VIDIEK A KREATÍVNA ČINNOSŤ

Transcription

1 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX. VIDIEK A KREATÍVNA ČINNOSŤ Janka BERESECKÁ, Viera PETRÁŠOVÁ Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka janka.beresecka@uniag.sk, viera.petrasova@uniag.sk Abstrakt V príspevku sa identifikujú podmienky pôsobenia kultúrneho a kreatívneho sektora v podmienkach slovenského vidieka. Na základe spracovaných teoretických poznatkov charakteristík adaptorov a inovátorov je analyzovaná súčasná situácia v pozícií slovenského kreatívneho jednotlivca smerujúca k zvýšeniu konkurencieschopnosti vidieka. Analýza vyústila do stanovenia ukazovateľov regionálneho rozvoja a rastu v podmienkach podpory kreatívneho priemyslu. Kľúčové slová: vidiek, kreatívna činnosť, konkurencieschopnosť Abstract The paper identifies conditions for the cultural and creative sector in the Slovak countryside. Based on the theoretical knowledge of the characteristics of the processed adapters and innovators is analyzed the current situation in the Slovak positions creative individuals seeking to increase the competitiveness of rural areas. The analysis resulted in identifying indicators of regional development and growth in terms of support for creative industries. Keywords: Rural area, creative activity, competitiveness 1 ÚVOD Súčasné obdobie rozvoja ľudskej spoločnosti je označované ako vek kreativity, nakoľko USA aj Európa prechádzajú rozsiahlou hospodárskou a spoločenskou transformáciou od ekonomiky priemyslovej k ekonomike kreatívnej. Úspech a rozvoj ako aj prežitie súčasných organizácií sa odvíja predovšetkým od kreativity a inovácií. K progresívnemu vývoju konkurencieschopnosti organizácií je potrebné využiť kreatívny potenciál všetkých členov organizácie, stimulovať ho a rozvíjať. Neustále trvajúca hospodárska kríza spôsobuje, že sa musia hľadať nové možnosti v rozvoji 19

2 Vidiek a kreatívna činnosť spoločnosti, ktoré dokážu posunúť dopredu konkurencieschopnosť firiem, ale aj celých regiónov za pomoci aj kreativity premietajúcej sa do ekonomických výsledkov. Od počiatočnej nedôvery vedcov ku kreativite sa od päťdesiatych rokoch minulého storočia do súčasnosti vykryštalizovali rôzne prístupy ku skúmaniu kreativity. Odborná verejnosť jednoznačne nedospela k záveru, či kreativita sa nachádza v osobe, produkte, alebo procese, avšak za určujúce rysy kreativity zhodne považujú originalitu a určitú formu prospešnosti. Kreativitu označujú za komplexný fenomén, pričom štruktúru kreativity tvoria, Obrázok 1: Obrázok 1 Štruktúra creativity Zdroj: Franková, E., Kreativita a inovace v organizaci, Praha, Grada Publishing, a.s., 2011 ISBN , 254 s. str.51, vlastné grafické spracovanie Pojmom kreativita sa zaoberá veľa teoretikov, avšak niektorí definíciu rozdeľujú do niekoľkých skupín podľa toho, z akého hľadiska autor definície na kreativitu pozerá a na čo kladie dôraz. Tak napríklad, kreativita ako: intelektová operácie, schopnosť / súbor schopnosti/ vidieť a riešiť problémy, osobnostná charakteristika, motivácia, proces a produkt myslenia, interakcia, súbor schopnosti prekonať bariéry. Kreatívna činnosť vyúsťuje do troch prístupov: kreatívneho priemyslu, kreatívneho odvetvia, kreatívnej triedy. Florida (2002a) sa zaoberá myšlienkou kreatívnej triedy a tvrdí, že existuje celý rad ľudí zapojených do kreatívnej činností, do kreatívnych profesií. Kreatívnych ľudí Kirton (2008) rozdeľuje na adaptorov a inovátorov na základe ich vnímania pri riešení pracovných činností, podľa ich sociálneho vnímania a podľa spôsobu výkonu pracovných činností, Tabuľka 1. Tieto definície sú veľmi významné v prípade kreatívnej tvorby, ktorá je tak rozmanitá, že musíme vedieť aj poznať zatriedenie jej tvorcov do skupín. Tento postup tvorí základ pre rozvoj poznania ich pôsobenia v hospodárstve a tým umožní ich zatriedenie do ekonomiky krajiny napr. cez ich spôsob zdaňovania, odmeňovania, cez ich pozíciu v rámci právneho systému ako súčasti slobodných povolaní, ktoré sa posudzujú osobitne napr. pre uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov a iné. Tabuľka 1 Charakteristiky adaptorov a inovátorov Adaptor Inovátor Je charakterizovaný presnosťou, Je vnímaný ako neporiadny, mysliaci spoľahlivosťou, efektivitou, metodičnosťou, tangenciálne, k úlohám pristupuje prezieravosťou, atď. z netušených uhlov Zameraný viac na riešenie problémov ako na Odhaľuje problémy a spôsob ich riešenia 20

3 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX. ich hľadanie Hľadá k problémom riešenie osvedčenými a pochopenými spôsobmi Redukuje problémy zdokonalením a väčšou Efektivitou, s maximálnou kontinualitou a stabilitou Je vnímaný ako solídny, vyhovujúci, bezpečný, spoľahlivý Má sklon robiť z úmyslu cieľ Zdá sa odolný voči nude, ochotný udržať vysokú presnosť, v dlhých obdobiach práce Má autoritu vo vnútri daných štruktúr Pravidlá spochybňuje vzácne, opatrne, keď si je istý silnou podporou Má sklon o sebe pochybovať. Reaguje na kritiku, je zraniteľný voči sociálnym tlakom a autorite, poddajný Po celú dobu je pre fungovanie inštitúcie základom, ale príležitostne je ho treba vydolovať z jeho systémov Keď spolupracuje s inovátormi: Dodáva partnerstvám stabilitu, poriadok a kontinuitu Citlivý k ľuďom, udržuje skupinovú kohéziu a kooperáciu Poskytuje bezpečnú základňu pre inovátorove riskantnejšie operácie Spochybňuje predpoklady problémov, manipuluje problémy Je katalyzátorom ustálených skupín, bez rešpektu k ich konsenzuálnym názorom, je vnímaný ako grobiansky, vytvárajúci nezhodu Je vnímaný ako nesolídny, nepraktický, často šokuje svoje okolie V honbe za cieľom s minimálnym ohľadom ohrozuje prijaté úmysly Schopný rutinnej práce len na malé obdobia, rýchly v delegovaní rutinných úloh Má sklon preberať kontrolu v neštruktúrovaných situáciách Často spochybňuje pravidlá, má malý ohľad k minulým zvyklostiam Javí sa ako málo o sebe pochybujúci, keď vytvára nápady nepotrebuje súhlas, aby vydržal v presvedčení tvárou v tvár opozícií V inštitúciách je ideály v mimoriadnych krízach, alebo ešte lepšie pomáha vyhnúť sa im, pokiaľ dokáže byť umiernený Keď spolupracuje s adaptormi: Dodáva zameranie na úlohy, odpútava od minulosti a prijatých teórií Citlivý k ľuďom, často ohrozuje skupinovú kohéziu a kooperáciu Poskytuje dynamiku k vyvolaniu periodickej, radikálnej zmeny, bez ktorej majú inštitúcie sklon k skostnateniu Zdroj: Kirton, 2008, s.111 In. Franková Emília, Kreativita a inovace v organizaci, Vydala Grada Publishing, a.s. Praha, ISBN Kreatívna trieda, kreatívny jedinec je základom, kreatívnych produktov a inovácií. Kreatívni jedinci potrebujú pri svojej činnosti prostredie, atmosféru, ktorú im poskytuje málo urbanizované prostredie. Potrebujú vidiecke prostredie, ktoré je nenarušené a menej obývané, má všetky predpoklady pre rozvoj kreatívnej činnosti, smerujúcej k ekonomickému rastu.. Aby bolo možné v regióne generovať ekonomickú aktivitu, musia byť vytvorené podmienky na stimulovanie inovácií, umenia a kultúry. Na základe hodnotenia pôsobenia kreatívnych tvorcov. Austrálske centrum kreatívnych odvetví a inovácií vyvinulo Creative Trident prístup k hodnoteniu dynamiky kreatívnej pracovnej sily: kreatívni špecialisti (zamestnaní na kreatívnych pozíciách v kreatívnych odvetviach); 21

4 Vidiek a kreatívna činnosť podporní pracovníci (zamestnaní v kreatívnych odvetviach na nekreatívnych pozíciách); vsadení kreatívni pracovníci (zamestnaní na kreatívnych pozíciách ale v odvetviach, ktoré neprodukujú kreatívne produkty). 2 CIEĽ A METÓDY Cieľom tohto príspevku je poukázať na možné prístupy ku štúdiu kreativity, jej pojmového vymedzenia, štruktúry a výsledku jej uplatnenia. Materiál pre analýzu súčasnej situácie problematiky a výskum sa získal z primárnych a sekundárnych zdrojov. 1) Primárne zdroje : Sú tvorené údajmi o kreatívnej činnosti získanými na základe štruktúrovaného interview s vybranými tvorcami kreatívnych aktivít pôsobiacimi na vidieku SR 2) Sekundárne zdroje sú získané z týchto zdrojov: knižné publikácie od domácich a zahraničných autorov, internetové zdroje zamerané na špecializované aktivity ku kreatívnemu priemyslu, vládne materiály ku kultúrnej a kreatívnej ekonomike odborné štúdie o kreativite všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest (VZN) legislatíva SR a EÚ. Štruktúra dotazníkového prieskumu bola rozdelená do otázok: - základné údaje o respondentovi s popisom histórie a úlohou združení pre umelcov - popis súčasného stavu kreatívnej činnosti v regióne - interné a externé podnety ku kreatívnej činnosti so zameraním na rozdiely medzi kreatívnou tvorbou v mestách a na vidieku - špecializácia verzus diverzifikácia v tvorbe umelcov - lokálne aspekty tvorby, aktéri lokálnej politiky Časť obsahu interview s kreatívnymi tvorcami je v príspevku spracovaný do výsledkov cez prehľadné zovšeobecnený popis pozície kreatívneho a kultúrneho priemyslu na vidieku Slovenska. 3 VÝSLEDKY O kreativite a jej významnému vplyvu na rozvoj ekonomiky sa diskutuje vo všetkých krajinách sveta. Významný vplyv jej pripisujú aj tvorcovia súčasnej politiky EÚ. V máji 2011 prijal Európsky parlament v nadväznosti na zelenú knihu uznesenie o uvoľňovaní potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, v ktorom vyzdvihol úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako hnacej sily v Európskej únii. Uznesenie o uvoľňovaní potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu zahŕňa stanoviská výborov pre medzinárodný obchod, pre zamestnanosť a sociálne veci, pre priemysel, výskum a 22

5 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX. energetiku, pre regionálny rozvoj, ako aj výboru pre právne veci. Kompletizuje poznatky z doterajších diskusií o kreatívnom priemysle na európskej úrovni vrátane verejnej diskusie k zelenej knihe a navrhuje komplex opatrení pre zlepšenie podmienok v nasledovných oblastiach: Vzdelávanie, odborná príprava a informovanosť Pracovné podmienky a podnikanie Postavenie umelcov Umelecké remeslá Šírenie a obeh diel v digitálnom veku Vnútorný trh s kultúrnym a kreatívnym obsahom Práva duševného vlastníctva Financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu Miestna a regionálna spolupráca Európske hlavné mesto kultúry Móda a cestovný ruch Medzinárodné vzťahy a obchod Z hľadiska pozície kreatívneho priemyslu na vidieku sa podľa vyjadrení tvorcov žijúcich v týchto oblastiach musí naša spoločnosť zaoberať najmä ich pracovnými podmienkami a podmienkami pre podnikanie. K tomu nadväzuje postavenie umelcov a tiež umeleckých remeselníkov. Ich pozíciu sťažuje fakt, že spoločnosť pri plnení ich sociálnej funkcie v tomto priestore sa rozdeľuje do troch skupín a predstavuje individuálne, skupinové a spoločenské požiadavky na ich činnosť. Ich zosúladenie je veľmi zložité, ale je možné pri ich zohľadnení v riadiacich procesoch samospráv a štátnej správy dosiahnuť aj multiplikačný efekt, ktorý môže mať priamy vplyv v regióne na jeho rozvoj a premietne sa aj do ukazovateľov jeho rastu. Táto možnosť je prehľadne spracovaná na Obrázku 2. 23

6 Vidiek a kreatívna činnosť Obrázok 2 Plnenie záujmov sociálnej funkcie kreatívnych činností v regióne Zdroj: Vlastné spracovanie Definícia kreatívneho priemyslu používaná Európskou komisiou je uvedená v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006 (KEA), pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor. Do kultúrneho sektora patrí oblasť tradičného umenia (výtvarné a divadelné umenie, kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patrí kreatívny priemysel (dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru, výroba hardvéru PC, prehrávače, telefóny). Pre slovenský vidiek sme spracovali návrh členenia tohto priemyslu podľa podmienok u nás a to najmä so zameraním na realizáciu svojich výstupov. V interview kreatívni tvorcovia odmietajú najmä prácu spojenú s marketingom a predajom svojich produktov. 24

7 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX. Tabuľka 2 Definícia kreatívneho priemyslu EK a vlastné spracovanie pre vidiek SR Okruhy Sektory Podsektory Charakteristika Odvetvia Vizuálne umenia umenie Kultúrny priemysel Kreatívny priemysel Kreatívni tvorcovia Kultúrne dedičstvo Film a video Televízne a rozhlasové vysielanie Video hry Dizajn Architektúra, urbanizmus Reklama Remeslá Maľba, sochárstvo, fotografia Divadlo, tanec, cirkus, festivaly Múzeá, knižnice, archeologické náleziská, archívy Módny, interiérový a grafický dizajn, Stavebná činnosť, záhradníctvo - Nie sú to priemyselné aktivity - Výstupy sú prototypy, môžu byť autorské diela - Výsledky môžu byť prezentované a implementované tvorcami priamo na trhu (jarmok, remeslá, miestne predstavenia, miestne galérie...) alebo nepriamo formou výstav, trhy, galérie, internet... -Aktivity sú zamerané na masovú reprodukciu -Výstupy sú založené na autorskom práve(spisovatelia, filmoví tvorcovia, hudobníci, informatici... ) -Výstupy sú realizované nepriamo cez špecializované firmy -Aktivity nie sú nevyhnutne priemyselného charakteru, môže ísť o prototypy -Výstupy majú autorský charakter a môžu to byť napr. aj ochranné známky -Kreativita sa využíva priamo a nie pre tvorbu kultúrnych aktivít v sektore kultúry -Výstupy sú realizované nepriamo cez špecializované firmy Zdroj: The Economy of Culture (2006) KEA, MKW, Turun Kauppakorkeakoulu 4 ZÁVER Z nášho príspevku vyplýva, že kreatívna činnosť má vplyv na ekonomiku aj v regiónoch, kde v súčasnosti nie je vyvinutá urbanizácia a hospodársky vplyv na rozvoj 25

8 Vidiek a kreatívna činnosť regiónu je minimálny. Preto by sa mali politiky podporujúce kreatívny priemysel vysporiadať aj s týmito determinantami : podporu miestnych charakteristických znakov, no zároveň posilňovanie komunikácie so svetom, poskytovanie celoživotného vzdelávania, ktoré uľahčí skvalitňovanie štruktúry kreatívneho priemyslu, podporu inovácií a podnikavosti, vyrovnaný ekonomický a sociálny vývoj, podporu integrácie mesta a regiónu, zachovanie historickej kultúry, Uplatnenie kreatívnej činnosti, rozširovanie kreatívnej triedy reprezentujúcej zdroj nových myšlienok, nových nápadov a návrhov zmien je základom pre inovácie. Inovácie predstavujú realizáciu týchto nových myšlienok, nápadov, zmien a javia sa ako jeden z významných prvkov pre zvýšenie konkurencieschopnosti. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] FLORIDA, R. 2002a. The Rise of the Creative Class: And How It's Transforming Work, Leisure and Everyday Life. New York: Basic Books, s. ISBN [2] FLORIDA, R. 2002b. Entrepreneurship, Creativity, and Regional Development. [online].[cit ].dostupné na: < Regional_Development.pdf>. [3] FRANKOVÁ, E., Kreativita a inovace v organizaci, Praha, Grada Publishing, a.s., 2011 ISBN , 254 s. [4] Analysis of the consultation launched by the Green Paper on "Unlocking the potential of cultural and creative industries", COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT, Brusel, BOWEN, H., MOESEN, W., SLEUWAEGEN, L A composite index of the creative economy. Revue of Business and Economy 53(4): S [5] The Economy of Culture (2006) KEA, MKW, Turun Kauppakorkeakoulu [6] Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľňovaní potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2010/2156(INI)). 26