Analýza leasingového trhu v SR

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Analýza leasingového trhu v SR Diplomová práca Juraj Moravanský Apríl

2 Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov Analýza leasingového trhu v SR Diplomová práca Autor: Vedúci práce: Juraj Moravanský Ing. Valér Demjan, PhD. Banská Bystrica apríl

3 POĎAKOVANIE Ďakujem Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za odborné vedenie, poskytnuté rady a pripomienky počas prípravy mojej diplomovej práce. 3

4 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne, s použitím literatúry uvedenej v zozname. V Bratislave, apríl podpis diplomanta 4

5 Meno a priezvisko autora: Juraj Moravanský Názov diplomovej práce: Analýza leasingového trhu v SR Názov v anglickom jazyku: Analysis of the leasing market in the Slovak republic Katedra: Katedra finančných obchodov Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2010 Anotácia Diplomová práca sa zaoberá jednou z osobitných foriem financovania, a to lízing, Lízing je proces, pri ktorom môže podnik získať určitý dlhodobý majetok, za ktorý musí zaplatiť celú sériu zmluvných, pravidelných, daňovo uznateľných platieb. Nájomca je príjemca služby alebo majetku na základe nájomnej zmluvy a prenajímateľ je vlastníkom majetku. V poslednej, tretej kapitole som sa zameral na analýzu lízingového trhu v Slovenskej republike a to predovšetkým so zameraním na motorové vozidlá. Cieľom mojej diplomovej práce je bližšie priblížiť lízing ako jednu z pomerne často využívaných foriem financovania podniku a zanalyzovať lízingový trh v Slovenskej republike so zameraním na motorové vozidlá. Kľúčové slová: podnik, financovanie podniku, úver, lízing, lízingové spoločnosti. Anotation Thesis deals with the issue of the specific form of financing, specifically leasing. Leasing is a process, by which the firm is able to obtain specific long term property. For this property the firm is obliged to pay whole scale of the agreed, regular and tax accepted expenses. Lessee is a service beneficiary based on the lessee agreement and the leaser is the owner of the property. In the last, third chapter I have focused on the analyses of the Slovak leasing market, first of all with the focus on the motor vehicles. The aim of my thesis is to offer a closer view to the leasing as the form of the often used financing form of the firm and to analyze the leasing market in the Slovak republic with the focus on the motor vehicles. Key terms: corporation, financing of the firm, loan, leasing, leasing associations 5

6 Obsah ÚVOD Formy financovania podniku Podnik a finančné riadenie podniku Interné zdroje financovania podniku Zisk Odpisy Ostatné interné zdroje financovania Externé zdroje financovania podniku Vklad majiteľa Inovatívne formy financovania Úver ako finančný zdroj Krátkodobé úvery do 1 roka Strednodobé financie Dlhodobé financie Osobitné formy financovania Dokumentárne obchody Lízing História lízingu Základné pojmy v lízingovom vzťahu Súčasná právna úprava lízingu v podmienkach SR Ostatné pojmy v lízingovom vzťahu Druhy lízingu Lízing hnuteľného majetku Lízing nehnuteľností Lízingové spoločnosti Ekonomické typy lízingových spoločností Rozhodovanie pri výbere lízingovej spoločnosti Právne formy lízingových spoločností Asociácia lízingových spoločností SR

7 2.5 Výhody a nevýhody lízingu Analýza lízingového trhu v SR so zameraním na motorové vozidlá Vývoj objemu obchodov u hnuteľných vecí Vývoj objemu obchodov pri nehnuteľnostiach ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY PRÍLOHY

8 ÚVOD Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku. Obsahom finančného riadenia podniku je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov. Je to významná súčasť celkového riadenia podniku (a to z toho dôvodu, že pohyb uvedených veličín a z neho rezultujúce finančné výsledky zjednocujú a jednoznačne kvantifikujú prínosy všetkých podnikových činností). Podnik pri financovaní svojej činnosti využíva interné zdroje alebo externé zdroje. Pod financovaním podniku z interných (vnútorných) zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z činnosti samotného podniku. Podnik v rámci vnútorných zdrojov môže získavať finančné prostriedky zo zisku, z odpisov, z rezerv, zo zdrojov v dôsledku uvoľnenia aktív racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry a podobne. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov a to bez ohľadu na to či ide o majiteľa, iné podniky, banky, poisťovne alebo dokonca štát. Jednou z osobitných foriem financovania je lízing, ktorú malé a stredné podniky využívajú pomerne často. Lízing (angl. leasing) je proces, pri ktorom môže podnik získať určitý dlhodobý majetok, za ktorý musí zaplatiť celú sériu zmluvných, pravidelných, daňovo uznateľných platieb. Nájomca je príjemca služby alebo majetku na základe nájomnej zmluvy a prenajímateľ je vlastníkom majetku. Vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom, sa nazýva prenájom, a môže byť na dobu určitú alebo neurčitú tzv. doba lízingu. Najčastejšie sa rozlišujú dve formy lízingu, a to operatívny (prevádzkový) lízing a finančný lízing. Cieľom mojej diplomovej práce je bližšie priblížiť lízing ako jednu z pomerne často využívaných foriem financovania podniku a zanalyzovať lízingový trh v Slovenskej republike so zameraním na motorové vozidlá. 8

9 Diplomová práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola je venovaná teoretickému vymedzeniu jednotlivým formám financovania. Podrobnejšie sa zaoberám charakteristikou interných a externých zdrojov financovania. Druhá kapitola v tejto kapitole som venoval pozornosť lízingu, ako jednej z foriem financovania podniku, ktorá je pomerne často využívaná. Popísal som históriu lízingu, základné pojmy v lízingovom vzťahu, podrobnejšie som sa venoval jednotlivých druhom lízingu. Spoju pozornosť som venoval aj lízingovým spoločnostiam a ako aj rozhodovaniu pri výbere lízingovej spoločnosti. V závere tejto kapitoly som sa venoval hlavným výhodám a nevýhodám lízingu. V tretej kapitole som sa zameral na analýzu lízingového trhu v Slovenskej republike a to predovšetkým so zameraním na motorové vozidlá. Príloha obsahuje poradie najväčších lízingových spoločností v Slovenskej republike podľa typu predmetu pre rok

10 1. Formy financovania podniku 1.1 Podnik a finančné riadenie podniku Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku. Podnik - súhrn osobných (pracovná sila), hmotných (stroje, budovy, materiál) a nehmotných (patenty, licencie, vynálezy) zložiek podnikania. Podnik: má ekonomickú samostatnosť (sám rozhoduje čo vyrábať, sám vystupuje na trhu, samostatne hospodári, sám rozhoduje o rozdelení zisku), má právnu subjektivitu (môže vstupovať do právnych vzťahov, nadobúda ju dnom zápisu do obchodného registra), tvorí určitý sociálny systém (ľudia, medziľudské vzťahy) a) formálne (vyplývajú z predpisu, postavenia - nadriadenosť a podriadenosť), b) neformálne (vyplývajú zo záujmov, sympatii), tvorí určitý technicky systém (prebieha v ňom určitý technologicky proces) 1. Podniky sa delia napríklad: podľa vlastníctva: - štátne, - súkromné, - kombinované, - družstevné, - so zahraničnou majetkovou účasťou, 1 KUPKOVIČ, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Vydavateľstvo Sprint. Bratislava, 1996, str. 17, ISBN

11 podľa veľkosti: - malé, - stredné, - veľké, podľa financovania: - financované externe, - financované interne, podľa činnosti: - výrobné, - nevýrobné, podľa organizačnej právnej normy: - obchodné spoločnosti, - živnosti, - družstvá, podľa formy vlastníctva: - individuálne, - partnerské - účastnícke, podľa riadenia: - riadené vlastníkmi, - riadené manažmentom, podľa organizačnej štruktúry: - do hierarchickej pyramídy, - do sietí 2. Pri zakladaní podniku sa sledujú predovšetkým nasledovné ciele: maximalizácia zisku, sociálne ciele, dobre meno podniku, 2 KUPKOVIČ, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Vydavateľstvo Sprint. Bratislava, 1996, s. 10, ISBN

12 starostlivosť o životné prostredie. Tieto ciele podniku sa plnia prostredníctvom funkcií. Funkcia je súhrn činností, ktorými podnik plní svoje základné ciele. Medzi tieto činnosti patrí: personálna činnosť, investičná výstavba, zásobovanie, výroba, marketing, financovanie, management riadenie 3. Podnikové financie sú sústava peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku, pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov. Majetok podniku zahŕňa všetky jeho aktíva (t.j. stále a obežné aktíva). Užším pojmom je finančný majetok predstavujúci podnikom vlastnené obchodovateľné cenné papiere, ceniny, vklady na účtoch v banke a peniaze. Kapitál podniku sa vo financiách a účtovníctve chápe ako súhrn finančných zdrojov, ktoré sa vynaložili na získanie podnikového majetku (tento majetok finančne kryjú). Zastúpenie jednotlivých finančných zdrojov označujeme pojmom finančná štruktúra podniku 4. Obsahom finančného riadenia podniku je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov. Je to významná súčasť celkového riadenia podniku (a to z toho dôvodu, že pohyb uvedených veličín a z neho rezultujúce finančné výsledky zjednocujú a jednoznačne kvantifikujú prínosy všetkých podnikových činností). Finančné riadenie ako súčasť riadenia podniku ako celku vychádza z niekoľkých základných princípov: väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie, 3 KASSAY, Š.: Podnik a podnikanie. Prvý zväzok Podnikateľské prostredie. VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006, str. 31, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 20, ISBN

13 vyššie výnosy sú lepšie ako nižšie, skôr je lepšie ako neskôr, menšie riziko je lepšie ako väčšie, je výhodné mať možnosť voľby 5. Základné otázky, ktoré je potrebné pri finančnom riadení riešiť, sú: 1. Koľko kapitálu potrebuje podnik na svoju činnosť? - Odpoveď je podmienená odborom podnikania, rozsahom podnikateľskej činnosti a požadovanou technickou a technologickou náročnosťou príslušného typu podnikania; 2. Odkiaľ sa získava potrebný kapitál? - Je to rozhodovanie o finančnej štruktúre podniku, o podiele jednotlivých zložiek vlastného kapitálu (vlastného imania) a jednotlivých zložiek cudzieho kapitálu. Riešenie je podmieňované výškou nákladov, ktoré vyžaduje získanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu, a mnohými ďalšími faktormi; 3. Kam umiestniť získaný kapitál? - Sú to investičné rozhodnutia, ktoré vo svojom súhrne určujú majetkovú štruktúru podniku, t.j. podiel stálych aktív a zložiek obežných aktív na celkovom majetku podniku. Kritériom rozhodovania je predovšetkým výnosnosť a rizikovosť jednotlivých smerov alokácie kapitálu; 4. Ako rozdeľovať finančný výsledok? - Základnou otázkou pri rozdeľovaní zisku po zdanení je, koľko zostane v podniku vo forme rezervných fondov a na financovanie rozvoja a koľko odčerpajú z podniku vlastníci. Keď je výsledkom hospodárenia strata, treba rozhodnúť o spôsobe jej úhrady 6. 5 VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 27, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s , ISBN

14 Dôležitou podmienkou správneho finančného riadenia podniku sú jasné a spoľahlivé informácie, ktorých získanie a vyhodnotenie často krát vyžaduje vynaložiť veľké náklady. Tiež dôležitým podkladom sú aj vnútropodnikové informácie. 1.2 Interné zdroje financovania podniku Pod financovaním podniku z interných zdrojov možno chápať krytie jeho základných potrieb zo zdrojov získaných z činnosti samotného podniku. Podnik v rámci svojich interných zdrojov môže získavať finančné prostriedky zo zisku, z odpisov, z rezerv, zo zdrojov v dôsledku uvoľnenia aktív racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry a podobne Zisk Z vnútorných zdrojov v rámci financovania podniku má najväčší význam financovanie zo zisku (tzv. samofinancovanie). Pri riadení podniku sa zisk využíva nielen ako zdroj financovania, ale aj ako jeden z najdôležitejších syntetických ukazovateľov úspešnosti a efektívnosti podnikania, najmä vo vzťahu k vloženému kapitálu a tiež ako nástroj hmotnej zainteresovanosti. Je to tak preto, lebo vyjadruje: mieru účelovosti vyrábanej produkcie, mieru efektívnosti vynakladania živej a zhmotnenej práce, mieru využitia vloženého kapitálu 7. 7 VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 117, ISBN

15 Výsledok hospodárenia (za účtovné obdobie) (staršie hospodársky výsledok (za účtovné obdobie), neformálne zisk (alebo strata), účtovný zisk (alebo účtovná strata), bilančný/súvahový zisk (alebo bilančná/súvahová strata)) je v slovenskom účtovníctve oficiálny názov zostatku na účte Výkazu ziskov a strát. Zodpovedá teda rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov. Ak je kladný zvykne sa neformálne nazývať "(účtovný) zisk", ak je záporný "(účtovná) strata". Vyskytuje sa aj ako položka v súvahe (teda bilancii), preto sa nazýva aj "bilančný (súvahový) zisk/strata". Mimo účtovníctva (vo finančníctve, ekonómii a podobne), ako aj v iných krajinách, sa výsledok hospodárenia bežne nazýva zisk (alebo strata) alebo rôzne inak, pričom v detailoch je často aj odlišne definovaný; napríklad nemusí zahŕňať: kapitálové fondy a fondy zo zisku a/alebo mimoriadne náklady a výnosy a/alebo výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu) z minulých rokov daň z príjmu (podľa toho sa rozlišuje výsledok hospodárenia pred zdanením a po zdanení) Slovenský výsledok hospodárenia toto všetko zahŕňa. Zisk (právnických osôb) podľa daňového práva je fakticky (hoci sa ten pojem oficiálne nepoužíva) výsledok hospodárenia upravený o výnimky podľa daňového práva. Tvorí základ dane 8. Na objem podnikového zisku pôsobí veľa faktorov. Za najčastejšie analyzované a sledované sa považujú: objem realizovanej produkcie a služieb - rastúci objem znamená aj rast zisku, tento vzťah však nie je priamoúmerný, pretože náklady, ktoré sa s rastom produkcie nemenia fixné náklady, sa rozpočítavajú na väčší objem výrobkov, čo vedie k znižovanie nákladov na jednotku výroby a pri nezmenených cenách aj k väčšiemu rastu zisku, štruktúra (a sortiment) realizovanej produkcie a služieb - podnik spravidla vyrába niekoľko druhov výrobkov s rozdielnymi nákladmi a predajnými cenami na výrobok, ceny realizovanej produkcie a služieb - ovplyvňuje zisk podniku priamo úmerne, t.j. s rastom cien rastie aj zisk, 8 KUPKOVIČ, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Vydavateľstvo Sprint. Bratislava, 1996, s. 23, ISBN

16 náklady na jednotku realizovanej produkcie a služieb - pôsobia na zisk nepriamo úmerne čím sú nižšie, tým vyšší bude zisk 9. V prípade, že podnik vytvára zisk, vlastníci majú dve možnosti. Buď si môžu zisk rozdeliť alebo ho v podniku ponechať. Vybraný zisk znižuje vlastný kapitál alebo vlastné imanie podniku. Ak sa vlastník rozhodne ponechať zisk v podniku, môže ho použiť na financovanie expanzie podniku a získa tiež väčšie šance pri získavaní ďalších externých zdrojov. V súlade so všeobecne platnými úpravami podnik rozdeľuje vykázaný zisk v tomto poradí: na úhradu daní, na časť odčerpanú vlastníkmi podniku, na samofinancovanie podniku. To znamená, že rozsah samofinancovania podniku významne závisí od daňovej politiky a od politiky, ktorá sa uplatňuje pri odčerpávaní časti zisku vlastníkmi podniku Odpisy Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebenia dlhodobého nehmotného a hmotného majetku. V praxi sú používané techniky účtovných odpisov 11 (rovnomerná, progresívna, 9 FETISOVOVÁ, E. a kol.: Podnikové financie praktické aplikácie a zbierka príkladov. Iura Edition. Bratislava, 2009, s. 50, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 122, ISBN Účtovné odpisy sú kalkulované na základe účtovných metód odpisovania. Účtovné odpisy slúžia pre potreby účtovníctva a pri kalkulácii cien výrobkov, tovarov a služieb. 16

17 zostatková, kumulatívna, holandská, nerovnomerná stupňovitá) a daňových odpisov 12 (rovnomerná, zrýchlená) 13. Odpisy predstavujú pre podnik náklad, nie však výdavok ten vzniká momentom platby za dlhodobý majetok. Odpis je ako náklad zakalkulovaný v cene každého výrobku, takže hodnota odpísaného majetku sa podniku postupne vracia späť v podobe tržieb. Na konci doby životnosti dlhodobého majetku by podnik mal mať vďaka odpisom dostatok financií na nákup nového majetku. Z uvedeného vyplýva, že odpisy sú zdrojom na obnovu dlhodobého majetku, no podnik môže odpisy používať na financovanie akýchkoľvek svojich potrieb s tým vedomím, že ak tak urobí, po ukončení životnosti dlhodobého majetku musí zabezpečiť jeho obnovu z iných zdrojov. Legislatívne je problematika daňových odpisov upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje nasledovné kritériá odpisovania: hmotný majetok vstupná cena vyššia ako Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok (pre samostatné hnuteľné veci), nehmotný majetok vstupná cena vyššia ako Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok 14. Odpisová metóda je postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku do nákladov. V podmienkach trhového hospodárstva sú rozpracované a využívajú sa rôzne odpisové metódy. Najčastejšie ide o nasledovné: metóda rovnomerného (lineárneho) odpisovania, degresívne metódy (zrýchleného odpisovania): - zostatková, - kumulatívna, - holandská, progresívna metóda Daňové odpisy sú odpisy kalkulované na základe zákona o dani z príjmov a slúžia pre potreby očistenia výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie a jeho transformácie na základ dane. Výška odpisu ako daňovo uznaného nákladu je daná zákonom. 13 KRIŠTOFÍK, P. a kol.: Finančné účtovníctvo a riadenie s aplikáciou IAS/IFRS. IURA Edition, Bratislava, 2009, s. 413, ISBN: TRUMPACH, M.: Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky IFRS/IAS. Edícia EKONÓMIA, Bratislava, 2006, s. 136, ISBN:

18 Efekt z vyuţívania uvoľneného kapitálu Postupné uvoľňovanie kapitálu investovaného do dlhodobého hmotného majetku (vo forme odpisov a ich návrat prostredníctvom tržieb do podniku) spôsobuje, že podnik použije uvoľnené odpisy na financovanie obnovy dlhodobého hmotného majetku až po jeho úplnom odpísaní (po uplynutí životnosti). Za predpokladu, že odpisy sa hneď investujú (reinvestovanie odpisov), môže sa zo zdrojov financovania obnovy v rozsahu tzv. efektu uvoľnenia kapitálu financovať aj rozvoj podniku. Odpisy sú v tomto prípade prostriedkom tvorby nového kapitálu. Na rozsah efektu uvoľňovania kapitálu vplýva: množstvo dlhodobého hmotného majetku, životnosť, odpisová metóda, miera inflácie Ostatné interné zdroje financovania Okrem uvedených hlavných zdrojov interného financovania môžu podniky získavať, resp. využívať aj ďalšie zdroje: rezervné fondy, záväzky, pohľadávky, zdroje z predaja majetku, zdroje z realizácie racionalizačných opatrení. Rezervný fond predstavuje fond tvorený na krytie nepredvídateľných výdavkov spoločnosti. Rezervné fondy tvoria súčasť vlastného imania podniku. Predstavujú teda časť zisku, ktorú si podnik ponecháva ako ochranu proti rôznym rizikám VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 136, ISBN FETISOVOVÁ, E. a kol.: Podnikové financie praktické aplikácie a zbierka príkladov. Iura Edition. Bratislava, 2009, s. 68, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 129, ISBN

19 V podnikoch sa vytvárajú viaceré druhy rezervných fondov. Za predpokladu, že vytvorené rezervy v príslušnom období nie sú v plnom rozsahu potrebné na financovanie pôvodného účelu, môže ich podnik dočasne využiť ako bežný zdroj interného financovania. Typickým záväzkom, ktorý je zdrojom lacných peňazí alebo peňazí zadarmo, je dodávateľský úver. Dodávatelia môžu byť ochotní rozšíriť bezúročný úver na nákup tovaru alebo služieb dobre zabehnutým zákazníkom. To znamená, že môžete byť schopný objednávať, dostať dodávku a predať tovar predtým, ako zaň zaplatíte. Je to rovnaký princíp ako bezúročná pôžička. Na udržanie tohto zdroja je však nevyhnutné vybudovať si dôverný vzťah so svojimi dodávateľmi. Zrýchlenie úhrady pohľadávok takisto prináša želaný efekt. Ak sa Vám podarí zrýchliť príliv peňazí do Vášho podniku, budete ich mať viac pre Vaše potreby. Ak Vám napríklad Vaši zákazníci platia rýchlo, budete mať nevyhnutnú hotovosť na to, aby ste využili skontá alebo množstevné zľavy. Tieto zľavy môžu znížiť náklady na Váš tovar a následne zvýšiť Váš zisk. Zlepšiť inkaso pohľadávok od zákazníkov môžete dvoma spôsobmi. V prvom rade môžete podporiť čiastočné platby pri dlhodobých projektoch, ak je to vhodné. V druhom rade môžete uplatniť agresívnu politiku inkasa úverov. Malo by to znížiť počet nedobytných pohľadávok, ktoré môžete získať, ako aj povzbudiť zákazníkov splácať svoje dlhy rýchlo. Obe z týchto metód zvýšia Váš tok hotovosti 18. V dôsledku racionalizačných opatrení je možné získať interné zdroje financovania predovšetkým znižovaním nákladov, ale často aj nižšou potrebou viazania majetku podniku. 1.3 Externé zdroje financovania podniku Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných 18 KRIŠTOFÍK, P. a kol.: Finančné účtovníctvo a riadenie s aplikáciou IAS/IFRS. IURA Edition, Bratislava, 2009, s , ISBN:

20 subjektov a to bez ohľadu na to či ide o majiteľa, iné podniky, banky, poisťovne alebo dokonca štát Vklad majiteľa Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak v priebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dôjsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa. Osobným vkladom do podnikania prezentujete svoje odhodlanie ísť si za svojím cieľom či už voči potenciálnemu investorovi alebo banke. Jedna z príčin, prečo sú žiadatelia o financie odmietaní, je práve neschopnosť vlastníkov podnikov poskytnúť adekvátny osobný kapitálový príspevok 19. Keď podnikateľ nemá dosť vlastných zdrojov, môže získať tichého spoločníka. Ten vloží istý kapitál do podniku jednotlivca, ale sám sa nezúčastňuje na riadení. Výška a forma odmeny za viazanie jeho kapitálu je upravená zmluvou. Môže byť určená pevným percentom z vkladu alebo (menej často) iným percentom z dosiahnutého zisku 20. Pre malé a stredné podniky je charakteristické podnikanie vo forme obchodných spoločností. Charakteristickým znakom spoločností tohto druhu je zdruţovanie individuálneho kapitálu pomerne malého počtu spoločníkov za účelom spoločného podnikania. Účasť spoločníkov sa neobmedzuje len na vložený kapitál, ale spoločníci pri podnikaní aj osobne spolupracujú. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov 19 SYNEK, M. a kol.: Podniková ekonomika. Vydavateľstvo C.H.BECK, Praha, 1999, s. 234, ISBN: VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 99, ISBN

21 spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byť rovnaké. Kapitál sústreďujú uzatváraním zmluvy so spoločníkmi vo forme a výške vneseného vkladu. Špecifickým spôsobom získavajú základný kapitál akciové spoločnosti. Základný kapitál takejto spoločnosti sa člení na akcie. Akcie sa po emisii umiestňujú na kapitálovom trhu. Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo. Majiteľ akcie je spoluvlastníkom majetku akciovej spoločnosti. Emisia kmeňových akcií je rozhodujúcou formou získavania základného imania spoločnosti Inovatívne formy financovania Medzi moderné nebankové formy financovania podnikov, ktoré sú na Slovensku menej známe, môžeme zaradiť: venture kapitál (rizikový kapitál), private equity, mezanínový kapitál, business angels kapitál. Venture kapitál Venture kapitál alebo rizikový kapitál, predstavuje formu financovania, predovšetkým malých a stredných podnikov, keď špecializovaný (venture) fond sa rozhodne finančne podporiť rizikový podnikateľský zámer SYNEK, M. a kol.: Podniková ekonomika. Vydavateľstvo C.H.BECK, Praha, 1999, s. 232, ISBN:

22 V praxi existujú tieto formy podpory: predštartovné financovanie (seed capital) zamerané na financovanie rozvoja výrobku (služby), na ktorého výrobu (poskytovanie) v budúcnosti vznikne podnik, štartovné financovanie (start-up capital) znamená vklad kapitálu do zakladaného podniku, financovanie začiatočného rozvoja (early stage expansion capital) už založeného podniku, rozvojové financovanie (expansion capital) zamerané na rozvoj nových perspektívnych aktivít v už fungujúcom podniku 23. Private equity Private equity je ešte novším pojmom a predstavuje veľmi podobný spôsob financovania ako pri venture kapitáli, preto sú často tieto pojmy zamieňané, resp. používané ako synonymá. Rozdielom oproti venture kapitálu je skutočnosť, že manažérska asistencia investora pri tejto forme financovania nie je nevyhnutná a tiež to, že kapitál sa využíva pri špecifických situáciách akými sú reštrukturalizácia spoločnosti, výmena vlastníkov či pri potrebe finančných prostriedkov na akvizíciu inej spoločnosti. Private equity spoločnosti často investujú svoj kapitál do spoločností, ktoré sa nachádzajú v ťažkej hospodárskej situácii. Private equity spoločnosť pomôže firme dostať sa z ťažkostí a následne hľadá potenciálneho kupcu, ktorému by mohla svoj podiel so ziskom odpredať, v tomto prípade hovoríme o tzv. exit stratégii private equity investora 24. Mezanínový kapitál S mezanínovým financovaním sa najčastejšie možno stretnúť v oblasti nehnuteľností. Zvyčajne sa s mezanínovým financovaním možno stretnúť tam, kde je akciový kapitál (resp. 23 VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 101, ISBN

23 vlastný kapitál) príliš nízky, aby pritiahol konzervatívnych veriteľov, ako sú banky. Tie vyžadujú vyšší pomer vlastného a cudzieho kapitálu (debt/equity) ako potenciálny dlžník môže ponúknuť. Preto sa mezanínový kapitál môže použiť ako zárodočný kapitál, ktorý má za úlohu pritiahnuť klasických veriteľov (najmä banky). Pretože mezanínový kapitál má štatút subordinovaného dlhu, banky ho zvyčajne klasifikujú ako kváziakciový kapitál pri výpočte požadovaného stupňa kapitálovej primeranosti. Zaujímavé je, že mezanínové financovanie sa používa aj pri financovaní dopĺňania vlastného kapitálu bánk. V tomto prípade má však mezanín hlavne signalizačný a indikatívny význam 25. Business angels kapitál Business Angels sú zvyčajne súkromné osoby s vlastným kapitálom a skúsenosťami z podnikania, ktoré majú záujem investovať do rýchlo rastúcich spoločností alebo projektov s veľkým trhovým potenciálom. Pridanou hodnotou Business Angels ako investora sú jeho manažérske skúsenosti, know-how, sieť kontaktov a ochota podeliť sa o ne. Business Angels investovanie má často neformálny charakter. Business Angels často investujú do oblastí, ktoré sú im osobne blízke, preferované sú však najmä high-tech odvetvia. Investície od Business Angels pre podnikateľa obvykle predstavujú alternatívny zdroj financií. Sú to tzv. Smart-money, kde poskytnutie financií je spojené spolu s poskytnutím odborných skúseností a kontaktov 26. Moderné spôsoby financovania malých a stredných podnikov sú na Slovensku zatiaľ málo známe a zostávajú takmer v teoretickej rovine. Jedným z hlavných dôvodov je absencia rozvinutého kapitálového trhu, ale aj konzervatívnosť slovenského podnikateľa podľa prieskumu Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania by financovanie podnikateľskej činnosti dodatočným vkladom nového investora do základného imania firmy v plnej miere akceptoval až každý dvadsiaty podnikateľ. 25 Hospodárske noviny, článok dostupný na:

24 1.3.3 Úver ako finančný zdroj Úver je forma dočasného poskytovania prostriedkov (peňazí alebo tovaru) medzi ekonomickými subjektmi s prísľubom ich vrátenia v stanovenej lehote, obyčajne s dohodnutým úrokom. Úver peňažný, poskytovaný zväčša bankami (označovaný ako bankový), umožňuje preklenúť medze individuálnych kapitálov, pomáha ich sústrediť a tým prispieva k rýchlemu rozvoju spoločenskej reprodukcie Krátkodobé úvery do 1 roka K najdôležitejším krátkodobým bankovým úverom možno priradiť: Kontokorentný úver predstavuje dohodu medzi bankou a klientom, na základe ktorej banka poskytuje klientovi úver prostredníctvom jeho bežného účtu. Keďže bežný účet predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého môže banka získavať zdroje, ale aj poskytovať úvery, o zaradení bežného účtu na príslušnú stranu súvahy rozhoduje zostatok na účte, ktorý môže byť aktívny alebo pasívny (debetný alebo kreditný). Ak by mal klient vyššie príjmy a vklady než výdavky, vznikol by na jeho účte kreditný zostatok a predstavoval by zdroj banky. Náklady úveru predstavuje netto úroková sadzba a obratová provízia. Výhodou kontokorentného úveru je skutočnosť, že klient nemusí pri každom prechode do debetného zostatku žiadať banku o nový úver. Ďalšou výhodou je, že nemusí platiť úroky z limitu úveru, ale len zo skutočne vyčerpanej sumy 28. Revolvingový úver je zameraný na všetky druhy obežných prostriedkov, napr. zásoby na určitý druh výroby a pod. s výnimkou tých, ktoré banka úveruje podnikateľovi na samostatnom úverovom účte. Je zvláštnym druhom kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého revolvingového úveru poskytuje banka klientovi 27 MAJKOVÁ, M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., Brno, 2008, s. 47, ISBN HORVÁTHOVÁ, E.: Bankovníctvo. Vydavateľstvo SÚVAHA, Bratislava, 2000, s. 157, ISBN

25 krátkodobý úver na dohodnutú sumu, ktorú klient nemôže prekročiť. Revolvingová úverová zmluva je právnou dohodou, z ktorej vyplýva, že zákazník má právo vypožičať si aj pod stanovený limit, ale musí zaplatiť poplatok. Tento poplatok je oprávnený, pretože banka musí držať viac likvidných prostriedkov pripravených pre revolvingový úver 29. Lombardný úver je krátkodobý bankový úver, ktorý je zaručený konkrétnym obchodovateľným majetkom dlžníka (tzv. lombardom). Poskytuje sa novým neznámym podnikom, resp. podnikom so zníženou úverovou schopnosťou. V prípade, že dlžník neplatí svoje záväzky, banka môže lombard speňažiť a z výnosu uhradiť svoju pohľadávku vrátane úrokov. Ako lombard možno použiť cenné papiere, obchodné zmenky, platobné dokumenty, prípadne zásoby. Banky neposkytujú úver do plnej výšky lombardu 30. Krátkodobé účelové úvery poskytujú banky podnikom na konkrétne dohodnuté ciele. Každá žiadosť o úver tohto druhu sa posudzuje ako samostatný úverový prípad. Preto sú podmienky týchto úverov vrátane ručenia a úrokových sadzieb značne diferencované. Závisia od prime rate (základná úroková sadzba banky pre krátkodobé úvery), úverovej schopnosti dlžníka, očakávanej efektívnosti úverovanej akcie a iné. Na rozdiel od kontokorentného úveru sa suma účelovej pôžičky hneď pri poskytnutí pripíše podniku na bežný účet 31. Eskontné úvery sú založené na existencii a zvláštnostiach zmenky ako cenného papiera, ktorý obsahuje bezvýhradný záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi stanovenú peňažnú sumu v stanovenom termíne. Eskontný úver spočíva v tom, že banka od majiteľa odkupuje zmenku pred lehotou jej splatnosti. Pri odkúpení si zráža diskont. Banka pri nákupe zmenky od posledného majiteľa vlastne nepriamo úveruje hlavného dlžníka, ktorému v lehote splatnosti predloží zmenku na zaplatenie. Ak hlavný dlžník 29 KALABIS, Z.: Bankovní služby v praxi. Vydavateľstvo Computer Press, a.s., Brno, 2005, s. 74, ISBN: MAJKOVÁ, M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., Brno, 2008, s. 54, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 186, ISBN

26 zmenku neuhradí, uplatňuje banka jej zaplatenie spravidla od toho majiteľa, od ktorého ju kúpila 32. Akceptačný úver poskytuje banka tým, že akceptuje zmenku, ktorú jej zákazník vystavil. Uplatňujú sa dve formy tohto úveru. Prvá forma vzniká, keď banka akceptuje cudziu obchodnú zmenku vystavenú klientom v prospech obchodného partnera (dodávateľa tovaru alebo služby). Tým na seba preberá záväzok zaplatiť vlastníkovi zmenky v dobe splatnosti zmenkovú sumu. Zmenku akceptuje vtedy, keď má zákazník u nej uložené prostriedky na účte v potrebnej výške, alebo je presvedčená, že do lehoty splatnosti zmenky dosiahne zákazníkov vklad potrebnú výšku. Zmenka akceptovaná bankou má väčšiu možnosť obehu a je ľahšie prijímaná na eskontovanie. Druhou formou je akceptovanie tzv. bankovej zmenky. Ide o zmenku, ktorá slúži na poskytovanie úveru podniku zákazníkovi banky. Nie je viazaná na nejaký konkrétny obchodný prípad (na dodávku tovaru alebo služby). Transakcia prebieha tak, že zákazník vystaví zmenku v prospech banky. Banka zmenku akceptuje a predá ju na peňažnom trhu. Získané peniaze presunie zákazníkovi, čím mu poskytne úver Strednodobé financie Strednodobý úver - je bežnou formou financovania, poskytuje financie až do piatich rokov v súlade so striktným súborom pravidiel špecifikovaných v listine, ktorou finančná inštitúcia ponúka svoj produkt a ktorú klient akceptuje. Vo všeobecnosti poskytovateľ prostriedkov vyžaduje zabezpečenie úveru a stanoví dlžníkovi určité obmedzenia, ako maximálna dovolená hranica ukazovateľa vlastného imania ku dlhu a ukazovateľov prevádzkového kapitálu a obmedzenia predaja alebo zaťaženia aktív a výplaty dividend. Môže ísť o: 32 MAJKOVÁ, M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., Brno, 2008, s. 54, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 187, ISBN

27 úver na obežné aktíva - úverujú sa ním najmä zásoby a náklady budúcich období, náklady zábehovej fázy, úvery pre leasingové spoločnosti a pod, rozvojový úver - je určený na úhradu nákladov spojených s obstarávaním dlhodobého majetku, rekonštrukciou stavieb a pod, úver na zloženie podielov do obchodných spoločností - pomáha podnikateľom vložiť vklady do spoločnosti Dlhodobé financie Medzi dlhodobé úvery patria : úvery získané emisiou podnikových obligácií, finančné úvery, dlhodobé pôžičky na dlžný úpis. Obligácie Obligácia patrí medzi dlhové cenné papiere a stelesňuje práva držiteľa na inkaso požičanej čiastky a pravidelných výnosov (ktorých výška bude závisieť od spôsobu ich stanovenia). Pre rozhodovanie je dôležité poznať bonitu emitenta a cenu obligácie. Pri využití podnikových obligácií/dlhopisov ako zdroja financovania dlhodobých potrieb podnikov, náklady závisia predovšetkým od požadovanej výnosnosti (úroku) z obligácie, životnosti, spôsobu splácania úroku, záruky za obligácie a od hodnotenia bonity (ratingu) emitujúceho podniku, ktoré realizujú špeciálne ratingové inštitúcie, resp. banky samotné. Proces emitovania je značne náročnejší a nákladnejší ako financovanie bankovým úverom, preto je vhodnejší hlavne pre dostatočne známe a stabilné podniky KALABIS, Z.: Bankovní služby v praxi. Vydavateľstvo Computer Press, a.s., Brno, 2005, s , ISBN: LIŠKA, V. GAZDA, J.: Kapitálové trhy a kolektívne investovanie. Vydavateľstvo Professional Publishing, Praha, 2004, s , ISBN:

28 Finančné úvery Finančné úvery sa poskytujú vo viacerých formách: termínové pôžičky najčastejšie ide o úver na financovanie rozvojových potrieb podniku, preto sa označuje aj ako investičný úver. Môže byť však určený aj na krytie potrieb prevádzkového charakteru s návratnosťou prekračujúcou jeden rok (napr. výroba objednaného unikátneho zariadenia v strojárskom podniku, príprava veľkej zákazky stavebnou firmou a pod.). Charakteristickou črtou termínových pôžičiek je, že: - majú dobu splatnosti najčastejšie v rozpätí od 1 až do 10, resp. až do 15 rokov, - pôžičky sa splácajú postupne v priebehu celého trvania dlhu pravidelnými splátkami, - sú spravidla zabezpečené, - úroková miera sa stanoví ako pevná alebo pohyblivá. hypotekárne úvery ide o úvery poskytované na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností. Poskytujú iba špecializované banky (hypotekárne banky), resp. obchodné banky, ktoré v rámci svojej licencie majú právo tieto úvery poskytovať. Splatnosť hypotekárnych úverov je dlhodobá (spravidla rokov). Zdroje na poskytovanie hypotekárnych úverov získavajú banky predovšetkým emisiou hypotekárnych záložných listov (hypotekárnych obligácií). Právne predpisy v jednotlivých štátoch umožňujú aj iné formy záruky hypotekárnych úverov (napr. refinancovanie prostredníctvom ich preplatenia naraz zo životnej poistky fyzickej osoby, ich splácanie nadväzuje na výhodný spôsob sporenia a pod.). pôžičky v rámci revolvingového systému ich podstatou je, že získaný krátkodobý úver sa spláca z ďalšieho krátkodobého úveru atď., takže dlžník má vlastne úverový zdroj k dispozícii dlhodobo. Je to teda istá transformácia krátkodobého zdroja na dlhodobý zdroj. K tejto úverovej forme sa uchyľujú najmä malé podniky, ktoré nemôžu emitovať dlhopisy. Revolvingové úverovanie dlhodobejších potrieb je z hľadiska podnikovej likvidity veľmi riskantné a aj drahé. exportný úver je vlastne istou formou poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku exportéra. Môže sa poskytovať ako krátkodobý úver exportér postúpi 28

29 svoju pohľadávku banke a tá mu na jej základe poskytne krátkodobý úver na dohodnutú časť sumy pohľadávky (spravidla maximálne do 70%). Poskytuje sa však aj ako strednodobý, resp. dlhodobý úver (s lehotou splatnosti až o 10 rokov) Osobitné formy financovania K osobitným formám financovania patrí lízing, faktoring a forfaiting. Lízing Všeobecne prijatá a jednoznačná definícia lízingu prakticky neexistuje. Samotný pojem lízing vznikol v USA, kde sa používa aj v bežnej hovorovej reči, napr. tiež pri požičiavaní spotrebných predmetov. V slovenskom zákonodarstve je charakterizovaný ako prenájom s právom kúpy prenajatej veci. Je to trojstranný vzťah, ktorého aktérmi sú dodávateľ tovaru, nájomca používateľ tovaru a lízingová spoločnosť prenajímateľ, vlastník tovaru. Lízing by sa dal zjednodušene opísať ako prenájom majetku dlhodobej spotreby (auto, stroje, zariadenia). Tovar, ktorý si nájomca vyberie, kúpi lízingová spoločnosť od dodávateľa a prenajme ho nájomcovi, ktorý ho používa 37. Lízing má svoje výhody aj nevýhody, medzi hlavné výhody lízingu dlhodobého majetku sa radia nasledovné: umožňuje nájomcovi získať potrebný dlhodobý majetok bez toho, aby musel jednorázovo vynaložiť peňažné prostriedky na úhradu jeho obstarávacej ceny, zvyšuje konkurenčnú schopnosť nájomcu, pretože mu umožňuje veľmi pružne získať potrebný majetok, a tak reagovať na potreby trhu, 36 VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s , ISBN Hospodárske noviny, článok dostupný na: 29

30 predmet lízingu si môže nájomca odpisovať a tak získa peniaze na reprodukciu dlhodobého majetku, lízingové platby sú súčasťou nákladov nájomcu a tým znižujú jeho zisk ako základ dane z príjmov, uzatvorenie lízingovej zmluvy je pružné a administratívne podstatne menej náročné 38. Pokiaľ ide o nevýhody finančného lízingu, spočívajú najmä v tom, že: nadobúdanie majetkovej súčasti lízingom je zväčša drahšie ako priama kúpa, počas trvania lízingovej zmluvy odčerpávajú nájomcovi lízingové platby väčšinu dôchodku získavaného využívaním predmetu lízingu, na nájomcu je prenesená väčšina vlastníckych rizík (poistenie, opravy) a pritom ho v jeho užívacích právach obmedzujú ustanovenia lízingovej zmluvy 39. Poznáme nasledovné druhy lízingu: operatívny - je typ transakcie, pri ktorej sa určitá zložka majetku prenajíma spravidla na kratší čas, no vždy na obdobie kratšie, než je životnosť prenajímaného majetku. Po uplynutí lehoty, na ktorú sa lízingová zmluva uzatvorená, neprechádza predmet lízingu do vlastníctva nájomcu, finančný je charakterizovaný dlhodobosťou vzájomného vzťahu partnerov. Doba prenájmu vo väčšine zmlúv zahŕňa podstatnú časť životnosti prenajímaného majetku. Nájomca má po uplynutí doby lízingu právo na nadobudnutie vlastníctva k predmetu lízingu, resp. prednostné právo na odkúpenie predmetu lízingu 40. Pri hodnotení efektívnosti lízingu s ostatnými formami financovania sa berú do úvahy: daňové aspekty, ktoré výdavky zahrnúť do nákladov, výška akontácie, úspory pri jednotlivých spôsoboch financovania, časové rozloženie lízingových splátok, 38 MAJKOVÁ, M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., Brno, 2008, s. 51, ISBN MAJKOVÁ, M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., Brno, 2008, s. 51, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 170, ISBN

31 dĺžka trvania lízingového vzťahu, sadzba a výška odpisov, zvolená metóda odpisovania 41. Podrobnejšie sa téme lízingu budem venovať v druhej kapitole tejto diplomovej práce. Faktoring Faktoring je metóda financovania krátkodobých úverov poskytnutých pri dodávkach tovaru a služieb. Podstatou faktoringu je odkúpenie krátkodobých pohľadávok spravidla bez postihu voči pôvodnému veriteľovi. Základom pre vzťah je faktoringová zmluva, ktorá stanovuje práva a povinnosti oboch strán. Cenou faktoringu je faktoringová provízia (0,8 3 % z pohľadávky), ktorá je tvorená rizikovou zložkou a nákladmi súvisiacimi so spracovaním faktoringu. Faktoring sa zvykne používať i v zahraničnom obchode 42. Faktori poskytujú v zásade tri hlavné služby: preberajú všetky administratívne práce spojené so správou pohľadávok svojich klientov (t.j. vedenie saldokonta, sledovanie lehôt splatnosti, inkaso pohľadávok, ich vymáhanie, ak dlžník neplatí načas), oceňujú rizikovosť existujúcich, resp. potenciálnych odberateľov svojich klientov, financujú svojho klienta tým, že odkupujú jeho pohľadávky, pričom mu po prevzatí pohľadávky vyplatia preddavok (zvyčajne 70 80% sumy pohľadávky) HYRÁNEK, E. JÁNOŠOVÁ, V.: Dlhové financovanie. Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, r. 2009, s. 77, ISBN KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažérske finance. Vydavateľstvo C.H.Beck, Praha, 2004, s. 516, ISBN VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Edícia EKONÓMIA. Bratislava, 2006, s. 190, ISBN

32 Faktoring sa rozlišuje: pravý (bezregresný) pri tomto faktoringu nesie riziko nezaplatenia pohľadávky faktoringová spoločnosť, ktorá nemá možnosť spätného postihu (regresie) predávajúceho v prípade, že kupujúci pohľadávku nezaplatí, nepravý (regresný) pri tomto faktoringu nesie riziko nezaplatenia pohľadávky predávajúci. Dodávateľ zvyčajne inkasuje zálohu vo výške 80 až 90% nominálnej hodnoty a doplatok pri jej zaplatení odberateľom. Faktoringová spoločnosť si účtuje odmenu v podobe provízie a úroku 44. Forfaiting Forfaiting predstavuje odkúpenie pohľadávok od vývozcu, ktoré sú na rozdiel od faktoringu kryté sériou platobných inštrumentov v podobe vlastných a cudzích zmeniek. Jeho charakteristiku môžeme vyjadriť na základe týchto znakov: ťažisko forfaitingu spočíva v úplnom prevzatí pohľadávky, pohľadávky sú zabezpečené zmenkami a ďalšími formami, vykonávajú sa len na presne určené exportné pohľadávky, ktoré sú na vyššiu sumu, spätný postih je vylúčený, náklady sú vysoké vzhľadom na to, že sa preberajú všetky riziká, splatnosť pohľadávok je 1 až 7 rokov Dokumentárne obchody Dokumentárne obchody vznikajú najmä v prípade, že podnikateľ obchoduje so zahraničným partnerom. Banky bežne poskytujú nielen bankový produkt, ale aj komplexné poradenstvo a asistenciu pri celom obchodnom prípade. 44 KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažérske finance. Vydavateľstvo C.H.Beck, Praha, 2004, s. 519, ISBN HORVÁTHOVÁ, E.: Bankovníctvo. Vydavateľstvo SÚVAHA, Bratislava, 2000, s. 169, ISBN

33 Dokumentárny akreditív Dokumentárny akreditív je neodvolateľný písomný záväzok banky voči dodávateľovi tovaru alebo služieb zaplatiť určitú peňažnú čiastku podľa akreditívnych podmienok za predpokladu, že príjemca akreditívu predloží dokumenty uvedené v podmienkach akreditívu. Dokumentárny akreditív je zaisťovacím a zároveň najviac prepracovaným platobným nástrojom, ktorý sa používa hlavne v medzinárodnom, ale i vnútroštátnom obchode 46. Dokumentárny akreditív zvyčajne používa predávajúci alebo kupujúci pri transakciách, v ktorých sa očakáva predloženie dokumentov, ktoré zaručujú vlastníctvo tovaru alebo jeho kvalitu a pod. Akreditív je tak isto možné využiť pri obchode s nehnuteľnosťami, cennými papiermi a v iných prípadoch, kde je vyžadovaný záväzok banky za platbu. Banky poskytujú nasledovné druhy akreditívov: exportné akreditívy - klient je v pozícii predávajúceho a prostredníctvom banky dostane akreditív, ktorý v jeho prospech vystavila banka kupujúceho. Potvrdením takéhoto akreditívu na požiadanie banka ručí exportérovi, resp. predávajúcemu za plnenie z akreditívu bez ohľadu na možný vývoj v banke alebo na území odberateľa importné akreditívy - dokumentárny akreditív vystaví banka na základe požiadavky kupujúceho v prospech predávajúceho, stand by akreditív - má podobnú funkciu ako záruka; tento typ dokumentárneho akreditívu s garančným charakterom je používaný hlavne v USA, kde vydávanie bankových záruk európskeho typu nie je povolené zákonom, prevoditeľný akreditív - sa vyznačuje tým, že práva z akreditívu môžu byť prevedené pôvodným beneficientom na inú osobu. Musí byť jasne označený ako prevoditeľný Tatra banka, a.s.. Dostupné na: mentarny_akreditiv.html 47 BELÁS, J. KLÍMIKOVÁ, M.: Platobný styk. Vydavateľstvo UNIPRINT, Považská Bystrica, 2003, s , Dokument nemá ISBN. 33

34 Dokumentárne inkaso Dokumentárne inkaso - príkaz predávajúceho banke, aby vyinkasovala v jeho prospech u tretej osoby určitú peňažnú čiastku resp. iné plnenie na základe predloženia stanovených dokumentov 48. Je to bez záväzkový platobný nástroj, pri ktorom banka nevstupuje do záväzku za svojho klienta. Druhy dokumentárneho inkasa: importné dokumentárne inkaso - klient banky je v pozícii kupujúceho, exportné dokumentárne inkaso - klient banky je v pozícii predávajúceho. Dokumentárne inkaso sa využíva v prípadoch, keď vývozca nie je ochotný dodať tovar oproti úhrade hladkou platbou, ale na druhej strane nemá potrebu zabezpečovať si zaplatenie za dodaný tovar zabezpečovacím platobným nástrojom, ako je napr. dokumentárny akreditív. Dokumentárne inkaso sa využíva aj pri predkladaní zmeniek k plateniu (pokiaľ je zmenka splatná v banke). Veriteľ zo zmenky môže požiadať svoju banku, aby v jeho mene odoslala zmenku banke dlžníka a vyzvala tak dlžníka k zaplateniu zmenky. Využíva sa to najmä v prípadoch, keď je zmenka splatná v inom meste resp. krajine ako je sídlo veriteľa zmenky 49. Banková záruka Banková záruka je písomný záväzok banky voči príjemcovi záruky, že uspokojí oprávnené požiadavky vytýčené v záruku v prípade, že ich nesplní tretí subjekt. 48 BELÁS, J. KLIMIKOVÁ, M.: Platobný styk. Vydavateľstvo UNIPRINT, Považská Bystrica, 2003, s. 140, Dokument nemá ISBN. 49 BELÁS, J. KLIMIKOVÁ, M.: Platobný styk. Vydavateľstvo UNIPRINT, Považská Bystrica, 2003, s , Dokument nemá ISBN. 34

35 Banková záruka je zabezpečovací nástroj, ktorým si zmluvné strany (kupujúci, predávajúci) môžu minimalizovať svoje obchodné riziká. Záruka nie je platobným inštrumentom KLIMIKOVÁ, M.: Platobný styk. Vydavateľstvo MARADA, 2008, s. 275, ISBN:

36 2. Lízing Pojem lízing, ktorý pochádza z anglického slova lease, je aj v našej ekonomike pomerne veľmi rozšírený a používaný. Jeho doslovný preklad znamená nájom, prenajímanie. Lízing možno definovať z dvoch pohľadov, a to: z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu (lízingovú platbu) podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Vlastníkom prenajímaného majetku je prenajímateľ (lessor), ktorý ho má aj účtovne zachytený vo svojej súvahe a vykonáva jeho odpisy na ťarchu svojich nákladov; z finančného hľadiska predstavuje lízing špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov História lízingu Prenájom zariadení má dlhú a bohatú históriu. Na rozdiel od dnešných sofistikovaných zmlúv boli prvé nájmy veľmi jednoduché, avšak vykazujú mnohé podobné základné prvky. Hoci presný dátum prvej nájomnej zmluvy nie je známy, najstaršie záznamy o prenájme sú zmluvy uskutočnené okolo roku p.n.l., v starom sumerskom meste Uf. Sumerské dokumenty o nájme, ktoré boli vpísané do tabuliek z vlhkej hliny, zaznamenali zmluvy týkajúce sa prenájmu poľnohospodárskych nástrojov, pôdy, práv na vodu pre dobytok a ostatné zvieratá. Kňazi z kláštorov (prenajímatelia) prenajímali tieto výrobné prostriedky miestnym roľníkom (nájomcom). Nájdené najstaršie dokumenty však nevylučujú možnosť, že lízing mohol existovať inde na svete ešte skôr, ale nezachovala sa žiadna dokumentácia. 51 HYRÁNEK, E. JÁNOŠOVÁ, V.: Dlhové financovanie. Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava, r. 2009, s. 77, ISBN