebo čipu, bezhotovostnú platbu a následný elektronický prevod peňaţných prostriedkov z účtu klienta, ku ktorému bola karta vydaná na účet obchodníka. Imprinter je mechanický snímač, ktorý umoţňuje akceptovať embosované platobné karty. V prípade pouţitia imprintera nie je hodnota transakcie okamţite odčítaná z účtu zákazníka, ako je to pri elektronických platobných termináloch, ale jej zúčtovanie trvá pribliţne 7 aţ 10 dní. Obrázok 5 Priebeh transakcie prevedenej platobnou kartou a jej zúčtovanie 2 Obchodník 1 3 Klient drţiteľ karty

34 Autorizačné stredisko Banka obchodníka Banka vydavateľ karty 5 Clearingové stredisko Zúčtovacia 10 banka Zdroj: (Máče, 2006, s. 58) Legenda: 1. Predloţenie platobnej karty k plateniu obchodníkovi, ktorý overil ochranné prvky na karte. 2. Autorizácia platby, pokiaľ presahuje stanovený limit. 3. Vystavenie predajného dokladu. 4. Predanie informácie. 5. Predanie informácie o prevedených platbách. 6. Clearingové zúčtovanie medzi napojenými bankami. 7. Predanie informácie o prevedených platbách. 8. Príkaz k vyrovnaniu salda medzi bankami. 9. Zaťaţenie nostro účtu banky, ktorá vydala kartu. 10.Prevedenie sumy na nostro účet banky obchodníka. 11. Pripísanie sumy transakcie zníţenej o bankovú províziu. 12. Zaťaţenie účtu drţiteľa karty sumou transakcie (Máče, 2006, s. 58). - Výber hotovosti na výplatných miestach (Cash advance) ide o výber hotovosti na výplatných miestach pomocou platobnej karty a preukazu totoţnosti. Takto je moţné vyberať hotovosť v pobočkách bánk, v zmenárňach, resp. v medzinárodných hoteloch. Výplatné miesto musí byť označené logom platobného systému, ktorý má platobná karta (napr. Master Card, VISA, DinersClub, American Expres). Platba musí byť vţdy autorizovaná(kubranová, Sochor, 2009, s.67). 34

35 - Výber hotovosti v obchodoch (Cash back) pri platení kartou v obchode môţe klient poţiadať o vyplatenie určitej čiastky v hotovosti. Účet klienta je zaťaţený nielen realizovanou platbou za nákup, ale aj vybranou hotovosťou. Transakcia vyţaduje zadanie PIN kódu. Začiatkom roku 2008 začali banky v SR poskytovať produkt s pridanou hodnotou tzv. Cash back. Parametre maximálnej výšky výberu hotovosti priamo u obchodníka a minimálnej hodnoty nákupu spojeného s touto operáciou sa budú meniť na základe vývoja na trhu. Táto sluţba však nenahrádza v plnej miere bankomaty, ktoré budú aj naďalej slúţiť na získanie väčšieho objemu hotovosti, ktorého hranica je konkretizovaná denným limitom výberu hotovosti pre kaţdého klienta. So sluţbou Cash back sú spojené výhody pre všetky zúčastnené strany tejto operácie. Drţiteľ karty má širší prístup k hotovosti prostredníctvom POS terminálov v obchodoch, obchodník ušetrí pri manipulácii s hotovosťou a banka reálne predpokladá zvýšený záujem o pouţívanie platobných kariet. Poplatky za túto sluţbu sú súčasťou poplatkovej politiky kaţdej banky, avšak v princípe neprekračujú výšku poplatkov za výber v bankomate (Kubranová, Sochor, 2009, s. 68). - Platby prostredníctvom internetu sa dajú realizovať, napr. pri písomných, resp. telefonických objednávkach tovaru alebo sluţieb. Pri takejto platbe je potrebné uviesť číslo platobnej karty, expiráciu (dobu platnosti) a trojmiestny verifikačný číselný kód uvedený na zadnej strane platobnej karty (za číslom platobnej karty). Transakcia sa zrealizuje na základe týchto údajov bez fyzickej prítomnosti platobnej karty. - Platba platobnou kartou prostredníctvom mobilného telefónu tzv. teleplatba umoţňuje zákazníkovi uhrádzať faktúry za sluţby, zvyšovať kredit predplatených kariet mobilných operátorov, ako aj realizovať platby za tovary a sluţby prostredníctvom mobilného telefónu a platobnej karty. - Doplnkové sluţby sú spojené taktieţ s platobnými kartami a nie sú orientované len na vytváranie dodatočného zisku pre banku vo forme poplatkov za sluţby. Za najrozšírenejšie môţeme povaţovať rôzne formy poistenia, asistenčné sluţby a tieţ pomoc pri strate karty. - Elektronická peňaţenka je elektronický platobný prostriedok vo forme čipovej karty nahradzujúcej bankovky a mince, ktorá obsahuje záznam o finančnej sume, ktorú má jej majiteľ k dispozícii na uhrádzanie rôznych výdavkov. - Samoobsluţná zóna je súčasťou vybavenia pobočiek bánk. Sú to plne automatizované pracoviská bánk, ktoré disponujú terminálmi a zariadeniami,ktoré môţu klienti vyuţívať bez prítomnosti pracovníka banky. Samoobsluţné zóny sú vybavené bezpečnostnými zariadeniami a na prístup do ich priestoru sa pouţíva platobná karta v kombinácii s heslom. Pouţívajú sa aj iné autentizačné zariadenia, ako napr. elektronický kľúč, ale aj odtlačok prsta. Komunikácia 35

36 so zariadeniami sa uskutočňuje cez elektronické platobné nástroje. Samoobsluţné zóny sú prístupné 24 hodín denne 7 dní v týţdni. - Online platby, resp. e-platby sú významným nástrojom rozvoja elektronického obchodovania a elektronického podnikania. Vznikli ako reakcia na nevýhodnosť dobierkového odberu, a tieţ ako reakcia na transakčné poplatky a časové oneskorenia platieb pri medzibankových prevodoch. Pre implementácie online platieb musí internetový obchodník disponovať účtom v príslušnej banke, musí uzavrieť zmluvu o poskytovaní sluţby, v ktorej si dohodne s bankou provízie za poskytovanie sluţby. Banka overí totoţnosť obchodníka, odovzdá mu identifikačné údaje, a prípadne autorizuje jeho e-shop pridaním do svojho zoznamu virtuálnych obchodov. Pred implementáciou e-platieb musí byť web obchodníka funkčný, musí obsahovať základné informácie o implementovanej sluţbe, reklamáciách, o moţnosti vrátenia peňazí a pod. Najvýraznejšia technologická zmena v platobných kartách, ktorá sa dotýka všetkých drţiteľov kariet, súvisí so zavedením pravidiel SEPA (Single Euro Payment Area). SEPA okrem iného zavádza pri transakciách povinnú verifikáciu spôsobom CHIP&PIN. V praxi to znamená, ţe klienti uţ nebudú mať karty, pri ktorých potvrdia transakciu iba svojim podpisom, ale vyţaduje sa PIN číslo. Od 31. decembra 2010 musia byť všetky pouţívané karty v EÚ s logom VISA a MasterCard s čipovou EMV technológiou. Rovnako dôleţitou zmenou, akou je v rámci SEPA prechod na čipovú technológiu, je vytvorenie jednotného platobného priestoru v rámci Európskej únie. Znamená to zrušenie cezhraničného platobného styku medzi krajinami EÚ. V rámci platobného styku poplatky za zahraničné transakcie kartami sú minimalizované. Ministri financií krajín európskej únie ECO- FIN sa dohodli na spoločných pravidlách, ktoré uľahčia občanom cezhraničné platby v rámci únie. Smernica o platobnom styku vytvárajúca právny rámec pre zriadenie jednotného európskeho platobného priestoru SEPA je praktickým pokrokom, pri integrácii finančných trhov. Cieľom SEPA, ktorého hlavnými produktmi sú platobné karty, úhrady a inkasá, je posilniť konkurenciu vo finančnom sektore, zníţiť náklady a pre zákazníkov zvýšiť moţnosti výberu. Pre občanov to znamená moţnosť uskutočňovať cezhraničné prevody alebo platby rovnako jednoducho, bezpečne a s rovnakými nákladmi ako pri vnútroštátnych transakciách. Európania tak môţu pouţívať akúkoľvek kreditnú alebo debetnú kartu mimo svojej krajiny a autorizovať priame debety po celej únii z jediného účtu. Pri elektronických prevodoch budú musieť mať od roku 2012 peniaze na účte príjemcu nasledujúci deň, pri ostatných prevodoch o ďalší deň neskôr. Základným princípom nového systému je, ţe nesmú byť rozdiely medzi tuzemskými po- 36

37 platkami a poplatkami za cezhraničné transfery. Za tuzemsko sa pokladá celý európsky priestor (Kubranová, Sochor, 2009, s ). 1.5 Zhrnutie prvej kapitoly V prvej kapitole sme sa zamerali na teóriu komerčnej banky a platobného styku. Podrobnejšie sme sa venovali platobným kartám a snaţili sme sa ich rozobrať z kaţdej stránky. Začali sme ich históriou a definíciami od rôznych autorov venujúcich sa ich problematike. Klasifikovali sme platobné karty podľa rôznych hľadísk a najviac priestoru sme venovali debetným platobným kartám, ktorým sa budeme venovať v druhej kapitole. Z pohľadu uţívateľa platobnej karty sú dôleţité ochranné prvky a zabezpečenia platobných kariet. Venovali sme sa im v závere prvej kapitoly a podrobnejšie sme sa zamerali na jednotlivé spôsoby pouţitia platobných kariet. Teóriu prvej kapitoly sme spracovali popisnou metódou a sme sa ju obohatili sme ju súvisiacimi grafmi a obrázkami. V nadväznosti na prvú kapitolu sa v druhej kapitole budeme venovať analýze debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR. 37

38 2 ANALÝZA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR V druhej kapitole sa venujeme analýze debetných platobných kariet na území Slovenskej republiky. Analýzu debetných platobných kariet aplikujeme pre fyzické osoby v rámci troch bánk - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Prima Banka a Sberbank Slovensko, a.s.. V rámci analýzy sa zameriavame na ponuku debetných platobných kariet, moţnosti ich pouţitia, poplatky, rôzne výhody a benefity plynúce z ich vlastníctva. Základom pre spracovanie analýz v tejto kapitole sú internetové zdroje ( , , , , , , ) a osobné konzultácie na pobočkách spracovávaných bánk. 2.1 Aktuálna situácia v ponuke debetných platobných kariet na bankovom trhu v SR Debetná platobná karta je automaticky ponúkaná bankou k beţnému účtu ako doplnková sluţba. Kaţdý ekonomicky činný občan, ktorý disponuje s beţným účtom, ju povaţuje za vec kaţdodennej potreby. Vďaka nej má prístup k svojmu účtu 24 hodín denne, nemusí nosiť hotovosť a prepočítavať, čo si môţe kúpiť dnes a čo aţ zajtra, pretoţe môţe za kaţdý nákup zaplatiť bezhotovostnou transakciou. Dokonca pomocou internetového portálu môţe platbu realizovať v bezpečí svojho domova. Nemusí sa obmedzovať výškou hotovosti, ani keď cestuje do zahraničia, lebo toto je jedna z veľkých výhod platobných kariet. Môţu sa pouţívať rovnako v domovskej krajine, ktorá kartu vydala, ako aj v zahraničí. Taktieţ ušetrí za zmenárenskú sluţbu, keďţe si nemusí meniť peniaze za domácu menu. Môţeme konštatovať, ţe napriek krátkej histórii sú platobné karty najdynamickejšie sa rozvíjajúcim produktom nášho bankovníctva. Na Slovensku k bolo v obehu kusov platobných kariet spolu bez rozlíšenia podľa druhu. Tieto údaje uvádzame v tabuľke 1. V rámci nej sú obsiahnuté počty všetkých platobných kariet na Slovensku za roky 2011, 2012 a Podľa týchto úda- 38

39 jov nemôţeme tvrdiť, ţe ich počet iba narastá, lebo v roku 2012 je zaznamenaný značný pokles, ale v roku 2013 uţ môţeme pozorovať nárast. V roku 2012 počet kariet klesol o ,00 kusov, čo znamená 14% pokles.v roku 2013 je to nárast o ,00 kariet, čo znamená pribliţne 5% nárast. V priemere tak na 100 obyvateľov Slovenska pripadá 97 platobných kariet. Tradične najväčší podiel tvoria debetné platobné karty (85%), ktoré sú vydané k beţným účtom. Môţeme to sledovať v tabuľke 2, kde uvádzame počty debetných a kreditných platobných kariet na Slovensku za roky 2011, 2012 a Od roku 2011 počty kreditných kariet výrazne poklesli. V roku 2012 je to aţ o ,00 kariet, ale rok 2013 uţ zaznamenal mierny nárast. Je to iba ,00 kreditných platobných kariet, ale uţ pozorujeme stúpajúci trend. Tabuľka 1 Počet platobných kariet na Slovensku- všetkých Spolu Počet kariet všetky , , ,00 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). Tabuľka 2 Počet debetných a kreditných kariet na Slovensku Roky Debetné karty , , ,00 Kreditné karty , , ,00 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). V tabuľke 3 môţeme sledovať, ako v rokoch 2011 aţ 2013 medziročne stúpa počet transakcií uskutočnených platobnými kartami. Najväčší nárast je v roku Je to aţ o transakcií viac ako v roku Tento stúpajúci trend môţeme sledovať aj v tabuľke 4, ktorá nám ukazuje objem transakcií uskutočnených všetkými platobnými kartami na Slovensku za roky 2011, 2012 a Na jednu transakciu uskutočnenú platobnou kartou v roku 2013 pripadá 64,23 EUR. Počet transakcií uskutočnených všetkými kartami stúpol k medziročne o 12,4% a objem o 5,5%. Za celý rok 2013 sa počet transakcií zvýšil o 11,1% a objem o 3,3%. Do roku 2011 majitelia kariet pouţívali platobné karty na výber hotovosti z bankomatov, dnes naopak je najrozšírenejšie platenie v obchodoch bezhotovostnou platobnou transakciou. 39

40 Tabuľka 3 Počet transakcií uskutočnených platobnými kartami v SR Spolu Počet transakcií , , ,00 kartami Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). Tabuľka 4 sleduje vývoj objemu transakcií uskutočňovaných platobnými kartami. Tabuľka 4 Objem transakcií uskutočnených platobnými kartami Spolu Objem transakcií , , ,00 kartami (v ) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). V nasledujúcej tabuľke zobrazujeme počty bankomatov na Slovensku. Vidíme, ţe aj tu je stúpajúca tendencia. V roku 2012 stúpol ich počet o 105 a v roku 2013 o 81 bankomatov. Za rok 2011 pripadá suma na jeden výber bankomatom 123,68 a priemerná suma za platbu v termináloch je 31,59. Za rok 2013 pripadá suma na jeden výber bankomatom uţ 136,50. Počet platobných terminálov vzrástol medziročne v roku 2013 aţ o kusov na kusov. Kaţdý druhý platobný terminál na Slovensku je schopný prijímať bezkontaktné platby. Je to najdynamickejšie sa rozvíjajúci platobný terminál. K ich počet na Slovensku bol kusov, čo je medziročný nárast aţ o kusov. Priemerná platba za rok 2013 prostredníctvom platobného terminálu dosiahla úroveň 28 EUR a oproti roku 2012 sa zníţila o 2. Tabuľka 5 Počet bankomatov na Slovensku Spolu Počet bankomatov 2 404, , , , , ,00 Počet platobných terminálov Počet bezkontaktných 4 694, , ,00 platobných terminálov Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 40

41 Na konci roku 2013 bolo na Slovensku vydaných 4,79 mil. kusov platobných kariet, čo predstavuje medziročný nárast o 4,4 %. Najvyšší vzostup (+ 78 %) bol zaznamenaný v prípade bezkontaktných kariet, ktorých je v súčasnosti 2,15 mil. kusov (45 % zo všetkých kariet). Kaţdá 13. platba kartou v roku 2013 bola vykonaná bezkontaktne. K klienti domácich bánk uskutočnili bezkontaktne viac ako 8,16 mil. transakcií v celkovej hodnote 100,93 mil.. Za celý rok 2013 bolo bezkontaktne uskutočnených 7,5-krát viac transakcií ako v roku 2012 (21 mil. vs. 2,8 mil.). Priemerná výška bezkontaktnej platby sa v roku 2013 pohybovala na úrovni 12,43. Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky sa v práci bliţšie venujeme debetným platobným kartám. 2.2 UniCredit Bank Czek Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet UniCredit Bank na Slovensku vznikla fúziou UniBanky, a. s. a HVB Bank Slovakia a. s. v apríli Obe banky uţ predtým pôsobili na slovenskom trhu vyše 17 rokov a vybudovali si výnimočné renomé v niekoľkých oblastiach. Od 1. decembra 2013 UniCredit Bank v Českej republike a na Slovensku poskytuje bankové produkty a sluţby pod jednotným obchodným názvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Na Slovensku je obchodný názov novej banky rozšírený o dodatok pobočka zahraničnej banky (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky). UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., patrí na obidvoch trhoch medzi popredné finančné inštitúcie. Prostredníctvom jednej z najširších pobočkových sietí na Slovensku sa snaţia byť svojim klientom nablízku vo všetkých regiónoch. Pokrývajú finančné potreby individuálnych klientov, podnikateľov a firiem. Ponúkajú tieţ exkluzívne sluţby pre klientov privátneho bankovníctva. UniCredit Bank patrí k lídrom vo financovaní firiem na slovenskom trhu. Obsluhujú všetky segmenty trhu. Ich klientelou sú globálne medzinárodné spoločnosti, nadnárodné a zahraničné firmy, stredne veľké firmy, developerské spoločnosti, firmy z oblasti agrobiznisu, ako aj firmy z finančného sektora. Ich konkurenčnou výhodou je, ţe sú súčasťou najsilnejšej bankovej skupiny v strednej a východnej Európe. Vďaka tomu vyuţívajú prístup, ktorý umoţňuje harmonizáciu obchodných podmienok a spôsobu obsluhy veľkých medzinárodných klientov. UniCredit Bank má modernú firemnú kultúru. Riadi sa hodnotami tzv. Charty integrity, ktorá v rámci celej skupiny definuje základné hodnoty ako východisko správania sa a ko- 41

42 nania. Je postavená na piliéroch čestnosť, rešpekt, sloboda, transparentnosť vzájomnosť, dôvera. UniCredit Bank vydáva k svojim účtom pre fyzické osoby tieto debetné platobné karty: Debit MasterCard, Debit MasterCard Gold, Bratislavkú mestskú kartu, XtraKartu a StickAir. V nasledujúcej tabuľke prezentujeme základné parametre debetných platobných kariet vydávaných UniCredit bank. Tabuľka 6 Parametre debetných platobných kariet UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočky zahraničnej banky Názov pla- Typ Denný limit Doba platnosti Ročný poplatok tobnej karty v v Debit Mas- Medzinárodná Hotovostný - max. 3 roky 8,00 tercard embosovaná 1 650,00 s automatickou Bezhotovostný - max. obnovou 2 500,00 Debit Mas- Medzinárodná Hotovostný - max. 3 roky 80,00 tercard Gold embosovaná 1 650,00 s automatickou Bezhotovostný - max. obnovou 5 000,00 Bratislavská Medzinárodná Hotovostný - max. 3 roky 8,00 mestská kar- elektronická 1 000,00 s automatickou ta Bezhotovostný - max. obnovou 1 650,00 XtraKarta Medzinárodná Drţiteľ do 15 rokov - 3 roky 8,00 embosovaná max. 200,00 s automatickou Drţiteľ nad 15 rokov - obnovou limit určí majiteľ účtu StickAir Medzinárodná Bezhotovostný odpo- 3 roky 5,00 bezkontakná rúčaný - max. 250,00 s automatickou obnovou Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 42

43 Debit MasterCard Obrázok 6 Debetná platobná karta Debit MasterCard Zdroj: ( ). Debit MasterCard (viď obrázok 4) je embosovaná debetná platobná karta, ktorá je vydávaná k osobnému účtu v UniCredit Bank vedený v mene alebo cudzej mene. Banka ju vydáva k účtu Konto Premium, Detské konto a U Konto, ktoré je bez mesačného poplatku v prípade splnenia podmienky bezhotovostného kreditného obratu v minimálnej výške 400,00 na účte klienta v eurách za mesiac. Splnenie tejto podmienky sa netýka klientov vo veku rokov, lebo táto platobná karta sa vydáva klientom uţ od 15 rokov. Momentálne je to najnovší marketingový argument uvedenej banky a banka ho garantuje svojim klientom aţ na dobu 10 rokov. Na grafe 1 môţeme vidieť ročné náklady klienta súvisiace so správou beţného účtu porovnávané v štyroch komerčných bankách s nulovým poplatkom u U Konta v UniCredit Bank. Údaje sú čerpané z platných sadzobníkov poplatkov porovnávaných bánk uvedených na ich internetových stránkach. Keď si klienti uvedené sumy vynásobia 10, čo je súčasná garancia UniCredit Bank a porovnajú si to len s bankami na grafe 1, tak hneď vidia značné rozdiely. Údaje v grafe 1 sú uvedené v. 43

44 Graf 1 Ročné poplatky klienta za vedenie beţného účtu v 90 84, , , , ,00 U Konto Osobný Flexi účet Mkonto Tatrapersonal UniCredit Bank Prima Banka VUB mbank Tatrabanka Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( , , , , http.// ). Pouţitie Debit MasterCard je moţné na celom svete na výber hotovosti v bankomatoch akejkoľvek banky a pobočkách bánk bez poplatku, na bezhotovostné platby za tovar alebo sluţby prostredníctvom POS terminálov, MO/TO transakcie, platby cez internet, na úhradu faktúr a dobíjanie kreditu mobilného telefónu (Orange, Telekom, O2), na bezkontaktnú technológiu PayPass - rýchlejšie vykonanie platby (do 20,00 nevyţaduje zadávanie PIN kódu). Ako doplnkovú sluţbu k Debit MasterCard je moţné vyuţiť: cestovné poistenie pre drţiteľa karty, aj rodinných príslušníkov prostredníctvom poisťovne Union, a. s. za zvýhodnenú cenu oproti beţnému poistnému (beţné poistné je ročne pribliţne 25,00 a zľavnené poistné k Debit Master- Card je ročne 12,00 ), zmenu PIN kódu cez bankomat, moţnosť vystaviť jednu platobnú kartu k viacerým beţným účtom, čo ale neplatí pre Balíky sluţieb, 44

45 informácie o karte cez Online banking, bezplatnú SMS notifikáciu o kartových transakciách, členstvo v IAPA. Všetky výhody plynúce z kombinácie účtu U Konto a Debit MasterCard banka garantuje pre svojich klientov aţ na 10 rokov. Debit MasterCard Gold Obrázok 7 Debetná platobná karta Debit MasterCard Gold Zdroj: ( ). Debit MasterCard Gold (viď obrázok 5) je embosovaná debetná platobná karta, ktorá sa vydáva k balíku sluţieb alebo beţnému účtu v alebo cudzej mene. Banka ju vydáva k účtu Konto PREMIUM a klientom aţ od veku 18 rokov.túto debetnú platobnú kartu banka vydáva bonitnejším klientom, ktorí majú väčšie obraty na svojom osobnom účte. Pouţitie Debit MasterCard Gold je moţné na celom svete na výber hotovosti v bankomatoch akejkoľvek banky a pobočkách bánk bez poplatku, na bezhotovostné platby za tovar alebo sluţby prostredníctvom POS terminálov, MO/TO transakcie, platby cez internet, na úhradu faktúr a dobíjanie kreditu mobilného telefónu (Orange, Telekom, O2), na bezkontaktnú technológiu PayPass - rýchlejšie vykonanie platby (do 20,00 nevyţaduje zadávanie PIN kódu). Doplnkové sluţby pre Debit MasterCard Gold sú rovnaké ako pre platobnú kartu Debit MasterCard a ešte navyše poskytuje sluţbu o disponibilnom zostatku na účte cez bankomat. Bratislavská mestskákarta 45

46 Obrázok 8 Debetná platobná karta - Bratislavská mestská karta Zdroj: ( ). Bratislavská mestská karta (viď obrázok 6) sa vydáva k balíkom sluţieb Champion, Gold, Young 26, Senior aj k inému účtu, ktorý klient vyuţíva v UniCredit Bank na poţiadanie, aj bez nutnosti otvoriť si beţný účet - balík sluţieb, fyzickým osobám starším ako 15 rokov s trvalým pobytom v Bratislave. Pouţitie Bratislavskej mestskej karty je moţné na výber hotovosti z bankomatov a v pobočkách bánk (cash advance), na bezhotovostné platby za tovar alebo sluţby prostredníctvom POS terminálov, bezkontatknú technológiu PayPass - rýchlejšie vykonanie platby (do 20,00 sa nevyţaduje zadávanie PIN kódu), maximálna kumulatívna suma platieb bezkontaktnou technológiou do výšky 50,00, pri následnej je nutné potvrdiť platbu zadaním PIN kódu, na úhradu faktúr a dobíjanie kreditu mobilného telefónu (Orange, T-Mobile, O2) a na nákup cez internet u internetových obchodníkov. Ako doplnkovú sluţbu k Bratislavskej mestskej karte je moţné vyuţiť: dopravnú funkcionalitu (Predplatný Cestovný Lístok) - je zhodná s identifikačnou čipovou kartou vyuţívanou v bratislavskej mestskej hromadnej doprave (zľava 10 % pri platbe Bratislavskou mestskou kartou), moţnosť kúpy predplateného cestovného lístka prostredníctvom internetu, čitateľský preukaz do mestských kníţníc, benefitné programy v spolupráci s mestom a ďalšími partnermi projektu (20 % zľava pri platbe kartou zo vstupného do zariadení v správe Hlavného mesta, zľava na vybrané podujatia z ponuky siete Ticketportal, Eventim a u ďalších komerčných partnerov), cestovné poistenie pre drţiteľa karty aj rodinných príslušníkov čo ale neplatí pre predplatné karty, 46

47 zmena PIN kódu cez bankomat, informácie o disponibilnom zostatku na účte cez bankomat, moţnosť vystaviť jednu platobnú kartu k viacerým účtom, informácie o karte cez online Banking. XtraKarta Obrázok 9 Debetná platobná karta XtraKarta Zdroj: ( ). Xtrakarta (viď obrázok 7) je medzinárodná embosovaná debetná karta Debit Master- Card. Vydáva sa k beţnému účtu alebo k balíku sluţieb pre občanov. Jej drţiteľom môţe byť kaţdý, kto má viac ako 10 rokov - horná hranica nie je obmedzená. Pri veku rokov je pouţitie karty obmedzené len na výbery hotovosti z bankomatov do stanovenej výšky limitu. Drţitelia XtraKarty nad 15 rokov môţu okrem výberu hotovosti z bankomatu vyuţiť aj moţnosť bezhotovostnej platby XtraKartou za tovar a sluţby. Takisto si ňou môţu cez bankomat dobíjať kredit na mobil alebo uhrádzať faktúry mobilných operátorov. V tomto prípade výšku limitu určuje majiteľ účtu. Dospelý majiteľ XtraKarty ju môţe ešte pouţiť na platby cez internet u internetových obchodníkov pomocou CVC2 kódu uvedenom na zadnej strane karty a na bezkontaktnú technológiu PayPass - rýchlejšie vykonanie platby (do 20 nevyţaduje zadávanie PIN kódu). XtraKarta je výborná forma vreckového pre deti. Limit Xtrakarty je mesačný, čo znamená, ţe dieťa ho môţe čerpať počas jedného kalendárneho mesiaca. Ak limit vyčerpá, Xtra- Kartu môţe znova pouţiť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. S XtraKartou má rodič prehľad o tom, ako jeho dieťa míňa peniaze, kde platí alebo vyberá z bankomatov. Doplnkové sluţby k tejto platobnej karte sú rovnaké ako pri predchádzajúcich troch uvedených platobných kartách. StickAir 47

48 Obrázok 10 Bezkontaktná debetná platobná karta StickAir Zdroj: ( ). StickAir (viď obrázok 8) je bezkontaktná debetná platobná nálepka, ktorú banka vydáva: ku kaţdému osobnému účtu v alebo cudzej mene, ako predplatenú kartu bez otvorenia účtu. StickAir sa vydáva osobám starším ako 15 rokov. Klienti banky ju môţu pouţiť na celom svete na bezhotovostné platby za tovar alebo sluţby len prostredníctvom bezkontaktných POS terminálov a na bezkontaktnú technológiu PayPass - rýchlejšie vykonanie platby (do 20,00 nevyţaduje zadávanie PIN kódu). Ako doplnkovú sluţbu banka poskytuje k tejto karte: moţnosť vystaviť jednu platobnú kartu k viacerým účtom (neplatí to ale pre Balíky sluţieb), informácie o karte cez Online Banking, bezplatnú SMS notifikáciu o kartových transakciách. Pred prvým poţitím StickAir treba dodrţať nasledovný postup: 1. odlepiť bezkontaktnú platobnú kartu StickAir, 2. oddeliť pravú dolnú časť samolepky od zvyšku karty a nalepiť ju napríklad na zadnú stranu mobilného telefónu (viď obrázok 11), lebo na uskutočnenie platieb sa pouţíva len táto časť, 3. bezkontaktnú platbu uskutočňovať jednoducho priloţením predmetu, na ktorý sa karta nalepila, k bezkontaktnej čítačke platobného terminálu. S kartou sa jej drţiteľovi vydáva aj PIN kód, ktorý slúţi na overenie totoţnosti klienta pri pouţívaní bezkontaktnej platobnej karty StickAir Obrázok 11 Bezkontaktná debetná platobná karta StickAir nalepená na mobile 48

49 Zdroj: ( ). UniCredit Bank stráţi bezpečnosť platobných kariet svojich klientov. Monitoruje všetky transakcie zrealizované platobnými kartami. Zvyšuje sa tým šanca na odhalenie zneuţitia platobnej karty. V záujme predísť zneuţitiu platobnej karty klienta bankový pracovník zavolá klientovi, aby si overil konkrétnu kartovú transakciu. Pri výberoch z bankomatu v zahraničí opakovaných v krátkej dobe za sebou sú takého transakcie vyhodnotené ako podozrivé, v dôsledku čoho môţe byť platobná karta dočasne zablokovaná. UniCredit Bank motivuje svojich klientov, tak ako všetky banky, aby čo najviac transakcií vykonávali bezhotovostne. Za týmto účelom momentálne prebieha súťaţ do ktorej sa zaradí kaţdý klient banky, ktorý sa zaregistruje a počas trvania súťaţe zrealizuje aspoň jednu bezhotovostnú transakciu v minimálnej hodnote 2,00 akoukoľvek platobnou kartou od Unicredit Bank. Výhra je 5 x Hotelový šek De-luxe. Najnovšie inovácie v UniCredit Bank V súvislosti s mimoriadnym záujmom nových klientov o otvorenie U konta v kombinácii s debetnou platobnou kartou pripravila UniCredit Bank špeciálnu akciu v podobe Dní otvorených účtov. Letná kampaň sa uskutočnila v dňoch 18. aţ 29. augusta 2014 na všetkých pobočkách UniCredit Bank. Ich súčasťou bola aj súťaţ o atraktívne zahraničné zájazdy. 49

50 UniCredit Bank touto akciou reagovala na zvýšený záujem o nové U konto, ktoré si od aprílového (v roku 2014) uvedenia na trh otvorilo uţ niekoľko desiatok tisíc klientov. Samozrejme, ţe ku kaţdému účtu bola vydaná aj debetná platobná karta zdarma. UniCredit Bank ako líder v bankových inováciách prichádza v roku 2014 s novinkou v podobe UniCredit dní, počas ktorých podľa vzoru autosalónov predstavila na všetkých svojich pobočkách novú vlajkovú loď banky - úplne bezplatné U konto. To si v období pred letnými dovolenkami obľúbila veľká skupina nových klientov, ktorú zaujali výbery zo všetkých bankomatov doma i v zahraničí poskytované úplne zadarmo, a to v prípade splnenia jedinej podmienky. U konto sa stalo hitom predovšetkým medzi študentmi a mladými rodinami, ktorí tvoria viac neţ polovicu (54 % - viď graf 2)) všetkých jeho nových pouţívateľov. V pomere medzi pohlaviami potom mierne prevaţujú muţi (58 %), ktorí sa tieţ v predchádzajúcich prieskumoch banky priznali, ţe neradi trávia čas hľadaním bankomatov svojej vlastnej banky. Moţnosť vybrať peniaze kedykoľvek a kdekoľvek sa tak pre banku stala marketingovou jednotkou. Obľuba U konta vo všetkých vekových skupinách banku milo prekvapila. Veľký záujem pred letnými dovolenkami zo strany mladých ľudí prisudzuje banka predovšetkým trendu opúšťania zmenární a vyberaniu z bankomatov aţ v mieste zahraničného pobytu, ktorý udáva práve táto skupina. Pätinu nových klientov tvoria ľudia vo veku nad päťdesiat rokov, ktorí tradične preferujú osobné stretnutie s bankárom na pobočke. Práve táto skupina inšpirovala banku k zavedeniu UniCredit Dní, ktoré záujemcom o U konto umoţnia jeho odskúšanie i nákup pod jednou strechou. Navyše v čase, keď niektoré veľké banky zdraţujú svoje účty, môţu klienti UniCredit Bank práve vďaka U kontu výrazne ušetriť na všetkých poplatkoch. K U kontu klienti zdarma dostávajú bezkontaktnú debetnú platobnú kartu, s ktorou moţno vyberať bez poplatkov v bankomatoch cudzích bánk, a to vrátane zahraničia. Jedinou podmienkou je posielať si na účet 400. V prípade, ţe si účet zriadia mladí ľudia do 26 rokov, odpadáva finančná podmienka a výhody plynúce z účtu môţu čerpať bez obmedzenia. K U kontu je zároveň moţné získať kontokorentný úver (povolené prečerpanie na účte) aţ do výšky 200 bez dokladovania príjmov. Graf 2 Percentuálne zastúpenie vekových skupín - majiteľov U konta od UniCredit Bank 50

51 Zdroj: ( ). 2.3 Prima Banka Slovensko - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet Prima banka Slovensko, a.s. začala svoju bankovú históriu na slovenskom bankovom trhu v tom istom roku ako vznikla samostatná Slovenská republika. V roku 1993 zaloţilo 193 slovenských obcí banku pod názvom Prvá komunálna banka, ktorá sa špecializovala na financovanie miest a obcí Slovenska. Po desiatich rokoch od svojho vzniku, po vstupe nového zahraničného akcionára, zmenila banka meno na Dexia banka Slovensko, a.s. Zároveň začala posilňovať svoju pozíciu aj v oblasti retailového bankovníctva - banky pre individuálnych klientov. V roku 2011 sa novým, väčšinovým vlastníkom banky stala stredoeurópska skupina Penta Investments, ktorá v súčasnosti vlastní viac ako 94 % akcií. Následne od 1. januára 2012 zmenila banka obchodný názov na Prima banka Slovensko, a.s. Dnes Prima banka ponúka komplexné sluţby obyvateľom, podnikateľom a samosprávam, ktoré zabezpečuje prostredníctvom svojej pobočkovej a bankomatovej siete. Dlhodobo vedúce postavenie v segmente samospráv plánuje Prima banka vyuţiť na ďalší rozvoj a pravidelné skvalitňovanie sluţieb pre mestá a obce na celom Slovensku. Banka sa v rámci novej stratégie čoraz viac orientuje aj na retailovú klientelu, čo sa prejavuje v zjednodušení portfólia produktov a sluţieb, ako aj v rozširovaní pobočkovej a bankomatovej siete. V súčasnosti má na Slovensku 98 pobočiek a 200 bankomatov. 51

52 Prima Banka vydáva k osobným účtom pre fyzické osoby tieto debetné platobné karty: Maestro, Mastercard Standard a MasterCard Gold. V nasledujúcej tabuľke špecifikujeme základné parametre debetných platobných kariet vydávaných v Prima Banke. Tabuľka 7 Parametre debetných platobných kariet vydávaných Prima Bankou Názov pla- Typ Denný limit Doba platnosti Ročný popla- tobnej karty v tok v Maestro Medzinárodná 1 000,00 pri vy- 3 roky 7,20 elektronická daní, kedykoľvek sa môţe zmeniť s automatickou obnovou MasterCard Medzinárodná 2 500,00 pri vy- 3 roky 18,00 Standard embosovaná daní, kedykoľvek sa môţe zmeniť s automatickou obnovou MasterCard Medzinárodná 4 000,00 pri vy- 3 roky 42,00 Gold embosovaná daní, kedykoľvek sa môţe zmeniť s automatickou obnovou Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: ( Maestro 52

53 Obrázok 12 Debetná platobná karta Maestro Zdroj:( ). Karta Maestro je elektronická medzinárodná debetná platobná karta, ktorú Prima Banka vydáva k osobnému, k beţnému účtu a k účtu Axion vedenému v banke. Je určená všetkým klientom vo veku od 15 rokov, ale ak je vydaná k účtu Axion, môţe ju získať klient uţ od 10 rokov. Karta Maestro sa môţe pouţiť na: zaplatenie za tovar a sluţby v obchodoch označených logom Maestro, výber hotovosti z bankomatov, zaplatenie v internetových obchodoch označených logom Maestro (kartou, ktorá má na zadnej strane tzv. CVC kód), overenie zostatku na účte na bankomate doma aj v zahraničí, dobitie kreditu cez bankomat na predplatených kartách mobilných operátorov, zmenenie svojho PIN na našich bankomatoch, alebo cez Internet banking, to, aby klient mal prehľad o svojich platbách prostredníctvom sluţby SMS alebo cez Internet banking a pravidelne vo výpisoch z účtu. MasterCard Standard a MasterCard Gold 53

54 Obrázok 13 Bezkontaktná debetná platobná karta MasterCard Standard Zdroj: ( ). MasterCard Standard a MasterCard Gold Prima Banka vydáva svojim klientom fyzickým osobám starším ako 15 rokov k Osobnému a k Beţnému účtu vedenému v banke. MasterCard Standard je medzinárodná embosovaná debetná platobná karta a je vybavená bezkontaktnou technológiou PayPass. MasterCard Gold je nadštandardná medzinárodná embosovaná debetná platobná karta v atraktívnom zlatom dizajne a je vybavená bezkontaktnou technológiou PayPass. MasterCard Standard a MasterCard Gold môţu klienti pouţiť na: rýchle a jednoduché platenie bez zadania PIN iba priloţením k čítačke elektronického terminálu aţ do sumy 20,00 v obchodoch označených logom PayPass alebo logom bezkontaktnej platby, bezhotovostné nakupovanie za tovar a sluţby v obchodoch označených logom MasterCard, výber hotovosti z bankomatov doma aj v zahraničí, zaplatenie v internetových obchodoch označených logom MasterCard, overenie zostatku na účte na všetkých bankomatoch, dobíjanie kreditu na predplatených kartách mobilných operátorov prostredníctvom bankomatu, zmenu svojho PIN na bankomatoch Prima Banky, alebo cez Internet banking, to, aby mali prehľad o svojich platbách prostredníctvom sluţby SMS alebo Internet banking a pravidelne vo výpisoch z účtu. Obrázok 14 Bezkontaktná debetná platobná karta MasterCard Gold 54

55 Zdroj: ( ). Výhody debetných platobných kariet v Prima Banke Tak, ako kaţdá banka aj Prima Banka vydáva debetné platobné karty k osobným a beţným účtom, a preto veľmi úzko spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Prima Banka svojim klientom navyše ponúka ešte moţnosť sporenia k beţnému účtu za veľmi výhodnej úrokovej miery, ktorá je aţ 5 % a ktorú banka garantuje po celú dobu sporenia. Najväčšou výhodou všetkých debetných platobných kariet v Prima Banke však je, ţe svojou aktivitou môţu klientovi zarobiť na poplatok za beţný účet. Za nákup kartou banka odmení svojich klientov 0,5 % odmenou, ktorú pripíše klientovi na účet. Podmienkou je, aby klien mal kladný zostatok na svojom osobnom účte. Klient tak môţe nakupovaním ušetriť určitú čiastku (viď tabuľku 8). Tabuľka 8 Odmena klientovi za platbu debetnou kartou vydanou Prima Bankou Výška mesačného nákupu de- Odmena klientovi Ročná úspora klien- betnou platobnou kartou ( v ) mesačne (v ) ta ( v ) 250,00 1,25 15,00 500,00 2,50 30,00 630,00 3,15 37,80 780,00 3,90 46,80 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 2.4 SBERBANK Slovensko a.s. - jej profil a analýza v oblasti debetných platobných kariet SBERBANK RUSKA - Sberbank Ruska je najväčšia banka v Rusku a popredná globálna finančná inštitúcia. Spravuje takmer jednu tretinu všetkých aktív ruského bankového 55

56 sektora, je kľúčovým poskytovateľom úverov pre národnú ekonomiku a drţiteľom najväčšieho objemu vkladov v Rusku. Zakladateľom a hlavným akcionárom je Centrálna banka Ruskej Federácie, ktorá vlastní 50 % celkového základného imania banky plus jeden hlasovací podiel. Banka je drţiteľom všeobecnej bankovej licencie vydanej ruskou centrálnou bankou. SBERBANK EUROPE AG - Pod značkou Sberbank nadväzujú na tradíciu Volksbank International vo východnej Európe. Banková skupina sídli vo Viedni a riadi sieť 9 univerzálnych bánk v 8 krajinách strednej a východnej Európy. Spolu s novým vlastníkom prišli na Slovensko aj nové moţnosti a príleţitosti. Značka Sberbank znamená nový začiatok. Akvízíciou Sberbank vo februári 2012 sa odštartovala dôleţitá premena. Sberbank sa stala lídrom v moderných bankových sluţbách pre klientov v celej strednej a východnej Európe. Sberbank je jednou z najziskovejších finančných inštitúcií na svete. Je vedúcim hráčom na trhu v poskytovaní inovatívnych produktov a vyuţívaní moderných technológií. V kombinácii s ústretovým a priateľským prístupom buduje mosty pre úspešný obchod s východnou Európou. Sberbank je solídny obchodný partner v regióne strednej a východnej Európy, Ruska, ako aj krajín Spoločenstva nezávislých štátov. Jej poslaním je budovať trvácne a korektné vzťahy so svojimi klientmi, vţdy s dôrazom na aktuálne potreby. Pod značkou Sberbank Europe je partnerom, ktorý sa neustále rozvíja a poskytuje zázemie pre svojich klientov. SBERBANK Slovensko, a.s. - Po akvizícii 100 % akcií Volksbank International ruskou Sberbank v roku 2012 začala VOLKSBANK Slovensko, a.s., od 15. februára 2013 fungovať pod novou značkou - Sberbank Slovensko, a.s. Hlavným akcionárom Sberbank Slovensko je rakúska spoločnosť Sberbank Europe AG. 100% akcionárom Sberbank Europe AG je Sberbank Ruska (viď obrázok 15). Stratégia banky je postavená na štyroch základných hodnotách na rešpekte a úcte, na priateľskosti, otvorenosti a neustálej snahe o dokonalosť. Silné kapitálové zázemie a kvalita produktov a sluţieb spolu s vyše 170 ročnými skúsenosťami rozsiahlej skupiny Sberbank poskytujú stabilný základ pre financovanie malých a stredných podnikov a poskytovanie komplexnej škály produktov a sluţieb retailovým klientom. Sberbank Slovensko má celkom 43 pracovísk, z toho 16 v Bratislave. Obrázok 15 Štruktúra Sberbank Ruska, Sberbank Europe AG a Sberbank Slovensko, a.s. 56

57 Zdroj: ( ). Sberbank Slovensko, a.s. vydáva svojim klientom k beţným účtom a k balíkom sluţieb tieto debetné platobné karty: Maestro, MasterCard Standard, MasterCard Gold, MasterCard Virtual, Visa Electron, Visa Classic, Visa Gold a Bratislavskú mestskú kartu. V nasledujúcej tabuľke 10 uvádzame základné parametre debetných platobných kariet vydávaných Sberbank Slovensko, a.s. Tabuľka 9 Parametre debetných platobných kariet vydávaných Sberbank Slovensko, a.s. Názov debetnej pla- Typ Denný limit Doba platnos- Ročný po- tobnej karty v ti platok v Maestro Medzinárodná neembosovaná (elektronická) Hotovostný - max ,00 Bezhotovostný - max ,00 3 roky s automatickou obnovou 8,00 MasterCard Standard Medzinárodná embosovaná Hotovostný - max ,00 Bezhotovostný - max ,00 3 roky s automatickou obnovou 22,00 57

58 MasterCard Gold Medzinárodná embosovaná Hotovostný - max ,00 Bezhotovostný - max ,00 3 roky s automatickou obnovou 45,00 MasterCard Virtual virtuálna Bezhotovostný - max ,00 1 rok s automatickou obnovou 5,00 Visa Electron Neembosovaná (elektronická) Hotovostný - max ,00 Bezhotovostný - max ,00 3 roky s automatickou obnovou 8,00 Visa Classic Medzinárodná embosovaná Hotovostný - max ,00 3 roky s automatickou 22,00 Bezhotovostný - max ,00 Visa Gold Medzinárodná embosovaná Hotovostný - max ,00 3 roky s automatickou 45,00 Bezhotovostný - max ,00 Bratislavská mestská karta Medzinárodná neembosovaná Hotovostný - max ,00 Bezhotovostný - max ,00 3 roky s automatickou 8,00 (prvý ročný poplatok 0 ) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). 58

59 Všetky debetné platobné karty vydávané Sberbank Slovensko, a.s. sú s čipovou technológiou a vydávajú sa k programom sluţieb alebo účtom vedeným v banke v a aj v cudzích menách. Pouţitie debetných platobných kariet prezentovaných v tabuľke 9 je nasledovné kdekoľvek na celom svete všade, kde je logo debetnej platobnej karty (Maestro, Mastercard a Visa), samozrejme za poplatok, na bezhotovostnú platbu za tovar a sluţby u obchodníkov na POS termináloch, na rýchle platby s bezkontaktnou technológiou PayPass, prípadne Pay Wave - priloţením k čítačke bezkontaktných kariet (do 20,00 aj bez zadávania PIN kódu) okrem debetných platobných kariet Visa Classic a Visa Gold, na bezpečnejšie platby u obchodníkov cez internet so sluţbou Bezpečná i- platba, na prístup k hotovosti 24 hodín denne prostredníctvom bankomatov, na výber hotovosti na pobočkách bánk, poštách a zmenárňach - cash advance, na dobíjanie kreditu predplatených telefónnych kariet. K debetným platobným kartám ponúka Sberbank Slovensko, a.s. nasledujúce doplnkové sluţby: zmenu PIN kódu cez bankomat, informácie o disponibilnom zostatku na účte cez bankomat, bezpečnú i-platbu, sluţbu na bezpečnejšie platby u internetových obchodníkov, informácie o karte cez Sberbank Online a Smart banking, moţnosť tlače výpisov transakcií, MasterCard lokátor, webovú a mobilnú aplikáciu na rýchle vyhľadávanie obchodov, v ktorých je moţné zaplatiť kartami s bezkontaktnou technológiou PayPass (neplatí pre debetné platobné karty VISA a MasterCard Virtual ), MasterCard/Visa ATM lokátor umoţní vyhľadávanie bankomatov na Slovensku aj v zahraničí, cestovné poistenie iba pre MasterCard Gold a Visa Gold. Pre debetnú platobnú kartu MasterCard Gold Sberbank Slovensko a.s. poskytuje ešte navyše doplnkovú sluţbu MasterCard Elite Program, čo predstavuje súbor odmien 59

60 a asistenčných sluţieb určený exkluzívne pre drţiteľov prestíţnych platobných kariet a sluţby MasterCard Global Services v prípade straty alebo krádeţe karty v zahraničí. Bratislavská mestská karta Bratislavskú mestskú kartu vydáva Sberbank Slovensko, a.s. k beţnému účtu pre klientov s trvalým pobytom v Bratislave. Je to medzinárodná debetná platobná karta Maestro, ktorá umoţňuje svojmu majiteľovi rovnaké pouţitie a doplnkové sluţby, ako Bratislavská mestská karta, ktorú vydáva UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. Obidve Bratislavské mestské karty majú aj rovnakú vizáţ. MasterCard Virtual MasterCard Virtual je virtuálna platobná karta, ktorú Sberbank Slovensko, a.s. vydáva k účtom, ale aj programom sluţieb vedeným v a aj v cudzích menách. Je moţné ju pouţiť na platby bez prítomnosti karty typu e-commerce /internet, mobil) a na písomné a telefonické objednávky (mail order/phone order). Výhodami virtuálnej debetnej platobnej karty sú platobný nástroj umoţňujúci jeho drţiteľovi nakupovať v prostredí in- ternetu bez pouţitia údajov z tradičnej plastovej platobnej karty, všetky transakcie sú overované online, prípadnému zneuţitiu je moţné zabrániť okamţitým zablokovaním karty, pohodlná a jednoduchá realizácia platieb v prostredí internetu, lepšia kontrola transakcií typu e-commerce, nízky poplatok za vydanie karty. Bezpečnosť a inovácie debetných platobných kariet v Sberbank Slovensko, a.s. Sberbank Slovensko ponúka jedinečnú sluţbu - Bezpečnú i-platbu. Umoţní klientovi nakupovať debetnou platobnou kartou MasterCard alebo Maestro na internete bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým, vďaka technológii MasterCard SecureCode. Táto sluţba tak zvyšuje bezpečnosť platieb v prostredí internetu a chráni klientovu kartu pred jej neautorizovaným po- 60

61 uţitím pri online nakupovaní u všetkých obchodníkov, ktorí majú na stránke logo MasterCard SecureCode. Predmetná sluţba funguje tak, ţe ak je niekto drţiteľom debetnej karty s logom MasterCard alebo Maestro od Sberbank Slovensko, môţe si sluţbu Bezpečná i-platba aktivovať bezplatne. Pri aktivovaní sluţby banka zašle klientovi cez SMS správu jeho aktivačný kód. Ten klient pouţije len raz - pri prvej platbe kartou na internete. Vtedy si klient zvolí svoje jedinečné heslo, takzvaný SecureCode, ktoré bude poznať len on. Toto heslo potom pouţije pri kaţdej ďalšej platbe kartou na internete u obchodníkov, ktorí vyuţívajú MasterCard Secure- Code. V spolupráci so softvérovou spoločnosťou ESET Sberbank Slovensko prináša novú sluţbu na zvýšenie bezpečnosti online platenia webovú aplikáciu, ktorá vyčistí počítač od vírusov. Je to bezplatná aplikácia ESET Online scanner v špeciálnej edícii priamo na internetovej stránke banky v sekcii online bankingu. Banka ju umoţňuje vyuţiť pre svojich klientov zdarma ako jediná banková inštitúcia na Slovensku. Hlavnou úlohou skenera je preskúmať počítač a odstrániť všetky druhy digitálnych hrozieb voľne sa šíriace, ako aj doteraz neznáme formy vírusov, červov, trójanov, spyware a iných internetových hrozieb. Kaţdý klient si teda môţe ešte pred finančnou transakciou skontrolovať svoj systém, ak si chce byť istý jeho zabezpečením. Skener môţe slúţiť ako dobrá jednorazová kontrola po tom, čo sa počítač pouţil v rizikovom prostredí. Tak, ako je pre bezpečnosť financií dôleţitý čistý počítač, je zároveň dôleţitá aj klientova obozretnosť. Silné zabezpečenie neochráni klienta pred tým, aby dobrovoľne poslal peniaze podvodníkovi, ktorému naletí. Zlodeji a podvodníci uţ neoperujú len na ulici, ale aj za počítačom. O peniaze preto človek môţe prísť aj virtuálne. Z tohto dôvodu sa oplatí byť ostraţitým a spozornieť nielen pri vyskočení okienka bezpečnostného softvéru, ale aj pri prijatí podozrivého u pýtajúceho si číslo karty alebo rôzne prístupové údaje. Uţívateľ si môţe pri spustení skenera vybrať z dvoch stupňov kontroly. Môţe si zvoliť Rýchlu kontrolu, ktorá preverí vybrané adresáre pribliţne za minútu, alebo Detailnú kontrolu celého počítača, či zvolených adresárov, ktorá môţe trvať aj 20 minút podľa veľkosti pamäte. Skener však nenahrádza plnohodnotné antivírusové riešenie, keďţe nepôsobí dlhodobo, ale iba jednorazovo. Zvyky majiteľov debetných platobných kariet v Sberbank Slovensko, a.s. Sberbank Slovensko chcela poukázať na najväčšie bezpečnstné diery vo zvykoch svojich klientov. Preto v roku 2014 uskutočnila online kvíz o vedomostiach o bezpečnej správe 61

62 peňazí Test e-sebaobrany. Zo všetkých respondentov, ktorých bolo 1 176, samozrajme Sberbank Slovensko vyţrebovala troch víťazov zaujímavých cien. Výsledky Testu e- Sebaobrany sú alarmujúce, preto ich banka uverejnila na svojej internetovej stránke aj s radami, ako sa im vyhnúť: 82 % respondentov nevie zvoliť najbezpečnejšie heslo z ponúkaných moţností. Pozor: najkomplikovanejšie heslo, ktoré si nevie klient zapamätať, nie je bezpečné. 53 % respondentov povaţuje sťahovanú mobilnú aplikáciu za bezpečnú, ak je z oficiálneho obchodu. Pozor: dôleţitejšie je najprv prečítať si, aké oprávnenia aplikácia v mobile poţaduje. 32 % respondentov nevie, čo je skimming. Pozor: praktiky podvodníkov sú stále sofistikovanejšie. 28 % ľudí poţičiava platobnú kartu blízkym či známym. Pozor: Kartu je nutné si stráţiť viac ako hotovosť a nespúšťať ju z očí. 22 % respondentov pouţíva jedno heslo pre viacero sluţieb, respektíve pouţíva do online bankingu to isté heslo, ktoré mu na začiatku dala banka. Pozor: existujú softvéry na prelomenie jednoduchých hesiel. Najlepšie dopadli nasledujúce otázky: 98 % respondentov vie, čo je to bezkontaktná platobná karta, 98 % respondentov vie, čo robiť, ak dostanú podozrivý , 97 % ľudí vie, ţe banky neţiadajú od klientov dôverné informácie cez . Sberbank Slovensko, a.s. analyzovala aj zvyky svojich klientov z hľadiska výberov z bankomatov. Na vzorke 900 tisíc výberov zistila, ţe najrušnejšia hodina dňa pre výbery je od do Vtedy sa realizuje aţ 10 % všetkých výberov daného dňa. Hneď za touto hodinou skončili na druhom a treťom mieste, zhodne s podielom 9 % všetkých výberov, hodiny pred obedom a po ňom. Hoci by človek intuitívne predpokladal, ţe najčastejšie sa v bankomate zastavíme pred prácou alebo po nej, štatistika ukázala, ţe sme najaktívnejší cez obedňajšiu prestávku. Od hodiny do hodiny sa uskutoční aţ 28 % všetkých denných výberov (viď graf 3). Na jeden výber z bankomatu si v priemere vezmú klienti 149,00. Je to 5-násobne vyššia suma, neţ jedna platba platobnou debetnou kartou. 62

63 Graf 3 Podiel počtu výberov z bankomatov počas dňa a priemerná výška vyberanej sumy Zdroj: ( 2.5 Zhrnutie druhej kapitoly K bolo na Slovensku v obehu kusov platobných kariet spolu bez rozlíšenia podľa druhu. Z toho aţ 85 % -né zastúpenie majú debetné platobné karty. Banky poskytujú široké portfólio debetných platobných kariet, ktoré sú vydávané nielen k beţným účtom, ale aj k balíkom sluţieb. Banky k debetným platobným kartám ponúkajú stále viac doplnkových sluţieb, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú ich drţiteľov k výberu konkrétnej debetnej platobnej karty. Keďţe drţitelia debetných kariet sú neradi obmedzovaní limitmi zo strany bánk, tieto sa snaţia výjsť im v ústrety a veľa sluţieb v rámci pouţívania debetných platobných kariet nelimitovať. Je tomu tak napríklad pri debetnej platobnej karte Debit MasterCard vydávanej UniCredit Bank, kde drţitelia nie sú limitovaní na výber hotovosti z bankomatu len bankomatmi svojej banky. Sberbank všetky debetné platobné karty vydáva tak, ţe sú bezkontakné. 63

64 3 KOMPARÁCIA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET VO VYBRANÝCH BANKÁCH, A ZHODNOTENIE VYUŢÍVANIA DEBETNÝCH PLATOBNÝCH KARIET KLIENTMI BÁNK V PODMIENKACH SR Predmetom prvej časti tretej kapitoly je komparácia debetných platobných kariet analyzovaných v druhej časti diplomovej práce vo vybraných bankách SR a jej vyhodnotenie. Druhá časť tretej kapitoly je zameraná na vyhodnotenie dotazníkového prieskumu o vyuţívaní debetných platobných kariet klientmi bánk v podmienkach SR. Informácie pre spracovanie tretej časti čerpáme z analýzy uskutočnenej v druhej často tejto práce. 3.1 Komparácie debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR V tabuľke 11 prezentujeme výsledky z analýzy debetných platobných kariet uskutočnenej v druhej časti práce. Sú v nej spracované údaje o debetných platobných kartách, ktoré sú najviac ponúkané a vydávané k beţným účtom klientom UnicreditBank, Prima banky a Sberbank Slovensko. 64

65 Tabuľka 10 Komparácia debetných platobných kariet vo vybraných bankách SR Debit Master Card Maestro - medzinárodná embosovaná - vydávaná k osobnému účtu v UniCredit Bank vedený v alebo cudzej mene - vydávaná k účtu Konto Premium, Detské konto a U Konto,ktoré je bez mesačného poplatku v prípade splnenia podmienky bezhotovostného kreditného obratu v minimálnej výške 400,00 na účte klienta v za mesiac, splnenie tejto podmienky sa netýka klientov vo veku rokov - najnovší marketingový argument uvedenej banky, ktorá ho garantuje svojim klientom aţ na dobu 10 rokov - moţnosť vyuţitia doplnkových sluţieb (cestovné poistenie, platobná karta k viacerým účtom, moţnosť zmeny PIN cez bankomat..) - ročný poplatok 8,00 - pouţitie na výber z bankomatu kdekoľvek vo svete na akomkoľvek bankomate, bez poplatku -medzinárodná elektronická - vydáva sa k osobnému, k beţnému účtu a k účtu Axion vedenému v banke - zaplatenie za tovar a sluţby v obchodoch označených logom Maestro - výber hotovosti z bankomatov - zaplatenie v internetových obchodoch označených logom Maestro (kartou, ktorá má na zadnej strane tzv. CVC kód) - overenie zostatku na účte na bankomate doma aj v zahraničí - dobitie kreditu cez bankomat na predplatených kartách mobilných operátorov - zmenenie svojho PIN na bankomatoch danej banky, alebo cez Internet banking - to, aby klient mal prehľad o svojich platbách prostredníctvom sluţby SMS alebo cez Internet banking a pravidelne vo výpisoch z účtu - ročný poplatok 7,20 65

66 Maestro - medzinárodná neembosovaná (elektronická) - je s čipovou technológiou, vydáva sa k programom sluţieb, alebo účtom vedeným v banke v aj v cudzej mene - ročný poplatok 8,00 - pouţitie kdekoľvek na celom svete všade kde je logo debetnej platobnej karty (Maestro, MasterCard a Visa), samozrejme za poplatok - pouţitie na rýchle platby s bezkontaktnou technológiou PayPass, prípadne Pay Wave - priloţením k čítačke bezkontaktných kariet (do 20,00 aj bez zadávania PIN kódu), okrem debetných platobných kariet Visa Classic a Visa Gold - pouţitie na bezpečnejšie platby u obchodníkov cez internet so sluţbou Bezpečná i-platba - moţnosť vyuţitia doplnkových sluţieb (zmena PIN kódu cez bankomat, sluţba na bezpečnejšie platby u internetových dobchodníkov, MasterCard lokátor, MasterCard /Visa ATM lokátor..) Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov spracovaných v druhej časti práce. Bolo by dosť subjektívne hodnotenie, keby sme označili niektorú debetnú platobnú kartu ako najvýhodnejšiu. Klienti bánk sú v súčasnosti veľmi náročný, a majú moţnosť vybrať si z rozsiahlej ponuky, ktorú im banky ponúkajú. Na medzibankovom trhu je veľká konkurencia, preto banky ponúkajú pre svojich klientov rôzne výhody, benefity a vedľajšie produkty a sluţby. Debetné platobné karty sú na medzibankovom trhu najpouţívanejšie platobné karty. Ich majitelia prostredníctvom nich disponujú so svojimi vlastnými peniazmi, ktoré majú na beţnom účte, preto sa zaujímajú aj o bezpečnosť debetných platobných kariet. Ak by sme mali hodnotiť ponuku debetných platobných kariet v nami spracovaných bankách z pohľadu klienta, ktorý chce ušetriť, tak by sme odporúčali debetnú platobnú kartu Debit Master Card. Jej benefitom je, ţe banka ju ponúka k U kontu, ktoré po splnení podmienky bezhotovostnej prijatej platby v hodnote 400,00 mesačne poskytuje zdarma. V druhej časti práce sme vypracovali, koľko by klient banky ušetril v porovnaní s inými bankami. Najvýhodnejší je aj jej benefit na medzibankovom trhu výber z bankomatu akejkoľvek banky a kdekoľvek na svete, čím stráca opodstatnenie evidovať beţný účet v inej mene. Po osobnej konzultácii s klientmi a drţiteľmi tejto karty, ale môţeme skonštatovať, ţe UniCredit Bank ešte nemá doriešené niektoré problémové situácie v spolupráci s inými bankami. Konkrétne pri zhltnutí tejto debetnej platobnej karty bankomatom inej banky. Pretoţe v tomto prípade si to 66

67 kaţdá banka rieši podľa svojich interných noriem, ktoré ešte nemajú vzájomne zosúladené, pretoţe je to nový produkt. Z pohľadu poplatkov za debetnú platobnú kartu je najvýhodnejšia debetná platobná karta Maestro od Prima banky. Banka ako benefit pre svojich klientov ponúka moţnosť sporenia s výhodným aţ 5 % úročením. Za kaţdú platbu debetnou platobnou kartou Prima banka vracia na účet klienta 0,05 % ako odmenu, čo môţe pri mesačnej platbe kartou v hodnote 630,00 urobiť aţ 3,15 mesačne, čo vráti klientovi mesačný poplatok za vedenie účtu, ak má splnenú podmienku kreditu v hodnote ,00 v Prima banke. Sberbank Slovensko a.s. má k dispozícii pre svojich klientov najširšiu ponuku debetných platobných kariet a kaţdá je bezkontaktná na rozdiel od ponuky predchádzajúcich dvoch bánk. Sberbank Slovensko a.s. sa pri benefitoch pre svojich klientov k debetným platobným kartám zamerala predovšetkým na bezpečnosť. Svojim klientom poskytuje zdarma sluţby Bezpečná i-platba a vyuţitie bezplatnej aplikácie ESET Online scanner, čo zabezpečí pre drţiteľov debetných platobných kariet bezpečnú manipuláciu s nimi cez internet. 3.2 Zhodnotenie vyuţívania debetných platobných kariet klientmi bánk v podmienkach SR Na zhodnotenie vyuţívania debetných platobných kariet klientmi bánk v podmienkach SR sme sa rozhodli realizovať dotazníkový prieskum. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť mieru a účel vyuţívania debetných platobných kariet klientmi bánk v SR. Dotazníkový prieskum sme uskutočnili pomocou internetového nástroja spoločnosti Google, Google forms. Dotazník pozostával celkovo zo 14 otázok, na ktoré respondenti odpovedali (viď Príloha 1) a vyplnilo ho celkovo 157 respondentov. Dotazník respondenti vypisovali pomocou svojho e- maila, a sociálnej siete, kde iba klikli na internetový odkaz a dotazník vyplnili elektronicky. Prvé otázky boli demografické, aby sme mali prehľad o respondentoch nášho dotazníka. Prvá otázka sa týkala pohlavia respondentov (viď graf 4). Graf 4 Pohlavie respondentov dotazníka 67

68 Aké je vaše pohlavie? Muţ 30% Ţena 70% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Z celkového počtu 157 respondentov bolo 70 % ţien, čo predstavuje 110 respondentov a 30 % bolo muţov, čo predstavuje 47 respondentov. Vek respondentov sme v otázkach kategorizovali do štyroch skupín. V grafe 5 môţeme vidieť, ţe vekové zastúpenie našich respondentov je celkom vyrovnané. Najväčšie zastúpenie je vo vekovej kategórii od 41 do 50 rokov, čo predstavuje 43 respondentov. Len o jedného respondenta menej má zastúpená kategória od 18 do 30 rokov. Veková kategória od 31 do 40 rokov predstavuje 35 respondentov a kategória 51 a viac rokov predstavuje 37 respondentov. Na záver môţeme konštatovať, ţe v dotazníkovom prieskume máme celkovo vyrovnané zastúpenie zo všetkých vekových kategórií. Graf 5 Vekové zastúpenie respondentov dotazníkového prieskumu 68

69 50 Aký je váš vek? a viac Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Dosiahnuté vzdelanie respondentov sme kategorizovali do piatich skupín (viď graf 6). Najvyššie zastúpenie je v druhej kategórii, kde sú respondenti s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním s maturitou. Je ich 67, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení aţ 43 %. Len o 7 % menej je zastúpená kategória respondentov s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, je ich celkovo 57, čo vyjadruje 36 % z celkového počtu zúčastnených respondentov. Najniţšie zastúpenie je v kategórii respondentov s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa, čo predstavuje 3 respondentov. 69

70 Graf 6 Dosiahnuté vzdelanie respondentov Aké je vaše ukončené vzdelanie? Stredoškolské bez maturity Stredoškolské s maturitou Vysokoškolské 1. stupňa Vysokoškolské 2. stupňa Vysokoškolské 3. Stupňa Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V ďalších otázkach sme sa zamerali na platobné karty a ich vyuţívanie v podmienkach SR. Prvé dve otázky sú zamerané všeobecne na platobné karty a v ďalších sme sa sústredili len na debetné platobné karty. Z grafu 7 môţeme vidieť, či respondenti nášho dotazníka vlastnia platobnú kartu. Z celkového počtu 157 respondentov iba 6 uviedlo, ţe nie je vlastníkom platobnej karty. Zvyšných 151 respondentov platobnú kartu vlastní a aj pouţíva. Predstavuje to aţ 96 percentuálne zastúpenie zo všetkých respondentov. Ak by sme sa spätne pozreli na graf 5, kde máme vekové zastúpenie respondentov dotazníka, z prieskumu nám vyplýva, ţe platobné karty sú pouţívaným nástrojom platobného styku u všetkých vekových kategórií. 70

71 Graf 7 Drţitelia platobnej karty Ste drţiteľom platobnej karty? 4% % Nie Áno Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V ďalšej otázke sme sa pýtali respondentov, či vedia, akú platobnú kartu pouţívajú (viď graf 8). Ak ich majú viac, alebo majú kreditnú aj debetnú platobnú kartu mali uviesť, ktorú preferujú na kaţdodenné pouţívanie. Aţ 107 respondentov uviedlo, ţe pouţíva debetnú platobnú kartu, čo predstavuje 71 percentuálne zastúpenie zo všetkých drţiteľov platobných kariet zúčastnených na dotazníku. 44 respondentov uviedlo, ţe preferuje kreditnú platobnú kartu, čo predstavuje 29 percentuálne zastúpenie zo všetkých drţiteľov platobných kariet zúčastnených na dotazníku. Z uvedeného nám vyplýva, ţe pouţívanejšou platobnou kartou je debetná platobná karta. Graf 8 Vyuţívanie platobnej karty podľa druhu Akú platobnú kartu pouţívate? Kreditnú 29% 44 Debetnú 71% 107 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V ďalšej otázke sme chceli zistiť, aký druh platobnej karty jej drţitelia najčastejšie vlastnia. Z grafu 9 nám vyplýva, ţe najčastejšie respondenti vlastnia štandardnú debetnú platobnú kartu, čo je aţ 103 respondentov a predstavuje to aţ 96 percentuálne zastúpenie. Striebornú debetnú platobnú kartu vlastnia iba dvaja respondenti, čo predstavuje len dvojpercentné zastúpenie zo všetkých respondentov. Inú debetnú platobnú kartu, do ktorej sme zaradili naj- 71

72 mä prestíţnu zlatú platobnú kartu vlastnia iba dvaja respondenti, čo predstavuje necelé 2 % zo zúčastnených respondentov. Z prieskumu vyplýva, ţe najpouţívanejšou debetnou platobnou kartou medzi respondentmi je štandardná debetná platobná karta. Graf 9 Najviac vyuţívaný typ debetnej platobnej karty Ak máte debetnú platobnú, aký druh debetnej platobnej karty vlastníte? 22 Striebornú Štandartnú Inú 103 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V nasledujúcej otázke sme sa zamerali na transakcie, aké vykonávajú respondenti so svojou debetnou platobnou kartou. V dotazníku sme zapracovali najpouţívanejšie transakcie, ktoré sme kategorizovali do šiestich skupín. Z uvedených odpovedí sa najpouţívanejšou transakciou uskutočnenou debetnou platobnou kartou stala bezhotovostná platba za tovar, alebo sluţbu u obchodníkov. Aţ 76 respondentov pouţíva svoju debetnú platobnú kartu prevaţne na bezhotovostné platby u obchodníkov (viď graf 10). 37 respondentov pouţíva svoju kartu najmä na výber hotovosti z bankomatu. Ďalšie moţnosti vyuţitia debetných platobných kariet, ako je objednávka a platba za tovar cez internet, dobíjanie kreditu na mobilnom telefóne, prístup k disponibilnému zostatku na beţnom účte a ostatné transakcie respondenti vyuţívajú veľmi málo. Respondenti mohli uviesť v dotazníku viac transakcií, nie len jednu, ktorú najčastejšie vyuţívajú. Z dotazníka nám vyplýva, ţe najpouţívanejšie transakcie uskutočňované debetnými platobnými kartami sú bezhotovostné platby za tovar a sluţby u obchodníkov a výber hotovosti z bankomatov. 72

73 Graf 10 Najviac vyuţívané transakcie debetnou platobnou kartou Aké transakcie najčastejšie robíte Vašou debetnou platobnou kartou? Výber hotovosti z bankomatu 9 5 Objednávka a platba za tovar cez internet Dobíjanie kreditu na mobilnom telefóne 2 2 Bezhotovostná Prístup k platba za tovar, disponibilnému sluţbu u zostatku na obchodnikov beţnom účte Iné Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Graf 11 nám uvádza vedomosť respondentov o maximálnom dennom limite pri pouţívaní debetnej platobnej karty. Zo 107 respondentov drţiteľov debetnej platobnej karty aţ 91 vie, aký denný limit má pri jej pouţívaní, čo predstavuje aţ 85 %. Iba 16 respondentov nemá vedomosť o svojom dennom limite pri pouţívaní debetnej platobnej karty, čo predstavuje len 15 precentuálne zastúpenie. Graf 11 Vedomosť o maximálnom dennom limite pri pouţívaní debetnej platobnej karty Viete, aký máte denný limit pri pouţití debetnej platobnej karty? Nie 15% Áno 85% Áno Nie 1 91 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. 73

74 V nasledujúcej otázke sme zisťovali, aký majú respondenti denný limit pri pouţití debetnej platobnej karty, aby nám uviedli jeho presný rozsah. V otázke sme limity kategorizovali do piatich skupín (viď graf 12). 71 respondentov, drţiteľov debetnej platobnej karty, vie o výške denného limitu na svojej debetnej platobnej karte. Má ho v rozpätí od 20, ,00. Predstavuje to aţ 78 percentuálne zastúpenie z respondentov, ktorí v predchádzajúcej otázke odpovedali kladne. 13 respondentov má na svojej debetnej platobnej karte denný limit pouţitia od 1 001, ,00, čo predstavuje len 14 percentuálne zastúpenie z respondentov. Rozpätie denného limitu pouţitia prostriedkov debetnou platobnou kartou od 2 000, ,00 a viac predstavuje iba zvyšné 8 percentné zastúpenie respondentov majúcich vedomosť o svojom dennom limite na debetnej platobnej karte. Z dotazníka vyplýva, ţe najpouţívanejší denný limit respondentov dotazníka je rozpätie od 20,00 do 1 000,00. Graf 12 Kategorizácia respondentov podľa výšky denného maximálneho limitu Ak ste na predchádzajúcu otázku odpovedali áno, uveďte aký je Váš 1 2 Od /deň a viac /deň denný maximálny limit 71 Od /deň 13 4 Od /deň Od /deň Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V ďalšej otázke nás zaujímalo, či s pouţitím debetnej platobnej karty súvisia nejaké poplatky, ako je poplatok za vydanie platobnej karty, alebo poplatok za nejakú transakciu. Väčšie benefity pri týchto poplatkoch banky poskytujú študentom a drţiteľom prestíţnych platobných kariet. Z grafu 13 vyplýva dosť rovnomerné rozloţenie platenia poplatkov respondentmi. Pri nami skúmanej vzorke 62 % respondentov s pouţitím debetnej platobnej karty nemá poplatky a 38 % respondentov musí znášať s poţívaním svojej debetnej platobnej karty 74

75 aj poplatky. Vplýva na to veľa faktorov, ako je vek respondentov, ich kredit u danej banky, druh debetnej platobnej karty a iné faktory. Respondenti najčastejšie uvádzali poplatky účtované bankou za vydanie platobnej karty, za pouţitie bankomatu inej banky, úroky účtované bankou pri vyuţití prečerpania prostriedkov na účte a iné. Graf 13 Percentuálne vyjadrenie respondentov z hľadiska poplatkov súvisiacich s pouţitím debetnej platobnej karty Súvisia s pouţitím Vašej debetnej platobnej karty nejaké poplatky? Nie 62% Áno 38% Áno Nie Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. Ďalšia otázka nadväzuje na predchádzajúcu, pretoţe ak si banka účtuje za pouţívanie debetnej platobnej karty nejaké poplatky, zaujímalo nás, aké benefity za jej pouţívanie banka svojim klientom poskytuje, aby niečím vyváţila účtované poplatky. Najčastejšie uvádzané benefity sú percentuálne odmeny za platbu u obchodníkov. Z grafu 14 môţeme vidieť dosť vyrovnaný pomer odpovedí. 42 % respondentov v súvislosti s pouţívaním debetnej platobnej karty vyuţíva aj nejaké benefity. 58 % respondentov v súvislosti s pouţitím svojej debetnej platobnej karty benefity nemá. 75

76 Graf 14 Percentuálne vyjadrenie respondentov z hľadiska doplnkových sluţieb súvisiacich s pouţívaním debetnej platobnej karty Máte nejaké benefity a doplnkové sluţby, za pouţívanie debetnej platobnej karty? Nie 58% Áno 42% Áno Nie Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu. V poslednej otázke sa mali respondenti vyjadriť, či si vedia predstaviť svoj ţivot bez debetnej platobnej karty a svoju odpoveď mali zdôvodniť. Väčšina respondentov odpovedala, ţe si uţ nevedia v dnešnej dobe predstaviť svoju existenciu bez platobnej karty. Jej pouţívanie im veľmi uľahčuje beţný ţivot. Šetrí im čas, lebo môţu nakupovať priamo z bytu, nemusia chodiť do banky, nemusia sledovať svoju hotovosť, nemusia nosiť pri sebe hotovosť, pri cestách do zahraničia im odpadá veľa povinností, platby môţu realizovať cez internetbanking a šetrí aj peniaze, ktoré by vynaloţili za rôzne poplatky. Samozrejme, ţe s tým súvisí aj dodrţiavanie bezpečnostných pravidiel, aby si respondenti svoje peniaze na účte ochránili. Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu zameraného na vyuţívanie debetných platobných kariet klientmi bánk v SR Dotazníkový prieskum sme realizovali na vzorke fyzických osôb, ktoré spadajú pod kategóriu retailových beţných klientov bánk, konkrétne na vzorke 157 respondentov. Snaţili sme sa do nich zahrnúť najrozmanitejšiu vzorku respondentov, pozostávajúcu z rôznych vekových kategórií a rôznych vzdelanostných kategórií. Zo vzorky 157 respondentov aţ 151 je drţiteľom platobnej karty a iba 6 nie je drţiteľom platobnej karty. Zo 151 drţiteľov platobnej karty aţ 107 respondentov vlastní debetnú platobnú kartu, čo predstavuje aţ 71 %. Najviac vyuţívaným druhom debetnej platobnej karty na vzorke skúmaných respondentov je štandard- 76

77 ná debetná karta, ktorú banky poskytujú svojim retailovým klientom. Klienti bánk sú dostatočne informovaní o moţnostiach svojej debetnej platobnej karty a o jej limitoch. Aţ 85 % klientov presne vie svoj denný limit, ktorý môţe vyuţiť pri transakciách debetnou platobnou kartou. Z našej vzorky respondentov aţ 71 má k dispozícii denný limit na uskutočnenie transakcií od 20,00 do 1.000,00. Respondenti debetné platobné karty najčastejšie vyuţívajú na bezhotovostnú platbu za tovar a sluţbu u obchodníkov, a na výber hotovosti z bankomatu. Súvisí to s dostatočnou informovanosťou respondentov, ktorí sledujú poplatky účtované bankami za pouţívanie debetnej platobnej karty, ale aj poskytované benefity bankami za ich vyuţívanie. Väčšina respondentov si svoj ţivot bez platobnej karty nevie predstaviť, napriek tomu, ţe si na ňu musia dávať väčší pozor, ako na svoju peňaţenku. 3.3 Trendy v oblasti platobných kariet Projekt SEPA Základným cieľom SEPA je odstránenie existujúcich rozdielov pri realizácii domácich platieb, v rámci Slovenskej republiky a cezhraničných platieb. Pre splnenie tohto základného cieľa boli zadefinované rovnaké štandardy, postupy a pravidlá na realizáciu bezhotovostných platieb, ktorých implementáciou bola vytvorená ţelaná Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area - SEPA). Vplyvom implementácie SEPA nebude potrebné otváranie platobných účtov v rôznych krajinách. Keďţe SEPA priniesla harmonizované pravidlá a štandardy postačuje jeden účet na realizáciu platieb v rámci celého SEPA priestoru. Projekt SEPA, stanovuje spoločné pravidlá, spoločné postupy a spoločné štandardy pre dva platobné nástroje - úhrady a inkasá a zároveň definuje spoločný rámec pre platobné karty. Pod stanoveným spoločným rámcom je potrebné chápať konkrétne spoločné poţiadavky na karty, platobné terminály a bankomaty. V oblasti platobných kariet teda spočiatku ide najmä o vybavenie platobných kariet, POS terminálov a bankomatov EMV čipovou technológiou, ktorá prináša skvalitnenie sluţieb z hľadiska vyššej bezpečnosti. Základnou poţiadavkou spoločného rámca je, aby boli platobné karty všeobecne akceptované a pouţiteľné za rovnakých podmienok vo všetkých krajinách SEPA. Významným spôsobom sa zmenila realizácia spôsobu platieb prostredníctvom bankových kariet v súlade s poţiadavkami SEPA. Zmeny vyplývajúce z komplexného súboru zásad sa významným spôsobom vzťahujú na vydavateľov, príjemcov, poskytovateľov kartových systémov alebo operátorov. Z tejto poţiadavky vyplýva, ţe spracovatelia kartových 77

78 platieb z rôznych krajín si budú môcť plne konkurovať a vytvárať pre spotrebiteľov lepšie a výhodnejšie podmienky pouţívania. Od sú na Slovensku domáce úhrady a inkasá nahradené SEPA (Single Euro Payments Area) platbami. SEPA tak vytvorila spoločný priestor 32 európskych krajín, v ktorých môţu spotrebitelia a podniky zasielať a prijímať platby v eurách za rovnakých podmienok ako domáce platby. Nové pravidlá vytvorili predpoklady pre integrovaný európsky trh bankových prevodov a inkasných platieb bez toho, aby sa rozlišovalo, či ide o vnútroštátne alebo cezhraničné transakcie. Jednotná oblasť platieb v eurách prinesie pouţívateľom mnoţstvo výhod. Všetky SEPA platby môţeme vykonávať z jedného účtu do celej oblasti SEPA rovnako jednoducho ako domáce platby a SEPA prispeje aj k tomu, ţe klienti bánk častejšie vyuţívajú bezhotovostné platobné nástroje na čo im vo veľkej miere slúţia najmä platobné karty (spracované podľa ). Najnovšie trendy v platobných kartách Slovenské banky tak ako v minulosti aj dnes neustále prinášajú na trh tie najnovšie technológie s cieľom vytvoriť produkty a sluţby, ktoré sú nielen bezpečné, ale najmä zjednodušujú ţivot klientom. Stalo sa pravidlom, ţe bankoví klienti na Slovensku majú moţnosť vyuţívať najnovšie technologické novinky v krátkom čase od ich uvedenia. Vplyvom vysokej konkurencie v bankovom sektore banky klientom novinky prinášajú v priemere kaţdé dva roky. Prvá medzinárodná transakcia kartou s čipom na svete prebehla 10. júna 1999 v Bratislave. Realizoval ju majiteľ karty vydanej v Británii. Čipové bankové karty začali v roku 1997 ako prvé testovať britské banky. Druhou krajinou na svete, ktorá prešla od magnetickej technológie k bezpečnejšiemu čipu, sa v roku 1999 stalo Slovensko. V súčasnosti uţ kaţdá platobná karta vydaná bankou na Slovensku má bezpečnejšiu čipovú technológiu. 78

79 Obrázok 16 Prvýkrát vo svete, prvýkrát na Slovensku Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ( ). V kartovom biznise sa posledné roky presadzuje zbavovanie sa prvkov. Najprv začali miznúť magnetické pásky, postupne ich nahradili čipy. Potom sa stratila potreba vkladať kartu do terminálu a začalo sa platiť bezdotykovo. Najnovšie je tu moţnosť zbaviť sa karty úplne. Nahradiť by ju mohol mobil. Kartová spoločnosť MasterCard zistila, ţe ľudia sa takmer vţdy vrátia po zabudnutý mobil, po peňaţenku len v polovici prípadov. A stratu mobilu nahlasujú v priemere do šiestich hodín, pri karte to trvá viac ako deň. Nová technológia má byť predovšetkým bezpečnejšia dáta sú šifrované podobne ako pri čipe. Na to, aby sa výraznejšie rozšírila, ju musia prijať nielen obchodníci, ale aj klienti. A práve na klientskej strane je najväčší problém smartfóny s NFC (near field communication) technológiou nie sú zatiaľ na Slovensku veľmi rozšírené. Niektorí klienti nechcú prijať ani dotykové mobily. Slovak Telekom má v pláne predstaviť oveľa dostupnejšie NFC telefóny. No okrem samotného operátora je na sfunkčnenie platobnej moţnosti ešte potrebná podpora banky klienta. Momentálne si preto k sebe hľadajú cestu banky a operátori, teda segmenty, ktoré v minulosti nepotrebovali veľmi komu- 79

80 nikovať o spoločných projektoch. Pôvodná predstava operátorov v Európe, ţe by sa mohli podieľať na výnosoch z platieb, je podľa bánk nereálna. Platba prebieha mimo dosahu operátora, NFC technológia je oddelená od beţných telefonických funkcií. Operátori však majú moţnosť stať sa poskytovateľmi platieb, podobnými ako napríklad PayPal. Takţe rozbeh mobilných platieb podporujú. Populárny iphone NFC nepodporuje, firmy preto prišli s alternatívnym riešením osobitným NFC modulom a obalom, ktorý slúţi ako vysielacia anténa. Na Slovensku toto riešenie pod názvom icarte ponúka zatiaľ len Tatra banka v spolupráci s Visou. V module je zabudovaná plnohodnotná karta, cez aplikáciu si klient môţe dokonca pozrieť jej číslo a bezpečnostné kódy a vyuţívať ju aj na platby cez internet. Ide však skôr o prestíţnu záleţitosť modul stojí 50 a okrem kartovej funkcionality ponúka len mierne zlepšenia, napríklad moţnosť sledovať výdavky platené mobilom. Akceptovať platbu dokáţe väčšina terminálov vybavených bezkontaktnou technológiou.v Česku došli operátori ešte ďalej. Všetci traja vytvorili spoločnú mobilnú platformu spolu so štyrmi veľkými bankami. Za spojením stojí bývalý šéf Poštovej banky Tomáš Salomon, ktorý na projekte pracoval päť rokov. Vyše roka a pol sa pritom len stretával s potenciálnymi účastníkmi a vysvetľoval im výhody vytvorenia spoločného štandardu pre mobilné platby. Ţiadna podobná spolupráca v Európe nejestvuje. Projekt Mobito spustil od júla 2012 a na platenie nepotrebuje ani NFC a dokonca ani smartfón. Stačí akýkoľvek telefón schopný prijímať a posielať SMS, takţe nie je potrebný ani mobilný internet. Ten pre beţného pouţívateľa znamená ďalšie obmedzenie, pretoţe ho opäť vyuţívajú len majitelia smartfónov. Nechcú nahradiť karty, ale dať ďalšiu moţnosť platenia, akýsi bankomat v mobile. Napríklad pri platení dobierok, tie si vyberajú tri štvrtiny ľudí nakupujúcich cez internet. Doručovateľovi tak môţu zaplatiť mobilom, nemusia mať pri sebe hotovosť. Na Slovensku operátori hľadajú cesty, ako sa zapojiť do platobných schém, spoločná firma však zrejme nebude jednou z nich. Pripúšťajú, ţe cítia tlak regulátora, ktorý akúkoľvek snahu o spoločné rokovania konkurencie povaţuje za pokus o kartelovú dohodu. A tak sa pre istotu nestretávajú. Ich priestor stále je v poskytovaní telekomunikačných sluţieb, hlavne dátových, ktoré nové technológie často vyţadujú. Na internetovú konektivitu sa napríklad spolieha systém Master- Card Mobile, ktorý kartová spoločnosť uţ prevádzkuje v Česku. Umoţňuje fyzickú kartu preskenovať do telefónu a platiť s ňou u obchodníkov. Na overenie pravosti a generáciu platobného kódu však musí byť telefón online. No prístroj takto umoţňuje nosiť so sebou veľa kariet, a to nielen platobných, ale aj vernostných, odpadá tak potreba nosenia tučnej peňaţenky. Podobné virtuálne peňaţenky poskytuje viacero spoločností vrátane operátorov. Na viacero kariet myslí aj technológia NFC. Ak ju podporuje SIM karta, umoţňuje uloţiť informácie o ôsmich aţ 20 kartách, pričom banka ich vie na diaľku aktualizovať. Alternatívou je vyuţitie 80

81 SD karty so špeciálnou aplikáciou v NFC telefóne, ktorá tak nevyţaduje podporu operátora a SIM kartu. Túto technológiu testuje Slovenská sporiteľňa. Je potrebné upozorniť aj na nedostatky mobilov smartfóny vydrţia na nabitie zhruba deň, pritom nákupy sa robia väčšinou aţ po práci. Existuje teda riziko, ţe kto sa spoľahne len na telefón, môţe mať problémy s platením. Preto telefóny zatiaľ nemôţu byť plnohodnotnou náhradou kariet. Veľkú nádej sa vkladá do bezkontaktných kariet, ktoré zatiaľ klienti na Slovensku prijímajú lepšie, neţ sa očakávalo po skúsenostiach z iných krajín. Ukazuje sa napríklad ochota platiť bezkontaktne aj niţšie sumy neţ doteraz beţnými kartami. Pre obchodníkov je zasa výhodou, ţe nízke platby netreba autorizovať online, čo šetrí čas aj náklady na konektivitu. A v prevádzke vo veľkých obchodných reťazcoch, ktoré bezkontaktné platby aktívne podporujú, sa ukázalo zvýšenie obratu práve vplyvom kratšieho času stráveného autorizovaním platby. 7-8 % nárast sa uţ nedá nazvať štatistickou odchýlkou. Popísaná virtuálna peňaţenka je zobrazená na obrázku 17. Obrázok 17 Virtuálna peňaţenka Zdroj: ( ). Návyk na bezkontaktné platenie je dobrou vstupenkou k plateniu mobilmi princíp je rovnaký, iba sa prikladá k terminálu mobil a nie karta. Novovydávané karty Tatra banka uţ napríklad automaticky vydáva len bezkontaktné navyše nemusia mať magnetický prúţok, čo zvyšuje ich bezpečnosť aj v prípade odcudzenia. Bez PIN sa dá platiť len do určitej výšky 81