Územné zmeny obcí v SR od roku 1990

Transcription

1

2 Územné zmeny obcí v SR od roku 1990 Bratislava 2003

3 Ing. Peter Berčík Ing. Peter Lovecký Kapitolu 1.2. odborne posúdila JUDr. Ivica Brestovanská Farebné mapové prílohy zhotovil Ing. Miloslav Kiš Vydavateľ: Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR 1. vydanie Bratislava 2003 Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. ISBN

4 O b s a h Zoznam tabuliek, grafov a máp... 5 Úvod Územná organizácia správy obcí Obec základný prvok organizácie spoločnosti v území Vývoj právnej úpravy zlučovania a rozdeľovania obcí Vývoj právnej úpravy od roku Právna úprava od roku Zmeny právnej úpravy vykonané k Územná organizácia správy obcí vo vybraných krajinách Typológia územných zmien obcí Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike Všeobecná charakteristika Kvantifikácia zmien Územné zmeny obcí podľa jednotlivých typov ( ) Územné zmeny obcí schválené v rokoch 2000 a Vplyv územných zmien obcí na vývoj štruktúry osídlenia Geografická, demografická a sociálno-ekonomická charakteristika novozriadených obcí Historická a geografická charakteristika Orgány samosprávy a administratíva Demografický vývoj a charakteristiky novozriadených obcí Vývoj v rokoch Sčítanie obyvateľov Ekonomické charakteristiky novozriadených obcí Ekonomicky činné subjekty a nezamestnanosť Majetková a finančná situácia novozriadených obcí Rozpočtové hospodárenie novozriadených obcí Zamestnanosť v samosprách novozriadených obcí Vybavenosť novozriadených obcí Technická a sociálna infraštruktúra Bytový fond Záver Conclusion Prílohy Abstrakt Literatúra

5 Contents List of tables, charts and maps... 5 Introduction Territorial organisation of administration of municipalities Municipality main element of organisation of society in territory Evolution of legal regulations of amalgamation and dividing of municipalities Evolution of legal regulation from Legal regulation from Changes of legal regulation done as of January 1, Territorial organisation of administration of municipalities in selected countries Typology of territorial changes of municipalities Evolution of territorial organisation of administration of municipalities in Slovakia General character Quantification of changes Territorial changes of municipalities ( ) by particular types Territorial changes of municipalities carriaged in years 2000 and Effect of territorial changes of municipalities on changes in settlement structure Geographical, demographic and social-economical characteristic of newly established municipalities Historical and geographical characteristic Local authorities and administration Demographic evolution and characteristic of newly established municipalities Evolution in years Population by housing and population cenzus as of May 26, Economic characteristic of newly established municipalities Economically active subjects and unemployment Property and financial situation of newly established municipalities Budget management of newly established municipalities Employment in office of newly established municipalities Equipment of newly established municipalities Technical and social infrastructure Housing stock Conclusion Conclusion (English) Appendix Abstract Bibliography

6 ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP v texte Tab. 1 Priemerná veľkosť miestnych samospráv vo vybraných európskych krajinách Tab. 2 Vývoj počtu obcí v rokoch Tab. 3 Vývoj počtu obcí v rokoch Tab. 4 Územné zmeny v mestách s úbytkom nad 10 počtu obyvateľov Tab. 5 Rozdeľovanie a zlučovanie obcí podľa typov zmien a rokov Tab. 6 Novozriadené obce k Tab. 7 Zmeny veľkostnej štruktúry obcí v porovnaní rokov 1989 a 2001 (k ) Tab. 8 Štruktúra osídlenia v SR a novozriadené obce v rokoch Tab. 9 Počet a priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa krajov Tab. 10 Novozriadené obce ( ) podľa dátumu prvej zmienky o obci Tab. 11 Symboly obcí Tab. 12 Priemerná výmera územia a poľnohospodárskej pôdy novozriadených obcí Tab. 13 Novozriadené obce podľa nadmorskej výšky Tab. 14 Bonita pôdneho fondu územia novozriadených obcí Tab. 15 Komunálne voľby v rokoch 1998 a Tab. 16 Novozriadené obce, v ktorých sa konali nové voľby ( ) Tab. 17 Nové voľby starostov v novozriadených obciach Tab. 18 Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva v novozriadených obciach Tab. 19 Počet poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva zvolených v nových voľbách v novozriadených obciach Tab. 20 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou Tab. 21 Podiel žien z trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach Tab. 22 Prítomné obyvateľstvo v novozriadených obciach Tab. 23 Veková štruktúra obyvateľstva (v ) Tab. 24 Odchádzka za prácou a štúdiom z novozriadených obcí Tab. 25 Dochádzka za prácou a štúdiom do novozriadených obcí Tab. 26 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí Tab. 27 Priemerný počet občanov so stredoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec Tab. 28 Priemerný počet občanov s vysokoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec Tab. 29 Národnostné zloženie obyvateľov novozriadených obcí (v ) Tab. 30 Náboženská štruktúra obyvateľov novozriadených obcí (v ) Tab. 31 Farské úrady v novozriadených obciach Tab. 32 Ekonomicky činné subjekty v novozriadených obciach Tab. 33 Fyzické osoby a právnické osoby - ekonomicky činné Tab. 34 Živnostníci a samostatne hospodáriaci roľníci Tab. 35 Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva Tab. 36 Počty nezamestnaných občanov v novozriadených obciach

7 Tab. 37 Pôdny fond v majetku novozriadených obcí Tab. 38 Porovnanie pôdneho fondu v majetku novozriadených obcí a s priemerom všetkých obcí. 80 Tab. 39 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za roky (mil. Sk) Tab. 40 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za rok Tab. 41 Dotácia na výkon samosprávnych funkcií obcí na rok Tab. 42 Dotácie na samosprávne funkcie novozriadených obcí v roku Tab. 43 Podiel novozriadených obcí na celkových dotáciách na samosprávne funkcie obcí v roku Tab. 44 Dotácie na samosprávne funkcie obcí novozriadené obce odčlenené od miest a obcí nad 3-tisíc obyvateľov v roku Tab. 45 Dotácie štátnych fondov novozriadeným obciam v rokoch Tab. 46 Výdavky novozriadených obcí na správu podľa veľkostných skupín (Sk na 1 obyv.) Tab. 47 Vybavenosť novozriadených obcí železničnou stanicou (zastávkou) Tab. 48 Vybavenosť novozriadených obcí poštou Tab. 49 Vybavenosť novozriadených obcí vodovod, kanalizácia, plyn Tab. 50 Materské školy v novozriadených obciach Tab. 51 Základné školstvo v novozriadených obciach Tab. 52 Vybavenosť novozriadených obcí kostolmi Tab. 53 Vybavenosť novozriadených obcí futbalovým ihriskom (okrem školských) Tab. 54 Dobrovoľné hasičské zbory v novozriadených obciach Tab. 55 Počet obyvateľov na 1 dom Tab. 56 Počet obyvateľov na 1 byt Tab. 57 Dôvody trvalého neobývania bytov (v ) Tab. 58 Domy a byty v prepočte na 1 obec Tab. 59 Počet obyvateľov na 1 dom byt v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Tab. 60 Domy a byty v prepočte na 1 obec v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Graf 1 Rozdelenie miestnych samospráv podľa počtu obyvateľov Graf 2 Vývoj počtu obcí na území SR v rokoch Graf 3 Územné zmeny obcí v SR v rokoch Graf 4 Veľkostná štruktúra novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest počet Graf 5 Obce novozriadené v rokoch , ktoré boli v predchádzajúcom období pričlenené k iným obciam a mestám Graf 6 Počet obcí v porovnaní rokov 1989 a Graf 7 Podiel jednotlivých veľkostných skupín na celkovom počte novozriadených obcí Graf 8 Veľkosť a početnosť novozriadených obcí podľa krajov a okresov (okrem obcí Vrútky a Smižany)

8 Graf 9 Bonita pôdneho fondu novozriadených obcí Graf 10 Obce, ktoré vznikli rozdelením v rokoch podľa priemeru medziročných vývoja počtu obyvateľov Graf 11 Rozloženie priemeru medziročného indexu vývoja obyvateľov v novozriadených obciach Graf 12 Priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa veľkostných skupín Graf 13 Celková odchádzka z novozriadených obcí do miest (od ktorých sa oddelili) Graf 14 Podiel jednotlivých stupňov vzdelania v novozriadených obciach podľa veľkostných skupín Graf 15 Štruktúra ekonomicky aktívnych subjektov v novozriadených obciach podľa krajov Graf 16 Príjem rozpočtov novozriadených obcí (2001) v prepočte na 1 obyvateľa v pomere k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín Graf 17 Výdavky rozpočtov novozriadených obcí (2001) na správu (sk.6) v prepočte na 1 obyvateľa v pomere k priemerom výdavkov na správu obcí v SR podľa veľkostných skupín Mapa 1 Počet novozriadených obcí v jednotlivých okresoch v prílohách Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov: Tab. A.1 Obce, ktoré vznikli v rokoch Tab. A.2 Obce, od ktorých sa odčlenili obce v rokoch Tab. A.3 Obce, ktoré zanikli v rokoch Tab. A.4 Obce, ku ktorým sa pričlenili obce v rokoch Tab. A.5 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou Tabuľkové prílohy B. Prehľad obcí dotknutých územnou zmenou podľa okresov Mapové prílohy Mapa 1 Novovzniknuté obce v rokoch Mapa 2 Obce dotknuté územnou zmenou v rokoch Mapa 3 Novovzniknuté obce v rokoch podľa veľkosti a typu územnej zmeny Mapa 4 Novovzniknuté obce v rokoch podľa priemerného medziročného indexu vývoja obyvateľstva Mapa 5 Novovzniknuté obce v rokoch podľa úrovne príjmov rozpočtov obcí v prepočte na jedného obyvateľa k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín Mapa 6 Novovzniknuté obce v rokoch podľa podielu stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí v novozriadených obciach Mapa 7 Novovzniknuté obce v rokoch podľa národností

9 LIST OF TABLES, CHARTS AND MAPS Text Tab. 1 Average size of municipalities in selected European countries Tab. 2 Evolution of the number of municipalities in Tab. 3 Evolution of the number of municipalities in Tab. 4 Territorial changes in towns with decrease above 10 of number of inhabitants Tab. 5 Splitting and integration of municipalities in Slovakia Tab. 6 Newly established municipalities as of December 7, Tab. 7 Comparison of structure of municipalities in 1989 and 2001 (as of ) Tab. 8 Structure of settlement of SR and newly established municipalities in Tab. 9 Average size of newly established municipalities by the regions Tab. 10 Newly established municipalities ( ) by first notice about community Tab. 11 Municipalities symbols Tab. 12 Average area of agricultural land in newly established municipalities Tab. 13 Newly established municipalities by height above sea level Tab. 14 Land valuation of newly established municipalities Tab. 15 Municipal elections in 1998 a Tab. 16 New elections in newly established municipalities ( ) Tab. 17 New mayor elections in newly established municipalities Tab. 18 New elections of municipal council members in newly established municipalities Tab. 19 The number of municipal council members elected in new elections in newly established municipalities Tab. 20 Character of demographic evolution rate of municipalities with territorial change Tab. 21 Share of females in newly established municipalities Tab. 22 Present population in newly established municipalities Tab. 23 Age structure of the population (in ) Tab. 24 Departure from newly established municipalities Tab. 25 Commuting to newly established municipalities Tab. 26 Education structure of the population of Newly established municipalities Tab. 27 Average number of inhabitants with secondary school education per newly established municipality Tab. 28 Average number of inhabitants with university education per newly established municipality Tab. 29 Nationality structure of the population of newly established municipalities (in ) Tab. 30 Religious structure of the population of newly established municipalities (in ) Tab. 31 Parish department in newly established municipalities Tab. 32 Economically active subjects in newly established municipalities Tab. 33 Natural persons and legal persons - economically active Tab. 34 Sole-traders and sole farmers Tab. 35 Share of economically active inhabitants of permanent residential population Tab. 36 Unemployed in newly established municipalities

10 Tab. 37 Stock of land owned by newly established Tab. 38 Comparison of stock of land owned by newly established municipalities with average of each of municipalities Tab. 39 Revenues and expenditures in newly established municipalities in (mil. SKK) Tab. 40 Revenues and expenditures in newly established municipalities in Tab. 41 Subsidy to execution self-governing function of municipalities in Tab. 42 Subsidy to self-governing function of newly established municipalities in Tab. 43 Share of newly established municipalities to total subsidies to self-governing function of municipalities in Tab. 44 Subsidy to execution self-governing function of municipalities newly established municipalities detaching from towns or municipalities above inhabitants in Tab. 45 Subsidy of state funds to newly established municipalities in Tab. 46 Expenditures of newly established municipalities for administration by size categories (SKK per capita) Tab. 47 Equipment of newly established municipalities by railway station (stop) Tab. 48 Equipment of newly established municipalities by post-office Tab. 49 Equipment of newly established municipalities by water-supply, sewage systems, gas Tab. 50 Kindergartens in newly established municipalities Tab. 51 Basic schools in newly established municipalities Tab. 52 Equipment of newly established municipalities by church Tab. 53 Equipment of newly established municipalities by football field (without school) Tab. 54 Voluntary fire brigade in newly established municipalities Tab. 55 The number of inhabitants per house Tab. 56 The number of inhabitants per flat Tab. 57 Reasons of permanent unoccupied flats (in ) Tab. 58 Houses and flats per community Tab. 59 The number of inhabitants per house flat in newly established municipalities arose by detaching from a town Tab. 60 Houses and flats per community in newly established municipalities arose by detaching from a town Chart 1 Dividing of local municipalities by number of inhabitants Chart 2 Evolution of the number of municipalities in Chart 3 Territorial changes of municipalities of SR in Chart 4 Structure of newly established municipalities, arose by detaching from a town count Chart 5 Newly established municipalities in , before joined with other municipalities or towns Chart 6 Comparison of number of municipalities in 1989 and Chart 7 Share of various size categories on total number of newly established municipalities Chart 8 Size and count of newly established municipalities by regions and districts (without Vrútky and Smižany) Chart 9 Land evaluation of newly established municipalities

11 Chart 10 Municipalities, arose by splitting in by average of interyear indexes of evolution of inhabitants Chart 11 Average of interyear index of evolution of inhabitants in newly established municipalities Chart 12 Average size of newly established municipalities by size categories Chart 13 General departure from newly established municipalities to towns (by which were splitted) Chart 14 Share of various grade of education in newly established municipalities by size categories Chart 15 Structure of economically active subjects of newly established municipalities by regions Chart 16 Ratio of revenues of newly established municipalities budgets (2001) per capita and average revenues of municipalities of SR by size categories (in ) Chart 17 Ratio of expenditures of newly established municipalities budgets (2001) for administration (group 6) per capita and average expenditures for administration of municipalities of SR by size categories (in ) Map 1 The number of newly established municipalities by districts Appendix Table appendix A. Territorial changes by size categories and regions Tab. A.1 Municipalities, arose in Tab. A.2 Municipalities, by which were municipalities splitted in Tab. A.3 Municipalities, died in Tab. A.4 Municipalities, for which were municipalities joined in Tab. A.5 Character of demographic evolution of municipalities with territorial change Table appendix B. Municipalities affected by territorial changes by districts Map appendix Map 1 Newly established municipalities ( ) Map 2 Municipalities with territorial change in Map 3 Newly established municipalities ( ) by size and type of territorial change Map 4 Newly established municipalities ( ) by average of interyear index of evolution of inhabitants Map 5 Newly established municipalities ( ) by revenues level of budgets of municipalities Map 6 Newly established municipalities ( ) by share of inhabitants with secondary school education and with university education Map 7 Newly established municipalities ( ) by nationality

12 Ú v o d o m Obnovenie územnej samosprávy obcí v roku 1990 patrilo nesporne medzi najvýznamnejšie spoločensko-politické zmeny v prvom období transformácie našej spoločnosti. Pozoruhodným sprievodným javom tohto procesu bol hneď od začiatku silný tlak na zmeny v územnej organizácii obcí. Územná organizácia obcí je odvodená od historicky sa vyvíjajúcej štruktúry osídlenia. Na jej vývoj majú vplyv nielen geografické faktory, proces urbanizácie, rozvoj ekonomiky v krajine a ďalšie objektívne skutočnosti, ale aj politická klíma vyúsťujúca do legislatívnych rozhodnutí určujúcich organizačné princípy a územné rozloženie orgánov verejnej správy. Vedecko-technický rozvoj, rozsiahle budovanie infraštruktúry a urbanizácia územia v uplynulom storočí prinášala so sebou zvyšovanie nárokov na zabezpečovanie verejných služieb v konkrétnych podmienkach jednotlivých obcí a miest. Zároveň dlhoročná stavebná aktivita v hospodársky prosperujúcich lokalitách spravidla pôsobila na postupné urbanistické splynutie susediacich obcí. To všetko sa odrazilo v tendencii administratívneho zlučovania obcí do väčších racionálnejších celkov. Žiaľ, v rokoch 1960 až 1989 bol tento proces sčasti menej vhodnými formami urýchľovaný. Po zmenách v roku 1989 došlo k spontánnej snahe korigovať niektoré necitlivé rozhodnutia z predchádzajúcich rokov. Prejavilo sa to výraznou vlnou vzniku nových obcí ich rozdelením od miest, resp. väčších obcí. Myslíme si, že je potrebné tento proces, ktorý stále v latentnej forme pretrváva, s patričnou dôslednosťou dokumentovať. Mal by sa vnímať ako súčasť histórie vývoja novej územnej samosprávy na Slovensku v poslednom decéniu uplynulého storočia. V mnohých krajinách Európy prebieha už viac desaťročí proces integrácie malých obcí, resp. sa rozvíjajú formy medziobecnej spolupráce. Aj nás čaká riešenie tohto problému. Postupná decentralizácia viacerých hospodársko-riadiacich, ale aj administratívnych úloh, prebiehajúca v súčasnom období, vytvára na samosprávy obcí objektívny tlak na vyprofilovanie strategického riešenia optimálnejšej územno-organizačnej štruktúry vidieka na Slovensku. Východiskom by mali byť nezanedbateľné poučenia z nášho vývoja v druhej polovici minulého storočia a prípadne poznatky zo zahraničia. Rozbor zmien územnej organizácie obcí v SR za uplynulých trinásť rokov je vstupným pokusom o vypracovanie odbornej dokumentácie k predmetnej problematike. Mal by byť aj podnetom na ďalšie analytické práce na jej komplexnom posúdení. Z nich môžu vzniknúť podnety smerom k usmerňovaniu vývoja a štruktúry osídlenia a k prípadnej optimalizácii administratívneho usporiadania základnej úrovne systému verejnej správy. Práca dokumentuje a analyzuje nielen organizačno-právnu stránku problematiky. Pokúša sa poukázať aj na geografické, demografické a najmä ekonomické aspekty stále pretrvávajúceho procesu vzniku nových obcí. Zároveň tým potvrdzuje výrazný interdisciplinárny charakter podstaty verejnej správy. Spracovanie dokumentu si vyžiadalo zhromaždiť patrične širokú faktografickú dokumentáciu. Ďakujeme touto cestou všetkým inštitúciám a jednotlivcom za pomoc pri jej získavaní. 11

13 12

14 1. Územná organizácia správy obcí Obec základný prvok organizácie spoločnosti v území Človek a ľudská spoločnosť v priebehu histórie čoraz výraznejšie zasahujú do celej biosféry a najmä do svojho hmotného prostredia. Tento vývoj sa prejavuje nielen v umelo vytváranom osídlení, ale aj v krajine. V nej síce prevládajú prírodné prvky, aj tie postupne formuje a uspôsobuje človek. V poslednom období ale zasahujú urbanizačné procesy čoraz rozľahlejšie územia a v oblastiach hustého osídlenia už miznú hranice medzi ľudskými sídlami a nedotknutými ekologickými systémami prírody. Ľudská činnosť za uplynulé stáročia sa vo svojom dôsledku prejavila aj vo vývoji územného usporiadania. Človek svojimi zásahmi do územia spôsobil zmeny v jeho usporiadaní, v spôsobe a kvalite jeho využitia. Tento proces nazývame urbanizáciou. V širšom zmysle znamená vývoj usporiadania územia vcelku, v užšom zmysle proces koncentrácie obyvateľstva a spoločensko-hospodárskych aktivít do miest 1. Osídlenie je najvšeobecnejší pojem pre komplex sídelných útvarov človeka, ktoré pozostávajú z obytných, výrobných, obslužných, dopravných, technických a ostatných objektov, zariadení, plôch a koridorov. Osídlenie môžeme charakterizovať aj ako úhrnný produkt existencie a aktivity spoločnosti v danom území 2. Za posledné desaťročia sa osídlenie stáva rozhodujúcou súčasťou hmotného životného prostredia. Hlavne v intenzívne osídlených priestoroch preniká celou krajinou, ktorá sa zo svojho pôvodného prírodného alebo poľnohospodársky sformovaného stavu mení v integrálnu súčasť sídelných systémov. Osídlenie vyjadruje rozmiestnenie obyvateľstva na území a formy jeho priestorovej organizácie. Tento pojem zároveň vyjadruje tak proces rozmiestnenia obyvateľstva na území (t. j. priebeh jeho historického osídlenia), ako aj sám výsledok tohto procesu, t. j. formy osídlenia 3. Urbanizácia v sociálno-ekonomickom zmysle bola sprievodným znakom veľkej zmeny v deľbe práce medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Rozhodujúcim urbanizačným faktorom bol v minulosti proces industrializácie spojený s rozvojom vedy a techniky. Urbanizačný proces bol sprevádzaný priestorovou koncentráciou priemyselných činností a expanziou terciárneho a kvintárneho sektora, t. j. obchodu, verejných služieb, školského systému atď. To sa odráža aj v procese rozmiestnenia obyvateľstva na území, čo sa prejavilo historickým vývojom osídlenia do podoby, ako ho poznáme aj v podmienkach SR v súčasnosti. Proces urbanizácie a vývoj štruktúry osídlenia interaktívne pôsobí na organizáciu správy verejných vecí v území určitými objektívnymi charakteristikami. Spätne aktivity (pozitívne, ale aj negatívne) verejnej správy zase určujú dynamiku, smerovanie a štruktúru vývoja osídlenia. Na organizáciu správy verejných vecí v území vplýva v značnej miere aj sociálna, politická, resp. celková spoločenská klíma, ktorá pôsobí nielen na urýchľovanie vývoja, ale niekedy vyvolá aj jeho stagnáciu. Aj tento dokument by mal naznačiť, resp. opísať niektoré protichodné tendencie vo vývoji predmetnej problematiky v našich podmienkach. Skúmanie a dokumentovanie vývoja organizácie obcí na Slovensku za uplynulých viac ako 12 rokov si vyžaduje vysvetlenie viacerých základných pojmov, ktoré s touto problematikou súvisia Pozri BUČEK, M.: Priestorová a urbanistická ekonomika, Bratislava, Alfa 1985, s. 89. Pozri tamtiež, s. 83. Pozri tamtiež, s

15 Vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 3 určuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Na výkon správy sa v zmysle zákona 4 vytvárajú územné celky a správne celky. Územie Slovenskej republiky tvorí množina území obcí a územia vojenských obvodov, ktoré nie sú súčasťou obce ani vyššieho územného celku. Vojenské obvody sú územnými celkami a tiež správnymi celkami, ak podľa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu ( 7). Slúžia na zabezpečenie úloh obrany štátu 5. Zriaďuje, mení a zrušuje ich vláda SR nariadením. V právnych predpisoch a literatúre je prezentovaný pojem obec ako všeobecné pomenovanie pre samosprávne organizovanú komunitu v území. Je charakterizovaná vlastným územím, občanmi, legitímne zvolenými samosprávnymi orgánmi a majetkom. S ním toto spoločenstvo samosprávne hospodári v prospech uspokojovania potrieb svojich členov. Ústava Slovenskej republiky 6 definuje obec ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon o obecnom zriadení 7 definuje územie obce ako územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Územie obce sa môže členiť na časti obce. Tento zákon určuje, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Ďalej určuje aj zásady a postup vykonania týchto zmien. Osobitosť obce je v tom, že nie je len orgánom, ale aj verejnoprávnou korporáciou, je subjektom právnickou osobou verejného, ale aj súkromného práva. Obec ako subjekt miestnej samosprávy je v právnom zmysle verejná korporácia, ktorej je zverená určitá časť verejnej moci nad osobami a vecami na spravovanom území. Miestna samospráva, ak vychádzame z Európskej charty miestnej samosprávy a z Ústavy SR, znamená právo a spôsobilosť miestnych orgánov spravovať a riadiť v medziach zákona podstatnú časť verejných záležitostí na vlastnú zodpovednosť a v záujme miestnych obyvateľov. Pojem spôsobilosť vyjadruje schopnosť a myšlienku o tom, že zákonné právo spravovať a riadiť niektoré verejné veci musia sprevádzať také prostriedky (nielen právne), ktoré zabezpečia jeho účinnosť a efektívnosť. Táto právna formulácia potvrdzuje aj nevyhnutnosť uplatnenia ekonomických kategórií vo fungovaní systému miestnej samosprávy. Formulácia v medziach zákona akcentuje, že toto právo a spôsobilosť možno regulovať a bližšie upraviť zákonom. Spojenie na vlastnú zodpovednosť obsahuje a zvýrazňuje tú skutočnosť, že miestna samospráva nie je len sprostredkovateľom vôle vyšších orgánov. Záujem miestnych obyvateľov je špecifikovaný tzv. miestnymi záležitosťami, resp. potrebami, čo je vždy ponímané v medziach koncepcie usporiadania verejnej správy v danej krajine Pozri Zákon NR SR č Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, 1, 2 a 7. Pozri Zákon NR SR č Z. z. o vojenských obvodoch, 2 a 3. Pozri Čl. 64 a 65 zákona SNR č Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pozri 2 a 2a zákona SNR č Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pozri SOTOLÁŘ, J.: Miestna samospráva na Slovensku, Košice 2002, s

16 Encyklopedická literatúra vymedzuje aktuálne pojmy takto: Obec vymedzuje náučný slovník všeobecne ako zložitý sociálny systém podmienený hmotným prostredím, miestom, obyvateľstvom, kultúrou a časom a vytváraný sociálnymi inštitúciami, ako je hospodárstvo, správa, rodina, náboženská výchova, masové komunikácie. Obec je však tiež procesom, v ktorom dochádza k stálej výmene členov, k diferenciácii sociálneho postavenia, rozdeľovaniu moci a prestíže, rozdeľovaním tovarov a služieb, sociálnej mobilite a integrácii jednotlivých zložiek, ktoré obce vytvárajú 9. Krátky slovník slovenského jazyka charakterizuje pojem obec ako územnosprávnu jednotku charakterizovanú súvislým domovým osídlením s vlastným názvom 10. Podľa Synonymického slovníka slovenčiny sú synonymá slova obec dedina, spoločnosť 11. Mesto a obec je sociálny organizmus, ktorý je geograficky vymedzený a relatívne stabilný. Je charakterizovaný súborom dynamických znakov (základných a špecifických charakteristík), ktoré ho odlišujú od iných foriem osídlenia 12. Z právneho hľadiska sú pojmy obec a mesto v podstate totožné. Ale z hľadiska urbanistického je pojem mesto odlišný. Mesto je v podstate obec so špecifickými charakteristikami (počet obyvateľov, urbanizmus sídla, technická infraštruktúra a ďalšie), ktorej príslušná autorita štátu udelila status mesta. V našich podmienkach je to v súčasnosti Národná rada SR a podmienky sú definované v zákone 13. Na jednoznačnejšie označenie obcí, ktoré nie sú zároveň mestami, geografická literatúra používa výraz vidiecka obec 14, ktorý toto potrebné odlíšenie zabezpečuje. Ďalším pojmom je vidiecky priestor. Pri jeho vymedzení (uplatňovanom na úrovni krajín Európskej únie) sú z neho v tom najširšom poňatí vylúčené len urbanizované centrá, predmestské zóny (pripojené k centrám administratívne a ekonomicky a významné priemyselné oblasti). Znamená to, že vidiecky priestor v tomto širšom zmysle slova zahŕňa regióny a zóny s rozptýlenými aktivitami, prírodný a kultúrny (vytvorený) priestor, obce, malé mestá, regionálne centrá, ako aj celé industrializované zóny vidieka. V užšom poňatí vidiecky priestor znamená mimoriadny spôsob využitia priestoru a sociálneho života, je preň typická nízka hustota obyvateľstva aj zástavby a prevaha prírodných prvkov, vo využívaní priestoru prevláda agro-leso-pasienkový prístup, pre štýl života obyvateľov je charakteristická príslušnosť k malým komunitám a jedinečným vzťahom k priestoru, vidiecka kultúra vytvára špecifickú ľudskú identitu 15. Geografická literatúra 16 ďalej uvádza, že základným elementom všetkých sídiel je obydlie alebo sídelná jednotka. Predstavuje obytný dom v dokonalom či primitívnom prevedení, ktorý slúži ako miesto bývania, ale aj práce pre svojich obyvateľov. Podľa stupňa spoločensko-hospodárskeho rozvoja obydlie odráža rôzny vzťah k prostrediu, v ktorom vzniklo. Je do určitej miery materializovaným odrazom týchto vzťahov a úrovne rozvoja výrobných síl, ale i zamestnania, tradícií, národných a iných zvláštností obyvateľstva. V rurálnej štruktúre osídlenia sa stretneme aj s pojmom usadlosť (samota). Samota Pozri ČEBIŠOVÁ, T. a kolektív: Obec postavení, správa, činnosť. 1. vyd. Praha, ISV s. 24. Pozri Kolektív pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied: Krátky slovník slovenského jazyka,1. vyd. Bratislava, Veda Pozri PISARČÍKOVÁ, M. a kolektív: Synonymický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava, Veda Pozri TOTH, P.: Ekonomika měst a obcí. Praha, Vysoká škola ekonomická, Fakulta národohospodárska 1998, s. 17. Pozri 22 zákona SNR č Zb. v znení neskorších predpisov. Pozri SLAVÍK, V.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie ( ). In: Acta fakultatis rerum naturalium universitatis comenianae, Geographica Nr. 41, s. 141, Bratislava Pozri PAUHOFOVA, I. BÚŠIK, J.: Rozvoj vidieka (vybrané aspekty), Prognostický ústav SAV, Bratislava Pozri BARAN V. BAŠOVSKÝ O.: Geografia sídiel, UMB, Fakulta prírodných vied, Banská Bystrica 1998, s

17 nepredstavuje len vlastnú usadlosť, ale v širšom zmysle slova označuje všetky druhy izolovaných obydlí. Pojmy obec a sídlo nie sú totožné. Obec považujeme len za jednu z foriem organizácie osídlenia. Obec je štatisticko-administratívna, nie geografická jednotka, vymedzená za administratívno-právnym účelom a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel, viesok a samôt. V štatistických lexikónoch pod týmto pojmom sú zahrnuté aj mestá. Súčasné obce často predstavujú teritoriálne rozsiahle útvary, v ktorých sa vyskytuje niekoľko sídiel, a to nielen sídelných solitérov, ale aj dedín. Sídlom rozumieme zoskupenie väčšieho počtu obytných a neobytných domov, ktoré je priestorovo oddelené od iného takéhoto zoskupenia. Zoskupenie menšieho počtu domov nám vytvára vidiecke sídlo, zoskupenie väčšieho počtu domov (s mestskou funkciou) nám vytvára mesto. V tomto zmysle je sídlo všeobecným geografickým pojmom. V historickom chápaní sa sídlom rozumelo miesto, kde sídlila vyššia moc, správny orgán, súd a pod. Okrem pojmu obec a sídlo sa v geografickej literatúre často stretávame s pojmami dedina a osada. Dedina je charakterizovaná ako relatívne kompaktné vidiecke sídlo, ktoré charakterom zástavby, štruktúrou plôch intervilánu, veľkosťou stavieb a ich využitím (funkciou), ako aj štruktúrou obyvateľstva a jeho počtom (u nás do resp obyvateľov) nesie znaky monofunkčnosti spojenej prevažne s poľnohospodárskou výrobou, resp., iným podnikaním v primárnej sfére (lesníctvo, rybolov,...). Pojem osada pochádza zo stredoveku, z dôb osídľovania nových území a rozumie sa pod ním zoskupenie menšieho počtu obydlí (usadlostí), ktoré umocňujú špecifické sídlotvorné faktory prejavujúce sa aj v miestopisnom označení a názve. V súčasnosti sa pod týmto pojmom chápe obyčajne miestna časť obce či sídla. Obec je okrem iného aj základným prvkom priestorového vymedzenia výkonu verejnej správy a tým aj štátneho informačného systému. Z toho vyplýva aj zvláštny režim evidencie platného stavu a vykonávaných zmien. Štatistickému úradu Slovenskej republiky vyplýva zo zákona č Z. z. o štátnej štatistike v spolupráci s ministerstvami a štátnymi organizáciami vytvárať štatistické klasifikácie a číselníky a viesť okrem iného aj register priestorových jednotiek. Je súčasťou automatizovaného štatistického informačného systému a zabezpečuje priestorovú identifikáciu a alokáciu sociálnych a ekonomických javov a procesov. Priestorovými jednotkami v registri priestorových jednotiek sú: základná územná jednotka, územno-technická jednotka a základná sídelná jednotka 17. Základná územná jednotka (ZUJ) je taká priestorová identifikácia, ktorá tvorí súvislý územný celok a pre výkon štátnej správy sa už ďalej nečlení. Tvorí ju obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť a v špecifických prípadoch vojenský obvod. Územný obvod ZUJ môže byť tvorený súhrnom niekoľkých územno-technických jednotiek alebo je totožný s jednou územno-technickou jednotkou. Základná územná jednotka je prvkom správnej štruktúry. Názov ZUJ vychádza z úradných názvov obcí. Vznik, resp. zánik obcí a zmeny v názvoch obcí stanovuje vláda Slovenskej republiky osobitným nariadením. Zoznam obcí, mestských častí Bratislavy a Košíc a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy obcí spravuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 17 Toto členenie bolo upravené Vyhláškou bývalého Federálneho štatistického úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č Zb. o priestorovej identifikácii informácií. Táto vyhláška nebola doteraz novelizovaná. 16

18 Časť obce je nižšia územná jednotka obce, menšia ako obec. Má spravidla vlastné katastrálne územie a vlastný názov, určený zo zákona oprávneným orgánom štátu. Časť obce sa od obce odlišuje tým, že nemá vlastné orgány, ktoré by na jej území vykonávali verejnú správu, ale je súčasťou konkrétnej obce, ktorej samosprávne orgány o nej rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace s jej správou vrátane správy majetku, ktorý sa na nej nachádza. Časť obce môže byť osídlená alebo ju môže tvoriť len poľnohospodárska, lesná či iná pôda. Územno-technickou jednotkou (UTJ) je katastrálne územie. Je to štatistický obvod pre priestorovú identifikáciu sociálno-ekonomických a územno-technických javov v plošnej štruktúre územia. Ide o územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súhrn pozemkov. Sústava katastrálnych území bezo zvyšku vyčerpáva územie krajiny a nie je viazaná na osídlenie. Územno-technická jednotka je teda prvkom technickej štruktúry. O zmenách hraníc UTJ rozhodujú príslušné správy katastra. Názvy UTJ sú totožné s názvami katastrálnych území a ich zmeny sú publikované v Spravodajcovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Základnú sídelnú jednotku (ZSJ) tvorí sídelná lokalita (zahŕňa len zastavané časti katastrálneho územia) alebo vo vybraných mestách urbanistický obvod. Je určená na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. Je prvkom sídelnej štruktúry. Zoznam základných územných jednotiek (obcí), častí obcí a základných sídelných jednotiek je zverejnený v Štatistickom lexikóne obcí SR 18. Priestorové jednotky sa okrem názvov identifikujú aj identifikačnými číslami. Každá priestorová jednotka je označená identifikačným číslom 19, ktoré je počas jej existencie stále a nemenné. Tým je zabezpečená stabilita systému označenia priestorových jednotiek na rôzne zmeny, ako je územno-správne členenie alebo zmeny názvov jednotiek. Register priestorových jednotiek je prístupný všetkým užívateľom na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky. Obec so svojím obyvateľstvom a územím plní aj sociálno-ekonomické funkcie. Lokalizačné a urbanizačné procesy v minulosti vyprofilovali ekonomiku jednotlivých obcí. Je súčasťou širšie vymedzenej regionálnej ekonomiky a jej rozvoj je motivovaný vytváraním podmienok na uspokojovanie potrieb. Je odvodená od kvantity a kvality disponibilných rozvojových zdrojov, ďalej odvetvovou, sektorovou, veľkostnou, vlastníckou a organizačnou skladbou ekonomických subjektov pôsobiacich na území, systémom riadenia ekonomických procesov a závisí aj od vnútorných a vonkajších ekonomických vzťahov. Obec vnímame ako priestor, v ktorom vznikajú rôznorodé potreby, stretávajú sa rôzne, často protichodné záujmy a ciele obyvateľov, ekonomických subjektov, samosprávnych orgánov a štátu. Rozsah a štruktúra potrieb (najmä miestnych) podmieňuje vznik, štruktúru a charakter ekonomických činností. Na ekonomické procesy, ktoré prebiehajú na území municipality a sú spojené s rozhodovaním o alternatívnych možnostiach a podmienkach využívania miestnych zdrojov (pôdy, práce, kapitálu), s rozdeľovaním, výmenou a spôsobmi spotreby, má vplyv veľa 18 Podkladom pre aktualizáciu registra priestorových jednotiek (napr. pri rozdelení obce, atď.) sú zmenové výkazy Hlásenie o základnej územnej jednotke (ZUJ) - Org 5-99 a Hlásenie o územno-technickej jednotke (UTJ) - Org Ide o štatistické výkazy, ktoré vypĺňajú príslušné správy katastra pri vzniku, zmene, oprave a zániku ZUJ alebo UTJ. 19 ICZUJ identifikačné číslo základnej územnej jednotky. ICUTJ identifikačné číslo základnej územno-technickej jednotky. ICZSJ identifikačné číslo základnej sídelnej jednotky. 17

19 faktorov. Tie vychádzajú z vnútorného a vonkajšieho prostredia, z viacstupňového systému rozhodovania, ako aj z rozsahu a foriem štátnych zásahov do ekonomiky. 20 Na území obce pôsobia z hľadiska sektorového triedenia ekonomické subjekty: trhového sektora (firmy s viac alebo menej pestrou odvetvovou a veľkostnou štruktúrou); verejného sektora štátne príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie (s odvetvovou štruktúrou orientovanou viac na verejné služby a prevádzku technickej infraštruktúry), obchodné spoločnosti, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené samosprávnymi orgánmi (obcou, resp. samosprávnym krajom), organizačné zložky iných verejnoprávnych inštitúcií, zložky záujmovej samosprávy; tretieho sektora neziskové organizácie rôzneho zamerania. Štruktúru ekonomiky obce dotvárajú domácnosti. Zvláštne postavenie v štruktúre ekonomiky obce má samospráva obce prezentovaná svojimi orgánmi a zároveň ekonomickými parametrami svojho hospodárstva a ďalších ekonomických aktivít. Samospráva obce je jednak poskytovateľom celého radu verejných služieb, životne dôležitých pre optimálne zabezpečenie životných potrieb občanov obce. Vo väčších obciach aj niektorých potrieb pre občanov okolitých obcí. Zároveň však samosprávne orgány obce majú určité povinnosti, resp. kompetenčný priestor pri koordinácii a podpore rozvoja ekonomiky celej obce, ktorá funguje ako podsystém regionálnej ekonomiky. Problematika vývoja územnej organizácie správy obcí má súbežne s právnym a ekonomickým rozmerom aj rozmer geografický. Konkrétnejšie je v pozornosti geografie sídiel, ktorá skúma z časopriestorového aspektu štruktúru, vzájomné vzťahy a špecifické zvláštnosti sídiel. Rozhodujúce pre ňu sú spoločensko-ekonomické zákonitosti. Pri skúmaní sídelných javov musíme mať vždy na pamäti ich dve navzájom sa ovplyvňujúce, ale nerovnakou dynamikou sa vyznačujúce zložky, a to: a) obyvateľstvo s jeho činnosťou a b) materiálne formy. Prvá zložka obyvateľstvo je podstatná svojou výrobnou i nevýrobnou činnosťou, tvorí obsah sídiel, obyčajne sa rýchlejšie mení ako druhá zložka materiálne formy, ktorá je menej dynamická. Forma sídiel či sídelnej siete zaostáva za prebiehajúcimi zmenami v štruktúre, vo vnútornom obsahu sídiel, za zmenami vo funkciách sídiel 21. Nadväzujúc na toto geografické hľadisko môžeme vyjadriť aj určité myšlienky k dynamike zmien územnej organizácie správy obcí. Na formovanie administratívnoprávnych štruktúr na najnižšej úrovni riadenia spoločností majú vplyv nielen spomínané zložky geografie sídiel. Do problematiky tu vstupujú faktory ekonomické a politické. Ekonomický faktor môžeme v stručnosti vyjadriť dvoma okruhmi. Je to na jednej strane problematika nákladovej náročnosti činnosti administratívy obce a činnosti samosprávnych orgánov (užší pohľad). Na druhej strane je to problematika celkového konečného úžitku (efektu) z pôsobenia samosprávnych orgánov obce pri riadení hospodárstva Pozri ŠVANTNEROVÁ, L.: Predpoklady rozvoja municipálnej ekonomiky, Banská Bystrica, Ekonomická fakulta UMB, 1997, s. 30. Pozri BARAN, V. BAŠOVSKÝ, O.: Geografia sídiel, UMB, Fakulta prírodných vied, Banská Bystrica 1998, s

20 samotnej samosprávy, ale zároveň aj pri koordinovaní a iniciovaní rozvoja celej ekonomiky na území obce, čo je z hľadiska obyvateľa s prihliadnutím na dnešné naše vážne sociálne problémy dominantný aspekt. Zároveň však musíme upozorniť, že transparentná merateľnosť týchto konečných (cieľových) efektov je dosť zložitý metodický problém. Uplatnenie takto vymedzeného ekonomického faktora sa môže v praxi uplatniť v dvoch situáciách. Prvou (statickou) je prirodzená potreba priebežne posudzovať (hodnotiť) úspešnosť a racionálnosť riadenia verejných vecí samosprávnymi orgánmi obce. Ak chceme získať objektívnejší obraz aj o kvalite týchto procesov, mali by sme uplatniť aj určité metódy porovnania výsledkov hospodárenia z iných (ale parametrami porovnateľných) obcí. Následne po citlivom hodnotení rozdielov formulovať opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia z pozície daného samosprávneho orgánu. Druhá (dynamická) situácia nastáva, keď sa nastolí otázka možnej zásadnej zmeny územnej organizácie správy obce zlučovanie, resp. rozdeľovanie obcí. V tomto prípade je obzvlášť dôležité neskĺznuť iba na porovnanie predpokladaných plusových, resp. mínusových efektov výdavkov na správu obce. Tu je obzvlášť potrebné posudzovať problematiku viac zo strategických hľadísk vytvorenia predpokladov na sociálno-ekonomický rozvoj celého územia. Zmena územnej organizácie správy obcí má jednoznačný dopad na túto oblasť v podstate v dvoch okruhoch. Zlúčenie obcí, ale v našom prípade najmä rozdelenie obce na 2 niekedy až 3 nové obce, znamená vznik nových ekonomických subjektov miestnych samospráv spojených so zložitým procesom delenia územia, majetku a finančných aktív a pasív. Toto delenie nemusí však zaručiť doterajšiu úroveň služieb poskytovaných samosprávou obce v novozriadených obciach. Časť občanov môže niečo získať, druhá časť niečo stratiť. V mnohých prípadoch je ťažké vopred odhadnúť a dokumentovať konkrétne dopady. Pred hlasovaním občanov (referendom) by však mali byť tieto okolnosti zverejnené. Na druhej strane boli prípady (najmä oddelenie obcí od miest), kde šanca získania majetku, ktorý je umiestnený na predmetnom území (resp. vidina vysokých príjmov z dane z nehnuteľnosti z veľkých priemyselných areálov), bola silnou motiváciou na odštartovanie dezintegračných aktivít. V každom prípade však rozdelenie obce prinesie zvýšenie výdavkov na správu obce. Ďalším okruhom je vznik nových samosprávnych orgánov, ktoré vstúpia do pozície koordinátora, resp. manažéra sociálno-ekonomického rozvoja na celom území novozriadenej obce. Tu je na jednej strane riziko prerušenia kontinuity rozbehnutých aktivít. Na druhej strane môže byť zdravá ambicióznosť predstaviteľov samospráv novozriadených obcí prínosom v riešení pretrvávajúcich lokálnych problémov (napr. zaostávanie vybavenosti technickou infraštruktúrou). Nemôžeme prehliadnuť ani skutočnosť, že existencia samosprávnych orgánov a jej administratíva v určitom malom sídle (i keď len v zostave starosta a jedna administratívna sila na čiastočný úväzok) vytvára predovšetkým pre starších občanov dobrý pocit možnosti bezprostrednej (dennej) komunikácie s lokálnou autoritou, u ktorej sú určité predpoklady, že občanovi v rôznych životných situáciách pomôže buď konkrétne, alebo aspoň kvalifikovanou radou informáciou. Politické faktory sú odvodené od konkrétneho vývoja profilácie deľby moci. Konkrétne uplynulých 12 rokov nemali politické štruktúry štátu snahu zvlášť regulovať, resp. tlmiť prirodzené tendencie občanov inklinovať k menším a tým pre nich transparentnejším štruktúram územnej organizácie obcí. Dal sa pomerne široký priestor na uplatňovanie priamej demokracie pri formovaní organizácie štruktúr verejnej moci na základnej úrovni. Každému rozdeleniu obce predchádzalo úspešné referendum. 19

21 Je všeobecne známe, že viacero krajín v Európe v minulých desaťročiach dosť razantne integrovalo obce do väčších štruktúr. Sú však aj krajiny, ktoré si rozdrobenú organizáciu územnej správy obcí nezmenili. Signalizuje to, že na túto problematiku neexistuje jednoznačne overený a akceptovateľný model. O to viac by mal proces politického rozhodovania o prípadných korektúrach organizácie územnej správy obcí brať do úvahy všetky dôležité hľadiská na tento zložitý problém. Len strohá finančno-výdavková argumentácia v procese politického rozhodovania tu rozhodne neobstojí. Aj patrične širšie koncipovanú ekonomickú argumentáciu bude potrebné vyvážiť kvalifikovanou analýzou sociologických, politologických a v neposlednom rade sociálnych dopadov uvažovaných zmien. Ďalej si to vyžiada posúdenie ich akceptovateľnosti zo strany občanov a lokálnych politických štruktúr. Nesmieme zabúdať na známu skutočnosť, že zmysluplné fungovanie územnej samosprávy stojí a padá na ochote občanov zúčastňovať sa na aktivitách a rozhodovaní miestnej samosprávy a zároveň na ochote podriaďovať sa rozhodnutiam samosprávnych orgánov. To si okrem iného vyžaduje, aby orgány miestnej samosprávy dbali na pravidelnosť, kvalitu a primeranosť komunikácie s občanmi a firmami na území, v ktorom pôsobia. Nedocenenie tohto faktora sa už raz v našej nedávnej minulosti nevyplatilo. Problematika početnosti malých obcí je riešiteľná aj inými formami ako zmenou územnej organizácie. Vo viacerých krajinách to systémovo riešia rozvojom viacerých foriem medziobecnej spolupráce. Citát z prípadovej štúdie 22 nám približuje túto problematiku: Spolupráca obcí sa javí ako hlavný a zároveň aj perspektívny spôsob riešenia naznačených problémov. Práve medziobecná spolupráca nenarúša samostatnosť (autonómnosť) obcí, ich samosprávny charakter a rešpektuje spomenutú identitu obcí. Zároveň horizontálna kooperácia základných subjektov miestnej samosprávy napomáha presadzovanie solidarity obcí, utváranie novej kultúry verejnej správy a celkovú zmenu štýlu činnosti miestnej samosprávy. Rovnako významný je aj fakt, že medziobecnou spoluprácou sa neeliminuje právo občanov priamo sa zúčastňovať na výkone samosprávy. Nemenej nezanedbateľné je, že nenarúšanie (alebo dokonca posilňovanie) miestnej identity je významným prostriedkom vyvažovania nadnárodných integračných (globálnych) tendencií. Význam medziobecnej spolupráce zdôrazňuje aj Európska charta miestnej samosprávy. Charta v článku 10 priznáva subjektom miestnej samosprávy právo vzájomne spolupracovať vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom meradle pri zabezpečovaní vecí spoločného záujmu a právo byť členom národných a medzinárodných združení, ktoré chránia a rozvíjajú ich spoločné záujmy. Pri uplatnení systémového prístupu je potrebné pertraktovanú problematiku riešiť najmä z hľadiska: obsahovo-vecnej stránky úloh obce, ktoré sú,,zrelé na medziobecnú spoluprácu; typologicky ich môžeme členiť na verejné úlohy administratívnoprávneho a lokálnoorganizačného charakteru (administratívnoprávne akty, vedenie evidencií, organizačné aktivity voči občanom a pod.), charakteru koordinácie činnosti malých obcí pri riešení rozvojových zámerov ekonomického, sociálneho a ekologického charakteru (spoločné aktivity územne blízkych obcí pri riešení konkrétnych úloh a spoločné aktivity obcí, často aj 22 KUKLIŠ, P.: Medziobecná spolupráca. In: Právny obzor, 2002 č. 2, s

22 priestorovo značne vzdialených, pri riešení špecifických spoločných zámerov, napr. miest, ktoré majú mestskú pamiatkovú rezerváciu, združení kúpeľných miest atď.); charakteru poskytovania vecných služieb prostredníctvom zariadení technickej alebo sociálnej infraštruktúry (napr. likvidácia komunálneho odpadu separáciou, domov dôchodcov pre viac obcí); ústavnoprávneho,,statusu konkrétnej úlohy (vykonávanej v rámci samosprávnej pôsobnosti alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy; toto členenie má silné väzby nielen na právny režim výkonu určitej úlohy, ale zároveň rieši zásady ich financovania). Pri riešení problémov optimalizácie spoločného zabezpečovania úloh viacerými obcami je potrebné zohľadňovať aj: početnosť (frekvenciu) potrieb zabezpečovania konkrétnych úloh; mieru ich spoločenskej naliehavosti (akútnosť problematiky); náročnosť budovania spoločných organizačno administratívnych štruktúr; vybavenosť informačnými technológiami a ich väzba na štruktúru štátneho informačného systému; uplatnenie transparentnej formy financovania spoločných úloh; možné posúdenie ekonomickej efektívnosti uplatnenia uvažovanej formy zabezpečenia spoločnej (spoločných úlohy). Túto problematiku je vhodné riešiť aj s prihliadnutím na konkrétne názory predstaviteľov obcí. Z tohto hľadiska sú zaujímavé výsledky malej ankety vykonanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v roku V rámci nej sa 262 obcí, ktoré majú na svojom území určité zariadenia (školy, zariadenia sociálnej starostlivosti), vyjadrilo k otázke, či v prípade decentralizácie zriaďovateľskej funkcie voči zariadeniam základného školstva a sociálnej starostlivosti sú ochotné zabezpečiť tieto nové úlohy vlastným obecným úradom, resp. či navrhujú za týmto účelom uplatniť určitú formu medziobecnej spolupráce. Je zaujímavé, že až 69 respondentov prejavilo zámer zabezpečiť ich vlastnými silami a 25 navrhovalo medziobecnú spoluprácu. Ďalších 7 sa jednoznačne nevyjadrilo. Len v skupine obcí s počtom do 200 obyvateľov prevažoval záujem o medziobecnú spoluprácu (61 obcí). Občianska a hmotná podstata každej obce sa vyvíja desaťročia. Okrem ojedinelých výnimiek ani v desaťročných odstupoch pravidelného sčítania občanov, domov a bytov nezaznamenávame výrazné zmeny demografických a infraštruktúrnych údajov. Rozhodnutia o prípadných zmenách v územnej organizácii obcí sa môžu udiať podľa momentálnych širších okolností počas niekoľkých mesiacov. Sú to vážne zásahy do spoločenského života danej komunity. Názory na túto problematiku sú z makro, resp. mikrohľadiska spravidla diametrálne rozdielne. O to viac je zložité rozhodovanie. 23 Informatívna správa o vyhodnotení ankety o potrebe a formách medziobecnej spolupráce. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Sekcia verejnej správy, september

23 1. 2. Vývoj právnej úpravy zlučovania a rozdeľovania obcí Právna úprava územnej organizácie správy verejných vecí patrí medzi piliere verejného práva. Jej základné prvky sú spravidla definované v ústavách jednotlivých štátov. Určenie postavenia obcí je určitým základom celého systému. Napriek tomu, že obec vnímame ako historicky relatívne stabilný subjekt, právo rieši aj občasný proces zmeny jej organizácie vyjadrený situáciami, keď dochádza k zriadeniu, zrušeniu, rozdeleniu obce alebo zlúčeniu obcí. Miera a formy reglementácie tejto problematiky zo strany štátu signalizujú, do akej miery je spoločensky potrebné uplatniť lokálne ambície, ktoré spontánne smerujú k atomizácii základných štruktúr verejnej správy. Štát zasa môže, pokiaľ je dosť politického konsenzu, nielen pritvrdiť podmienky na uskutočnenie decentralizačných snáh, ale aj dôrazne viacerými formami iniciovať integračný proces vo vývoji územnej organizácie obcí. Je to cesta, ktorá napriek určitým úskaliam zohľadňuje dôsledky vysokého tempa vzostupu technickej a informačnej úrovne štandardne sa vyvíjajúcich štátov. Tento trend však nie je vhodné uplatniť bez patričnej akceptácie zo strany občanov. Dôsledky nerešpektovania tohto princípu sa prejavili spontánne u nás v začiatku 90. rokoch. V ďalšej časti tejto podkapitoly uvádzame chronológiu vývoja právnej úpravy zlučovania a rozdeľovania obcí od roku Vývoj právnej úpravy od roku 1945 Na reguláciu územných zmien obcí boli prijaté postupne v podmienkach bývalej Československej republiky po druhej svetovej vojne tieto zákony: 1. Dekrét prezidenta republiky č Zb. zo dňa 27. októbra 1945 o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi; Týmto dekrétom bola obnovená územnosprávna organizácia štátu platná do , ale len v krajinách súčasnej Českej republiky. Tento dekrét zároveň obnovil pôvodné územné obvody obcí podľa stavu pred Podľa 18 citovaného dekrétu dve alebo viac obcí sa mohlo zlúčiť do jednej obce, alebo zmeniť svoje vzájomné hranice súhlasnými uzneseniami miestnych národných výborov, prijatými za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých členov aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných členov. K platnosti uznesení sa vyžadovalo ich schválenie zemským národným výborom, udelené na základe stanovísk okresného národného výboru, finančného úradu druhej stolice a súdu druhej stolice. Ministerstvo vnútra mohlo, ak to vyžadoval verejný záujem, rozdeľovať obce na základe stanoviska okresného národného výboru a zemského národného výboru. Zlúčenie a rozdelenie obcí sa vyhlasovalo v Ústrednom liste Československej republiky. Na Slovensku platili naďalej právne predpisy, ktorými bolo administratívne členenie upravené po výroku Medzinárodného súdu vo Viedni z Boli to vládne nariadenie č Sl. z. (Slovenský zákonník) a nariadenie s mocou zákona č Sl. z., ktorými sa predĺžila platnosť niektorých ustanovení zákona č Zb. Od roku 1942 do roku 1953 sa postupovalo podľa zákona č Sl. z. Právna úprava v celej Československej republike bola zjednotená až zákonom č Zb. o národných výboroch a celkové jednotné územné usporiadanie až zákonom č Zb. 22

24 2. Zákon č Zb. o národných výboroch, ktorý bol účinný od ; 4 uvádza, že okresné národné výbory vytvárajú a rušia obce a menia ich hranice. Pred rozhodnutím musí okresný národný výbor zistiť stanovisko zúčastnených obcí. 3. Zákon č Zb. o územnom členení štátu z 9. apríla 1960; 16 uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä pre ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a hospodárskej a kultúrnej výstavby obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. Ak ide o obce v tom istom okrese a ak súhlasia s takýmto opatrením miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor. Inak prislúcha rozhodnutie krajskému národnému výboru. 4. Zákon č Zb. o národných výboroch z 29. júna 1967; 39 ods. 2 písm. e) vyhradil plenárnemu zasadaniu okresného národného výboru rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto územných zmien. 5. Zákon č Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky z 27 júna 1969; 5 uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor, inak o ňom patrí rozhodnúť vláde Slovenskej socialistickej republiky. 6. Zákon č Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky z 28. decembra 1970; 8 je podobný ako 5 zákona č Zb., keď uvádza, že z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor. Uvedený zákon platil 20 rokov Právna úprava od roku 1990 Zásadné politicko-spoločenské zmeny po novembri 1989 vniesli značnú dynamiku do zmien právneho postavenia obcí. Revitalizovaný bol inštitút samosprávy obcí zákonom SNR č Zb. o obecnom zriadení. Následne bol prijatý zákon SNR č Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý taktisto reagoval na novú situáciu v územnej organizácii verejnej správy na Slovensku. Obe právne normy vytvorili priestor na legálny priebeh spontánnej snahy obyvateľov v mnohých obciach vrátiť organizáciu spravovania svojich obcí do stavu pred vlnou silnej integrácie v 70. a 80. rokoch. Problematika rozdeľovania obcí bola právne upravená v oboch spomínaných zákonoch takto: 1. Zákon SNR č Zb. o obecnom zriadení; v 2 ods. 2 určuje, že dve alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí vzniká nová obec, ktorej územie tvoria územia zlučovaných obcí. Súčasťou rozhodnutia obcí o svojom zlúčení je dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov 24 a dohoda o názve a o sídle orgánov obce. V odseku 3 obdobne rieši situáciu pri rozde- 24 Pozri 11 ods. 2 zákona SNR č Zb. o majetku obcí 23

25 ľovaní obcí. Následne v odseku 4 spôsob zakladania, zlučovania, rozdeľovania a zrušovania obcí odkazuje na osobitný predpis, ktorým je už spomínaný zákon SNR č Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. V 11a určuje, že obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh na zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce. Novelou zákona 25 o obecnom zriadení v roku 1991 bolo upresnené, že ak ide o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce stačí na jej predloženie 20 podpisov oprávnených voličov časti obce, o ktorej odčlenenie pri rozdelení obce ide. Ďalej v odseku 2 novela určila, že obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec, a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov. O splnení týchto podmienok muselo obecné zastupiteľstvo rozhodnúť pred vyhlásením hlasovania obyvateľov obce, resp. dotknutej časti obce. Hlasovanie obyvateľov obce, respektíve časti obce bolo platné vtedy, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina občanov obce, respektíve časti obce, a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov. Táto právna úprava vytvárala dosť široký priestor na uskutočnenie decentralizačných ambícií najmä u obyvateľstva obcí pričlenených k mestám, resp. bývalých malých obcí pričlenených k väčším obciam. Zásadné uplatnenie inštitútu hlasovania obyvateľov obce (miestne referendum) bolo konkrétnym dôkazom demokratizácie v tejto oblasti (na rozdiel od predchádzajúceho režimu). Je potrebné tiež podotknúť, že bolo viacero obcí, kde hlasovanie občanov o návrhu územnej zmeny bolo neúspešné. Žiaľ, centrálna evidencia o týchto neúspešných hlasovaniach nebola vedená. Nedôsledné uzatváranie dohôd o usporiadaní majetkových a ostatných vzťahov medzi pôvodnou obcou a novou obcou (novými obcami) prinieslo mnoho následných sporov. Viaceré z nich riešia súdy ešte aj v súčasnosti. 2. Zákon SNR č Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky; 2 určoval, že založiť alebo zrušiť obec, rozdeliť obec alebo zlúčiť obce patrí vláde Slovenskej republiky. Rozhodnúť podľa odseku 1 mohla vláda iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného úradu. Podľa 7 mohla vláda schváliť presun obce z okresu do okresu na základe súhlasu obce. Vykonať zmenu územia obce patrilo okresnému úradu. O územnej zmene rozhodovala vláda SR uznesením. Preto z dôvodu, aby toto opatrenie republikového orgánu bolo platné a všeobecne záväzné, ustanovil zákon v 7 ods. 2 povinnosť ministerstvu vnútra vyhlasovať spravidla raz za štyri roky zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Zbierke zákonov a každoročne vyhlasovať v Zbierke zákonov zmeny v tomto zozname. Vykonalo sa to formou opatrenia Ministerstva vnútra SR Zákon NR SR č Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky z 3. júla 1996; Bol účinný v pôvodnom rozsahu do V 2 odseku 1 sa určuje, že samosprávnymi územnými celkami Slovenskej republiky sú obce a vyššie územné celky. Vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku (odsek 3). V 7 odseku 2 sa určuje, že správnymi celkami sú obce a vojenské obvody, ak podľa osobitného zákona vykonávajú štátnu správu Pozri Zákon SNR č Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon SNR č Zb. Chronologický prehľad všetkých právnych noriem o zmenách územnej správy obcí v rokoch 1990 až 2001 je v prílohe. 24

26 V 3 odseku 1 sa určovalo, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Rozhodnúť o zmene bolo možné iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu. V tomto ponímaní je nariadenie vlády aktom všeobecnej záväznosti voči všetkým právnym subjektom v štáte. Pravidlá súhlasu obce ustanovoval 11a zákona SNR číslo Zb. v znení neskorších predpisov. Potreba stanoviska krajského úradu k zmenám vychádzala zo skutočnosti, že krajský úrad ako územný orgán štátnej správy môže najlepšie poskytnúť pre potreby vlády poznatky, údaje alebo iné informácie potrebné na rozhodnutie vlády. Rozhodnúť o inej zmene územia obce, ako sú zmeny uvedené v 3 ods. 1, patrilo krajskému úradu, ak osobitný zákon neustanovil inak. Aj k tejto zmene bol potrebný predchádzajúci súhlas obce. Zmena územia obce bez toho, že by išlo o zlúčenie alebo rozdelenie obce prichádza do úvahy v dvoch prípadoch. V prvom prípade ide o zväčšenie alebo zmenšenie územia obce, na ktorom sa susediace obce dohodli, alebo o zmeny súvisiace so zmenou katastrálneho územia obce, napríklad pri vyrovnávaní katastrálnych hraníc v dôsledku prírastkov alebo úbytkov vzniknutých pri vodohospodárskych úpravách. Druhý prípad môže nastať vtedy, keď sa obec (mesto) rozhodne vykonať zmenu územia mesta v rámci zmeny územia jej mestských častí, či už vytvorením novej mestskej časti, zrušením niektorej z existujúcich mestských častí, alebo zmenou hranice medzi mestskými časťami (časťami obce). Na zabezpečenie tohto zákona vydalo Ministerstvo vnútra SR vo Vestníku vlády SR, čiastka 5 z Smernice, ktorými sa upravuje postup krajských a okresných úradov pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s územnou a správnou organizáciou štátneho územia. Po rozhodnutí vlády sa v novovytvorených obciach uskutočnili doplňovacie voľby, v ktorých boli zvolené orgány obce. Od bolo podľa zákona č Z. z. možné zlúčiť obce alebo rozdeliť obec len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku Táto zásada platí aj naďalej. To znamená, že ďalšie územné zmeny obcí môžu nadobudnúť účinnosť len koncom roku Toto opatrenie iste prispeje k stabilizácií organizačného usporiadania obcí Zmeny právnej úpravy vykonané k Predmetná problematika územnej organizácie obcí, ako aj označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovanie stavieb bola koncentrovaná do zákona o obecnom zriadení, ktorý bol novelizovaný zákonom NR SR č Z. z. Týmto zákonom boli v zákone NR SR č Z. z. zrušené 3 až 6 a 11 až 17 a v pozmenenej forme zapracované do novelizovaného zákona SNR č Zb. Problematiku upravovanú v 3 tohto zákona obsahuje teraz 2 (územie obce) a 2a (zlučovanie a rozdeľovanie obce) zákona o obecnom zriadení, problematiku 4 a 5 obsahuje 1a zákona o obecnom zriadení (názov obce) a problematiku 16 obsahuje 2d (moratórium na vykonávanie územných zmien) zákona o obecnom zriadení. 2 ods. 3 určuje, že obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. O inej zmene územia obce, ako sa uvádza v ods. 3, rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a ods. 1 určuje, že dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Odsek 3 určuje, že nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich. Nové obce, 25

27 ktoré vznikli po rozdelení pôvodnej obce, sú právnymi nástupcami tejto obce v rozsahu uvedenom v dohode o rozdelení obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. To znamená raz za 4 roky. Významnú zmenu priniesol nový odsek 5, v ktorom sa určuje, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej obyvateľov a ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec. Podľa odseku 2 súčasťou návrhu na zlúčenie obcí, resp. rozdelenie obce musí byť dohoda, ktorá obsahuje najmä: a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú, v prípade rozdelenia obce konštatovanie o vzniku petičného výboru a uvedenie jeho splnomocnenca; b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť alebo obec rozdeliť; c) názov novej obce, resp. obcí, a sídlo ich orgánov; d) označenie katastrálnych území obcí; e) určenie majetku novej obce, resp. obcí, vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a záväzkov ako aj označenie právnických osôb novej obce, resp. obcí; f) zoznam všeobecne záväzných nariadení vydaných zlučovanými obcami, resp. obcou, ktorá sa rozdeľuje; g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie, resp. podpis starostu obce, ktorá sa má rozdeliť, a splnomocnenca petičného výboru pre zriadenie novej obce (obcí). Kópia dohody o zlúčení obcí, resp. rozdelení obce, sa zasiela aj samosprávnemu kraju, na ktorého území sa obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, okresnému úradu a daňovému úradu. Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí, resp. rozdelenie obce, sú aj údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov dotknutých obcí. Zmenené boli aj ustanovenia 11a zákona SNR č Zb. Podľa nového znenia zákona o obecnom zriadení nemôže už vyhlásiť obecné zastupiteľstvo hlasovanie obyvateľov (miestne referendum) dotknutej časti obce, ale len celej obce, a ak ide o petíciu obyvateľov za vyhlásenie hlasovania o rozdelení obce, musí byť podpísaná miesto doterajších 20 oprávnených voličov obce (alebo časti obce) až 30 oprávnených voličov celej obce. Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o rozdelení na základe takejto petície len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Na usmernenie postupu pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s územnou a správnou organizáciou územia vydalo Ministerstvo vnútra SR Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien 27. Charakter týchto ostatných zmien jasne signalizuje, že štát sa rozhodol utlmiť doterajšie pozvoľna pretrvávajúce dezintegračné tendencie v územnej organizácii obcí. Jedenásť rokov bol dostatočne dlhý čas na opravu chýb minulosti. Predpokladáme, že nastalo obdobie racionálneho prístupu k riešeniu tejto problematiky. 27 Pokyn (uverejnený v čiastke 4 z Operatívnych pokynov pre krajské a okresné úrady) je uvedený v textovej prílohe č

28 1. 3. Územná organizácia správy obcí vo vybraných krajinách Problematika štruktúry osídlenia a na to nadväzujúcej územnej organizácie spravovania obcí sa v rôznych obmenách prejavuje aj v okolitých a ďalších európskych krajinách. Predpokladáme, že je opodstatnené stručne uviesť údaje a názory, ktoré umožnia v určitej miere porovnávať. Prevzali sme ich z rozsiahlej štúdie Pawela Swianiewicza 28. Aká je optimálna veľkosť najnižšej jednotky územnej samosprávy? Po mnohé roky to bol jeden z najviac diskutovaných problémov vo vzťahu k organizácii štátu na nižších úrovniach. Takéto diskusie možno nájsť už v prácach klasických filozofov. Platón vo svojej Republike a Zákonoch navrhoval, že ideálne mesto by malo mať veľkosť dostatočnú na vykonávanie všetkých dôležitých funkcií, ale primerane malú, aby udržalo jednotu mesta. Keď sa vrátime k súčasným diskusiám a riešeniam, je zaujímavé poznanie odlišností vo veľkosti miestnych samospráv v rôznych európskych krajinách. Na jednej strane máme Anglicko, severské krajiny a Holandsko s relatívne veľkými obcami. Na druhej strane Francúzsko je rozdelené na takmer 40 tisíc veľmi malých samosprávnych jednotiek. Nasledujúca tabuľka stručne prezentuje spomínané a ďalšie rozdiely. Tab. 1 Priemerná veľkosť miestnych samospráv vo vybraných európskych krajinách Krajina obcí pod 1000 Priemerný počet Priemerná rozloha obyvateľov obyvateľov (km 2 ) Anglicko a Wales Litva Juhoslávia Bulharsko Švédsko Holandsko 0, Dánsko Poľsko Macedónsko Slovinsko Albánsko Fínsko Nórsko Chorvátsko Rumunsko Taliansko Estónsko Španielsko Ukrajina n.a Lotyšsko Maďarsko Slovensko Česká republika Francúzsko Poznámka: analyzované štáty sú zvýraznené hrubým písmom, ostatné stredo a východoeurópske krajiny sú označené kurzívou. Zdroj: Newton, Karran (1985), Baldersheim et. al. (1996), The Size of Municipalities..., (1995)Horvath (1999), Kandeva (2000) spracoval: Swianiewicz (2002) s Pozri SWIANIEWICZ, P., edit.: Consolidation or fragmentation?, The Size of Local Governments in Central and Eastern Europe, Open Society Institute, Budapest 2002, s. 6 8 a s vrátane tabuľky 1.1 a grafu

29 Krajiny zahrnuté v analýze prezentovanej v našej knihe dobre charakterizujú rozptyl veľkosti samosprávnych jednotiek. Napríklad Bulharsko a Poľsko patria ku skupine krajín s relatívne veľkými miestnymi samosprávami. Naproti tomu Maďarsko, Slovensko a Česká republika po súčasných procesoch fragmentácie majú veľmi malé samosprávne jednotky. Táto skutočnosť poskytuje dobrú príležitosť pozorovať rôznorodosť politických, sociálnych a ekonomických procesov medzi rôznymi územnými usporiadaniami. Rozdiely medzi krajinami možno vysvetliť jednak históriou (tradíciou) a jednak do určitej miery zotrvačnosťou priestorovej organizácie osídlenia. Územná organizácia obecných samospráv v niektorých štátoch má hlboké historické korene a akákoľvek zmena by sa pravdepodobne stretla s odporom (klasickým príkladom je Francúzsko). Napriek tomu môžeme nájsť krajiny, kde boli samosprávne jednotky organizačne menené len nedávno. Napríklad história veľkých britských okresov má len 20 rokov 29. Podobne v severských krajinách prebehlo zlučovanie malých obcí len v posledných rokoch. Štrukturálne zmeny zavedené v európskych krajinách za posledných 40 rokov viedli zvyčajne k zväčšeniu samosprávnych jednotiek. L. J. Sharpe vo svojej správe 30 (1995) používa rozširovanie ako synonymum ku zmenám územnej štruktúry. Sharpeho zovšeobecnenie zdôrazňuje fakt, že trendy rozdrobovania v strednej a východnej Európe na začiatku deväťdesiatych rokov boli značne netypické. Avšak v 80. a 90. rokoch sa teoretické argumenty v prospech územne rozdrobených systémov čoraz viac objavovali aj v mnohých analýzach publikovaných v západnej Európe. Otázka veľkosti jednotiek miestnej samosprávy má veľa dôležitých praktických dôsledkov, obyčajne spájaných s územnou organizáciou. Napríklad Page a Goldsmith 31 uvádzajú, že podoba územnej organizácie do veľkej miery určuje aj iné charakteristiky systému miestnej samosprávy vrátane alokácie funkcií a podstaty kontaktov medzi centrálnou vládou a samosprávami. Začiatkom 70. rokov sme sledovali proces územnej konsolidácie v celej Strednej a Východnej Európe. Tieto zmeny boli do značnej miery inšpirovaná argumentmi teórie reformy a rozšírenou vierou komunistických lídrov v ekonomiku z rozsahu. Poľské dediny boli spájané a v roku 1973 sa ich počet znížil z vyše na asi V Maďarsku bol počet obcí znížený z v roku 1962 na v roku V Bulharsku poklesol počet obcí z v roku 1949 na 255 na konci 80. rokov. Začiatok 90. rokov bol poznačený v mnohých z týchto krajín územným rozdrobovaným, procesom, ktorý by mohol byť vnímaný ako reakcia na násilné zlučovanie v 70. rokoch. V Maďarsku prudko vzrástol počet obcí na v roku 1992, zatiaľ čo nárast v Českej republike bol takmer 50 a počet slovenských obcí narástol o takmer V Poľsku bol proces fragmentácie menej výrazný. Od roku 1988 počet poľských obcí vzrástol o necelých 5. Aj v Bulharsku, Rumunsku, ako aj bývalej Juhoslávii proces územnej fragmentácie takmer neexistoval. Následkom toho dnes máme v strednej a východnej Európe príklady krajín s veľkým počtom malých samospráv (Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Lotyšsko alebo v menšej miere Estónsko). Máme aj príklady s vysoko konsolidovaným systémom (Litva, Juhoslávia, Bulharsko, Poľsko) Treba poznamenať, že vo Veľkej Británii sa v poslednom čase (posledných 10 rokov) vedie diskusia o vytvorení jednoúrovňového systému miestnej samosprávy vedúceho k ďalšiemu zväčšeniu jednotiek miestnej samosprávy. Pozri SHARPE, L. J.: Local Government: Size, Efficiency and Citizen Participation. In: The Size of Municipalities Efficiency and Citizen Participation, Local and Regional Authorities in Europe No 56, Council of Europe (1995). Pozri PAGE, E., GOLDSMITH, M. (eds.): Central and local government relations, Sage 1987 London (1997). Správny údaj je 7,6 (poznámka autorov). 28

30 Máme aj niekoľko príkladov krajín, ktoré sa nachádzajú niekde medzi týmito dvoma extrémami (Macedónsko, Albánsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko). Táto rôznorodosť je zobrazená na grafe. Graf 1 Rozdelenie miestnych samospráv podľa počtu obyvateľov Juhoslávia Bulharsko Poľsko Albánsko Rumunsko Chorvátsko Slovinsko Macedónsko Estónsko Lotyšsko Maďarsko Slovensko Česká rep. do nad Zdroj: Swianiewicz, štúdia 2002, s. 18. V Českej republike takmer 10 a na Slovensku vyše 4 miestnych samospráv sú iba maličké dediny majúce menej ako 100 obyvateľov. Obce s menej ako 500 obyvateľmi tvoria takmer 60 všetkých jednotiek v Českej republike a na Slovensku dosahuje podiel vyše 40, zatiaľ čo rovnaká štatistika dosahuje v Maďarsku asi 15. Naproti tomu v Bulharsku a Poľsku ani jedna samospráva nemá menej ako obyvateľov a iba veľmi málo ich má menej ako obyvateľov. Veľké územné jednotky (nad obyvateľov) tvoria viac ako 90 všetkých miestnych samospráv v Litve a Juhoslávii, takmer 23 v Bulharsku, 13 v Poľsku, ale len menej ako 5 v Lotyšsku, Estónsku alebo Maďarsku a len viac ako 2 v Českej republike a na Slovensku. Neprekvapuje, že v krajinách s územne rozdrobenými systémami Česká republika, Slovensko a Maďarsko (a aj v niektorých ďalších krajinách regiónu ako Ukrajina, kde priemerná veľkosť samosprávnej jednotky mierne presahuje obyvateľov, ale vo vidieckych oblastiach je priemerná veľkosť asi samosprávnych jednotiek len málo cez obyvateľov) sa otázka veľkosti miestnej samosprávy dostala medzi najhorúcejšie témy medzi miestnymi politikmi i v odborných kruhoch. Uvádza sa, že malé samosprávy (veľa z nich s menej ako 100 obyvateľmi) nemôžu vykonávať dôležité miestne služby a spomaľujú proces decentralizácie (pozri napríklad Szabo 33 ). Takisto bolo spomínané, že územná fragmentácia zvyšuje problémy spojené s free-rider-mi (Blažek 34 ). Problémy spojené Pozri SZABO, G.: Localities in transition. Re-emergency of self-government system. In: The reform of Hungarian Public Administration, Hungarian Institue of Public Administration, Budapest. Pozri BLAŽEK, J.: Changing local finances in the Czech Republic: half way over?, GeoJournal, Vol. 32, No

31 s malými obcami boli často objektom početných analýz (pozri napríklad Horváth 35, ktorý sa zameral na problémy poskytovania služieb, alebo Buček 36, ktorý poukazoval na slabosť malých obcí pri podpore ekonomického rastu z dôvodu nedostatku ich kapacít uskutočňovať väčšie infraštruktúrne projekty). Na rozdiel od Českej republiky, Slovenska a Maďarska nebola v Poľsku problematika veľkosti obecnej samosprávy široko diskutovaná ani neboli vykonané zmeny, na ktoré sme tu poukázali. Problematika sa stala aktuálnou len lokálne, najmä v obciach pozostávajúcich z malého mesta a niekoľkých okolitých dedín. V takej samospráve boli pomerne časté konflikty medzi mestskými a vidieckymi poslancami. Mestskí boli obviňovaní z preferovania výdavkov na dláždenie a kvety v meste 37, zatiaľ čo vidiecki preferovali rozvoj vodovodu a ciest vo vidieckych častiach. Neprekvapuje, že rozdelenie miest a dedín bol najčastejším dôvodom pre mierny nárast počtu poľských obcí v 90. rokoch. Napriek iným racionálnym argumentom to potvrdzuje nárast nákladov na poskytovanie niektorých služieb po rozdelení (Swianiewicz 1996). Ako potvrdzuje predchádzajúci citát, vzťah medzi veľkosťou miestnych samosprávnych orgánov a účinnosťou ich činnosti je dlhotrvajúcim otvoreným problémom pri formovaní vývoja verejnej správy nielen u nás. Diskusia o adekvátnej veľkosti základných jednotiek miestnej verejnej správy obcí je v celej Európe permanentná a dlhotrvajúca. Vždy existovali odborníci, ktorí podporovali argumenty v prospech spájania sa malých miestnych municipalít (local municipalities) do väčších jednotiek, a na druhej strane tu boli zástancovia fragmentovanej mapy obcí pozostávajúcej z malých jednotiek. Podľa záverov tých, ktorí uprednostňujú väčšie útvary miestnej správy, existujú pri posudzovaní problematiky štyri dôležité kritériá: a) účinnosť (väčšie útvary môžu zabezpečovať viac a lepšie služby za nižšie náklady); b) demokracia (aký typ veľkostnej štruktúry môže posilniť kontrolu občanov nad správou a zodpovednosťou volených predstaviteľov); c) vývoj (aké typy organizácií sú najlepšie pripravené na zlepšenie ekonomického vývoja); d) distribúcia (aká veľkosť bude zabezpečovať lepšiu a spravodlivejšiu distribúciu služieb, úloh a daňových zaťažení). Normatívne prvky, ktoré uprednostňuje každá z týchto koncepcií, veľmi sťažujú dosiahnutie takého koncepčného rámca, ktorý by získal všeobecnú podporu odborníkov a verejnosti. Šírka záujmov a rozličné sociálne, politické a ekonomické rozmery problémov nie sú spravidla s týmito kritériami v súlade Pozri HORVATH, T.: Local Functions and Local Democracy: Size, Demcracy and Funcions in East-Central European Systems of Local Government, prepared for the European Summer School in Local Government Studies, Odense Pozri BUČEK, J.: Size Categories of Municipalities and Finances of Local Government in Slovakia, Acta Universitatis Carolinae, Geographica, Supplementum Priamy citát získaný počas interview s jedným z obecných manažérov. Pozri Swianiewicz

32 1. 4. Typológia územných zmien obcí Za účelom kvalifikovanej dokumentácie územných zmien obcí v uplynulom decéniu sme uplatnili v podstate typológiu geografa doc. Slavíka 38, ktorý sa touto problematikou dlhodobo zaoberá. Typ A.4 uvádzame dvoma údajmi: počtom vidieckych obcí, ktoré vznikli rozdelením vidieckej obce, a počtom vidieckych obcí, ktoré týmto rozdelením zanikli. V práci sa nezaoberáme kategóriou C ostatné zmeny, pretože problematika zmeny názvu obcí 39 a presun časti územia obce do inej obce nie je predmetom našej práce. Akceptovali sme pojem vidiecka obec pre obce, ktoré neboli vyhlásené za mestá. Terminológiu typu zmien sme prispôsobili terminológii, ktorá je použitá v novele zákona o obecnom zriadení, platnej od Typy územných zmien obcí A. Dezintegračné zmeny: A.1. vznik vidieckej obce rozdelením mesta A.2. vznik mesta rozdelením mesta A.3. vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce A.4. - vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce - zánik pôvodnej vidieckej obce v dôsledku tohto rozdelenia B. Integračné zmeny: B.1. zlúčenie vidieckej obce a mesta B.2. zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou, ktorej názov zostáva B.3. zlúčenie vidieckych obcí (pôvodné obce zanikli a vznikne nová obec) B.4. zánik vidieckej obce Pozri SLAVÍK, V.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie ( ) In: Acta fakultatis rerum naturalium universitatis comenianae, Geographica Nr. 41, s. 141, Bratislava Problematiku názvoslovia obcí na Slovensku vrátane jeho vývoja od r spracoval v podrobnej monografii PhDr. Milan Majtán, DrSc.. Pozri Názvy obcí Slovenskej republiky, vydavateľstvo VEDA, Bratislava Pozri Zákon NR SR č Z. z. 31

33 32

34 2. Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike Všeobecná charakteristika Vývoj územnej organizácie správy obcí na Slovensku do 70. rokov stručne dokumentuje heslo obec z Encyklopédie Slovenska 41, ktoré sme prevzali v podstatnom rozsahu: Vznik a zakladanie obcí podmienili predovšetkým ekonomické faktory. Určité spoločenstvá ľudí sa na vhodných miestach združovali predovšetkým za účelom obrábania pôdy alebo inej činnosti. Niekedy bol dôležitý aj obranný faktor, tovarovovýmenný moment alebo mimoekonomické prinútenie. Kontinuitu osídlenia početných obcí môžeme sledovať už od praveku, podmieňovali ju predovšetkým ekonomické danosti. V prípade tzv. služobných osád sa na vhodných miestach najčastejšie z rozhodnutia zemepanskej vrchnosti združovali osoby špecializované na určitú výrobu, napr. tesári, kováči atď. Sídliská vznikali najčastejšie na komunikačne výhodných miestach, kde sa konali periodické trhy, a pri opevneniach. Mnohé z nich nadobudli neskôr charakter mesta. V prvých storočiach uhorského štátu podliehali obce priamo pod správu kráľovských županov, ktorú pomáhala upevniť a zdokonaliť aj kristianizácia krajiny. Podľa zákonníkov Štefana I. si malo 10 obcí (villae) postaviť spoločne kostol a vydržiavať farára. Kostoly v tom čase neboli len strediskom náboženského života, v čase zhromažďovania sa veriacich sa konali pri nich aj súdy a iné právne akty, tiež trhy. Obec, v ktorej bol kostol, dostala tak charakter správneho centra určitého obvodu. Za osobitný druh obce možno pokladať remeselnícke a kupecké sídliská pod hradmi, ktoré mali pravdepodobne už od 11. storočia vo vzťahu k obciam v okolí osobitné postavenie, pretože v nich sídlili hostia, ktorí boli právne zvýhodňovaní. Sídliská (possessiones, villae) pôvodného slovenského obyvateľstva mali v období feudalizmu rozdielne právne postavenie podľa toho, aké kategórie obyvateľov v nich bývali. S pôdou prešli pod správu šľachty aj všetky osoby na nej žijúce, nad ktorými sa vytvorila jednotná zemepanská vrchnosť. Obce, ak to nebolo osobitne určené, nemali vo vzťahu k zemepánovi formálne žiadne právne záruky. Praktické potreby si však vynútili určitý stupeň samosprávy. Zvykové právo a oddávna platné modality vo vzťahu obcí k zemepánovi, na čo sa obce v svojich sťažnostiach najčastejšie odvolávali, boli istou zárukou ich samosprávy. Obce vystupovali ako určitá právna osoba a súd ich za také aj pokladal. Pritom predstavenstvo obce (richtár, boženíci prísažní), hoci bolo výkonným orgánom zemepanskej vrchnosti, vystupovalo ako obranca záujmov obyvateľov obce proti vrchnosti. Vzťah obcí k zemepánovi bol rôznorodý podľa stupňa ich hospodársko-právnej závislosti. Z geografického hľadiska sa už v stredoveku pojem obce stotožnil s jej chotárom, pritom v jednej obci mohli byť z právneho hľadiska aj 2 obce, napr. v Košiciach, kde súbežne s ulicou pôvodnej obce, ktorej obyvateľstvo žilo na zvykovom (slov.) práve, vystavali si hostia obec s vlastnou ulicou a mali vlastné právo. Šľachta, ak chcela zvýšiť dôchodky zo svojich majetkov, lákala na ne nových osadníkov so zárukou istých výsad (lehoty spod platenia feudálnych dávok, menšie regálne práva a pod.), čím v storočí u nás vzniklo mnoho nových obcí ( kolonizácia). Súčasne však mnohé obce vplyvom živelných pohrôm, útekom poddaných alebo ich odvliekaním, spustošením vo vojnách a z iných príčin sa vyľudňovali a zanikali. O ich existencii sa dozvedáme len z historických prameňov a archeologických vykopávok. V uhorskej pestrosti obcí predstavovali z právneho hľadiska najvyšší stupeň obcí slobodné kráľovské mestá, po nich nasledovali privilegované mestá a poddanské mestečká ( oppidum, libera villae) s rozdielnym stupňom samosprávy a ekonomickým významom. Z nich sa niektoré svojím postavením rovnali slobodným kráľovským mestám (Šamorín). Najnižší stupeň predstavovali obce bez akéhokoľvek privilégia, a tých bolo najviac. Z formálno-právneho hľadiska boli vystavené ľubovôli zemepánov. Chránili ich len dávne zvyklosti a v menšej miere aj stolice, ktoré sa ako inštitúcie zodpovedné za vyrubovanie štátnej dane usilovali zachovať ich daňovú schopnosť. Uhorské zákony až do 19. storočia formálno-právne nepoznali obce ako verejnoprávne inštitúcie, napriek tomu, že štátni i stoliční úradníci oddávna prichádzali do styku s ich predstaviteľmi. Prvý uhorský zákon, ktorý sa zaoberal vnútornou správou obcí, bol zák. čl , ktorý nariaďoval, že obyvateľstvo má voliť richtára z 3 osôb, ktoré vymenoval zemepán (čím sa u prevažnej väčšiny v podstate kodifikoval aj dovtedy jestvujúci právny stav), upravoval hospodárenie s úžitkovými právami obcí, ktoré tvorili obecný majetok, prikazoval zemepánom a stoliciam, aby skúmali obecné účty, a zemepána poveroval dozorom nad správnosťou vyberania daní. Až zák. čl , ktorý novelizoval a doplňoval zák. čl , upravoval právne postavenie obcí v plnom rozsahu; rozoznával 3 kategórie obcí: a) mestá so zriadeným magistrátom; b) veľké obce, ktoré boli schopné samostatne plniť úlohy, ktoré na nich kládli zákonom; 41 Encyklopédia Slovenska, IV.zväzok, Bratislava, VEDA, vydavateľstvo SAV, 1980, s

35 c) malé obce, ktoré pre obmedzenosť svojich prostriedkov na to nestačili (okrem spomenutých jestvovali aj municipiálne mestá). Obce v súlade s platnými zákonmi si riadili svoje záležitosti a vykonávali zákony a nariadenia vyšších úradov, čo sa prakticky vzťahovalo len na magistráty, ktoré mali právo vydávať štatúty, ktoré nadobúdali platnosť až po schválení župou, a svoje výdavky hradili z vlastného majetku, príp. z obecných prirážok. Samosprávu menších obcí reprezentoval richtár a 2 prísažní ako volené orgány a úradníci (notár, obvodný lekár a sirotský otec). Vo veľkých obciach sa počet prísažných zvyšoval na 4 a v samospráve bol ešte podrichtár a pokladník. Hoci právomoc obcí ako samosprávnych jednotiek bola pomerne široká, rozhodujúci vplyv v ich orgánoch mali predstavitelia majetných vrstiev. Buržoázna ČSR prevzala organizačnú štruktúru obcí z roku 1886, súčasne však došlo k obmedzeniu ich samosprávneho postavenia; dostali sa do priamej závislosti úradov štátnej správy ( okresy), aby sa tak v obecnej samospráve eliminoval vplyv pokrokových politických strán a robotníckej triedy. V inštitucionálnej oblasti sa obmedzenie samosprávy obcí dialo napr. tým, že notár sa stal štátnym úradníkom s právom veta proti uzneseniam samosprávnych orgánov (zák. čl Zb.), zriadením finančných komisií s kontrolou a intervenčnou funkciou voči hospodáreniu obcí (zák. čl Zb. a Zb.), určením vyšších prípustných limitov obecných prirážok k daniam a pod. V období fašizácie štátu došlo k zavedeniu menovania predstaviteľov obecnej samosprávy; za klérofašistického slovenského štátu k menovaniu vládnych komisárov, k suspendovaniu obecných volieb a k praktickej likvidácii vplyvu volených samosprávnych orgánov. Obdobie národnej a demokratickej revolúcie prinieslo zásadnú zmenu politického, hospodárskeho a sociálneho postavenia obcí. Ich správu namiesto bývalých štátnych a samosprávnych orgánov preberali po roku 1945 NV ako politické orgány zväzku robotníkov, roľníkov a ostatných progresívnych síl spoločnosti. Ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 4 z sa v podstate odstránila bývalá dvojkoľajnosť v správe obcí výkon štátnej správy a samosprávy. Právna subjektivita prešla z obcí na MNV. Majetok obcí sa stal národným majetkom a spravovali ho národné výbory ako majetok zväzkov ľudovej správy ( 156 Ústavy 9. mája). Tým, že obce prestali byť verejnými korporáciami, t. j. nositeľmi majetkových práv a správy, možno ich charakterizovať ako základné územné jednotky s vlastnou pospolitosťou a vlastným názvom. Po roku 1954 došlo v organizácii obcí a ich správe k prelomeniu zásady, že jedna obec je súčasne jednou samostatnou správnou jednotkou. Vznikom inštitúcie spoločného NV pre niekoľko samostatných obcí došlo k oddeleniu územnej organizácie od správnej organizácie (zák. čl Zb.). Ak sa vytvoril jeden NV pre viaceré obce, jednotlivé obce zostali ako územné jednotky so svojimi názvami zachované. Rozvoj výrobných síl, priemyselná socialistická industrializácia a socializácia poľnohospodárstva ( jednotné roľnícke družstvá) vyvolali podstatné zmeny v demografickom vývoji, v organizácii a správe obcí. Zmeny v organizácii a štruktúre ekonomiky a poľnohospodárstva integračnej povahy mali za následok koncentráciu obyvateľstva do väčších územných jednotiek sídiel. Uznesením vlády ČSSR č. 100 z roku 1967 sa stanovili zásady pre určenie siete strediskových obcí ako základných článkov sídelnej štruktúry. Jej cieľom je umožniť rozvoj strediskových obcí s úplnou základnou občianskou vybavenosťou nielen pre ich potreby, ale aj pre nestrediskové obce okolité spádové územie. Uznesením vlády SSR č. 1 z a uznesením č. 284 z bol schválený projekt urbanizácie SSR a smernice pre jeho realizáciu. Podľa nich sú centrami mestských regiónov Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov, Nové Zámky, Trnava, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Michalovce a Poprad. Z nich metropolitnú funkciu majú Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Okrem týchto bolo určených 64 sídiel obvodného významu a 603 obcí sídiel miestneho významu (211 v Západoslovenskom, 209 v Stredoslovenskom a 183 vo Východoslovenskom kraji). Nestrediskové obce sa členia na sídla vyššieho významu a ostatné. V sídlach vyššieho významu sa predpokladá ich trvalá poľnohospodárska, výrobná, ubytovacia, rekreačná a kultúrno-historická funkcia; v ostatných sídlach sa nepredpokladá ďalší rozvoj. Počet obcí na Slovensku nie je konštantný, mení sa buď fyzicky skutočným zánikom (napr. pri výstavbe vodných diel), výstavbou nových obcí (Nová Dubnica), rozlúčením obcí na 2 alebo viac samostatných obcí alebo, naopak, zlučovaním verejnej správy 2 alebo viacerých obcí v jednu. Od roku 1921 do roku 1970 sa počet sa počet obcí na Slovensku zmenšil z na 3 092, t. j. o 11,9, roku 1979 ich bolo už len Za hornú hranicu počtu obyvateľov pre vidiecke obce u nás možno pokladať zhruba 5 tis. obyvateľov, hoci niektoré na južnom Slovensku prekračujú túto hranicu. Za malé vidiecke obce sa označujú obce s menej ako 500, za stredne veľké od 500 do tisíc a za veľké obce nad tisíc obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1970 na Slovensku prevládajú malé obce, ktorých je 34,4 a žije v nich 7,3 obyvateľov, po nich nasledujú stredne veľké obce, ktoré tvoria 31,2 všetkých obcí. Vo veľkostnej skupine 1 až 2 tisíc obyvateľov je 645 obcí, 2 až 5 tisíc obyvateľov 318 obcí a nad 5 tisíc obyvateľov 100 obcí. Rozloženie obcí na Slovensku podľa veľkostných skupín je výsledkom mnohých činiteľov historických, krajinných (vplyv reliéfu, nadmorskej výšky, úrodnosti pôdy, hydrografických pomerov) a hospodárskych (možnosť poľnohospodárskej výroby a jej intenzita, rozvoj komunikácií, hlavne železníc, budovanie priemyslu a i.). Podľa základných povrchových tvarov nížiny, kotliny a pohoria s vrchovinami ktoré predstavujú súčasné rozličné hospodárske oblasti, pre nížiny sú charakteristické stredne veľké, ale hlavne veľké vidiecke obce, v kotlinách majú prevahu stredne veľké a malé obce, v hornatej časti Slovenska prevažnú väčšinu tvoria malé obce. Najnižšie položenou obcou na Slovensku je Bodrog v okrese Trebišov (98 m n.m.), najvyššie položenou obcou Štrbské Pleso v okrese Poprad (1355 m n.m.). Pri hospodárskej klasifikácii obcí tvorí východiskový bod typizácie spravidla zamestnanecká štruktúra 34

36 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Podľa hospodárskych typov možno obce na Slovensku zaradiť do 3 skupín: 1. čisté typy, v ktorých jedna zamestnanecká skupina tvorí nad 60, resp. vo výrazných typoch nad 75 ; 2. typy s 2 zamestnaneckými skupinami, z ktorých jedna tvorí a prevažujúca ; 3. zmiešané obce, u ktorých všetky 3 zamestnanecké skupiny tvoria Zmeny hospodárskej štruktúry obcí po roku 1950 vyvolali aj zmeny v ich sociálnej štruktúre. Podľa sčítania ľudu z roku 1970 bolo najviac robotníckych (979) a robotnícko-družstevníckých obcí (731). Vzhľadom na to, že počet obcí sa u nás neustále zmenšuje a vytvárajú sa veľké obce, boli pre plánovanie, štatistiku i vedeckovýskumné účely na základe uznesenia vlády ČSSR č. 157 zo obce podelené na základné jednotky osídlenia lokality, čiže sídla. Pod pojmom lokalita (sídlo) sa rozumie jednotka osídlenia, ktorá sa skladá z určitého minimálneho súboru bytov (10) a ľudí v nich bývajúcich (30). Lokalita musí tvoriť priestorovo samostatný celok obytného prostredia a funkčne viacmenej ucelený článok štruktúry osídlenia. Takéto zoskupenie sa pokladá za ucelené v tom zmysle, že sa doň započítavajú domy ako sídelné jednotky vzdialené od najbližšieho zhluku sídelných jednotiek viac ako 200 m. Lokality zásadne rešpektujú hranice katastrálneho územia obcí. V roku 1968 bolo na Slovensku lokalít. Najväčší počet na 100 km 2 bol v okrese Čadca, Žilina a Považská Bystrica. Najmenšiu hustotu vykazovali okresy Bratislava vidiek, Nové Zámky a Levice. Najväčší počet lokalít na jednu obec bol v oblastiach roztrateného osídlenia (okr. Senica, Čadca, Zvolen a i.). Rozdiel medzi počtom lokalít a osád je v jednotlivých oblastiach tiež značný. Jeho relatívne vyjadrenie ukazuje, ako počet lokalít prevyšuje počet osád (vo Východoslovenskom kraji o 30,3, v Stredoslovenskom o 84,6 a v Západoslovenskom o 37,6 ). Ako je aj sčasti uvedené v predchádzajúcom citáte, rozvoj priemyslu, postupné budovanie technickej infraštruktúry a rozvoj dopravy po druhej svetovej vojne na Slovensku sa odrazil v postupnom zbližovaní vzájomnej dostupnosti sídiel. Zvyšovala sa náročnosť obyvateľstva na miestne verejné služby, ktoré bolo možné racionálne budovať len pre väčší počet obyvateľov. Odľahlejšie obce v podhorskom prostredí sa postupne pripájali k silnejším sídlam na princípe geografickej inklinácie. Neskoršie v 50. rokoch sa tieto tendencie urýchlili aj ekonomickými faktormi. Proces urbanizácie, rozsiahla industrializácia a kolektivizácia poľnohospodárstva v 50. a 60. rokoch priniesla so sebou aj výrazný nárast počtu obyvateľov v mestách a väčších obciach. Bol to odraz plánovite rozmiestňovaných nových priemyselných jednotiek a stredísk poľnohospodárskej veľkovýroby. Väčšie i menšie mestá svojou dynamickou výstavbou priemyslu, technickej infraštruktúry a obytných objektov pohlcovali z územno technického hľadiska obce vo svojom okolí. Tieto a ďalšie okolnosti boli podnetom na postupné administratívne zlučovanie obcí do väčších sídelných celkov. V nich sa postupne budovala potrebná občianska vybavenosť a vytvárali sa podmienky na hromadnú (sídlištnú) bytovú výstavbu, ako aj na individuálnu výstavbu rodinných domov. Vláda v tomto období prijala rozsiahle koncepčné opatrenia na usmernenie dlhodobého vývoja osídlenia na Slovensku 42. Na základe tohto uznesenia sa vykonala aj kategorizácia obcí 43, podľa ktorej sa preferovali infraštruktúrne investície a bytová výstavba do určitej siete vybraných miest a väčších obcí. Zároveň sa uplatnili administratívne opatrenia na zlučovanie obcí a čiastočné obmedzenie bytovej a občianskej výstavby v ostatných obciach. V 70. a v 80. rokoch došlo z rozhodnutia vtedajších politických orgánov k systémovému znižovaniu počtu obcí ich zlučovaním. V niektorých prípadoch sa tiež zriaďovali spoločné národné výbory pre dve a viac obcí. Formy a metódy týchto aktivít často 42 Vláda SSR uznesením č schválila aj Zásady pre realizáciu dlhodobého vývoja osídlenia v SSR, neskoršie uznesením č vláda SSR upravila tieto zásady s cieľom v určitej miere uvoľniť strohé obmedzenia pre výstavbu rodinných domov mimo vybranej siete obcí. 43 Sídelná sieť bola rozdelená do týchto kategórií: - 77 sídiel obvodného významu (zároveň plnili funkciu sídla miestneho významu); sídiel miestneho významu; nestrediskových sídiel vyššieho významu; ostatných nestrediskových sídiel. 35

37 nezohľadňovali miestne špecifiká. V mnohých prípadoch sa nedosiahol konsenzus s obyvateľstvom. Postupne sa objavili problémy v mestách a obciach s integrovanými obcami. Nevenovala sa dostatočná pozornosť špecifickým problémom nových častí obcí zo strany vedenia zlúčených obcí a najmä miest. Pričlenené obce boli často na okraji ich záujmov a pozornosti. Emancipácia miestnej samosprávy od roku 1990 vytvorila priestor na revíziu procesu zlučovania obcí v predchádzajúcich 20 rokoch. Bolo to preto, že necitlivá forma realizácie tohto procesu zanechala v časti obyvateľstva dotknutých sídiel pocit krivdy. Obyvatelia žijúci v takýchto zlúčených obciach predpokladali, že opätovným vytvorením vlastných orgánov obce zvolením starostu, obecného zastupiteľstva a hospodárením s vlastným rozpočtom sa zabezpečí vyššia efektívnosť verejných služieb, ktoré budú bližšie dostupné všetkým obyvateľom. Vytvorí sa im aj možnosť ovplyvniť ich rozsah a kvalitu. Zároveň očakávali, že nastane rozvoj kultúrno-spoločenského života. Vláda pod vplyvom politickej klímy pozitívne reagovala na snahy po rozdelení predtým integrovaných obcí. Bolo to považované za súčasť demokratizačného procesu spoločnosti. Táto situácia sa odrazila aj v prvom koncepčnom dokumente k problematike verejnej správy prerokovanom vládou SR 44. V texte návrhu reformy (s. 6) sa konštatuje, že obcou je každé sídlo, ktoré ku dňu účinnosti nového územného členenia je za obec považované a je uvedené v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy. Koncepcia nesleduje narušiť doterajší systém obcí. To však nevylučuje nevyhnutné územné zmeny, najmä rozdelenie administratívne zlúčených obcí, ktoré sa v praxi neosvedčilo. K tomuto dokumentu vláda SR prijala uznesenie (bod A.2), v ktorom súhlasila s uplatnením plnej samosprávy v každej obci a so zriadením orgánov samosprávy obcí, v ktorých doteraz nebol národný výbor, a v obciach, ktoré sa osamostatnia. V legislatívnom procese v druhej polovici roku 1990 sa v nových právnych úpravách na obnovenie systému miestnej samosprávy a zmeny v územnom usporiadaní štátu vytvoril patričný priestor na legalizovanie dezintegračného procesu územnej správy obcí (pozri chronologický prehľad v kapitole 1.2.). Aspekty racionality riadenia a ekonomiky územnej správy obcí neboli v tom čase zohľadňované. Táto skutočnosť bola a je občasne predmetom odborných úvah. Napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení už 13 rokov vytvára podmienky na vcelku úspešnú činnosť miestnej samosprávy, boli a sú k jeho obsahu v odborných kruhoch viaceré pripomienky. Ako príklad môžeme uviesť názor JUDr. Řehuřka 45, ktorý k zákonu č Zb. o obecnom zriadení uvádza: okrem iných nedostatkov sa javí ako koncepčne chybný najmä v týchto smeroch: v spomínanom zúžení územnej samosprávy na samosprávu obcí, ktorá sa pri neexistencii vyššieho samosprávneho článku a pri proklamácii zásady:, každá obec je plnoprávnym samosprávnym subjektom, pochopila ako návod na hromadné osamostatňovanie jednotlivých osídlení (obcí), a to napriek ustanoveniu 2 ods. 2 cit. zákona, ktorý pripúšťa zlučovanie dvoch alebo viacerých obcí do jedného samosprávneho subjektu a utvorenie spoločného samosprávneho reprezentanta (zastupiteľstvo starosta). Takáto atomizácia obcí podľa zásady:, čo obecný kataster, to obec, viedla v nedávnom období ku konštatovaniu samosprávnych orgánov aj v prípadoch, keď sídelná komunita nemá objektívne predpoklady na samostatné samosprávne fungovanie (neraz je problémom získať potrebný počet kandidátov na funkciu člena obecného zastupiteľstva o ďalších kvalitatívnych kritériách obce nehovoriac). 44 Návrh reformy národných výborov a miestnej štátnej správy, dokument prerokovaný vládou SR 6. júna 1990, uznesenie vlády č ŘEHUŘEK, M.: Právna úprava inštitútu verejnej správy de lege ferenda. In: Právny obzor č , s. 512 a

38 V ďalšej časti svojho článku odporúča v novom zákone o obecnom zriadení presnejšie vymedziť pojem obce ako prirodzenej komunity občanov z hľadiska jej základných funkčných parametrov podmieňujúcich jej samosprávnu existenciu (škola, pošta, lekárska ambulancia, základné obchodné zariadenie). Týmto konštatovaním nepriamo otvára problematiku definovania určitých štandardov vybavenosti obce verejnými službami. Aktuálnosť tohto konštatovania potvrdzujú poznatky uvedené v 3. kapitole našej práce (predovšetkým podkapitola 3.5.), kde uvádzame okrem iného aj počty novozriadených obcí, ktorým chýbajú základné prvky technickej, resp. sociálnej infraštruktúry. Ide najmä o obce s malým počtom obyvateľov, kde existencia, resp. budovanie týchto zariadení by v mnohých prípadoch mohlo byť nerentabilné. Je ťažké akceptovať prípadné konštatovanie, že časť novozriadených obcí svojím vybavením technickou a sociálnou infraštruktúrou nezabezpečuje plnohodnotné fungovanie obce, keď neexistujú zákonom stanovené určité štandardy. S takýmto inštitútom nerátala ani ústava. Definovanie a schválenie určitých štandardov vybavenosti obcí je otvoreným, ale v podstate u nás neriešeným problémom. Určitým prínosom v tomto smere bolo stanovenie štandardov vybavenosti okresných a krajských miest 46. I keď tieto štandardy riešia prioritne problematiku vybavenosti miest, predsa môžu byť určitým metodickým signálom aj pre prípadné posudzovanie úrovne vybavenosti malých a stredne veľkých obcí. Iným závažným problémom sú obce, v ktorých klesol počet obyvateľov pod cca 30 osôb a táto tendencia pretrváva. Tu je opodstatnené seriózne individuálne skúmať, do akej miery a kvality je takáto komunita (spravidla vekovo staršia) schopná zabezpečovať legálnu tvorbu orgánov obce, kvalifikovaný výkon samosprávy a zabezpečovať tak základné životné potreby občanov. Z novozriadených obcí je v tomto pásme obec Jesenské, okr. Levice s 33 obyvateľmi. 46 Uznesením vlády č vzala vláda SR na vedomie Správu k návrhu štandardov minimálnej vybavenosti krajských a okresných miest a metodiku posudzovania úrovne štrukturálnej vybavenosti miest a uložila pokračovať pri spracovaní návrhu štandardov minimálnej vybavenosti miest vo väzbe na reformu verejnej správy. V roku 2001 bol následne vypracovaný Návrh štandardov minimálnej vybavenosti miest, ktorý vláda v závere roka zobrala na vedomie. 37

39 2.2. Kvantifikácia zmien Od roku 1930 počet obcí na Slovensku postupným zlučovaním sústavne klesal. Najväčší úbytok bol v 70. rokoch. Prvá najsilnejšia vlna rozdeľovania obcí (dezintegrácie) sa uskutočnila už v roku V ďalších rokoch síce poklesla početnosť zmien, ale problém postupného drobenia organizácie osídlenia bol stále aktuálny. Vývoj počtu obcí v SR na základe údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov dokumentuje tabuľka: Tab. 2 Vývoj počtu obcí v rokoch Dátum Počet obcí na území SR Rozdiel Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov in: Historická štatistická ročenka ČSSR, s. 46, Federální statistický úřad Praha 1985, Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1991, ŠÚ SR, Bratislava 1992, Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ŠÚ SR, Bratislava 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Vzhľadom nato, že dokumentujeme časový rad viazaný na údaje sčítania ľudu, máme čiastočne skreslený obraz o vývoji v zlomových rokoch 1990 a Kombináciou týchto údajov s údajmi Štatistického úradu SR k v sledovaných rokov sa nám dostáva presnejšia informácia v nasledujúcej tabuľke: Tab. 3 Vývoj počtu obcí v rokoch Dátum Počet obcí na území SR Rozdiel Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1980 a 1991, ŠÚ SR; Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; prepočty: Berčík, Lovecký. Znamená to, že najnižší počet obcí na území Slovenskej republiky bol k Už k vznikla rozdelením prvá nová obec Ivachnová, okr. Ružomberok od obce Liptovská Teplá. Ďalšie zmeny sa uskutočnili k 1. 7.; 1. 8.; a najviac 75 prípadov ku dňu prvých komunálnych volieb. K tomuto dňu sa aj 14 obcí zlúčilo. 38

40 Historický vývoj počtu obcí na území Slovenskej republiky za uplynulých 70 rokov názorne dokumentuje nasledujúci graf: Graf 2 Vývoj počtu obcí na území SR v rokoch počet obcí Zdroj: Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov in: Historická štatistická ročenka ČSSR, s. 46, Federální statistický úřad Praha 1985, Výsledky sčítania ľudí, domov a bytov 1991, ŠÚ SR, Bratislava 1992, Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ŠÚ SR, Bratislava 2002; graf: Berčík, Lovecký. Vývoj územnej organizácie správy obcí v Slovenskej republike po roku 1990 je zdokumentovaný v ďalšej časti práce v dvoch časových etapách. Roky 1990 až 1999 s výraznými zmenami na začiatku tohto decénia. Toto obdobie dokumentujeme širokým rozsahom štatistických údajov ohraničených časovým horizontom Ďalej dokumentujeme zvlášť zmeny schválené v rokoch 2000 a 2001, ktorých účinnosť bola viazaná na termín komunálnych volieb O týchto obciach sú v súčasnosti len minimálne štatistické informácie hlavne sociálno-ekonomického charakteru. Neumožnilo nám to náležitú porovnateľnosť s celým radom demografických a ekonomických charakteristík zhromaždených o novozriadených obciach za obdobie 90. rokov. Obce, ktoré vznikli rozdelením pôvodných obcí, resp. miest po označujeme v ďalšom texte ako novozriadené, aby sme zvýraznili, že ide o obce, ktoré boli v blízkej, resp. dávnejšej minulosti už samostatné obce. Musíme však poznamenať, že v cca 6 prípadoch vznikli v tejto etape aj obce z osád, resp. častí obce. 39

41 2. 3. Územné zmeny obcí podľa jednotlivých typov ( ) Okrem Ústredného vestníka SR a Zbierky zákonov 47 SR boli informácie o územných zmenách obcí a aktualizovaný počet obcí k a príslušného roku oficiálne uvedený v materiáli Štatistického úradu SR Bilancia pohybu obyvateľov SR podľa obcí. Ďalším zdrojom informácií o týchto zmenách v časovom rozpätí jednotlivých sčítaní obyvateľov, domov a bytov je Štatistický lexikón obcí k roku 1992 a k roku 2002, kde sa vo zvláštnej časti zverejnil prehľad o vykonaných zmenách. O starších územných zmenách obcí sú informácie uvedené v lexikónoch obcí k rokom 1966, 1976, Pozoruhodným faktografickým dokumentom a zdrojom informácií je aj výskumná úloha INFOSTAT-u Bratislava z roku 1998 História územného a správneho usporiadania SR spracovaná Denisou Jurčovou. Z encyklopedických informácií je pozoruhodný Vlastivedný slovník obcí na Slovensku Najnovším dielom je encyklopedická práca M. Majtána Názvy obcí Slovenskej republiky (vývin v rokoch ) z roku Celkový prehľad o uskutočnených zmenách v územnej organizácii obcí poskytuje tento graf: Graf 3 Územné zmeny obcí v SR v rokoch početnosť rok dezintegrácia miest dezintegrácia obcí integračné zmeny obcí Zdroj: JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, INFOSTAT 1998; graf: Berčík, Lovecký. V sledovanom období rokov z dôvodov uvedených v predchádzajúcej kapitole výrazne prevládali dezintegračné územné zmeny obcí. Analyzujeme ich podľa typológie uvedenej v podkapitole 1.4.: A.1. Vznik vidieckej obce rozdelením mesta Značná početnosť tohto typu územnej zmeny bola v 70. a 80. rokoch odrazom snahy zrýchliť administratívnymi opatreniami prirodzený proces splývania obcí s mestami, 47 Chronologický prehľad právnych noriem k územným zmenám obcí za roky je uvedený v prílohe č.2. 40

42 ku ktorým geograficky, urbanizačne a ekonomicky inklinovali. Občania nových mestských častí mali určité výhody z novej situácie (napr. autobusová MHD), no boli tu aj nevýhody (napr. vyššie majetkové dane a miestne poplatky). V mnohých prípadoch vedenia miest nedostatočne riešili životné potreby občanov týchto nových častí miest. Zároveň viazla aj komunikácia s nimi. Tieto a ďalšie okolnosti boli podnetom na to, že za obdobie rokov vzniklo rozdelením miest až 93 nových obcí, z toho 48 nových obcí hneď v roku Tento typ zmeny sa uplatnil v 31 okresoch. Rozdelenie sa uskutočnilo v 43 mestách, z nich v prípade 18 miest išlo o odčlenenie len 1 obce. Najviac obcí bolo odčlenených od mesta Topoľčany (7), ďalej nasledujú krajské mestá Žilina (6) a Banská Bystrica (5). Bolo to čiastočne aj odrazom skutočnosti, že týmto dvom mestám bol v období 70. a 80. rokov pričlenený značný počet okolitých obcí Banská Bystrica 19 obcí, Žilina 18 obcí. Samosprávne orgány miest Bratislavy a Košíc však dokázali nepodľahnúť niektorým dezintegračným tlakom, ktoré vznikli aj v nich. Veľkostnú štruktúru novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest, dokumentuje graf: Graf 4 Veľkostná štruktúra novozriadených obcí, ktoré vznikli rozdelením miest počet do 199 obyv obyv obyv obyv obyv. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; graf: Berčík, Lovecký. Najmenšie obce vznikli z miest Kremnica, Veľký Krtíš a kúpeľného mesta Sliač. Do veľkostnej skupiny obcí od do obyvateľov pribudli 3 obce z mesta Žilina, 2 obce z mesta Nitra a po jednej obci z miest Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Dotknuté mestá mali pred procesom rozdeľovania v úhrne obyvateľov. Tento stav sa znížil v analyzovanom období odčlenením obcí o obyvateľov, čo je 8 východiskového stavu. Novozriadené obce mali v priemere obyvateľov Údaje vychádzajú zo stavu k v roku rozdelenia príslušných obcí. Ku dňu sčítania obyvateľov v roku 2001 sa zvýšil počet obyvateľov týchto obcí v úhrne na osôb. 41

43 miest. Nasledujúca tabuľka dokumentuje rôznu mieru úbytku obyvateľov podľa jednotlivých Tab. 4 Územné zmeny v mestách s úbytkom nad 10 počtu obyvateľov Novozriadené obce Mesto Počet obyvateľov pred rozdelením Počet do 199 obyv. z toho vo veľkostnej skupine obyv obyv obyv obyv. Počet obyvateľov Podiel na počte obyvateľov miest Rajecké Teplice Rajec Liptovský Hrádok Topoľčany Tlmače Kežmarok Kremnica Štúrovo Sliač Vrbové Žilina Veľký Šariš Šurany Rožňava Nová Baňa Moldava nad Bodvou Púchov Spišská Nová Ves Medzev Fiľakovo Galanta Ďalších 22 miest je s podielom menším ako 10 ; Počet obyvateľov v novozriadených obciach je súčtom počtu obyvateľov jednotlivých obcí podľa stavu k v roku rozdelenia príslušných obcí. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; prepočty: Berčík, Lovecký. A.2. Vznik mesta rozdelením mesta Tento typ zmeny je ojedinelý, pretože aj v minulosti bolo zlúčenie dvoch miest zriedkavé. Jediný prípad takejto zmeny sa uskutočnil už v roku 1990, keď sa mesto Martin rozdelilo na mesto Martin a mesto Vrútky, ktoré bolo mestom už pred zlúčením v roku A.3. Vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce Bol to najpočetnejší typ dezintegračnej zmeny, časovo silne koncentrovaný do roku Tak v rokoch vzniklo 133 nových obcí. Z územného hľadiska najviac týchto obcí vzniklo v Trenčianskom kraji (35 obcí), v Trnavskom kraji (25 obcí) a Nitrianskom kraji (24 obcí). Najmenej v Bratislavskom kraji (3 obce). Zo 41 okresov, v ktorých takýmto spôsobom vznikli nové obce, bolo najviac prípadov v okrese Považská Bystrica (10 obcí) a po 8 obcí v okresoch Trnava, Dunajská Streda, Rimavská Sobota a Topoľčany. 42

44 A.4. Vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce a zároveň zánikom tejto obce Išlo v podstate o obce, ktoré vznikali zlúčením v 70. a 80. rokoch a prijali pre integrovanú obec v tom čase nový názov. Ich rozdelením vznikli nové obce väčšinou s pôvodnými názvami. V minulosti zlúčené obce ako právne subjekty zanikli (18 obcí). V štyroch prípadoch išlo o rozdelenie obce na 3 pôvodné obce. Tento typ územnej zmeny sa najviac uplatnil v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Z okresov 4 takéto územné zmeny boli v okrese Košice-okolie a 3 zmeny v okrese Nitra. Napriek silnej prevahe dezintegračných územných zmien obcí vyskytlo sa aj niekoľko prípadov integračných zmien. B.1. Zlúčenie vidieckej obce s mestom V Prešovskom kraji sa vyskytli 4 prípady zlúčenia menších obcí s blízkym mestom (Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Vysoké Tatry). B.2. Zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou, ktorej názov zostáva I keď ide o protichodný jav v porovnaní s trendom 90. rokov, odráža reálnu situáciu v niekoľkých malých obciach, ktoré pravdepodobne nemali už dosť vlastných síl na uplatnenie výkonu obecnej samosprávy. Tento typ integrácie v počte 27 zlúčených obcí sa v rokoch 1990 a 1992 uplatnil v 14 okresoch a 6 krajoch. Najviac v Banskobystrickom kraji (11 obcí) a v okrese Prešov (5 obcí). Vyskytli sa aj 3 prípady zlúčenia 2 obcí s jednou vidieckou obcou a jeden prípad zlúčenia 3 obcí s obcou Hontianske Tesáre v okrese Krupina už v roku B.3. Zlúčenie vidieckych obcí Len v dvoch prípadoch došlo k zlúčeniu dvoch obcí, z ktorých vznikli nové obce. Ich názvy sú zložené z predchádzajúcich názvov zlúčených obcí (Kočín-Lančár, Liptovská Svinná Babkov). Tieto obce evidujeme medzi novozriadenými obcami, ktoré sú analyzované v ďalšej časti materiálu. B.4. Zánik vidieckej obce V okrese Levice obec Mochovce zanikla v dôsledku výstavby atómovej elektrárne. Zmeny vykonané v jednotlivých rokoch sú zrekapitulované podľa uplatnenej typológie v nasledujúcej tabuľke: Tab. 5 Rozdeľovanie a zlučovanie obcí podľa typov zmien a rokov Typ územnej zmeny * Celkom vznik vidieckej obce rozdelením mesta A vznik mesta rozdelením mesta A2 1 1 vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce A vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce A zánik obce v dôsledku rozdelenia (A4) dezintegračné zmeny spolu A zlúčenie vidieckej obce a mesta B zlúčenie vidieckej obce a ďalšej vidieckej obce B zlúčenie vidieckych obcí B zánik vidieckej obce B integračné zmeny spolu B prírastky (úbytky) obcí spolu * Typológia územných zmien prevzatá z: Slavík: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike v etape transformácie ( ). In: GEOGRAPHICA Nr. 41, Tabuľka upravená a dopracovaná: Berčík, Lovecký. 43

45 V tabuľke je zahrnutá v údajoch za rok 1990 aj obec Bzince, okr. Topoľčany, ktorá existovala len od do Štatistické údaje v ďalších častiach materiálu sú viazané k príslušného roku. Z týchto dôvodov sa táto obec v ďalších tabuľkách neuvádza. V typovej charakteristike A1 až A4 vzniklo celkove 266 obcí, z ktorých obec Bzince zanikla. Zlúčením dvoch dvojíc vidieckych obcí (B3) vznikli 2 obce. Takto nových, resp. novozriadených obcí za analyzované obdobie bolo 267. S touto množinou obcí sa zaoberáme v ďalšej časti práce. Množinu nových obcí, ktoré vznikli rozdelením v rokoch 1990 až 1999, sme sa pokúsili analyzovať aj z hľadiska vývoja ich územnej organizácie v minulosti. Išlo o zistenie termínu, kedy boli tieto obce pred rokom 1990 zlúčené s inými obcami, resp. mestami, a tým zanikli. Z dostupných dokladov 49 sa podarilo identifikovať obdobie od roku 1960 a vyjadriť ho na nasledujúcom grafe, ktorý zároveň dokumentuje rozdelenie tohto procesu do určitých nepravidelných etáp. Najintenzívnejšie boli roky (95 zlúčených obcí), roky (41 zlúčených obcí), roky (30 zlúčených obcí). Graf 5 Obce novozriadené v rokoch , ktoré boli v predchádzajúcom období pričlenené k iným obciam a mestám počet obcí nezistené rok Zdroj: JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, INFOSTAT 1998; prepočty a graf: Berčík, Lovecký. 49 Pozri JURČOVÁ, D.: História územného a správneho usporiadania SR, výskumná úloha, INFOSTAT, Bratislava. 1998, doplnené prieskumom niektorých prípadov prostredníctvom okresných archívov,

46 Z celkového počtu 267 novovzniknutých obcí sa individuálnym šetrením 50 v 18 prípadoch zistilo, že neboli v minulosti predmetom administratívneho zlučovania. Niektoré z nich (napr. obce Turecká, okr. Banská Bystrica, Korytárky, okr. Detva, Virt a Bodzianske Lúky, okr. Komárno, Utekáč a Zlatno, okr. Poltár) boli v minulosti evidované len ako osady, resp. časti obce. Ďalšie novozriadené obce boli obcami dávno pred rokom 1960 a z rôznych dôvodov zanikli (napr. Jesenské, okr. Levice 1926, Korytné, okr. Levoča 1925). Zostávajúcich 249 obcí má zadokumentovaný dátum ich zániku zlúčením. V rokoch to bolo 39 obcí, v rokoch to bolo 7 obcí. Prevažne išlo o zlučovanie menších obcí (30 obcí s počtom do 500 obyvateľov) a len 3 obce boli zlúčené s mestami Lučenec, Rožňava, Štúrovo. V 70. rokoch to bolo 152 obcí (z toho v roku 1976 až 64 obcí). V tomto desaťročí sa veľmi presadzovalo zlučovanie prímestských obcí s mestami celkove 53 obcí, najviac k Topoľčanom 7 obcí, k Nitre 3 obce, k Rožňave 3 obce a k ďalším 11 mestám po 2 obce. V 80. rokoch to bolo 50 obcí (k Žiline, Kremnici a Rajcu po 4 obce). V roku 1990 bola zlúčená 1 obec a následne v roku 1995 sa opäť rozdelila (Petrova Lehota v okrese Trenčín). Zaujímavé je porovnanie celkového počtu integrovaných (zlúčených) obcí v predchádzajúcich troch desaťročiach s počtom obcí, ktoré od roku 1990 boli na žiadosť občanov novozriadené. V 60. rokoch (v intervale dátumov sčítania obyvateľov, domov, bytov) sa znížil počet obcí na Slovensku zlúčením o 146. Z nich sa 39 (26,7 ) znovu v uplynulom desaťročí rozdelilo. V 70. rokoch sa znížil počet obcí zlúčením o 366. Z nich 152 obcí (41,5 ) sa znovu rozdelilo. V 80. rokoch ( až ) sa znížil počet obcí na Slovensku zlúčením o 56. Z nich sa až 50 obcí (89,3 ) znovu v 90. rokoch rozdelilo. Rozdielny pomer obcí k počtu integrovaných obcí v jednotlivých predchádzajúcich desaťročiach sa dá vysvetliť tým, že v čerstvo integrovaných obciach v 80. rokoch bolo viac ambícií vrátiť sa k pôvodnému stavu, pretože občania si ešte na nový stav nezvykli a vnímali ho prevažne ako príťaž. V obciach integrovaných pred 10 a viac rokmi sa vo viac ako polovice obcí integračný stav vnímal pomerne kladne, resp. indiferentne, čo nevytváralo už také razantné podhubie pre dezintegračné zámery. 50 Cenné informácie poskytli príslušné pobočky štátnych archívov 45

47 2. 4. Územné zmeny obcí schválené v rokoch 2000 a 2001 Po úprave predpisov v roku 1999 schválila vláda SR 51 v roku 2000 dve zmeny: V okrese Nitra sa rozdelila obec Lefantovce na obec Dolné Lefantovce a obec Horné Lefantovce. Pôvodná obec formálne zanikla. Po rozdelení majú Dolné Lefantovce 518 obyvateľov a katastrálne územie s rozlohou 461 ha, Horné Lefantovce 897 obyvateľov a katastrálne územie s rozlohou 1860 ha. Obe nové obce boli samostatné obce do V okrese Košice- okolie sa rozdelila obec Družstevná pri Hornáde na obec Družstevná pri Hornáde a obec Kostoľany nad Hornádom. Nová obec Kostoľany nad Hornádom má obyvateľov a katastrálne územie s rozsahom 691 ha. Kostoľany nad Hornádom boli v minulosti samostatnou obcou. V roku 2001 schválila vláda SR 52 týchto 6 zmien v územnej organizácii obcí: V okrese Dunajská Streda obec Horná Potôň mala štyri časti obce: 1. Benkova Potôň, 2. Čečínska Potôň, 3. Horná Potôň, 4. Horná Potôň-Lúky. Tri časti obce mali vlastné katastrálne územie, štvrtá časť obce Horná Potôň-Lúky, ktorá požiadala o rozdelenie, nemala vlastné katastrálne územie, je vzdialená od ostatných častí obce približne 10 km a žije v nej okolo 250 obyvateľov. Podľa návrhu súpisu parciel k založeniu novej obce a jej katastrálneho územia by územie novej obce malo mať výmeru m 2. Vyžiadalo si to založenie nového katastrálneho územia. Názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporučili určiť novej obce namiesto zloženého názvu Horná Potôň-Lúky názov Potônske Lúky. Obec s týmto názvom súhlasila. V okrese Galanta mesto Sládkovičovo má dve časti obce: 1. Malá Mača, 2. Sládkovičovo, ktoré mali vlastné katastrálne územia. O rozdelenie požiadala mestská časť Malá Mača, ktorá je od mestskej časti Sládkovičovo vzdialená asi 3 km a s mestom Sládkovičovo urbanisticky nesplynula. Po rozdelení má obec Malá Mača 564 obyvateľov a územie obce s výmerou m 2. V okrese Senec obec Reca mala dve časti obce: 1. Nový Svet, 2. Reca, ktoré majú vlastné katastrálne územia. O rozdelenie požiadala časť obce Nový Svet, ktorá je od časti obce Reca vzdialená asi 5 km. Po rozdelení má obec Nový Svet približne 60 obyvateľov a územie obce s výmerou m 2. V okrese Nitra obec Podhorany mala tri časti obce: 1. Bádice, 2. Mechenice, 3. Sokolníky a územie obce tvorili tri katastrálne územia s rovnakými názvami. O rozdelenie požiadala časť obce Bádice s katastrálnym územím s výmerou m 2. V časti obce žilo 350 obyvateľov a je od ďalších častí obce vzdialená asi 6 km. Mesto Nitra má štrnásť častí mesta, ktoré ležia na dvanástich katastrálnych územiach. O rozdelenie požiadala mestská časť Štitáre, ktorá mala vlastné katastrálne územie, urbanisticky s mestom Nitra nesplynula a navyše je od mesta Nitra výrazne oddelená katastrálnym územím samostatnej obce Nitrianske Hrnčiarovce. Nová obec Štitáre má 565 obyvateľov a územie obce s výmerou m Pozri Nariadenie vlády Slovenskej republiky č Z. z. zo 17. mája Pozri Nariadenie vlády Slovenskej republiky č Z. z. z 19. decembra

48 Mesto Zlaté Moravce malo štyri časti mesta: 1. Chyzerovce, 2. Prílepy, 3. Zlaté Moravce, 4. Žitavany, ktoré ležali na piatich katastrálnych územiach. O rozdelenie požiadala mestská časť Žitavany, ktorej územie tvoria dve katastrálne územia s názvami Kňažice a Opatovce nad Žitavou. Po rozdelení má nová obec Žitavany obyvateľov a územie obce s výmerou m 2. Spomínané zmeny v zmysle zákona 53 vstúpili do platnosti ku dňu komunálnych volieb ( ). Celkove vzniklo rozdelením 9 nových obcí a jedna obec zanikla. Z toho 3 obce vznikli odčlenením od miest. Tieto zmeny nie sú premietnuté v analytických častiach tohto dokumentu. Uvedené počty obyvateľov a výmery katastrálnych území novozriadených obcí boli prevzaté z písomnej dokumentácie, ktorá bola východiskom pre schvaľovací proces zmien vo vláde SR. V Štatistickom lexikóne obcí Slovenskej republiky 2002, ktorý zohľadňuje stav k , boli zverejnené prvé demografické údaje za uvedené obce, odvodené od výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku Tab. 6 Novozriadené obce k základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov Obyvateľstvo trvale bývajúce Ekonomicky aktívne pracujúce Názov okres spolu ženy 0-14 poproduktívny vek spolu odchádzajúce za prácou vo verejnom sektore v súkromnom sektore spol. hosp. domácnosti Trvale obývané byty spolu v rodinných domoch domy Dolné Lefantovce Horné Lefantovce Kostoľany nad Hornádom Potônske Lúky Malá Mača Nový Svet Bádice Štitáre Žitavany Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002, ŠÚ SR 2003; Perfekt K mali tieto novozriadené obce nasledujúci počet obyvateľov: Dolné Lefantovce - 524, Horné Lefantovce - 896, Kostoľany nad Hornádom 1 139, Potônske Lúky - 240, Malá Mača - 604, Nový Svet - 62, Bádice - 355, Štitáre 583 a Žitavany Pozri Zákon SNR o obecnom zriadení č Zb. v znení neskorších predpisov, 2a, ods

49 2. 5. Vplyv územných zmien obcí na vývoj štruktúry osídlenia Na začiatku druhej kapitoly sme dokumentovali príčiny a rozsah dynamických zmien v územnej organizácii správy obcí na začiatku 90. rokov a ich pozvoľné pretrvávanie v ďalšom období. Vznik značného počtu nových obcí a naopak zlúčenie relatívne malého počtu obcí vyústilo v období od do v celkový prírastok 214 obcí na území SR, čo podľa veľkostných skupín obcí dokumentuje graf: Graf 6 Počet obcí v porovnaní rokov 1989 a do 199 obyv obyv obyv obyv obyv. nad obyv Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; graf: Berčík, Lovecký. Toto sa premietlo, samozrejme, aj do veľkostnej štruktúry obcí, čo v štandardnom štatistickom členení dokumentuje tabuľka: Tab. 7 Zmeny veľkostnej štruktúry obcí v porovnaní rokov 1989 a Veľkostná skupina obce obyvateľstvo počet počet do 199 obyv , , obyv , ,2 do 500 obyv , , obyv , , obyv , , obyv. 3 1, , obyv. 2 0, , obyv. 1 0, , obyv. -2-0, , obyv. 0 0, ,2 nad obyv. 0 0, ,4 SR spolu , ,0 Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , k , ŠÚ SR ; prepočty: Berčík, Lovecký. 48

50 Porovnanie údajov k a avizuje, že nárast celkového počtu obcí o 214 sídiel sa premietol predovšetkým do veľkostných skupín obcí do obyvateľov. Pokles obyvateľov v mestách nad obyvateľov je dôsledkom aj toho, že rozdelením miest vzniklo až 93 nových obcí s počtom obyvateľov (pozri kapitolu 2.3.). Za obdobie rokov vzniklo rozdelením 267 novozriadených obcí, ktoré k mali obyvateľov. Priemerne na jednu takúto obec pripadá 718 obyvateľov. Značná časť z nich bola už samostatnými obcami v blízkej, resp. v dávnejšej minulosti (pozri kapitolu 2.3.). Novozriadené obce tvoria 9,3 z celkového počtu obcí ( ) a 3,6 z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Znamená to, že skoro každá desiata obec na Slovensku má charakter novozriadenej obce. Početnosť uskutočnených zmien v sledovanom období sa odrazila aj na zmene štruktúry osídlenia vyjadrenej zmenou počtu obcí v jednotlivých veľkostných skupinách obcí v rámci SR a podielom počtu novozriadených obcí na celkovom počte obcí v jednotlivých okresoch a krajoch. Ucelený prehľad poskytuje tabuľka: Tab. 8 Štruktúra osídlenia v SR a novozriadené obce v rokoch SR z toho novozriadené obce Veľkostná skupina počet počet počet počet podiel na SR obcí obyv. obcí obyv. obce obyv. do 199 obyv ,2 11, obyv ,4 12, obyv ,5 9, obyv ,6 7, obyv ,4 3, obyv ,8 4, obyv obyv obyv nad obyv SR spolu ,3 3,6 Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; prepočty: Berčík, Lovecký. Novozriadené obce sú najviac zastúpené vo veľkostnej skupine obcí s obyvateľmi, v ktorej je až 100 novozriadených obcí (12,4 ) s celkovým počtom obyvateľov. Priemerne na jednu novozriadenú obec pripadá 342 obyvateľov, čo je približne v polovici intervalu predmetnej veľkostnej skupiny. Vo veľkostnej skupine obyvateľov je 74 novozriadených obcí (9,5 ) s obyvateľmi ( ). Priemerne na 1 obec pripadá 680 obyvateľov, čo je približne len úroveň 1 3 intervalu veľkostnej skupiny. Veľkostnú skupinu obcí s obyvateľmi rozšírilo 42 novozriadených obcí (7,6 ) s obyvateľmi. Priemerná veľkosť týchto obcí je vyjadrená počtom obyvateľov, čo zase znamená len úroveň približne 1 3 veľkostného intervalu tejto skupiny obcí. Celý tento proces z iného hľadiska dokumentuje graf na nasledujúcej strane. 49

51 Graf 7 Podiel jednotlivých veľkostných skupín na celkovom počte novozriadených obcí 4,1 0,7 14,2 15,7 27,7 37,5 do 199 obyv obyv obyv obyv obyv obyv. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Skutočnosť, že až 38 novozriadených obcí (14,2 ) je vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov, dokumentuje jeden z negatívnych faktorov celého dezintegračného procesu obcí. V nich teraz žije obyvateľov, čo je v priemere 144 obyvateľov na jednu obec. Medzi novozriadené obce s početne najnižším stavom obyvateľstva patrí: obec Jesenské (okres Levice) s 33 obyvateľmi ( ), v roku 1992 pri rozdelení od obce Beša mali 58 obyvateľov; obec Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom) s 61 obyvateľmi ( ); obec Maškovce (okres Humenné) s 62 obyvateľmi ( ); aj obce Ižipovce (okres Liptovský Mikuláš) a Gemerské Michalovce (okres Rimavská Sobota) má menej ako 100 obyvateľov. Rozsah dezintegrácie bol rôzny aj z regionálneho hľadiska. Je vyjadrený početnosťou zmien v jednotlivých okresoch, resp. krajoch. Zmeny v územnom usporiadaní správy obcí sa uskutočnili v 60 okresoch. Z toho v okresoch Turčianske Teplice a Krupina došlo, naopak, len k zlučovaniu obcí. Územný priemet procesu novozriadenia obcí je znázornený v grafe na nasledujúcej strane, v ktorom sú jednotlivé obce vyjadrené v rámci krajov bodmi vertikálne podľa okresov. 50

52 Graf 8 Veľkosť a početnosť novozriadených obcí podľa krajov a okresov (okrem obcí Vrútky a Smižany) počet obyv Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraje Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Body v grafe vyjadrujú obce zoradené podľa veľkosti (vo vertikále) v rámci jednotlivých okresov príslušných krajov, toto rozloženie dokumentuje aj táto mapka: Mapa 1 Počet novozriadených obcí v jednotlivých okresoch Legenda Početnovozriadenýchobcív okrese a viac Zdroj: Údaje z tab. 5 rozpracované do štruktúry okresov; graf: Berčík, Lovecký. 51

53 Najviac novozriadených obcí za sledované obdobie bolo v okrese Žilina (17), ďalej v okresoch Nitra a Košice-okolie po 16 novozriadených obcí a v okresoch Topoľčany a Považská Bystrica po 14 novozriadených obcí. Poradie krajov podľa vzniku novozriadených obcí je takéto: Nitriansky kraj (49 obcí), Trenčiansky kraj (47 obcí), Trnavský kraj (44 obcí) a Banskobystrický kraj (43 obcí). Podstatne nižšie sú Žilinský kraj (29 obcí), Košický kraj (28 obcí) a Prešovský kraj (24 obcí). V Bratislavskom kraji sú len 3 novozriadené obce v okrese Senec. Zaujímavé je aj porovnanie podielu novozriadených obcí na celkovom počte obcí podľa okresov a krajov. V okrese Považská Bystrica je novozriadených až 50 obcí, v okresoch Púchov a Ilava je po 33 novozriadených obcí, v okrese Žilina 32 novozriadených obcí a v okresoch Piešťany a Partizánske 30 novozriadených obcí. V intervale sú 4 okresy a v intervale je 13 okresov. Trnavský kraj má 18 novozriadených obcí, Trenčiansky kraj má 17 novozriadených obcí. Ako sme už uviedli, značná časť novozriadených obcí patrí do nižších veľkostných skupín. Situácia v jednotlivých častiach Slovenskej republiky je z tohto hľadiska rozdielna, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 9 Počet a priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa krajov Veľkostná skupina (počet obyv.) do Spolu Ukazovateľ počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec počet obcí ø počet obyv. na 1 obec Slovenská republika z toho kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Priemerné údaje za všetky novozriadené obce podľa krajov v určitej miere nadhodnocujú (skresľujú) údaje za veľkostnú skupinu obcí od obyvateľov v Žilinskom kraji (mesto Vrútky, okr. Martin) a v Košickom kraji (obec Smižany, okr. Spišská Nová Ves). Novozriadené obce s menším počtom obyvateľov prevažujú najmä v Trenčianskom kraji a Banskobystrickom kraji. 52

54 3. Geografická, demografická a sociálno-ekonomická charakteristika novozriadených obcí V predchádzajúcej kapitole sme zdokumentovali proces rozdeľovania obcí na Slovensku v rokoch 1990 až 2002 najmä z vecného, územného a časového hľadiska. Celý tento proces sa týkal 495 obcí, z nich je 267 obcí novozriadených, ktoré takto rozšírili sídelnú štruktúru v SR revitalizovanými prvkami. V tejto kapitole sa zaoberáme analýzou geografických a sociálno-ekonomických charakteristík 267 novozriadených obcí. Využili sme pritom spravidla metódu porovnania ich parametrov s priemermi za jednotlivé veľkostné skupiny obcí v celej SR. Uplatnením širokej škály rôznych ukazovateľov zároveň dokumentujeme širokú interdisciplinárnosť problematiky existencie obcí a miest Historická a geografická charakteristika Je zaujímavé a zároveň potešiteľné, že skoro celá množina novozriadených obcí má svoje hlboké historické korene. Dátumy založenia obcí, resp. prvá zmienka o nich, siahajú do stredoveku a koncentrujú sa predovšetkým do 13. a 14. storočia (67 obcí). Najstaršou novozriadenou obcou je Krásno, okr. Partizánske, s prvou zmienkou už v roku Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o pôvodnom termíne vzniku obcí v členení podľa storočí a podľa veľkostných skupín. Tab. 10 Novozriadené obce ( ) podľa dátumu prvej zmienky o obci Veľkostná skupina storočie obcí (počet obyv.) nezistené Spolu do Spolu Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Na základe zákona 54 má obec právo na vlastné symboly (najmä erb, vlajku a pečať). Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce. Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce. Odtlačok úradnej pečiatky s erbom a názvom obce používa obec na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy. Ministerstvo vnútra SR vedie Heraldický register Slovenskej republiky. Na základe jeho záznamov je v tabuľke 11 na strane 54 zdokumentovaný počet novozriadených obcí, ktoré požiadali o zápis svojich symbolov do tohto registra. 54 Pozri Zákon SNR č Zb. o obecnom zriadení, 1b. 53

55 Tab. 11 Symboly obcí Ukazovateľ Obec s obecným symbolom do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu z novozriadených obcí 42,1 75,0 66,2 83,3 90,9 100,0 70,0 Zdroj: Heraldický register vedený MV SR SVS; prepočty: Berčík, Lovecký. Základným charakteristickým znakom obce je územie vymedzené jedným alebo viacerými katastrálnymi územiami. Úhrn výmerov katastrálnych území novozriadených obcí je 2 389,8 km 2, z toho je 1 330,8 km 2 poľnohospodárskej pôdy. Znamená to 4,87-percentný podiel na území SR, resp. 5,46 -percentný podiel na poľnohospodárskej pôde v SR. Podiel poľnohospodárskej pôdy na celkovej výmere územia novozriadených obcí je 55,68. Je vyšší ako podiel za celú SR vyjadrený 49,74. Je to dané značnou prevahou vidieckych obcí v štruktúre novozriadených obcí. Ďalšia tabuľka dokumentuje vzostupný nárast priemernej výmery územia novozriadených obcí v členení podľa veľkostných skupín. Tab. 12 Priemerná výmera územia a poľnohospodárskej pôdy novozriadených obcí Priemerná výmera (km 2 ) do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu územie obce 5,3 7,9 8,6 13,1 15,3 32,2 9,1 z toho poľnohospodárska pôda 3,0 4,3 4,6 7,8 10,2 7,3 5,1 Údaje sú bez obcí Korytné, Virt a Vyšný Medzev. Zdroj: Úrad geodézie a kartografie SR, 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Pozoruhodné je, že tieto obce majú výrazne menšiu priemernú výmeru v porovnaní s priemernou obcou v SR, ktorá má výmeru 17,0 km 2, z toho poľnohospodársku pôdu 8,5 km 2. Pokles priemernej výmery poľnohospodárskej pôdy vo veľkostnej skupine od do obyvateľov, kde je zaradená len obec Smižany a mesto Vrútky, je zdôvodnený výrazne mestským charakterom tohto sídla a nadpriemernou veľkosťou územia obce Smižany (45,7 km 2 ) s poľnohospodárskou pôdou len s výmerou 9,9 km 2. Najmenšiu výmeru svojho územia z novozriadených obcí má obec Bočiar, okr. Košice-vidiek s výmerou 0,472 km 2 vo veľkostnej skupine obcí s obyvateľmi. Najväčšiu výmeru územia má obec Tatranská Javorina (223 obyvateľov), okr. Poprad, s 94,1 km 2 s minimálnym podielom ornej pôdy 1,9 km 2. V poradí za touto obcou nasleduje spomínaná obec Smižany a ďalej obec Liptovská Porúbka, okr. Liptovský Mikuláš, s 42,2 km 2. 54

56 Z geografického hľadiska je zaujímavý aj opis novozriadených obcí z hľadiska nadmorskej výšky stredu obce. Táto charakteristika má aj ekonomické súvislosti, napr. obce položené v prostredí nížin majú k dispozícii spravidla pôdu lepšej bonity, čo je základ rozvoja poľnohospodárstva a následne príjmových zdrojov pre miestne rozpočty (najmä daň z nehnuteľnosti). Podhorské obce majú vyššie náklady na zimnú prevádzku zariadení. Rozhodujúca časť novozriadených obcí 68,6 má stred obce v nadmorskej výške od 100 do 300 m n. m. Podrobnejší prehľad vrátane podielu jednotlivých veľkostných skupín nám poskytuje nasledujúca tabuľka. Tab. 13 Novozriadené obce podľa nadmorskej výšky Nadmorská výška stredu obce (m n. m.) Veľkostná skupina obcí do nad Spolu do 199 obyv obyv obyv obyv obyv obyv Spolu Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Najnižšie položenou obcou je Klin nad Bodrogom, okr. Trebišov (196 obyvateľov) 98 m n. m., najvyššie položenou obcou je Tatranská Javorina (223 obyvateľov) m n. m. Nad 800 m n. m. sú ešte obce Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov) 872 m n. m, Štôla, okr. Poprad (552 obyvateľov) 840 m n. m. a obec Ďubákovo, okr. Poltár (127 obyvateľov) 810 m n. m. Ako sme už uviedli, na potenciál územia obce má vplyv aj kvalita pôdneho fondu vyjadrená jeho bonitou. Rozdielnu situáciu jednotlivých veľkostných skupín dokumentuje tabuľka č. 14. Tab. 14 Bonita pôdneho fondu územia novozriadených obcí Ukazovateľ Priemerná bonita vo veľkostnej skupine do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu 4,03 5,12 5,43 5,76 5,95 3,58 5,18 Obec s najnižšou bonitou 0,63 1,17 1,29 1,55 2,25 2,96 0,63 Obec s najvyššou bonitou 10,71 10,13 10,56 10,98 9,71 4,20 10,98 Zdroj: MF SR odbor financovania miestnych samospráv, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký. Najnižšiu bonitu 0,63 vykazuje obec Gruzovce, okr. Humenné (124 obyvateľov, 180 m n. m.), najvyššiu bonitu 10,98 obec Dolná Streda (1 313 obyvateľov, 129 m n. m.) a obec Matúškovo 10,88 (1 914 obyvateľov, 118 m n. m.) obe z okresu Galanta. 55

57 V nasledujúcom grafe je názorne dokumentovaná rozdielnosť vybavenia novozriadených obcí pôdnym fondom po kvalitatívnej stránke. Časť obcí krajov juhozápadného Slovenska disponuje pôdnym fondom evidentne vyššej bonity ako obce stredného a východného Slovenska. Graf 9 Bonita pôdneho fondu novozriadených obcí bonita Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraj Zdroj: MF SR odbor financovania miestnych samospráv, 2003; graf: Berčík, Lovecký. Časť novozriadených obcí má aj charakter prihraničnej obce, keď časť hranice ich katastra je zároveň štátnou hranicou. S Českou republikou sú to obce Krivoklát, Vršatské Podhradie v okr. Ilava, hranice s Maďarskom má obec Obid, okr. Nové Zámky, obec Trenč, okr. Lučenec, a obec Abovce, okr. Rimavská Sobota. Ďalej sú to obce Hosťovce a Milhosť v okr. Košice-okolie. Hranice s Poľskom má obec Veľká Franková v okr. Kežmarok a obec Tatranská Javorina v okr. Poprad. 56

58 3.2. Orgány samosprávy a administratíva Funkčnosť miestnej samosprávy je založená na existencii a činnosti jej ústavou stanovených orgánov zastupiteľstva obce a starostu obce. Poslancov zastupiteľstva a starostu volia občania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí (komunálnych voľbách). Novozriadené obce vznikali od roku 1990 v rôznych termínoch. Vznikom novej obce nezanikli mandáty poslancov obecných zastupiteľstiev pôvodných obcí. Podľa bydliska sa rozdelili do nových obcí a bolo potrebné v pôvodnej obci a novozriadenej obci doplniť ich počet na zákonom stanovené počty. Takisto v novozriadenej obci sa musel zvoliť starosta. To všetko sa stalo v doplňovacích voľbách, ktoré zo zákona organizovali orgány pôvodnej obce. Centrálna evidencia o týchto voľbách nebola vedená. Informáciu o početnosti členov orgánov novozriadených obcí nám poskytujú údaje z komunálnych volieb v roku 1998 a 2002, zhrnuté v tabuľke. Tab. 15 Komunálne voľby v rokoch 1998 a 2002 Ukazovateľ Rok do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Zvolení starostovia v novozriadených obciach Zvolení poslanci v novozriadených obciach Počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v novozriadených obciach Účasť občanov ,93 77,54 73,23 67,67 64,15 42,73 68,88 vo voľbách ,37 72,79 71,21 64,93 60,37 43,54 66,02 Zdroj: Výsledky komunálnych volieb 1998 a 2002, ŠÚ SR; prepočty: Berčík, Lovecký. V údajoch o komunálnych voľbách v roku 2002 nie sú uvedené údaje za obce, ktoré vznikli dňom týchto volieb. Zníženie počtu poslancov obecných zastupiteľstiev zvolených v roku 2002 v porovnaní s rokom 1998 o 985 poslancov bol zapríčinený novelou zákona o obecnom zriadení v roku , ktorou sa znížil zákonom určený maximálny počet členov obecných zastupiteľstiev. Priemerný počet 10,2 poslancov v jednej novozriadenej obci v roku 1998 poklesol v roku 2002 na 6,3 poslancov. Počet zapísaných osôb v zoznamoch voličov v novozriadených obciach v porovnaní s rokmi 1998 a 2002 poklesol jedine vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov, čo je logický odraz nepriaznivého demografického vývoja tejto skupiny najmenších obcí. Účasť voličov na komunálnych voľbách v celej SR bola v roku ,95-percentná a v roku ,51-percentná. Znamená to, že účasť voličov na voľbách v novozriadených obciach bola vyššia v porovnaní so štatistickými výsledkami za celú republiku. Konštatovanie však musíme vnímať s určitou rezervou, pretože tento ukazovateľ zhoršuje tradične mimoriadne nízka účasť voličov na voľbách vo väčších mestách. V priebehu volebného obdobia došlo v niektorých obciach k zániku mandátu starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev. Situácia sa riešila novými voľbami. Tie sa konali v rokoch 1991 až 2002 celkove v 64 novozriadených obciach, ako to podrobnejšie dokumentuje tabuľka na nasledujúcej strane. 55 Pozri Zákon NR SR č Zb. obce do 40 obyvateľov 3 poslanci, od 41 do 500 obyvateľov 3 až 5 poslancov, obce od 500 do obyvateľov 5 7 poslancov, obce od do obyvateľov 7 až 9 poslancov. 57

59 Tab. 16 Novozriadené obce, v ktorých sa konali nové voľby ( ) Veľkostná skupina (počet obyv.) KRAJ do Spolu z počtu novozriadených obcí Bratislavský ,6 Trnavský ,5 Trenčiansky ,5 Nitriansky ,3 Žilinský ,0 Banskobystrický ,2 Prešovský ,3 Košický ,7 Spolu ,9 z celkového počtu novozriadených obcí 36,8 26,0 18,9 21,4 9,1 23,9 - Zdroj: MV SR SVS odbor volieb a referenda, 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Najvyššia nestabilita orgánov novozriadených obcí v pomernom vyjadrení bola v Prešovskom kraji, v absolútnom počte v Banskobystrickom kraji. Z hľadiska veľkostnej štruktúry to bolo v obciach do 199 obyvateľov, čo potvrdzuje všeobecne známe poznatky o rozdielnostiach v životaschopnosti ich samosprávnych orgánov. Tab. 17 Nové voľby starostov v novozriadených obciach KRAJ Spolu Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Spolu Zdroj: MV SR SVS odbor volieb a referenda, Nové voľby starostu sa museli vykonať v 61 obciach, z toho v 3 obciach až 2-krát. V obci Zálesie, okr. Senec, boli v roku 1995 nové voľby v dôsledku vzdania sa starostu, v roku 2002 v dôsledku úmrtia starostu. V obci Ladomerská Vieska, okr. Žiar nad Hronom, v roku 1992 v dôsledku vzdania sa starostu, v roku 1996 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva. V obci Maškovce, okr. Humenné, v dôsledku toho, že v termíne komunálnych volieb v roku 1994 sa voľby starostu nekonali (nebol kandidát), bolo potrebné na vypísať nové voľby, v roku 2002 v dôsledku vzdania sa starostu. 58

60 Tab. 18 Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva v novozriadených obciach KRAJ Spolu Bratislavský 1 1 Trnavský 0 Trenčiansky Nitriansky 3 3 Žilinský 1 1 Banskobystrický Prešovský Košický 1 1 Spolu Zdroj: MV SR SVS odbor volieb a referenda, Nové voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa konali 2-krát len v obci Turecká, okr. Banská Bystrica. Najviac nových volieb poslancov bolo v Trenčianskom kraji a v Prešovskom kraji. Premietlo sa to aj do zvýšeného počtu nových poslancov, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka. Tab. 19 Počet poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva zvolených v nových voľbách v novozriadených obciach KRAJ Spolu Bratislavský 5 5 Trnavský 0 Trenčiansky Nitriansky 3 3 Žilinský 5 5 Banskobystrický Prešovský Košický 1 1 Spolu Zdroj: MV SR SVS odbor volieb a referenda, Vybavenosť novozriadených obcí administratívnymi štruktúrami je okrem vlastných obecných úradov skromná. Logickou výnimkou je mesto Vrútky. Je primerane vybavené s prihliadnutím na blízkosť k mestu Martin, ktoré disponuje plnou vybavenosťou okresného mesta, čo v mnohých prípadoch pokrýva aj potreby Vrútok. V novozriadených obciach je 12 matričných úradov, predovšetkým v Trnavskom kraji (5) a Nitrianskom kraji (4). Je pozoruhodné, že boli novozriadené aj v niektorých malých obciach, ako napr. Horné Zelenice, okr. Hlohovec (555 obyv.), Dolné Lovčice, okr. Trnava (701 obyv.) a Dolný Lieskov, okr. Považská Bystrica (745 obyv.). 59

61 3. 3. Demografický vývoj a charakteristiky novozriadených obcí Vývoj v rokoch Demografický potenciál reprezentujú ľudské zdroje schopné zabezpečiť istý demografický vývoj v závislosti od vekovej a vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia ovplyvňovaný internými a externými ekonomickými a sociálnymi podmienkami. Demografickú situáciu v obciach dotknutých územnými zmenami v rokoch 1990 až 1999 vyjadruje vývoj počtu obyvateľov v tomto a ďalšom období. K analýze sme použili časové rady počtu obyvateľov jednotlivých obcí k bežného roku za obdobie rokov 1989 až Medziročné indexy rastu, resp. poklesu počtu obyvateľov obcí dotknutých územnými zmenami sme využili na výpočet priemeru, ktorý považujeme za jeden z možných charakteristických znakov demografického vývoja v konkrétnej obci. Umožňuje to aj individuálne posúdiť demografický vývoj v obciach, resp. v niektorých mestách, ktoré v procese rozdeľovania prišli o časť svojho územia a obyvateľstva. V obciach, ktoré vznikli po roku 1990, je priemer medziročných vypočítaný za roky, počnúc rokom, v ktorom obec rozdelením pôvodnej obce znovu vznikla. Zároveň sme aj vypočítali index počtu obyvateľov za roky , ale len za obce, ktoré k už existovali. Množinu obcí dotknutých územnými zmenami sme rozdelili do dvoch skupín: obce pôvodné (vrátane zaniknutých), obce novozriadené (toto pomenovanie sme použili vzhľadom nato, že značná časť z nich v minulosti už existovala). Podľa priemeru medziročných sú obce rozdelené do troch skupín: obce rozvojové priemer 1,005 a viac; obce stagnujúce priemer 0,995 1,004; obce upadajúce priemer 0,994 a menej. Z celkového počtu 229 pôvodných obcí dotknutých dezintegračnými zmenami zaniklo 53 obcí, 37 môžeme z hľadiska vývoja počtu obyvateľov charakterizovať ako rozvojové, 103 ako stagnujúce a 36 ako upadajúce. Z celkového počtu 267 novozriadených obcí má podľa predchádzajúcich kritérií 67 obcí charakter rozvojový, 127 obcí stagnujúci a 72 obcí upadajúci (prevažne obce do 500 obyvateľov). 56 V prílohe sú uvedené v plnom rozsahu v členení podľa jednotlivých okresov 60

62 Tab. 20 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou z toho KRAJ Obce dotknuté územnou zmenou spolu spolu pôvodné obce z toho zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu novozriadené obce z toho rozvíjajúce stagnujúce upadajúce * Bratislavský Trnavský Trenčiansky 77 * Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR 495 * obec Petrova Lehota zanikla zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla odčlenením od tejto obce. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; prepočty: Berčík, Lovecký. Tabuľka dokumentuje dynamiku vývoja počtu obyvateľov všetkých dotknutých obcí v členení podľa krajov. V novozriadených obciach sa nepriaznivý demografický vývoj prejavuje v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Opačná situácia je v Prešovskom kraji. Graf 10 Obce, ktoré vznikli rozdelením v rokoch podľa priemeru medziročných vývoja počtu obyvateľov počet obcí < 0,985 0,985-0,989 0,990-0,994 0,995-0,999 1,000-1,004 1,005-1,009 1,010-1,015 > 1,015 priemer medziročného indexu vývoja počtu obyvateľov od roku 1991, resp. od roku vzniku obce obce do 500 obyv. obce nad 500 obyv. Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; graf: Berčík, Lovecký. 61

63 Graf dokumentuje početnosť obcí v jednotlivých intervaloch. Veľkostné skupiny obcí do 500 obyvateľov majú v priemere nižšiu demografickú dynamiku. Je zaujímavé, že 7 obcí z tejto skupiny predsa len vykazuje medziročné nárasty obyvateľov (priemer nad 1,015). Sú to obce: Budince, okr. Michalovce, Ľudovítová, okr. Nitra, Turík, okr. Ružomberok, Kynceľová, okr. Banská Bystrica, Trenč, okr. Lučenec, Dulovo a Vyšné Valice v okr. Rimavská Sobota. Ďalší graf vyjadruje mieru súvislosti medzi veľkosťou novozriadených obcí a priemerom medziročného indexu vývoja počtu obyvateľov. Graf 11 Rozloženie priemeru medziročného indexu vývoja obyvateľov v novozriadených obciach 1,015 1,01 1,005 priemerný index 1 0,995 0,99 0, počet obyvateľov Priemerný index vývoja obyvateľov (okrem mesta Vrútky) Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v rokoch , ŠÚ SR ; graf: Berčík, Lovecký. Pozície obcí v bodovom grafe potvrdzujú početnosť novozriadených obcí do obyvateľov v zóne demograficky upadajúcich obcí. Z väčších obcí jedine obec Utekáč, okr. Poltár, ktorá sa v roku 1993 oddelila od obce Kokava na Rimavicou, zaznamenáva výraznejší (8,4-percentný) pokles počtu obyvateľov (112 obyvateľov v rokoch ). Je to v dôsledku úpadku ekonomickej základne obce. V grafe nie sú zobrazené polohy obcí, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom texte. Ich postavenie nad priemerom 1,015 by značne zhoršilo čitateľnosť grafu v stredných hodnotách, kde má pozície rozhodujúca časť obcí Sčítanie obyvateľov v roku 2001 Polynomické vyrovnávanie Na základe výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001 sme analyzovali ďalšie demografické charakteristiky novozriadených obcí. Ku dňu malo trvalý pobyt v novozriadených obciach obyvateľov, z toho mužov a žien, čo predstavuje 51,0-percentný podiel žien. V porovnaní s údajmi Štatistického úradu SR k ( obyvateľov) pribudlo obyvateľov. K pribudlo ďalších 472 obyvateľov a celkový stav sa zvýšil na obyvateľov. 62

64 Priemernú veľkosť novozriadených obcí a všetkých obcí v SR v členení podľa veľkostných skupín dokumentuje nasledujúci graf. Graf 12 Priemerná veľkosť novozriadených obcí podľa veľkostných skupín počet obyvateľov do veľkostná skupina priemerná veľkosť novozriadených obcí priemerná veľkosť všetkých obcí v SR Spolu Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Okrem najnižšej a najvyššej veľkostnej skupiny novozriadené obce zaostávajú za priemerom všetkých obcí SR. Údaje v skupine obyvateľov čiastočne skresľuje veľký nepomer porovnávaného počtu obcí (2 novozriadené obce z celkového počtu 53 obcí). Podiel žien na trvalo bývajúcom obyvateľstve v jednotlivých obciach sa pohybuje od 42,4 v obci Dolný Lieskov, okr. Považská Bystrica (v obci sa nachádza domov dôchodcov pre mužov) a 43,8 v obci Belova Ves, okr. Dunajská Streda, až po 64,3 v obci Rohov, okr. Senica (v obci sa nachádza sociálny ústav pre ženy) a 62,9 v obci Jesenské, okr. Levice (najmenšia novozriadená obec s 33 obyvateľmi). Nasledujúca tabuľka dokumentuje, že vo veľkostných skupinách obcí do 500 obyvateľov a v dvoch obciach nad obyvateľov majú novozriadené obce nižšie percento podielu žien na celkovom počte trvalo bývajúceho obyvateľstva ako rovnocenné veľkostné skupiny všetkých obcí v SR. Tab. 21 Podiel žien z trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 199 Spolu novozriadené Podiel žien 49,5 51,1 50,9 51,2 51,1 50,4 51,0 obce z trvalo bývajúceho obyvateľstva v obce SR 50,9 51,2 50,9 50,8 50,7 51,3 50,9 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. 63

65 Pomer prítomného obyvateľstva v deň sčítania v novozriadených obciach k počtu trvalo bývajúcich obyvateľov vyjadruje pomerný ukazovateľ v tabuľke. Tab. 22 Prítomné obyvateľstvo v novozriadených obciach Ukazovateľ do 199 Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Prítomné novozriadené obyvateľstvo na 1000 obce trvalo bývajúcich obyvateľov obce SR Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Vo všetkých veľkostných skupinách do obyvateľov majú novozriadené obce väčšie hodnoty ako priemery veľkostných skupín za celú SR. Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov je až 11 obcí z 38, ktoré mali v deň sčítania ľudu viac prítomného obyvateľstva, ako je celkový počet obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt. Vo veľkostnej skupine od 200 do 500 obyvateľov je to 11 obcí z celkového počtu 100 novozriadených obcí. Predpokladáme, že táto situácia vznikla najmä v obciach rekreačného charakteru v súvislosti s pobytom chalupárov. Najvyšší pomer má obec Krahule, okr. Žiar nad Hronom prítomných prepočítaných na trvalo bývajúcich, a obec Bystrá, okr. Brezno prítomných prepočítaných na trvalo bývajúcich. Ďalej kúpeľná obec Nimnica, okr. Púchov, s prítomnými obyvateľmi prepočítanými na trvalo bývajúcich. Opačná situácia bola v obciach Rokytovce, okr. Medzilaborce, s 869 prítomnými obyvateľmi a obec Ďurďové, okr. Považská Bystrica, s 887 prítomnými obyvateľmi prepočítanými na trvalo bývajúcich obyvateľov. Veková štruktúra obyvateľstva signalizuje okrem iného demografickú perspektívnosť jednotlivých veľkostných skupín obcí. Z celkového počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach je vo veku od 0 14 rokov, mužov vo veku rokov, žien vo veku rokov, mužov vo veku 60 rokov a starších, žien 55-ročných a starších a 728 osôb s nezisteným vekom. Celkový prehľad o štruktúre obyvateľstva podľa veku poskytuje nasledujúca tabuľka: Tab. 23 Veková štruktúra obyvateľstva (v ) Ukazovateľ Vek: do 199 Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu novozriadené predproduktívny obce 17,1 18,4 18,7 17,9 19,5 22,2 18,8 obce SR 17,0 18,9 19,7 19,8 20,7 19,8 19,9 novozriadené produktívny obce 55,0 58,1 60,0 60,4 60,9 63,0 60,0 obce SR 53,3 57,1 58,8 59,7 60,5 63,3 59,9 novozriadené poproduktívny obce 27,3 23,2 21,0 21,2 19,0 14,6 20,8 obce SR 29,2 23,8 21,2 20,1 18,3 16,4 19,9 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. 64

66 Podiel občanov v predproduktívnom veku a v produktívnom veku je najnižší v najmenších obciach a postupne stúpa v jednotlivých veľkostných skupinách obcí. Opačne je to s podielom obyvateľov v poproduktívnom veku. Novozriadené obce majú v porovnaní s údajmi za všetky obce veľkostnej skupiny lepšiu pozíciu v produktívnom veku. V rámci jednotlivých obcí sú zaujímavé rozdiely. Zo všetkých novozriadených obcí majú najnižší podiel obyvateľov predproduktívneho veku (0 14 rokov) obce Turecká, okr. Banská Bystrica, 7,9, Jesenské, okr. Levice, 8,6 a Bohunice, okr. Levice, 8,2. Ide o obce do 199 obyvateľov. Najvyššie podiely obyvateľov predproduktívneho veku majú obce Trenč, okr. Levice, 33,1 a Dulovo, okr. Rimavská Sobota, 35,3 (obec má 65,2 rómskeho obyvateľstva) z veľkostnej skupiny obcí od obyvateľov. K obciam s najvyšším podielom trvalo bývajúceho obyvateľstva v produktívnom veku patrí obec Rakov (409 obyvateľov), okr. Senica so 70,7, Nemce (1 120 obyvateľov), okr. Banská Bystrica so 69,6 a Liptovský Peter (1 348 obyvateľov), okr. Liptovský Mikuláš so 68,8. Z malých obcí sú to Turčianky (152 obyvateľov), okr. Partizánske so 62,5 obyvateľov. Najnižší podiel má obec Podskalie (154 obyvateľov), okr. Považská Bystrica so 42,2 obyvateľov v produktívnom veku. Najvyššie percento počtu obyvateľov v poproduktívnom veku (muži nad 60 rokov a ženy nad 55 rokov) z celkového počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva má už viackrát spomínaná obec Jesenské, okr. Levice, 48,6, ďalej obec Podskalie, okr. Považská Bystrica, 39,6 a obec Chorváty, okr. Košice-okolie, 37,7. Všetko sú obce s počtom do 199 obyvateľov. Z väčších obcí je to obec Vyšný Medzev (529 obyvateľov), okr. Košice-okolie s 31,4 obyvateľov v poproduktívnom veku. Najnižšie percento podielu obyvateľov v poproduktívnom veku z trvalo bývajúceho obyvateľstva má z malých obcí Korytné (114 obyvateľov), okr. Levoča, 12,7. Z väčších obcí sú to Čenkovce (821 obyvateľov), okr. Dunajská Streda, 13,4 a Čimhová (635 obyvateľov), okr. Tvrdošín, 13,7. Najnižší podiel zo všetkých novozriadených obcí má relatívne veľká obec Turňa nad Bodvou (3 203 obyvateľov), okr. Košice-okolie, 11,7. Pri sčítaní obyvateľov sa získavajú aj ojedinelé údaje o dochádzke a odchádzke obyvateľov za prácou a štúdiom. Sú významnou informáciou k dotvoreniu sociálnoekonomickej charakteristiky jednotlivých sídiel. Z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov v novozriadených obciach odchádza za prácou mimo svojej obce obyvateľov a za štúdiom žiakov a študentov, čo je spolu 38,1 obyvateľov (za celú SR je to 24,6 celkovej populácie). Opačne do týchto obcí dochádza za prácou osôb a do škôl žiakov a študentov, čo znamená spolu 13,4 -percentný pomer k počtu ich obyvateľov (za celú SR je to 23,6 celkovej populácie). Rozdielny podiel odchádzajúcich a dochádzajúcich osôb vyplýva zo štruktúry novozriadených obcí. Svojou veľkostnou skladbou a polohou neposkytujú ani priemerné možnosti ponuky pracovných miest a možnosti vzdelávania. Výraznejší podiel odchádzky vychádza aj zo skutočnosti, že 34,8 novozriadených obcí vzniklo odlúčením od miest, ktoré sú napriek poklesu ponuky pracovných príležitostí stále najlepšou možnosťou získania zamestnania. 65

67 V Slovenskej republike odchádza za prácou 18,28 celkovej populácie. V novozriadených obciach je to až 26,37 z celkovej populácie. Za štúdiom odchádza 6,3 z celkovej populácie v novozriadených obciach až 11,1 z počtu ich obyvateľov. To potvrdzuje relatívne nižšiu vybavenosť týchto obcí školami. Z novozriadených obcí vo veľkostnej skupine od 200 do 499 obyvateľov odchádza za štúdiom až 13,7 z celkového počtu obyvateľov. Rôznu mieru mobility dokumentujú ďalšie dve tabuľky. Tab. 24 Odchádzka za prácou a štúdiom z novozriadených obcí Ukazovateľ do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Podiel žiakov-študentov na odchádzke () 33,5 34,0 32,2 27,2 21,6 22,2 29,0 Podiel ekonomicky aktívnych na odchádzke () 66,5 66,0 67,8 72,8 78,4 77,8 71,0 Podiel odchádzajúcich na celkovom počte obyvateľov () 35,7 40,3 41,8 37,6 33,2 32,7 38,1 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov odchádza za prácou 43,0 obyvateľov v produktívnom veku. Vo veľkostnej skupine obcí od 200 do 499 obyvateľov je to 45,8. Vo veľkostnej skupine obcí od 500 do 999 obyvateľov je to 47,1. V ďalšej veľkostnej skupine od do obyvateľov je to 45,4 obyvateľov v produktívnom veku, resp. 37,6 obyvateľov z ich celkového počtu. Z menších obcí má pomerne najvyššiu odchádzku za prácou obec Petrova Lehota, okr. Trenčín, 36,8 z celkového počtu 182 obyvateľov. Ďalej obec Bodiná, okr. Považská Bystrica, 51,3 z celkového počtu 473 obyvateľov. Zo stredne veľkých obcí je to obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, 40,0 z celkového počtu 737 obyvateľov. Z väčších obcí je to Teplička nad Váhom, 31,0, okr. Žilina z celkového počtu obyvateľov. Odchádzka žiakov má významnejší podiel v obciach približne do obyvateľov, čo je dané tým, že značná časť z týchto obcí nemá plneorganizovanú základnú školu (pozri kapitolu ). Odchádzka žiakov a študentov za školou v menších obciach je najvyššia v obci Ivachnová, okr. Ružomberok, 21,8 z počtu 481 obyvateľov. Pritom sú 3 obce (do 199 obyvateľov) Kyselica, okr. Dunajská Streda, Klin nad Bodrogom, okr. Trebišov, a Čelkova Lehota, okr. Považská Bystrica, z ktorých neodchádza za štúdiom ani jeden žiak. Zvlášť sme ešte skúmali odchádzku za prácou a štúdiom z 93 obcí, ktoré vznikli oddelením od miest. Celkove mali tieto obce ku dňu sčítania obyvateľov v roku obyvateľov. Z nich odchádza za prácou mimo obce celkove obyvateľov (27,8 ). Z tohto počtu odchádza do mesta, s ktorým boli predtým zlúčené, obyvateľov, čo predstavuje až 67,5 -percentný objem odchádzky za prácou. Podiel podľa veľkostných skupín novozriadených obcí vyjadruje graf na nasledujúcej strane. 66

68 Graf 13 Celková odchádzka z novozriadených obcí do miest (od ktorých sa oddelili) počet osôb do veľkostná skupina obcí Odchádzka mimo pôvodných miest Odchádzka do pôvodných miest Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Najvyššie odchádzky majú obce Teplička nad Váhom 925 osôb (88,4 ) a Turie 462 osôb (88,3 ) do mesta Žilina a obec Malachov 263 osôb (87,1 ) do mesta Banská Bystrica. V absolútnych údajoch najväčšiu odchádzku má obec Smižany osôb do mesta Spišská Nová Ves, ďalej Teplička nad Váhom a obec Rosina 790 osôb do mesta Žilina. Odchádzka žiakov a študentov do škôl smeruje najmä do miest, s ktorými predtým boli zlúčené. Z celkovej odchádzky v počte žiakov a študentov smeruje až (71,5 ) do týchto miest. Najvyšší pomer žiakov a študentov dochádzajúcich z novozriadenej obce do mesta (s ktorým bola pôvodne zlúčená) v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov obce vykazuje obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, z ktorej do škôl v Kremnici odchádza až 19,4 žiakov a študentov. Z obce Lieskovany odchádza do Spišskej Novej Vsi 17,6 žiakov a študentov. Priemer za všetkých 93 novozriadených obcí je 7,4. Najväčšia časť celkovej odchádzky z obcí smeruje do priľahlých miest. Napríklad z obce Zacharovce do Rimavskej Soboty odchádza z celkovej odchádzky až 92,7 osôb, z obce Malachov do Banskej Bystrice odchádza z celkovej odchádzky až 90,0 osôb a z obce Mikušovce do Lučenca odchádza z celkovej odchádzky až 94,4 osôb. Naproti tomu je niekoľko prípadov slabých odchádzkových väzieb z novozriadených obcí na pôvodné mestá, s ktorými boli zlúčené. Z obce Kamenná Poruba, okr. Žilina, odchádza do kúpeľného mesta Rajecké Teplice (ktorého bola do roku 1990 súčasťou) len 10,1 osôb z celkového počtu odchádzajúcich, obdobne z obce Stránske odchádza do Rajeckých Teplíc 17,2 z celkového počtu odchádzajúcich. Podobná situácia je v obci Medzany, okr. Prešov, z ktorej do mesta Veľký Šariš odchádza len 21,4 osôb z celkového počtu odchádzajúcich. Tieto skutočnosti a niekoľko obdobných ďalších potvrdzujú, že pri integrácii obcí v minulosti nebola patrične rešpektovaná prirodzená geografická spádovosť. 67

69 Tab. 25 Dochádzka za prácou a štúdiom do novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Podiel žiakov-študentov na dochádzke () 11,8 10,6 4,7 10,0 18,9 16,9 12,0 Podiel ekonomicky aktívnych na dochádzke () 88,2 89,4 95,3 90,0 81,1 83,1 88,0 Podiel dochádzajúcich na počte obyvateľov () 10,7 8,3 9,9 13,5 16,3 31,9 13,4 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Dochádzka za prácou a vzdelaním do novozriadených obcí s počtom do obyvateľov sa pohybuje od 8 do 16 z celkového počtu obyvateľov. Dvojnásobné počty sú vo veľkostnej skupine od do obyvateľov v dôsledku dochádzky do Vrútok a Smižian. Celkove 5 malých novozriadených obcí nevykazuje dochádzku do svojich obcí. Ďalších 9 obcí vykazuje len po 1 osobe a 6 obcí po 2 osobách. Vo väčšine obcí je dochádzka za prácou do úrovne 10 počtu obyvateľov. Naproti tomu v malom počte obcí je táto dochádzka v pomere k počtu obyvateľov výrazná. Napríklad do obce Korytné, okr. Levoča (118 obyvateľov) dochádza za prácou 108 osôb, do obce Gemerské Michalovce, okr. Rimavská Sobota (97 obyvateľov) dochádza za prácou 67 osôb, do obce Bočiar, okr. Košice-okolie (223 obyvateľov) dochádza za prácou až 226 osôb, do obce Vlkanová, okr. Banská Bystrica (851 obyvateľov) dochádza za prácou 742 osôb. Najväčší rozdiel je v obci Hencovce, okr. Vranov nad Topľou (1 218 obyvateľov), kde dochádza do lokálnych priemyselných prevádzok až osôb. Najväčšiu dochádzku za štúdiom má mesto Vrútky (7 298 obyvateľov) so 660 žiakmi a študentmi. Významným kvalitatívnym faktorom pri skúmaní štruktúry populácie je úroveň vzdelania obyvateľstva. Základným kritériom je podiel absolventov vysokoškolského štúdia a absolventov stredoškolského štúdia (ukončeného maturitou) na celkovom počte obyvateľov. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov bolo v novozriadených obciach celkom obyvateľov (26,07 z celkového počtu), ktorí absolvovali tieto dve úrovne štúdia. Miera ich počtu stúpa v podstate úmerne k veľkosti obce, ako to dokumentuje tabuľka. Tab. 26 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Absolventi SŠ (abs.) Absolventi VŠ (abs.) Absolventi spolu (abs.) Absolventi spolu () Spolu Novozriaden é obce Obce SR novozriadené obce obce SR novozriadené obce obce SR novozriadené obce 20,27 21,39 25,01 26,86 29,83 32,03 26,07 obce SR 18,94 21,29 22,72 23,94 24,71 31,89 24,61 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Mierne vyššie hodnoty vykazuje 94 novozriadených obcí (vrátane mesta Vrútky), ktoré vznikli odlúčením od miest. Podiel absolventov stredných škôl je v týchto sídlach 68

70 23,86, absolventov vysokých škôl 5,39 a spolu absolventov 29,25. Vo všetkých obciach v SR do obyvateľov je to 24,91. Z celkového počtu absolventov vysokoškolského štúdia, ktorí žijú v novozriadených obciach je, 71,5 v sídlach, ktoré vznikli odlúčením od miest. Podiel celkového počtu ich obyvateľov je na porovnanie len 56,50. Rozdielna situácia je aj v konkrétnych obciach, najmä v nižších veľkostných skupinách. V skupine do 199 obyvateľov 5 obcí a v skupine od 200 do 499 obyvateľov 2 obce nemajú medzi svojim obyvateľstvom ani jedného absolventa vysokoškolského štúdia. Naproti tomu obec Rakytovce, okr. Medzilaborce (191 obyvateľov) má 10 absolventov vysokoškolského štúdia. V ďalšej veľkostnej skupine obcí obec Kynceľová, okr. Banská Bystrica (334 obyvateľov) má až 43 absolventov vysokoškolského štúdia. Štruktúru vzdelania novozriadených obcí dokumentuje aj nasledujúci graf. Graf 14 Podiel jednotlivých stupňov vzdelania v novozriadených obciach podľa veľkostných skupín do veľkostná skupina základné a iné vzdelanie stredoškolské vzdelanie vysokoškolské vzdelanie Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Z grafu vyplýva, že v novozriadených obciach (najmä vo veľkostných skupinách nad 500 obyvateľov) podiel absolventov stredoškolského štúdia s maturitou a vysokoškolského štúdia stúpa z 25,0 až na 32,0. Tieto veľkostné skupiny sú silnejšie aj v porovnaní s údajmi za všetky obce podľa veľkostných skupín za SR. 69

71 Rozdielna situácia je aj v jednotlivých krajoch, čo dokumentujú tabuľky: Tab. 27 Priemerný počet občanov so stredoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec Veľkostná skupina (počet obyv.) Kraj do Bratislavský 177 Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Priemer za SR Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Tab. 28 Priemerný počet občanov s vysokoškolským vzdelaním na jednu novozriadenú obec Veľkostná skupina (počet obyv.) Kraj do Bratislavský 40 Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Priemer za SR Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Údaje za jednotlivé kraje v úhrne v určitej miere v Žilinskom kraji a Košickom kraji skresľujú mesto Vrútky a obec Smižany. Najnižšie priemerné počty sú v Trenčianskom kraji, kde prevažuje počet obcí s menším počtom obyvateľov. Z hľadiska národnostného zloženia trvalo bývajúceho obyvateľstva žilo k v novozriadených obciach obyvateľov slovenskej národnosti, obyvateľov maďarskej národnosti, obyvateľov rómskej národnosti, 967 obyvateľov českej národnosti, 187 obyvateľov rusínskej národnosti, 96 obyvateľov ukrajinskej národnosti, 182 obyvateľov nemeckej národnosti a 57 obyvateľov poľskej národnosti. Nepatrné počty boli moravskej, chorvátskej, srbskej, ruskej, bulharskej a ďalšej národnosti. Národnosť nebola zistená u osôb (0,53 ). Podiel rozhodujúcich národností žijúcich v novozriadených obciach dokumentuje nasledujúca tabuľka. 70

72 Tab. 29 Národnostné zloženie obyvateľov novozriadených obcí (v ) Ukazovateľ Národnosť: do 199 slovenská maďarská rómska česká rusínska novozriadené obce Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu 75,00 81,65 85,41 84,94 84,87 92,37 84,77 obce SR 80,69 81,07 81,97 83,21 83,78 80,24 82,46 novozriadené obce 18,86 16,25 12,30 12,80 11,90 0,18 12,33 obce SR 9,74 13,89 13,99 13,33 11,86 15,43 13,34 novozriadené obce 1,55 0,91 0,94 1,25 1,71 5,25 1,50 obce SR 1,42 1,71 2,03 2,05 2,80 1,64 2,15 novozriadené obce 0,86 0,41 0,48 0,47 0,50 0,85 0,51 obce SR 0,49 0,38 0,42 0,42 0,51 0,66 0,47 novozriadené obce 2,32 0,02 0,03 0,02 0,07 0,05 0,10 obce SR 5,62 1,72 0,51 0,17 0,09 0,66 0,53 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Porovnaním údajov podľa veľkostných skupín obcí za novozriadené obce a za všetky obce v danej veľkostnej skupine zisťujeme, že novozriadené obce majú väčší podiel obyvateľov maďarskej národnosti vo všetkých veľkostných skupinách do obyvateľov. Podiel obyvateľov rómskej národnosti je vyšší len vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov a v skupine od obyvateľov, kde je obec Smižany, okr. Spišská Nová Ves, s podielom 9,7 obyvateľov rómskej národnosti. Slovenská národnosť je dominantná vo väčšine obcí. Menej ako 50 občanov slovenskej národnosti je v 41 obciach (15,7 ). Občania českej národnosti sú rozptýlení v malom počte v 197 obciach. Jedine v obci Macov, okr. Dunajská Streda, žije 27 obyvateľov (17,4 ) českej národnosti. Obyvatelia maďarskej národnosti žijú v 153 novozriadených obciach (58,6 ). Nad 90 ich žije v 11 obciach. V obci Veľké Dvorníky je to 95,8, v obci Mad je to 95,7, obe obce sú z okresu Dunajská Streda. Najviac občanov maďarskej národnosti v absolútnom počte žije v obci Trhová Hradská, okr. Dunajská Streda, občanov, ďalej v Turni nad Bodvou, okr. Košice-okolie, občanov. V intervale 80 89,9 podielu obyvateľov maďarskej národnosti je 10 obcí, v intervale 70 79,9 je 7 obcí, v intervale 60 69,9 je 7 obcí a v intervale 50 59,9 sú 3 obce. Nad 50 je to celkove 38 obcí so obyvateľmi maďarskej národnosti, čo je 73,0 z celkového počtu v rámci novozriadených obcí. Vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov je z nich 9 obcí, vo veľkostnej skupine od obyvateľov 16 obcí a vo veľkostnej skupine od obyvateľov 8 obcí s podielom nad 50 obyvateľov maďarskej národnosti. Podiel obyvateľov maďarskej národnosti pod 1 má 78 obcí. Rómske obyvateľstvo je celkove zastúpené v 67 novozriadených obciach. S podielom väčším ako 10 je v 8 novozriadených obciach. Najvyšší podiel je v obciach Dulovo, 71

73 okr. Rimavská Sobota, 65,2 a Budince, okr. Michalovce, 23,4. V absolútnom počte je ich najviac v obci Smižany, okr. Spišská Nová Ves, 761 obyvateľov. Obyvateľstvo rusínskej národnosti je zastúpené v 23 novozriadených obciach. Výraznejší počet je len v obci Rakytovce, okr. Medzilaborce, 119 obyvateľov (62,3 z celkového počtu obyvateľov obce). Ďalej v obci Ľubotice, okr. Prešov, je 17 obyvateľov. Náboženská štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva v novozriadených obciach v roku 2001 je vyjadrená nasledujúcim počtom obyvateľov, ktorí sa prihlásili pri sčítaní obyvateľov k týmto cirkvám: k rímskokatolíckej cirkvi obyvateľov, evanjelickej cirkvi augs. vyznania obyvateľov, gréckokatolíckej cirkvi obyvateľov, reformovanej kresťanskej cirkvi obyvateľov, pravoslávnej cirkvi 344 obyvateľov, náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia 484 obyvateľov, evanjelickej cirkvi metodickej 221 obyvateľov, cirkvi adventistov siedmeho dňa 126 obyvateľov a k ďalším cirkvám menšie počty obyvateľov. Bez vyznania bolo obyvateľov a nezistené vyznanie k cirkvi bolo u obyvateľov. Podiel vybraných cirkví na náboženskej štruktúre obyvateľstva novozriadených obcí je v nasledujúcej tabuľke. Tab. 30 Náboženská štruktúra obyvateľov novozriadených obcí (v ) Ukazovateľ Rímskokatolícka cirkev Evanjelická cirkev augsburgského vyznania Gréckokatolícka cirkev Reformovaná kresťanská cirkev Pravoslávna cirkev bez vyznania novozriadené obce do 199 Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu 68,14 80,86 81,63 83,79 87,69 69,27 81,69 obce SR 46,64 63,30 71,37 79,32 80,69 71,40 74,88 novozriadené obce 11,98 5,88 6,86 5,91 1,28 10,30 5,97 obce SR 15,46 11,77 9,58 6,36 5,52 6,24 7,46 novozriadené obce 6,15 1,96 1,54 0,50 2,19 0,99 1,49 obce SR 19,44 11,79 6,36 3,68 1,98 3,16 4,77 novozriadené obce 6,87 5,12 1,72 0,78 0,86 0,03 1,93 obce SR 4,16 3,99 3,96 2,74 1,94 3,16 2,98 novozriadené obce 1,77 0,17 0,11 0,05 0,29 0,16 0,18 obce SR 6,91 2,12 1,59 0,43 0,36 1,03 1,00 novozriadené obce 3,51 3,68 5,58 6,54 4,68 15,33 6,10 obce SR 4,73 4,34 4,48 5,06 6,65 11,19 6,11 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Postavenie rímskokatolíckej cirkvi je v množine novozriadených obcí výraznejšie v porovnaní so všetkými obcami v SR podľa jednotlivých veľkostných skupín. Najviac sa to prejavuje vo veľkostných skupinách do 500 obyvateľov, v ďalších sa rozdiel postupne zmenšuje. Je to tým, že v malých obciach je v rámci SR výraznejšie postavenie niektorých ďalších cirkví, ako evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Rímskokatolícka cirkev má len v 5 obciach podiel na počte obyvateľov menší ako

74 Evanjelická cirkev augsburgského vyznania má zastúpenie medzi obyvateľstvom v 217 obciach. Viac ako 9 obyvateľov má v 98 obciach. Najvýraznejšie pomerné postavenie má v obciach Vydrná, okr. Púchov, 80,9 obyvateľov, obec Konská, okr. Liptovský Mikuláš, 80,7 obyvateľov a Lukovica, okr. Zvolen, 63,0 obyvateľov. V absolútnom vyjadrení má najviac mesto Vrútky obyvateľov a obec Liptovský Peter, okr. Liptovský Mikuláš, 550 obyvateľov evanjelického vyznania. Gréckokatolická cirkev má zastúpenie v 141 novozriadených obciach, z nich výraznejšie v 35 obciach (podiel 10 a viac). Najvýraznejšie pomerné postavenie má v obciach Maškovce, okr. Humenné, 68,2 obyvateľov a Stanča, okr. Trebišov, 54,8 obyvateľov. V absolútnom vyjadrení má najviac obec Ľubica, okr. Kežmarok, 263 obyvateľov a obec Veľká Tŕňa, okr. Trebišov, 246 obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania. Pravoslávna cirkev má zastúpenie medzi obyvateľmi v 65 obciach, z toho výraznejšie len v 7 obciach. Najvyšší podiel má v obci Rokytovce, okr. Medzilaborce, 41,4, kde je aj najvyšší absolútny počet 79 obyvateľov pravoslávneho vyznania. Reformná kresťanská cirkev má zastúpenie medzi obyvateľmi 87 novozriadených obcí, z toho výraznejšie len v 38 obciach. Najvyššie zastúpenie je v obciach Brzotín, okr. Rožňava, 299 obyvateľov (24,1 ), Holiare, okr. Komárno, 297 obyvateľov (70,0 ) a Kružná, okr. Rožňava, 279 obyvateľov tohto vyznania (52,2 ). Najvyšší podiel obyvateľov bez náboženského vyznania má obec Čučma, okr. Rožňava, 31,8, ďalej mesto Vrútky 24,9 a obec Horná Ves, okr. Žiar nad Hronom, 22,2 z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov. Základom organizácie väčších cirkví v obciach sú farské úrady. Ich počet v novozriadených obciach v štruktúre veľkostných skupín ukazuje nasledujúca tabuľka. Tab. 31 Farské úrady v novozriadených obciach Veľkostná skupina (počet obyv.) Farské úrady do Rímskokatolícky Evanjelický a. v Gréckokatolícky Reformovaný kresťanský Zdroj: Súpis miest a obcí SR 1998, Geotext; prepočty: Berčík, Lovecký. Spolu 73

75 3. 4. Ekonomické charakteristiky novozriadených obcí Ekonomicky činné subjekty a nezamestnanosť Charakteristickým znakom ekonomického potenciálu obce je počet a sila ekonomicky činných subjektov a miera ekonomickej aktivity obyvateľstva na jednej strane a miera nezamestnanosti na druhej strane. V registri organizácií Štatistického úradu SR je v 267 novozriadených obciach evidovaných celkove ekonomicky činných subjektov, čo je v priemere 41,7 subjektov na 1 obec (stav k ). Rozloženie týchto subjektov do novozriadených obcí v členení podľa veľkostných skupín dokumentuje tabuľka. Tab. 32 Ekonomicky činné subjekty v novozriadených obciach Ukazovateľ do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Ekonomicky činné subjekty vedené v registri organizácií priemer na 1 novozriadenú obec 8,2 18,3 39,0 78,7 161,2 510,0 41,7 priemer na 1 obec SR 7,5 16,9 35,3 74,4 167,6 472,1 54,1 priemer na 100 obyv. 5,7 5,3 5,7 5,8 6,1 6,7 5,8 priemer na 100 obyv. SR 6,0 4,9 5,0 5,3 5,7 6,8 5,5 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002, prepočty: Berčík, Lovecký. Je zaujímavé, že počet ekonomicky činných subjektov je úmerný počtu obyvateľov v novozriadených obciach bez výrazných rozdielov vo veľkostných skupinách. Aj porovnanie s priemermi za všetky obce v SR podľa veľkostných skupín nevykazuje výraznejšie odklony. Výraznejšie rozdiely sú však pri porovnaní jednotlivých novozriadených obcí. V najnižšej veľkostnej skupine obcí sú dve obce len s 3 ekonomicky činnými subjektmi: Haluzice, okr. Nové Mesto nad Váhom (270 m.n.m. stredu obce) a Maškovce, okr. Humenné (253 m n.m. stredu obce). Na druhej strane obec Macov, okr. Dunajská Streda (152 obyvateľov, 121 m n.m. stredu obce) má 20 ekonomicky činných subjektov (z toho 11 živnostníkov a 6 samostatne hospodáriacich roľníkov). Ďalšia obec Lukovica, okr. Zvolen (154 obyvateľov a 340 m n.m. stredu obce) 14 ekonomicky činných subjektov a Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov a 872 m n.m. stredu obce) 13 ekonomicky činných subjektov. Z tohto porovnania vidíme, že ekonomický potenciál obce sa môže rozvíjať svojím spôsobom aj v rôznych geografických polohách, dôležité je využiť konkrétne prednosti polohy danej obce. Napríklad v prípade obce Macov sú to optimálne podmienky pre poľnohospodárske (zeleninárstvo) aktivity a v prípade obce Krahule sú to mimoriadne podmienky z titulu významného lyžiarskeho strediska cestovného ruchu. Obe obce vykazujú aj nadpriemerné príjmy do svojich rozpočtov vyjadrené po prepočítaní na 1 obyvateľa, čo potvrdzuje previazanosť ekonomického potenciálu obcí so silou rozpočtov ich miestnych samospráv. Obec Macov mala v roku 2001 ročné príjmy svojho rozpočtu v prepočte na 1 obyvateľa Sk, čo je skoro trojnásobok priemerného príjmu obcí vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov. Obec Krahule mala v roku 2001 tieto príjmy až vo výške Sk, čo je približne päťnásobok priemeru obcí tejto veľkostnej skupiny. Spomedzi väčších novozriadených obcí môžeme uviesť príklad obce Tovarníky, okr. Topoľčany 74

76 (1 241 obyvateľov, 11 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov), ktorá mala v roku 2001 priemerný príjem rozpočtu obce na 1 obyvateľa Sk, čo je skoro 4,5-násobok priemerného príjmu obcí danej veľkostnej skupiny. V ďalších veľkostných skupinách obcí majú výraznejšie postavenie obce Kynceľová, okr. Banská Bystrica (338 obyvateľov a 17 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov) a Bystrá, okr. Brezno (205 obyvateľov a 16 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov). Postavenie obce Kynceľová vychádza z úzkeho napojenia na širšiu ekonomickú štruktúru mesta Banská Bystrica, ktorého bola v minulosti súčasťou. Obec Bystrá má na svojom území známe zimné lyžiarske stredisko. Výraznejšie postavenie z hľadiska počtu ekonomicky činných subjektov má už uvedená obec Tovarníky, ktorá sa rozdelila od mesta Topoľčany, ďalej obec Matuškovo obyvateľov (10 ekonomicky činných subjektov na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Galanta, obec Vlkanová 866 obyvateľov (10 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Banská Bystrica, obec Haniská 563 obyvateľov (9 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Prešov, a obec Lietavská Lúčka obyvateľov (7 na 100 obyvateľov), ktorá sa oddelila od mesta Žilina. V absolútnom vyjadrení má najviac ekonomicky činných subjektov mesto Vrútky 610. Naproti tomu je niekoľko obcí, ktoré majú minimálny počet ekonomicky činných subjektov, napr. obec Krivoklát (1 subjekt na 100 obyvateľov), obec Sedmerovec (1,5 na 100 obyvateľov) obe z okresu Prievidza. Z celkového počtu obcí v jednotlivých veľkostných skupinách je v skupine do 199 obyvateľov 42 obcí pod priemerom skupiny, v skupine od 200 do 499 obyvateľov 58 pod priemerom skupiny a v skupine od 500 do 999 obyvateľov 54 pod priemerom skupiny. Týmto ukazovateľom môžeme dokumentovať z určitého čiastkového hľadiska aj oslabenie ekonomického potenciálu niektorých miest, od ktorých sa oddelil väčší počet obcí. Najviac ekonomicky činných subjektov stratila Žilina 746, čo je 10,5 z terajšieho počtu subjektov v meste. Ďalej sú to Topoľčany 602 subjektov (30,0 ), Spišská Nová Ves 434 subjektov (19,2 ), Nitra s 392 subjektmi (19,2 ), Rožňava 121 subjektov (9,6 ) a Kremnica 72 subjektov (24,6 ). V novozriadených obciach z celkového počtu ekonomicky činných subjektov je právnických osôb zapísaných v obchodnom registri a (82,8 ) fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, čo dokumentuje táto tabuľka: Tab. 33 Fyzické osoby a právnické osoby ekonomicky činné Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri priemer na 1 obec 5,5 14,6 32,1 67,7 137,4 405,0 34,5 priemer na 1 obec SR 4,5 12,8 28,7 63,1 143,5 380,1 44,6 priemer na 100 obyv. 3,2 3,6 4,4 4,6 4,8 5,1 4,4 priemer na 100 obyv. SR 3,6 3,7 4,1 4,5 4,9 5,5 4,5 Právnické osoby priemer na 1 novoz. obec 2,7 3,7 6,8 11,0 23,8 105,0 7,2 priemer na 1 obec SR 3,0 4,1 6,6 11,4 24,1 92,0 9,5 priemer na 100 obyv. 1,9 1,1 1,0 0,8 0,9 1,4 1,0 priemer na 100 obyv. SR 2,4 1,2 0,9 0,8 0,8 1,3 1,0 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. 75

77 Vzhľadom na to, že v súbore novozriadených obcí prevažujú menšie obce, je ich vybavenosť podnikateľskými subjektmi charakteru právnických osôb mierne nižšia v porovnaní so všetkými obcami v SR podľa jednotlivých veľkostných skupín. Živnostníci sú najlepším prostriedkom na riešenie problémov lokálnej zamestnanosti, najmä v menších obciach. Zároveň sú predpokladom na zabezpečenie patričného sortimentu trhovo poskytovaných služieb domácnostiam. Tvoria základ množiny ekonomicky činných subjektov v obciach. V novozriadených obciach predstavujú 76,3 z ich celkového počtu. Štruktúru dokumentuje nasledujúca tabuľka. Tab. 34 Živnostníci a samostatne hospodáriaci roľníci Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Živnostníci priemer na 1 obec 4,6 12,4 30,1 63,5 127,3 387,5 31,8 priemer na 1 obec SR 3,7 10,8 25,2 56,6 130,4 344,7 39,9 priemer na 100 obyv. 3,2 3,6 4,4 4,6 4,8 5,1 4,4 priemer na 100 obyv. SR 3,0 3,1 3,6 4,0 4,4 5,0 4,1 Samostatne hospodáriaci roľníci priemer na 1 obec 0,9 2,2 1,9 3,3 6,3 7,0 2,3 priemer na 1 obec SR 0,8 1,9 3,1 5,0 8,6 15,7 3,5 priemer na 100 obyv. 0,6 0,6 0,3 0,2 0,2 0,1 0,3 priemer na 100 obyv. SR 0,6 0,5 0,4 0,4 0,3 0,2 0,4 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Počet živnostníkov v novozriadených obciach je vyšší, ako je priemer za všetky obce v SR podľa veľkostných skupín. Opak je v počte samostatne hospodáriacich roľníkov. Je to dané pravdepodobne tým, že prevažná časť týchto obcí je mimo poľnohospodársky najproduktívnejších oblastí. Počty živnostníkov v novozriadených obciach sú rozdielne. Len jedného živnostníka má 10 obcí. Sú však aj obce s pomerne väčším počtom živnostníkov. Napríklad obec Zálesie, okr. Senec (759 obyvateľov 10 živnostníkov na 100 obyvateľov), obec Kuzmice, okr. Topoľčany (677 obyvateľov 8 živnostníkov na 100 obyvateľov), obec Rosina, okr. Žilina (2 790 obyvateľov 7 živnostníkov na 100 obyvateľov). Pri týchto vybraných 3 obciach sme podrobnejšie zdokumentovali i profesnú štruktúru živnostníkov. V obci Zálesie so 79 živnostníkmi je 8 zámočníkov, 7 elektroinštalatérov, 4 prevádzkovatelia nákladnej dopravy, 2 klampiari, 1 kaderníčka a ďalší. V obci Kuzmice je z 55 živnostníkov 5 osôb, ktoré sa zaoberajú vedením účtovníctva, 4 kaderníčky, 4 elektroinštalatéri, 3 klampiari, 2 stolári a ďalší remeselníci. V obci Rosina je zo 196 živnostníkov 14 osôb, ktoré sa zaoberajú vedením účtovníctva, 10 stolárov, 8 elektroinštalatérov, 7 zámočníkov, 6 klampiarov, 4 kaderníčky, 4 plynoinštalatéri a ďalší remeselníci. Novozriadené obce, ktoré sa oddelili od miest majú vo väčšine prípadov nadpriemerný počet živnostníkov na 100 obyvateľov (od 5 do 8). Samostatne hospodáriaci roľníci sú evidovaní len v 163 novozriadených obciach z toho v 56 obciach je len po jednej osobe. Výraznejšie počty sú napr. v obci Pavlice, okr. Trnava (475 obyvateľov - 17 samostatne hospodáriacich roľníkov), v obci Čeľadice, okr. Topoľčany (736 obyvateľov 12 samostatne hospodáriacich roľníkov), v obci Zacharovce, okr. Rimavská Sobota (399 obyvateľov 14 samostatne hospodáriacich 76

78 roľníkov) a v obci Lubatice, okr. Prešov (2 525 obyvateľov 16 samostatne hospodáriacich roľníkov). Rozdelenie jednotlivých druhov štruktúry ekonomicky činných subjektov v členení podľa krajov a v prepočte na 1 obec prezentuje nasledujúci graf. Graf 15 Štruktúra ekonomicky aktívnych subjektov v novozriadených obciach podľa krajov počet na jednu obec Bratislavský Trnavský Trenčiansky kraje Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Subjekty vedené v Registri organizácií Fyzické osoby nezapísané v Obchodnom registri Živnostníci Samostatne hospodáriaci roľníci Zdroj: Mestská a obecná štatistika, ŠÚ SR 2002; graf: Berčík, Lovecký. Výraznejšie postavenie Žilinského kraja v uvedenom grafe vyplýva z toho, že v tomto kraji sú v priemere najväčšie novozriadené obce. Priemer ovplyvňuje aj mesto Vrútky. Priemerná novozriadená obec v SR má 718 obyvateľov, v Žilinskom kraji obyvateľov. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva je v novozriadených obciach v rámci jednotlivých veľkostných skupín vyšší ako vo všetkých obciach v SR, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka, ktorá uvádza údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov Tab. 35 Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvalo bývajúceho obyvateľstva novozriadené obce Spolu 44,0 46,4 47,9 48,9 49,3 50,9 48,3 obce SR 42,0 45,3 46,7 47,7 48,4 50,3 49,6 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. V novozriadených obciach je ekonomicky aktívnych trvalo bývajúcich obyvateľov, z toho mužov (54,1 ) a žien (45,9 ). Situácia v jednotlivých obciach je rozdielna. Už spomenutá obec Jesenské, okr. Levice, má len 9 ekonomicky aktívnych obyvateľov (25,7 ) z trvalo bývajúceho obyvateľstva. Naproti tomu vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov je obec Petrova Lehota, okr. Trenčín, s podielom 51,6 a obec Zádiel, 77

79 okr. Košice-okolie, s 51,9 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Vo veľkostnej skupine obcí od 200 do 499 obyvateľov obec Rakov, okr. Senica, má len 35,7 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Obec Ducové, okr. Piešťany, má 56,9 a Dunajský Klátov, okr. Dunajská Streda, 55,4 ekonomicky aktívneho obyvateľstva z trvalo bývajúceho obyvateľstva. V ďalšej tabuľke dokumentujeme problematiku nezamestnanosti, ktorá je vážnym sociálnym a ekonomickým problémom obcí, nevynímajúc ani obce novozriadené. Vzhľadom na obmedzenú údajovú základňu uvádzame priemerný počet nezamestnaných v prepočte na 100 všetkých obyvateľov a nie na počet obyvateľov v produktívnom veku. Tab. 36 Počty nezamestnaných občanov v novozriadených obciach Ukazovateľ do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Počet nezamestnaných priemer na 1 obec 14,6 32,7 57,0 137,3 250,1 913,5 68,9 priemer na 100 obyv. 10,2 9,5 8,4 7,4 9,6 12,4 9,7 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty Berčík, Lovecký. Údaje v tabuľke avizujú, že približne každý 10 občan je v novozriadených obciach nezamestnaný. Nadpriemerná situácia vo Vrútkach a Smižanoch je odrazom špecifických pomerov týchto malých miest (Vrútky problematika útlmu železničného opravárenstva; Smižany 9,7 rómskeho obyvateľstva). Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov má najhoršiu situáciu obec Sása, okr. Revúca, 127 obyvateľov 28 nezamestnaných na 100 obyvateľov. V ďalších veľkostných skupinách je to napr. obec Zacharovce, okr. Rimavská Sobota, 399 obyvateľov 29 nezamestnaných na 100 obyvateľov, obec Jovice, okr. Rožňava, 669 obyvateľov 22 nezamestnaných na 100 obyvateľov a obec Brzotín, okr. Rožňava, obyvateľov 21 nezamestnaných na 100 obyvateľov. Z týchto obcí len obec Zacharovce má 14 a obec Brzotín 15 rómskeho obyvateľstva. Naproti tomu sú obce ako napr. obec Sedmerovec, okr. Zlaté Moravce, 407 obyvateľov, ktorá má len 3 nezamestnaných na 100 obyvateľov. Ďalej obec Bohunice, okr. Ilava, 753 obyvateľov 2 nezamestnaní na 100 obyvateľov a obec Lutila, okr. Žiar nad Hronom, obyvateľov 5 nezamestnaných na 100 obyvateľov Majetková a finančná situácia novozriadených obcí Východiskom pre rozbor ekonomických dopadov procesu rozdeľovania obcí je dokumentovanie ich finančnej a majetkovej situácie. Štandardnými príjmami novozriadených obcí boli dňom ich vzniku podielové dane a dotácia na výkon samosprávnych činností, kedže skoro všetky majú menej ako obyvateľov. Tieto transfery sú odvodené od počtu obyvateľov, a preto aj v predchádzajúcej dokumentácii predkladanej na schvaľovanie rozdelenia obce muselo byť uvedené rozdelenie východiskového počtu štatisticky evidovaného obyvateľstva obce na nové subjekty. Vecou dohody s pôvodnou obcou bolo rozdelenie jej finančných aktív a pasív medzi nové subjekty územnej samosprávy. Rozsiahle spory vznikli aj pri vymedzení územia obce najmä za situácie, keď historicky vymedzené katastrálne územie pôvodne pričlenenej obce bolo v dôsledku investičnej expanzie rozvíjajúcich sa miest (výstavba priemyselných a poľnohospodárskych 78

80 objektov a hromadná bytová výstavba) upravené v minulých rokoch spravidla v prospech mesta. Právna úprava tejto problematiky časovo zaostala za dynamickým vývojom konfliktov, a tak niektoré spory riešené súdnou cestou už trvajú 6 8 rokov 57. Predmetom rozdelenia bol, pochopiteľne aj majetok obce. I keď to bola jednoznačná podmienka schválenia rozdelenia, predsa následne vznikli medzi obcami spory, ktoré spravidla skončili na súde 58. Vzhľadom na nedostupnosť dostatočných štatistických informácií o majetkovej situácii samospráv jednotlivých obcí nemôžeme v plnom rozsahu posúdiť majetkové pomery novozriadených obcí. Výnimkou sú údaje o pôdnom fonde vo vlastníctve novozriadených obcí v členení podľa druhu porastov. Na základe údajov z katastra nehnuteľností 30 samospráv novozriadených obcí nevykazuje vo svojom vlastníctve pôdny fond. Tri z týchto obcí z objektívnych dôvodov, že nie sú t.č. ukončené práce na vymedzení ich nových katastrálnych území. Zostávajúcich 27 novozriadených obcí buď nemá vo vlastníctve pôdny fond, alebo si doteraz neusporiadali prepis im patriacich parciel. Poznatky z praxe signalizujú, že obce vo všeobecnosti nevenujú dostatočnú pozornosť aktualizácii evidencie svojho majetku. Z celkového počtu 237 novozriadených obcí, ktoré v rôznom rozsahu vlastnia pôdny fond, je 230 obcí, ktoré vykazujú zastavané plochy, 219 ostatné plochy, 212 záhrady, 162 trvalé trávne porasty, 159 ornú pôdu, 125 vodné plochy, 20 lesné pozemky, 19 vinice a 18 ovocné sady. Chmeľnice nemá ani jedna obec. Podrobnejšie údaje poskytuje tabuľka: Tab. 37 Pôdny fond v majetku novozriadených obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Počet obcí s pôdnym majetkom Výmera (v ha) Celková výmera Spolu , , , ,30 705, , ,29 Orná pôda 415,61 452,21 454,89 196,72 71,11 11, ,79 Vinice 6,72 2,61 0,40 0, ,68 Záhrady 14,43 37,70 29,88 32,55 17,63 8,47 140,65 Ovocné sady 35,76 2,11 15,09 2,66 1,37-57,00 Trvalé trávne porasty 11,61 137,58 111,56 124,65 14,96 110,24 510,60 Lesné pozemky 0,24 3,63 14,18 934,81 0, , ,80 Vodné plochy 12,95 63,06 247,86 225,08 166,12 36,94 752,01 Zastavané plochy 84,41 308,19 454,62 445,34 234,10 126, ,93 Ostatné plochy 178,20 204,55 210,77 279,53 200,05 94, ,84 Zdroj: Geodetický a kartografický ústav, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký. Pôdny fond patriaci novozriadeným obciam tvorí v priemere 4,20 celkovej rozlohy územia týchto obcí. Značná väčšina obcí vykazuje tento podiel len na úrovni 1 až 2,5. Naproti tomu je 9 novozriadených obcí s podielom nad 10. Časť z nich so značne vysokým podielom. Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov je to Viď napríklad spor mesta Žiar nad Hronom s obcou Ladomerská Vieska o územie, na ktorom leží časť Závodu SNP. Spor mesta Nová Baňa s obcou Brehy o územie, na ktorom boli vybudované priemyselné závody. Spor mesta Kežmarok a obce Ľubica a ďalšie prípady. Príkladom je spor medzi mestom Kremnica a obcou Horná Ves (1997) o majetkovú podstatu areálu technických služieb mesta, ktorý bol postavený na katastrálnom území obce Horná Ves, ktorá sa od mesta odčlenila. 79

81 obec Bellova Ves s podielom 69,02 a obec Kyselica 35,95. Ďalej je to obec Mad (478 obyvateľov) s podielom 57,00 (všetky z okresu Dunajská Streda). Z väčších obcí má obec Nemčice (916 obyvateľov), okr. Topoľčany, 46,91 -percentný podiel vlastného pôdneho fondu na celkovej výmere obce. Zvláštnu situáciu má najväčšia novozriadená obec Smižany (7 930 obyvateľov), okr. Spišská Nová Ves, ktorá má až 74,53 -percentný podiel vlastného pôdneho fondu. Je to v dôsledku vlastníctva ha obecných lesov. Spomínané obce Mad, Bellova Ves a Nemčice vykazujú zase vysoký podiel ornej pôdy a obec Kyselica ostatné plochy. Na ha pôdy vo vlastníctve novozriadených obcí sa sa 41,25 podieľajú lesné pozemky, 15,97 orná pôda a 16,48 zastavané plochy. Vykonali sme aj porovnanie priemernej výmery pôdneho fondu na 1 obec v majetkovej podstate novozriadených obcí s priemernou výmerou všetkých obcí na Slovensku v členení podľa veľkostných skupín. Tab. 38 Porovnanie pôdneho fondu v majetku novozriadených obcí s priemerom všetkých obcí Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ (v ha) do Spolu Priemerná celková výmera na 1 obec nzo 25,3 14,1 23,0 54,7 64, ,3 42,3 SR 41,9 23,8 40,6 72,4 133,2 495,6 60,8 Orná pôda nzo 32,0 9,6 8,9 5,5 7,1 5,6 10,1 SR 7,0 6,0 7,8 12,5 17,2 22,1 10,2 Vinice nzo 3,4 0,3 0,1 0, ,6 SR 1,0 1,0 0,8 5,0 0,6 4,0 2,1 Záhrady nzo 0,7 0,5 0,5 0,8 1,6 4,2 0,7 SR 0,4 0,6 0,8 1,2 2,6 6,4 1,1 Ovocné sady nzo 11,9 0,7 2,2 0,7 1,4-3,2 SR 3,6 1,8 6,2 1,7 2,1 1,1 3,0 Trvalé trávne porasty nzo 0,6 2,7 2,4 3,4 1,9 55,1 3,2 SR 4,7 7,4 6,7 7,4 12,5 24,3 8,0 Lesné pozemky nzo 0,2 0,9 2,4 133,5 0, ,8 206,9 SR 474,1 46,0 92,3 134,7 162,8 564,6 166,0 Vodné plochy nzo 1,1 2,2 5,5 7,8 20,8 18,5 6,0 SR 2,4 6,8 7,3 9,3 13,7 52,2 9,6 Zastavené plochy nzo 3,1 3,7 6,8 11,1 21,3 63,1 7,2 SR 2,7 4,5 7,8 13,8 30,7 67,4 11,1 Ostatné plochy nzo 7,7 2,6 3,2 7,2 18,2 47,4 5,3 SR 2,3 3,8 6,3 10,4 17,1 50,4 8,2 Poznámka: nzo - novozriadené obce; SR - obce SR Zdroj: Geodetický a kartografický ústav, 2003; prepočty: Berčík, Lovecký. Vybavenosť novozriadených obcí pôdou v ich vlastníctve je o 30 nižšia, ako je priemer všetkých obcí v SR. Obdobná situácia je vo veľkostných skupinách okrem skupiny od do obyvateľov, v ktorej výrazne dominuje obec Smižany svojím majetkom lesnej pôdy. V úhrne za všetky obce je vyrovnaný pomer pri ornej pôde a ovocných sadoch. V rámci ekonomických aktivít samosprávy obce môže obecné zastupiteľstvo okrem iného zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce, ďalej zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby Pozri Zákon SNR o obecnom zriadení č Zb., 11, ods. 4k. 80

82 Túto právomoc využilo 15 novozriadených obcí, ktoré zriadili 9 príspevkových organizácií so 49 zamestnancami a 6 spoločností s ručením obmedzením s 24 zamestnancami. Sú zamerané na poskytovanie verejnoprospešných služieb (8), z toho v oblasti bytového hospodárstva (3), ďalej na prevádzku kultúrnych zariadení (2) a správu obecných lesov(2). Výrobné zameranie majú 3 s.r.o.. Z malých obcí má zriadenú s.r.o. obec Krahule, okr. Žiar nad Hronom (141 obyvateľov) na správu obecných lesov, príspevkovú organizáciu na miestne služby obec Sása, okr. Revúca (127 obyvateľov) Rozpočtové hospodárenie novozriadených obcí Pri spracúvaní analýzy rozpočtového hospodárenia 267 novozriadených obcí sme boli obmedzení skromnejšou údajovou základňou. Za obdobie 4 rokov (1997 až 2000) sú k dispozícii len údaje o celkových príjmoch a celkových výdavkoch jednotlivých obcí, za rok 2001 sú tieto základné údaje rozšírené o ukazovatele charakterizujúce investičnú aktivitu, rozsah prijatých úverov a splácanie istín. Ďalej o výšku výdavkov na správu (skupina 6 rozpočtovej skladby) čiže na administratívu obce. Vývoj príjmov a výdavkov rozpočtov novozriadených obcí v porovnaní s úhrnom za všetky obce v SR dokumentuje tabuľka: Tab. 39 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za roky (mil. Sk) Ukazovateľ index 1999 index 2000 index 2001 index Príjmy Výdavky SR , ,6 1, ,5 0, ,4 1, ,1 0,97 Novozriadené obce 808,0 896,3 1,11 817,4 0, ,9 1, ,0 1,11 zo SR 2,81 3,10-2,99-3,01-3,42 - SR , ,6 1, ,0 0, ,7 1, ,8 0,97 Novozriadené obce 682,9 788,4 1,15 707,9 0,90 871,5 1,23 999,6 1,15 zo SR 2,56 2,87-2,71-2,76-3,27 - Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-úhrn rozpočtov obcí SR v roku 1997, 1998, 1999, 2000, 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv ; prepočty: Berčík, Lovecký. V novozriadených obciach k žilo 3,6 obyvateľstva Slovenskej republiky. Podiel na príjmoch obcí za celú SR majú novozriadené obce 3,42 a na výdavkoch 3,27 (2001). Táto pomerne úzka súvislosť je odrazom skutočnosti, že výrazná časť príjmov (najmä menších obcí) je viazaná na podielové dane a dotácie na samosprávu činnosti obcí, ktoré sú viazané na počet obyvateľov obcí k predchádzajúceho roku. Malý rozdiel, ktorý je predsa medzi uvedenými údajmi, vychádza z pomerne menších možností novozriadených obcí v získavaní vlastných príjmov. Tie sú značne viazané na majetkovú podstatu obcí, ktorú majú tieto obce pravdepodobne relatívne nižšiu. Obdobné poznanie nám poskytuje prepočet príjmov a výdavkov na 1 obyvateľa, keď v príjmoch zaostávajú novozriadené obce za priemerom SR len o 2,38 percentuálneho bodu. Vo výdavkoch je toto zaostávanie väčšie o 6,80 percentuálneho bodu, čo sa môže vysvetliť tým, že časť novozriadených obcí v určitej miere akumuluje svoje príjmy na zabezpečenie kapitálových výdavkov v ďalších rokoch. Pri posudzovaní časových radov v tabuľke 39 musíme ešte vziať do úvahy, že roky 1997 až 1999 vyjadrujú úhrn za menší počet obcí, pretože v týchto rokoch postupne bolo novozriadených 12 obcí, ktorých rozpočtové hospodárenie nabiehalo postupne. 81

83 Určitú orientáciu na posúdenie finančnej sily jednotlivých novozriadených obcí nám môže poskytnúť prepočet celkového príjmu rozpočtu obce na 1 obyvateľa obce, ktorý následne porovnáme s priemerným príjmom na 1 obyvateľa za príslušnú veľkostnú skupinu obcí v rámci SR. Graf 16 Príjem rozpočtov novozriadených obcí (2001) v prepočte na 1 obyvateľa v pomere k priemerom príjmov obcí SR podľa veľkostných skupín 300 z priemerných príjmov za SR vo veľkostnej skupine obcí Počet obyvateľov pomer k priemeru SR (údaje nad 300 a 3-tis. obyv. nezobrazené) Polynomické vyrovnávanie Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Graf: Berčík, Lovecký. Podpriemernú úroveň príjmov za rok 2001 (meranú prepočítaním celkového príjmu obce na 1 obyvateľa s priemerom veľkostnej skupiny obcí) v intervale do 59 vykázalo z celkového počtu 267 novozriadených obcí 19 obcí. Z nich 9 z veľkostnej skupiny od 200 do 499 obyvateľov. V intervale je 86 obcí. Dominuje tu veľkostná skupina od obyvateľov s 31 obcami a veľkostná skupina obyvateľov s 22 obcami. V intervale od 80 do 99 je 70 obcí, z nich je po 25 obcí vo veľkostných skupinách od obyvateľov a obyvateľov. To znamená, že 65,2 obcí je pod slovenským priemerom svojich veľkostných skupín. V intervaloch od je 41 novozriadených obcí, od je 12 týchto obcí a od je 15 týchto obcí. Pozoruhodná je skupina obcí v intervale od 200 vyššie, kde je 25 obcí. Z nich je 17 v intervale do 299, 3 obce sú v intervale do 399, 4 obce v intervale do 499 a jedna obec s pomerom až 696,9. Celá táto skupina 25 obcí, z toho aj 3 obce s počtom do 199 obyvateľov, dosiahla extrémne príjmy v r. 2001, ktoré predstavujú sumu od Sk do Sk na obyvateľa. Pritom priemer za novozriadené obce bol Sk a za obce celej SR Sk. Vychádzajúc z dielčích informácií získali tieto obce nadpriemerné príjmy pravdepodobne z predaja pozemkov a nehnuteľností. Príjmy z úverov malo z nich len 5 obcí v úhrnnej výške 14,6 mil. Sk. Môžeme to zhrnúť konštatovaním, že z celkového počtu 267 novozriadených obcí 9,4 zaznamenalo nadpriemerný rast svojej finančnej sily. Bude zaujímavé sledovať, do akej 82

84 miery tieto obce dokážu tento potenciál preniesť do racionálneho rozvoja ekonomiky svojich obcí v ďalších rokoch. Na druhej strane 65,2 novozriadených obcí nedosahuje priemernú úroveň finančnej sily obcí v Slovenskej republike. V jednotlivých rokoch novozriadené obce hospodárili v úhrne s prebytkom nad 100 mil. Sk. V roku 1999 to bolo 13,4, v roku ,0 a v roku ,8 z objemu príjmov týchto obcí. Všetky obce v SR vykázali v úhrne v týchto rokoch prebytok od 4,6 do 6,5. Rádove 10 -percentný prebytok ročného rozpočtu novozriadených obcí má logickú oporu v tom, že vyjadruje v praxi objem finančných prostriedkov potrebných zabezpečiť plynulosť služieb poskytovaných obcami v prvom mesiaci nového roka. V rámci tohto globálneho pozitívneho zistenia musíme však ešte uviesť, že v roku 2001 z 267 novozriadených obcí hospodárilo 19 obcí so schodkom v úhrne tis. Sk. Znamená to, že 3,8 výdavkov týchto obcí bolo deficitných. Schodok do výšky 100-tis. Sk vykázalo 12 obcí. V intervale od 100-tis. Sk do 650-tis. Sk bolo 6 obcí a jedna obec vykázala schodok 1,2 mil. Sk. Ide o obec s 870 obyvateľmi, ktorá z celkového objemu 18,4 mil. Sk výdavkov mala kapitálové výdavky vo výške až 74,8 a pravdepodobne koncom roka nezvládla dofinancovanie vykonaných prác. Môžeme predpokladať, že aj väčšina ďalších obcí dostala svoj rozpočet do schodku z obdobných dôvodov. Ďalšia tabuľka poskytuje v širšom rozsahu údaje rozpočtov obcí za rok 2001 v absolútnych hodnotách a v prepočte na 1 obyvateľa. Tab. 40 Príjmy a výdavky rozpočtov novozriadených obcí za rok 2001 Ukazovateľ Príjmy celkom z toho Prijaté úvery Výdavky celkom Kapitálové výdavky z toho Splácanie istín Úhrn výd. za skup. 6* SR tis. Sk Novozriadené obce zo SR 3,42 1,99 3,27 3,93 2,14 3,85 SR v prepočte na 1 obyv. Novozriadené (Sk) obce zo SR 97,62 56,74 93,20 111,94 61,08 109,77 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. * Skupina 6 výdavky na správu. Štandardnou súčasťou príjmov rozpočtov obcí sú dotácie zo štátneho rozpočtu na výkon samosprávnych funkcií obcí. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok určí úhrn objemu tejto dotácie pre obce s počtom obyvateľov s trvalým pobytom na území obce do (podľa stavu ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov, resp. v ďalších rokoch k predchádzajúceho roku). Obce môžu použiť tieto prostriedky na financovanie bežných výdavkov, okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Dotácia pre konkrétnu obec je určená absolútnou sumou v Sk na jedného obyvateľa diferencovane, podľa jednotlivých veľkostných skupín obcí. Pritom sa uplatňuje prepočítací koeficient zohľadňujúci rôzne pôdno-ekologické podmienky, určujúce základ dane z pozemkov pri dani z nehnuteľnosti v jednotlivých obciach (vyhláška MF SR č Zb.), čím sa čiastočne eliminujú nerovnosti spôsobené uplatňovaním zákona o dani z nehnuteľnosti vo vzťahu k príjmovej základni rozpočtov obcí, ako aj rozdielne klimatické podmienky. Výška dotácie na rok 2001 bola určená MF SR takto (pri rozpise absolútna suma dotácie bude zaokrúhlená na celé desiatky Sk): 83

85 Tab. 41 Dotácia na výkon samosprávnych funkcií obcí na rok 2001 Bonita priem. cena m 2 pôdy Koeficient V e ľ k o s t n á s k u p i n a o b c e do dotácia na obyvateľa na rok v Sk x < = 1 1,50 688,50 478,50 309,00 247,50 1 < x < = 3 1,40 642,60 446,60 288,40 231,00 3 < x < = 5 1,00 459,00 319,00 206,00 165,00 5 < x < = 7 0,90 413,10 287,10 185,40 148,50 7 < x < = 9 0,85 390,15 271,15 175,10 140,25 9 < x 0,80 367,20 255,20 164,80 132,00 Zdroj: MF SR odbor financovania miestnych samospráva; Zákon o štátnom rozpočte na rok 2001 určil celkový objem dotácií na samosprávne funkcie obcí v úhrne na SR vo výške 582 mil. Sk. Tab. 42 Dotácie na samosprávne funkcie novozriadených obcí v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Počet novozriadených obcí s dotáciou Priemerná bonita vo veľkostnej skupine Dotácia spolu za veľkostnú skupinu (tis. Sk) Priemerná dotácia na novozriadenú obec Spolu ,03 5,12 5,43 5,76 5,95 3,58 5, Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Novozriadené obce majú skoro všetky (262) nárok na túto dotáciu. V roku 2001 obdržali tis. Sk, čo je 8,5 z uvedeného celkového objemu. Klesajúci podiel jednotlivých veľkostných skupín dokumentuje nasledujúca tabuľka. Tab. 43 Podiel novozriadených obcí na celkových dotáciách na samosprávne funkcie obcí v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 199 Spolu Dotácia spolu za veľkostnú skupinu obcí SR (tis. Sk) Podiel novozriadených obcí (v ) ,0 11,5 8,7 6,8 4,5-8,5 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Celkove najnižšiu dotáciu na samosprávne funkcie obcí mala najmenšia obec Jesenské, okr. Levice (33 obyvateľov, bonita 7,52), a to Sk. Vo veľkostnej skupine do 199 obyvateľov najvyššiu dotáciu Sk obdržala obec Ďurďové, okr. Považská 84

86 Bystrica (192 obyvateľov, bonita 0,95). V ďalších veľkostných skupinách to bola obec Horná Brezina, okr. Púchov (455 obyvateľov, bonita 2,37) Sk, ďalej obec Zemianske Podhradie, okr. Nové Mesto nad Váhom (780 obyvateľov, bonita 2,64), obec Lietavská Lúčka, okr. Žilina (1 794 obyvateľov, bonita 2,41) Sk a obec Višňové, okr. Žilina (2 474 obyvateľov, bonita 2,25) Sk. Z hľadiska nárokov na štátny rozpočet je zaujímavé vyčíslenie objemu dotácií na samosprávne funkcie za tie novozriadené obce, ktoré sa oddelili od obcí a najmä miest, s ktorými mali pred rozdelením viac ako obyvateľov. To znamená, že predtým nemali nárok na dotáciu. Výšku a štruktúru týchto nových dotácií dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 44 Dotácie na samosprávne funkcie obcí - novozriadené obce odčlenené od miest a obcí nad 3 tisíc obyvateľov v roku 2001 Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ Počet novozriadených obcí s dotáciou Priemerná bonita vo veľkostnej skupine Dotácia spolu za veľkostnú skupinu (tis. Sk) z objemu dotácií vo veľkostnej skupine do Spolu ,24 3,65 5,07 5,79 6,76 5, ,7 27,0 53,9 86,5 100,0 53,2 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Rozsah prijatých úverov novozriadenými obcami za rok 2001 nedosahuje priemerné úverové zaťaženie v rámci všetkých obcí v SR. V prepočte na 1 obyvateľa je to len 56,7 priemeru SR, čo sa dá vysvetliť relatívne nižšou majetkovou základňou a skutočnosťou, že ide prevažne o menšie obce, ktoré nemajú veľkú perspektívu na získanie zdrojov na splácanie istín v budúcnosti. V obdobnej relácii je aj ukazovateľ splácania istín 61,1 priemeru za SR. Novozriadené obce využili na budovanie technickej infraštruktúry aj možnosti, ktoré do konca roku 2001 poskytovali štátne fondy. K dispozícii sú údaje o dotáciách novozriadeným obciam v období rokov Za toto obdobie obdržali obce dotácie zo štyroch štátnych fondov v celkovom objeme 340,9 mil. Sk. Úhrn celkových príjmov novozriadených obcí za uplynulých 6 rokov bol približne 5,3 mld. Sk. Z toho vyplýva, že dotácie zo štátnych fondov sa na nich podieľali priemerne 6,4. Na príjmoch všetkých obcí v SR sa podieľali štátne fondy 3,7. Tieto údaje dokladujú, že štátne fondy pri rozhodovaní reagovali na objektívnu zaostalosť (nevybavenosť) základných prvkov technickej infraštruktúry v novozriadených obciach. Rozloženie týchto dotácií do krajov a veľkostných skupín dokumentuje nasledujúca tabuľka. 60 Pozri LOVECKÝ, P.: Podiel štátnych fondov na financovaní obcí , MV SR SVS

87 Tab. 45 Dotácie štátnych fondov novozriadeným obciam v rokoch Veľkostná skupina (počet obyv.) Kraj do Spolu Počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk počet tis. Sk BL TA TC NI ZI BC PV KI SR zo spolu 8,6 7,6 27,0 22,6 33,0 29,9 22,7 26,3 5,9 12,1 2,7 1,4 100,0 100,0 Pozn. V stĺpci "počet" je počet dotovaných obcí podľa jednotlivých štátnych fondov. V ojedinelých prípadoch jedna obec získala dotácie aj z dvoch fondov Zdroj: LOVECKÝ, P.: Podiel štátnych fondov na financovaní obcí Jednotlivé štátne fondy sa na celkovom objeme poskytnutých dotácií podieľali takto: Štátny fond životného prostredia 109 obcí 263,1 mil. Sk Štátny vodohospodársky fond 31 obcí 71,3 mil. Sk Pro Slovakia 40 obcí 6,0 mil. Sk Štátny fond rozvoja bývania 5 obcí 0,5 mil. Sk Okrem dotácií poskytli štátne fondy v rokoch 2000 a 2001 novozriadeným obciam aj úvery v celkovej výške 72,9 mil. Sk. Štátny fond životného prostredia poskytol 6 obciam úvery vo výške 34,0 mil. Sk. Štátny fond rozvoja bývania poskytol 5 obciam úvery vo výške 38,9 mil. Sk. Vo výdavkovej časti rozpočtov je zaujímavá nadpriemerná investičná aktivita novozriadených obcí, ktoré majú o 5,8 bodu lepší pomer kapitálových výdavkov k celkovým výdavkom za rok 2001, ako je pomer v rámci úhrnu za všetky obce SR. Za situácie, že menej obce využívali úvery, znamená to značnú koncentráciu vlastných finančných zdrojov na riešenie dobudovania chýbajúcej technickej a sociálnej infraštruktúry v novozriadených obciach. Na 1 obyvateľa pripadá Sk kapitálových výdavkov, čo je o 194 Sk viac, ako je priemer za všetky obce v SR. Pri analýze údajov za jednotlivé novozriadené obce zistíme, že 31 obcí nemalo v roku 2001 kapitálové výdavky. Výdavky do Sk na obyvateľa malo až 150 obcí (56,0 ), od Sk do Sk 36 obcí (14,0 ), od Sk do Sk 31 obcí (11,6 ) a nad Sk 14 obcí. Výrazne vyššie výdavky mali obce Kechnec, okr. Košice-okolie Skobyv., Veľké Dvoníky, okr. Dunajská Streda, Skobyv. a Daniškovce, okr. Spišská Nová Ves, Skobyv. Tieto novozriadené obce využili dotácie a úvery zo štátnych fondov v predchádzajúcich rokoch a v roku Obec Kechnec využila 22,3 mil. na výstavbu bytov a technickej infraštruktúry zo Slovenského fondu rozvoja bývania a 8,5 mil. Sk dotáciu zo Slovenského fondu životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho fondu. Obec Daniškovce využila úver 6 mil. Sk zo Slovenského fondu rozvoja bývania a dotáciu 12,5 mil. Sk zo Slovenského fondu životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho fondu. Veľké Dvorníky obdržali dotáciu zo Slovenského fondu životného prostredia vo výške 4,8 mil. Sk. 86

88 Menej pozitívne je zistenie, že novozriadené obce vydali v roku 2001 na správu obce (rozp. skupina 6) až 40,0 z celkových svojich výdavkov. V rámci úhrnu všetkých obcí SR je tento podiel 34,0. Pomerne vyššie výdavky na správu môžu byť sčasti vysvetlené všeobecne overeným poznatkom, že obce do obyvateľov majú v priemere za celú SR vyšší podiel výdavkov na správu ako obce väčšie. Ďalej sa dá predpokladať, že aj časť kapitálových výdavkov bola v novozriadených obciach realizovaná na inováciu a dobudovanie budov, v ktorej sídli obecný úrad, čo znamená zaťaženie výdavkov na analyzovanú rozpočtovú skupinu 6. Určitý pohľad do problematiky výdavkov novozriadených obcí na správu (administratívu) poskytuje tabuľka: Tab. 46 Výdavky novozriadených obcí na správu podľa veľkostných skupín (Sk na 1 obyv.) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 199 Spolu SR Novozriadené obce zo SR 101,42 110,12 103,44 95,80 166,93 67,12 109,77 Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Prepočty: Berčík, Lovecký. Ako dokumentuje tabuľka, administratíva novozriadených obcí je v dôsledku určitého rozletu lepšie finančne situovaných obcí finančne náročnejšia na 1 obyvateľa o 188 Sk ročne, ako je priemer všetkých obcí v SR. Je to napriek tomu, že viac ako polovica obcí je mierne pod priemerom obcí za SR. Údaje v tabuľke sú mierne skreslené extrémnymi výsledkami finančného hospodárenia cca 20 obcí, ktoré vykazujú krajné údaje v vyjadrení pri porovnaní výdavkov prepočítaných na 1 obyvateľa v novozriadených obciach a priemerných výdavkov obce za SR. Údaje pod 50 a údaje nad 200 signalizujú pravdepodobne aj vážne nedostatky v účtovníctve týchto obcí. Preto je ťažko jednoznačnejšie určiť, či ide o snahu mimoriadnej úspornosti na jednej strane, alebo neracionálne vynakladanie finančných prostriedkov na druhej strane. Graf na nasledujúcej strane dokumentuje, že podľa jednotlivých veľkostných skupín má celkom 147 novozriadených obcí (55,0 ) svoje výdavky na správu pod slovenské priemery. Ďalších 45 novozriadených obcí je v intervale do 119 a 31 obcí v intervale 120 až 139. Pri ďalších 44 novozriadených obciach stúpa pomer až do nereálnych 490 (obce s údajmi nad 300 nie sú v grafe zobrazené). V podstate však ide o obce zo všetkých veľkostných skupín, ktoré vzhľadom na možnosť získania nadpriemerných príjmov sú štedrejšie aj na svoju administratívu. Nejde sa tu len o počet zamestnancov, ale aj o investície do obecných budov a výpočtovej techniky. 87

89 Graf 17 Výdavky rozpočtov novozriadených obcí (2001) na správu (sk. 6) v prepočte na 1 obyvateľa v pomere k priemerom výdavkov na správu obcí v SR podľa veľkostných skupín 300 z priemerných výdavkov na správu za SR vo veľkostnej skupine obcí Počet obyvateľov pomer k priemeru SR (údaje nad 300 a 3-tis. obyv. nezobrazené Polynomické vyrovnávanie Zdroj: Výkaz Uč RO2-04-za jednotlivé obce za rok 2001; MF SR odbor financovania miestnych samospráv 2002; Graf: Berčík, Lovecký. Zaujímavá je otázka teoretického vyčíslenia celkového negatívneho dopadu procesu zriaďovania nových obcí na bilanciu verejných rozpočtov. Zvýšené nároky na štátny rozpočet sa dajú konkrétne kvantifikovať pri tej časti novozriadených obcí, ktoré vznikli oddelením od miest resp. obcí s počtom nad obyvateľov, kedže táto kategória obcí nemá nárok na dotáciu na výkon samosprávnych funkcií a novozriadené obce (väčšina má pod obyvateľov) nárok na túto dotáciu už majú. Na to v určitej miere nadväzuje aj problematika objektivizácie výdavkov na správu novozriadených obcí, ktoré v roku 2001 predstavovali v úhrne sumu 400 mil. Sk. Nedisponujeme údajmi, ktoré by kvantifikovali pokles výdavkov na správu pri samosprávach obcí (miest), od ktorých sa novozriadené obce oddelili. Vychádzajúc z poznania niektorých konkrétnych situácií myslíme si však, že najviac 1 5 až ¼ výdavkov na správu v novozriadených obciach možno kompenzovať predpokladaným poklesom výdavkov na správu v pôvodných obciach. To znamená, že celý proces dezintegrácie obcí znamená zvýšenie zaťaženia rozpočtov územných samospráv v SR najmenej cca o 300 až 320 mil. Sk ročne. Ťažko jednoznačne konštatovať, či je to veľa, primerane, alebo málo. Je to až alebo len (?) približne jedno percento z objemu úhrnu rozpočtov miestnych samospráv. Na jedného občana týchto obcí pripadá ročný výdavok 1 672, Sk na správu. Čiastočnou odpoveďou by bolo zistenie (prieskum verejnej mienky), ako sú s novým stavom spokojní občania. Majú vôbec pocit bezprostrednej účasti na spravovaní (resp. aspoň ovplyvňovaní) verejných záležitostí vo svojej obci? 88

90 Problematika veľkosti obcí z hľadiska možných riešení v budúcnosti sa priebežne objavuje v odborných diskusiách. Záver jednej prípadovej štúdie 61, ktorú sme v minulosti spracovali, citujeme s cieľom rozšíriť názorové spektrum k predmetnej veci: Je potrebné rešpektovať fakt, že priblíženie sa služby občanovi nemusí byť spojené s rozdrobenosťou poskytovania príslušnej verejnej služby, ktorá by mohla vytvoriť tlak na rast jednotkových nákladov. Nastupujúci trend kontraktácie služieb (netvrdíme, že ide o jediné najlepšie východisko) bude napr. pravdepodobne viesť k tomu, že jedna väčšia firma bude zabezpečovať napr. čistenie ulíc alebo zber komunálneho odpadu pre viacero obcí síce z jedného centra, ale prostredníctvom viacerých prevádzok. Obdobný vývoj môže priniesť dobrovoľná medziobecná spolupráca ponechanie si prevádzok v mieste, ale prenesenie riadiacich funkcií na vyššiu úroveň. Myšlienky uvedené v našej práci môžeme znovu zhrnúť takto: pravdepodobné vyššie náklady vznikajúce v prípade zabezpečenia verejnej služby pre malý okruh spotrebiteľov môžu byť vyvážené inými prínosmi, je to predovšetkým občan, ktorý by sa mal rozhodnúť, či preferuje nižšie náklady alebo iné aspekty efektívnosti poskytovania verejných služieb, existuje viacero možností, ako faktor klesajúcich nákladov aspoň do určitej miery eliminovať, každý druh verejnej služby má svoje špecifické vlastnosti, ktoré v značnej miere determinujú organizáciu a manažment ich poskytovania čo by sa malo odraziť v spôsobe definovania kompetencií samospráv. Ak akceptujeme aspoň rozhodujúcu časť uvedených úvah, potom musíme súhlasiť s tým, že na otázku Aké veľké majú byť municipality? neexistuje jediná správna odpoveď. Definovanie veľkosti municipalít nie je možné odvodiť len od princípu hospodárnosti od veľkosti priamych nákladov na zabezpečovanie verejných služieb ktorý je síce významný, ale nemusí byť rozhodujúci. Príklady zo sveta ukazujú, že prakticky rovnako dobre fungujú systémy veľkých municipalít (severské krajiny), ako aj systémy s množstvom malých municipalít. Výhody a nevýhody obidvoch riešení je možné do určitej miery kompenzovať. V zásade by sme však chceli zdôrazniť, že vo fungujúcej demokratickej spoločnosti je vhodnejšie, ak o veľkosti municipalít rozhodujú predovšetkým občania, ktorí priamo znášajú výhody a nevýhody existujúceho stavu, a nie byrokracia, s rozhodovaním ktorej sú značné riziká. Verejné služby sú pre občanov, a nie občania pre verejné služby, systémy zabezpečovania verejných služieb sú variantné, nepodliehajú jednoduchým šablónam, a preto by sme mali považovať miestny názor minimálne za jeden z rozhodujúcich determinantov. Administratívne rozhodnutia o zlučovaní municipalít, ich povinnej spolupráci, šablónovité definovania rozličných noriem to sú skôr riešenia typu chvost vrtí psom, ako nástroje rozvoja miestnej demokracie a zvyšovania efektívnosti verejných služieb. 61 NEMEC, J. BERČÍK, P.: Zlučovanie obcí alebo ich funkcií: efektívnosť a rovnosť. In.: Nové podoby verejnej správy (slovenská a flámska skúsenosť), Bratislava, Sociologický ústav SAV,

91 Zamestnanosť v samosprávach novozriadených obcí Funkčnosť samospráv je odvodená od počtu a kvality personálneho vybavenia administratívy samosprávnej obce a základných služieb, ktoré obec vo vlastnej réžii zabezpečuje. Základom je kľúčový orgán obce starosta. Vzhľadom na to, že medzi novozriadenými obcami je nemalý počet malých obcí, nie sú vždy všetky obsadené plne uvoľneným starostom na celodenný pracovný úväzok. Podľa zvláštneho štatistického zisťovania o zamestnanosti obcí 62 z roku 1999 malo 267 novozriadených obcí starostov s úhrnom úväzkov v počte 238,3. Starostov na plný úväzok nemali, pochopiteľne, vo všetkých obciach, vo veľkostnej skupine obcí do 199 obyvateľov 38 obcí (23,4 úhrnu úväzkov starostov), v skupine obyvateľov 100 obcí a 77,6 úhrnu úväzkov starostov. Uvoľneného pre výkon funkcie zástupcu starostu malo 9 obcí vo vyšších veľkostných skupinách. Administratívu týchto obcí doplňovalo 383,5 administratívnych zamestnancov a 123,1 prevádzkových a obsluhujúcich zamestnancov obecných úradov v priemernom prepočítanom počte. Novozriadené obce zamestnávali ešte 171,6 ďalších zamestnancov v priemernom prepočítanom počte napr. v knižniciach, sociálnych službách, obecnej polícii a pod. Podľa ďalšieho štatistického zisťovania k novozriadené obce disponujú v úhrne zamestnancami (vrátane starostov) vo fyzických osobách. Je to približne zamestnancov v priemernom prepočítanom počte. Signalizuje to mierny nárast zamestnancov obcí hlavne vo sfére služieb, ktoré obce postupne rozširujú v medziach svojich finančných schopností. Záverom tejto podkapitoly môžeme konštatovať, že novozriadenie 267 obcí prinieslo do územia približne 800 nových pracovných miest 64. Bolo by zaujímavé hlbšie skúmať (napr. špecifickým sociologickým výskumom), do akej miery šanca vytvoriť nové pracovné miesto motivovala aktivitu lokálnych skupín občanov pri iniciovaní vytvárania nových obcí oddelením. Išlo najmä o zmeny vykonané od roku 1991 a neskoršie Pozri Mimoriadna príloha k štatistickému výkazu. Práca-2-04 k , ktorým sa jednorazovo zisťovala štruktúra zamestnancov obcí. Pozri Štatistický výkaz Práca Zohľadňujeme skutočnosť, že odhadom cca 200 zamestnaneckých miest sa znížilo v úhrne v obciach a mestách, od ktorých sa novozriadené obce oddelili. 90

92 3. 5. Vybavenosť novozriadených obcí Technická a sociálna infraštruktúra V nadväznosti na základné atribúty obce (územie a obyvateľstvo) jej charakteristiku dotvára vybavenosť najmä technická a sociálna infraštruktúra 65. Dopravné napojenie novozriadených obcí je v určitej miere závislé od ich geografickej polohy. Všetky obce sú napojené na medzimestskú autobusovú dopravu s rôznou intenzitou spojov. Diaľkové a medzinárodné autobusové linky majú zástavky v 29 obciach. Železničné stanice, resp. zastávku má 47 obcí, čo podrobnejšie dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 47 Vybavenosť novozriadených obcí železničnou stanicou (zastávkou) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Železničná stanica (zastávka) Počet obcí so železničnou stanicou (zastávkou) z počtu obcí vo veľkostnej skupine Spolu ,3 14,0 18,9 23,8 45,5 100,0 17,6 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Vybavenosť poštovými službami vzrastá v závislosti od veľkosti obcí, čo upresňuje aj ďalšia tabuľka. Tab. 48 Vybavenosť novozriadených obcí poštou Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Pošta z počtu obcí vo veľkostnej skupine Spolu 0,0 10,0 17,6 61,9 90,9 100,0 22,8 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Údaje o úrovni dopravnej a komunikačnej infraštruktúry novozriadených obcí zvýrazňujú skutočnosť, že obce s počtom pod tisíc obyvateľov majú v priemere podstatne nižšiu úroveň tejto vybavenosti a tým aj dopravných a komunikačných služieb. Vybavenosť obcí miestnymi komunikáciami je závislá od charakteru osídlenia každej obce (obce s lazníckym charakterom verzus obce koncentrované do ucelenej zástavby a pod.). Novozriadené obce spravujú celkom 1 147,6 km miestnych komunikácií, čo je 4,3 km na 1 obec. Priemerná vybavenosť v rámci veľkostných skupín obcí stúpa od 1,76 kmobec v skupine do 199 obyvateľov, 2,76 kmobec v skupine od obyvateľov, 4,64 kmobec v skupine obyvateľov a až na 13,4 kmobec vo veľkostnej skupine od obyvateľov. 65 Informácie pre túto kapitolu sme čerpali z výstupov Mestskej a obecnej štatistiky vedenej Štatistickým úradom SR, ktorá prezentuje výber rozhodujúcich ukazovateľov z jednotlivých odvetvových štatistík v priereze podľa jednotlivých obcí a miest Slovenskej republiky. Údaje sú za rok 2000, resp. k

93 Vodovod, kanalizácia s ČOV, rozvod plynu a elektrickej energie je základom technickej infraštruktúry každého sídla. Kedže elektrifikácia už dávno nie je u nás problémom, predmetom skúmania bola vybavenosť novozriadených obcí prvými troma zariadeniami, ktoré sú dokumentované v tejto tabuľke: Tab. 49 Vybavenosť novozriadených obcí vodovod, kanalizácia, plyn Obce vybavené do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu verejný vodovod z počtu obcí vo veľkostnej skupine 42,1 59,0 79,7 78,6 100,0 100,0 67,4 verejná kanalizácia z počtu obcí vo veľkostnej skupine 2,6 8,0 14,9 28,6 36,4 100,0 14,2 rozvod plynu z počtu obcí vo veľkostnej skupine 47,4 75,0 85,1 100,0 100,0 100,0 79,0 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Pozoruhodná je skutočnosť, že miera plynofikácie novozriadených obcí (79,0 ) je vyššia ako ich vybavenosť vodovodmi. Navyše všetky obce nad obyvateľov sú plynofikované. Vybavenosť vodovodom a kanalizáciou výrazne zaostáva v obciach do 500 obyvateľov. Absencia tejto technickej vybavenosti v niektorých prípadoch bola argumentom občanov častí obcí pri požadovaní znovurozdelenia integrovanej obce. Vybavenosť obchodnou sieťou je vcelku nízka. Z 267 novozriadených obcí má predajňu potravinárskeho tovaru 112 obcí, predajňu nepotravinárskeho tovaru 54 obcí a ubytovacie zariadenia 46 obcí. Na úseku školstva 96 novozriadených obcí nemá ani jedno školské zariadenie (36,8 ). Vybavenosť materskými školami a základnými školami dokumentujú v štruktúre veľkostných skupín obcí nasledujúce tabuľky. Tab. 50 Materské školy v novozriadených obciach Ukazovateľ do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu Materské školy Počet obcí s materskou školou z počtu obcí vo veľkostnej skupine ,3 45,0 85,1 88,1 100,0 100,0 59,9 Počet detí Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. 92

94 Tab. 51 Základné školstvo v novozriadených obciach Ukazovateľ do Veľkostná skupina (počet obyv.) Základné školy r Počet obcí so základnou školou r. z počtu obcí vo veľkostnej skupine Spolu ,0 10,0 35,1 45,2 0,0 0,0 20,6 Počet žiakov Základné školy r Počet obcí so základnou školou r. z počtu obcí vo veľkostnej skupine ,0 2,0 1,4 33,3 90,9 100,0 10,9 Počet žiakov Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Novozriadené obce sú vybavené 260 kostolmi. Kostol nemá 53 obcí. Rímskokatolícka cirkev má 195 kostolov, evanjelická cirkev 27 kostolov, reformovaná kresťanská cirkev 21 kostolov, baptistická cirkev 2 kostoly, bratská cirkev 1 kostol, gréckokatolícka cirkev 10 kostolov, pravoslávna cirkev 2 kostoly a ďalšie cirkvi 2 kostoly. Vybavenosť obcí podľa veľkostných skupín dokumentuje tabuľka: Tab. 52 Vybavenosť novozriadených obcí kostolmi Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Kostoly Počet obcí s kostolmi z počtu obcí vo veľkostnej skupine 65,8 79,0 81,1 88,1 100,0 100,0 80,1 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Verejné knižnice má 211 novozriadených obcí, čo je 79,0. Vo veľkostnej skupine novozriadených obcí do 199 obyvateľov má polovica obcí verejnú knižnicu, vo veľkostnej skupine od obyvateľov má 78 obcí verejnú knižnicu. V ďalších skupinách sa blíži vybavenosť k 100. Samostatné ambulancie praktického lekára má len 23 obcí. Samostatné ihriská pre futbal (okrem školských) má 172 obcí, čo je 64,4 z celkového počtu novozriadených obcí. 93

95 Tab. 53 Vybavenosť novozriadených obcí futbalovým ihriskom (okrem školských) Ukazovateľ z počtu obcí vo veľkostnej skupine vybavených futbalovým ihriskom do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu 26,3 54,0 64,9 88,1 100,0 100,0 64,4 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Ochrana všetkého majetku v obci pred požiarmi a živelnými udalosťami je zo zákona aj povinnosťou obce. Dobrovoľné hasičské zbory sú však zriadené len v 193 obciach. Podľa veľkostných skupín sú zriadené takto: Tab. 54 Dobrovoľné hasičské zbory v novozriadených obciach Ukazovateľ z počtu obcí vo veľkostnej skupine s dobrovoľným hasičským zborom do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu 63,2 68,0 78,4 76,2 81,8 100,0 72,3 Zdroj: Mestská a obecná štatistika, Štatistický úrad SR 2000; prepočty: Berčík, Lovecký. Analýza jednotlivých ukazovateľov technickej a sociálnej infraštruktúry poukazuje na výraznejšie zaostávanie vybavenosti obcí do 200 obyvateľov a čiastočné zaostávanie vybavenosti obcí do obyvateľov Bytový fond Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov k bolo v novozriadených obciach domov, z ktorých bolo trvalo obývaných. Z nich bolo rodinných domov (97,9 ). Neobývaných domov bolo 9 308, čo je 18,1 z celkového počtu domov. Vybavenosť územia domami (resp. bytmi) s prihliadnutím na hustotu osídlenia vyjadruje ukazovateľ počtu obyvateľov na 1 dom (resp. byt). Takto spracované údaje sú v tabuľke: Tab. 55 Počet obyvateľov na 1 dom Domy spolu Trvalo obývané spolu Ukazovateľ Trvalo obývané rodinné Neobývané domy do Veľkostná skupina (počet obyv.) Spolu novozriadené obce 2,4 2,9 3,2 3,3 3,7 6,5 3,3 obce SR 2,2 2,8 3,1 3,3 3,7 5,4 3,4 novozriadené obce 3,3 3,6 3,9 3,9 4,2 7,5 4,0 obce SR 3,2 3,6 3,9 3,9 4,4 6,3 4,2 novozriadené obce 3,3 3,7 3,9 3,9 4,3 8,2 4,1 obce SR 3,3 3,7 3,9 4,0 4,6 7,0 4,3 novozriadené obce 8,5 14,7 19,3 21,8 36,4 49,0 20,6 obce SR 7,0 12,8 16,5 19,5 23,2 38,8 19,3 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. 94

96 Miera vybavenosti novozriadených obcí domami je vo väčšine veľkostných skupín obcí mierne nižšia, ako je priemer všetkých obcí SR v členení podľa veľkostných skupín. Neobývaných domov je zase v novozriadených obciach o niečo menej. V novozriadených obciach bolo celkov bytov, z toho trvalo obývaných bytov. Z nich bolo v rodinných domoch (88,1 ). Na 1 rodinný dom pripadá v priemere 1,04 bytu. Neobývaných bolo bytov. Tab. 56 Počet obyvateľov na 1 byt Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Byty spolu novozriadené obce 2,3 2,7 2,9 2,9 3,2 3,1 2,9 obce SR 2,1 2,7 2,9 3,0 3,1 3,0 2,9 Trvalo obývané byty novozriadené obce 3,2 3,4 3,5 3,4 3,6 3,4 3,4 spolu obce SR 3,1 3,4 3,6 3,6 3,6 3,3 3,5 Trvalo obývané byty novozriadené obce 3,2 3,5 3,8 3,8 4,1 7,8 3,9 v rodinných domoch obce SR 3,2 3,6 3,8 3,9 4,4 6,8 4,2 Neobývané byty novozriadené obce 8,3 14,1 18,5 20,7 29,5 38,8 19,2 obce SR 6,7 12,3 15,9 18,7 21,7 31,0 18,2 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Vybavenosť novozriadených obcí trvalo obývanými bytmi je v podstate rovnaká, resp. len nepatrne nižšia ako v porovnateľných veľkostných skupinách obcí v celej SR. Podiel neobývaných bytov je však vyšší. Príčiny ich neužívania na trvalé bývanie sú tieto: využívanie na rekreáciu bytov, nespôsobilých na bývanie bytov, uvolnených na prestavbu 920 bytov, zmena užívateľa 614 bytov, v pozostalostnom alebo súdnom konaní 447 bytov, po kolaudácii 285 bytov. Iné dôvody sú udávané až u bytov. Situáciu podľa veľkostných skupín obcí v prepočte na z celkového počtu neobývaných bytov dokumentuje nasledujúca tabuľka. Tab. 57 Dôvody trvalého neobývania bytov (v ) Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu zmena užívateľa novozriadené obce 6,54 6,16 5,63 6,77 5,49 6,92 6,18 obce SR 3,45 6,49 5,56 6,57 7,25 8,20 6,46 určený na rekreáciu novozriadené obce 36,38 27,24 25,58 22,30 8,85 12,56 23,62 obce SR 42,45 31,11 30,19 25,80 23,64 17,46 27,21 uvoľnený na prestavbu novozriadené obce 5,18 9,29 8,54 10,61 9,87 9,74 9,25 obce SR 3,26 5,66 5,82 6,56 6,80 7,55 6,24 nespôsobilý na bývanie novozriadené obce 19,18 21,57 19,65 18,83 14,04 6,92 18,81 obce SR 15,68 17,49 17,32 16,88 15,53 13,37 16,44 po kolaudácii novozriadené obce 0,91 1,40 1,66 1,56 15,16 2,05 2,87 obce SR 0,50 1,44 1,74 1,63 2,26 2,63 1,79 v pozostalostnom alebo novozriadené obce 5,48 3,82 4,05 4,92 5,80 3,85 4,50 súdnom konaní obce SR 3,91 3,83 3,85 4,80 4,47 5,56 4,38 z iných dôvodov novozriadené obce 26,33 30,53 34,89 35,01 40,79 57,95 34,78 obce SR 30,76 33,98 35,53 37,76 40,06 45,22 37,47 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Iný pohľad nám poskytuje prepočet údajov za domy a byty na 1 obec, čo poskytuje tabuľka na ďalšej strane. 95

97 Tab. 58 Domy a byty v prepočte na 1 obec Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do Spolu Domy spolu Novozriadené obce obce SR Trvalo obývané spolu novozriadené obce obce SR Trvalo obývané rodinné novozriadené obce obce SR Neobývané domy novozriadené obce obce SR Byty spolu novozriadené obce obce SR Trvalo obývané byty novozriadené obce spolu obce SR Trvalo obývané byty novozriadené obce v rodinných domoch obce SR Neobývané byty novozriadené obce obce SR Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. Novozriadené obce sú počtom obyvateľov pod priemerom jednotlivých veľkostných skupín obcí. To sa odráža aj v miernom zaostávaní vo vybavenosti domami podľa veľkostných skupín. Pri bytoch sú tieto rozdiely však už minimálne. V ukazovateli neobývané byty majú novozriadené obce lepšiu úroveň využitia bytového fondu ako sú priemery za celú SR. Vybavenosť domami a bytmi sme vyhodnotili aj za súbor obcí, ktoré vznikli oddelením od miest. Údaje v ďalších dvoch tabuľkách potvrdzujú mierne vyššiu vybavenosť tejto podskupiny novozriadených obcí: Tab. 59 Počet obyvateľov na 1 dom byt v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 199 Spolu Domy spolu 2,17 2,92 3,15 3,31 3,60 6,52 3,43 Trvale obývané spolu 3,04 3,61 3,86 3,89 4,02 7,12 4,03 domy rodinné 3,07 3,66 3,93 3,97 4,10 7,45 4,12 Neobývané domy 8,12 15,44 17,33 22,49 35,16 77,69 23,40 Byty spolu 2,08 2,65 2,82 2,90 3,20 3,89 2,98 Trvale obývané spolu 2,86 3,28 3,42 3,38 3,63 4,19 3,49 byty v rodinných domoch 2,97 3,40 3,75 3,78 3,89 7,04 3,91 Neobývané byty 7,60 14,10 16,51 21,16 28,14 59,90 21,34 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký. 96

98 Tab. 60 Domy a byty v prepočte na 1 obec v novozriadených obciach vzniknutých rozdelením miest Veľkostná skupina (počet obyv.) Ukazovateľ do 199 Spolu Domy spolu Trvale obývané spolu domy rodinné Neobývané domy Byty spolu Trvale obývané spolu byty v rodinných domoch Neobývané byty Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR 2002; prepočty: Berčík, Lovecký Na rozdiel od technickej a sociálnej infraštruktúry vybavenosť novozriadených obcí domami a bytmi nezaostáva výraznejšie od priemerov za veľkostné skupiny všetkých obcí v SR. V tejto kapitole výrazne dominuje faktografia, ktorá z mnohých hľadísk pre históriu dokumentuje najmä demografické a ekonomické parametre novovzniknutých obcí v uplynulom decéniu. Rozsah a ďalšie súvislosti uskutočnených zmien v územnom usporiadaní správy v tomto období si to vyžaduje. 97

99 Z á v e r Územná organizácia obcí na Slovensku je odvodená od historicky sa vyvíjajúcej štruktúry osídlenia. Na jej vývoj mali vplyv geografické faktory, proces urbanizácie, rozvoj ekonomiky v krajine a ďalšie objektívne skutočnosti. K nim patrí aj politická klíma vyúsťujúca do legislatívnych rozhodnutí určujúcich organizačné princípy a územné rozloženie orgánov verejnej správy. Vedecko-technický rozvoj, rozsiahle budovanie infraštruktúry a urbanizácia územia v uplynulom storočí prinášala so sebou zvyšovanie nárokov na zabezpečovanie verejných služieb v konkrétnych podmienkach jednotlivých obcí a miest. Zároveň dlhoročná stavebná aktivita v hospodársky prosperujúcich lokalitách spravidla pôsobila na postupné urbanistické splynutie susediacich obcí. Toto všetko sa odrazilo v tendencii administratívneho zlučovania obcí do väčších racionálnejších celkov. Táto práca mala za cieľ zdokumentovať dôsledky tohto vývoja. Jeho charakteristické znaky môžeme vyjadriť konštatovaním, že: menej citlivé riešenie procesu zlučovania obcí na Slovensku (najmä v 60. a 70. rokoch) vyústilo už v prvých dňoch začiatku demokratizačného procesu v roku 1990 do spontánnej snahy občanov značnej časti integrovaných obcí vrátiť územnú organizáciu obcí do pôvodného stavu; legislatíva vytvorila rámcové podmienky pre tento vývoj smerujúci k navráteniu identity mnohých obcí; poskytol sa priestor k uplatňovaniu priamej demokracie, každej zmene v územnej organizácii správy obcí predchádzalo úspešné referendum, rešpektovanie územnotechnických a ekonomických aspektov ustúpilo do pozadia; vo viacerých prípadoch však nedôsledný postup zainteresovaných subjektov pri usporiadaní územných a majetkových náležitostí pôvodných a nových obcí vyústil do dlhých súdnych sporov; právne úpravy v roku 1999 a 2001 priniesli zásadné obmedzenia do celého procesu rozdeľovania obcí, keď nová obec musí mať obyvateľov a zmeny sa môžu vykonať jedine ku dňu komunálnych volieb (raz za 4 roky); v období rokov 1990 až 1999 bolo v SR územnými zmenami dotknutých 495 obcí, z toho bolo novozriadených 267 obcí; ku dňu komunálnych volieb v roku 2002 bolo zriadených ďalších 9 nových obcí; v 267 novozriadených obciach (9,3 z celkového počtu obcí SR) k žilo obyvateľov (3,6 celkového počtu obyvateľov v SR), priemerne na jednu obec pripadlo 718 obyvateľov; novozriadené obce majú v jednotlivých veľkostných skupinách obcí toto zastúpenie: do 199 obyvateľov 10,2 ; obyvateľov 12,4 ; obyvateľov 9,5 ; obyvateľov 7,6 ; obyvateľov 4,4 ; obyvateľov 3,8. 98

100 To dokazuje, že novozriadené obce posilnili naj,ä veľkostné skupiny obcí do obyvateľov, čo v podstate zhoršilo parametre štruktúry osídlenia v SR; až 93 novozriadených obcí (34,8 ) vzniklo rozdelením od miest; z hľadiska hodnotenia demografického vývoja novozriadených obcí za uplynulé desaťročie má 67 obcí rozvojový, 127 obcí stagnujúci a 72 upadajúci charakter; veková štruktúra obyvateľstva novozriadených obcí je mierne posunutá v porovnaní so všetkými obcami v SR do produktívneho a poproduktívneho veku, za prácou odchádza z novozriadených obcí 26,4 populácie, za štúdiom 11,1 populácie, čo je vyššie, ako sú priemery SR; stredoškolské vzdelanie s maturitou a vysokoškolské vzdelanie má 26,1 obyvateľov novozriadených obcí, čo je mierne vyšší podiel, než je priemer za celú SR; rozpočty novozriadených obcí v prepočte na jedného obyvateľa (2001) zaostávajú za priemerom SR v príjmoch o 2,38 bodu a vo výdavkoch o 6,80 bodu, úverové zaťaženie je len na úrovni 56,7 priemeru SR; odhadujeme, že prevádzka novozriadených obcí znamená zvýšenie zaťaženia pre rozpočty územných samospráv v SR najmenej cca o 300 až 320 mil. Sk ročne; novozriadené obce majú nadpriemernú investičnú aktivitu, ktorou hodlajú postupne vyrovnať zaostalejšiu vybavenosť technickou infraštruktúrou; kapitálové výdavky (2001) tvoria 34,4 z celkových výdavkov obcí, na úrovni obcí v SR je to 28,6 ; dotácie zo štátnych fondov za roky sa podieľali na úhrne príjmov v obci 6,4 ; administratíva novozriadených obcí je v dôsledku určitého rozletu menšej skupiny finančne lepšie situovaných obcí výdavkovo náročnejšia v priemere na 1 obyvateľa o 188 Sk ročne, ako je priemer všetkých obcí v SR; novozriadené obce vytvorili približne zamestnaneckých miest na obecných úradoch a ich zariadeniach, úhrn pracovných úväzkov starostov (v 9 prípadoch aj zástupcov starostov) je 238,3 zamestnaneckých miest; vybavenosť technickou a sociálnou infraštruktúrou je zreteľnejšie nižšia v obciach s počtom do 500 obyvateľov, 96 obcí nemá ani jedno školské zariadenie, 53 obcí nemá kostol a 87 obcí nemá vodovod, vybavenosť bytmi je mierne pod priemerom SR; v 64 novozriadených obciach bolo potrebné v rokoch vykonať nové voľby do orgánov obce najmä za účelom voľby starostu (61 prípadov). V komunálnych voľbách v roku 2002 bolo zvolených 276 starostov a členov obecných zastupiteľstiev. Týmto strohým výpočtom sú zhrnuté charakteristické poznatky z dokumentácie procesu rozdeľovania obcí na Slovensku v uplynulom desaťročí. Ide o fakty doložené početnými štatistickými údajmi rôzneho charakteru, ktoré čiastočne dokumentujú parametre usporiadania správy novozriadených obcí na Slovensku. Vzhľadom na nedostatok hodnoverných informácií chýbajú nám však poznatky o postojoch občanov k uskutočneným zmenám. Tých občanov, z ktorých časť svojimi hlasmi pri miestnom referende prispela k odsúhlaseniu navrhovaných zmien v organizácii obcí. Bolo by mimoriadne zaujímavé zistiť, či uskutočnené zmeny prispeli k zlepšeniu, resp. k určitej 99

101 racionalizácii spravovania každodenných potrieb občanov novozriadených obcí v porovnaní s minulosťou. Napriek tomu, že jednoznačný všeobecný záver v tejto problematike je ťažké vysloviť, predsa zhromaždené údaje a z nich prezentované najdôležitejšie informácie môžu byť podkladom na prípadné ďalšie rozhodovania v územných zmenách obcí jedným alebo druhým smerom. Mohli by byť aj príkladom rozsahu a štýlu dokumentovania kľúčových javov fungovania verejnej správy. Dokument ako celok zároveň potvrdzuje širokú interdisciplinárnosť verejnej správy ako vednej disciplíny. Problematika, ktorá sa na prvý pohľad spravidla vníma ako problém organizačno-právny, tu vystupuje dokumentovaný faktmi aj v geografických, historických, demografických a najmä sociálno-ekonomických dimenziách. Vedome ešte absentuje sociologický pohľad. Vo všeobecnej rovine to zdôrazňuje potrebu pristupovať k poznávaniu systému verejnej správy (ale tiež pri navrhovaní štrukturálnych zmien) zo zorného uhla viacerých vedných odborov. Len komparáciou ich poznatkov sa môžeme dopracovať k objektívnym základom rozhodovania o ďalšej inštitucionálnej štruktúre miestnej verejnej správy. 100

102 Conclusion Territorial organization of municipalities in Slovakia is derived from the historical evolution of the settlement structure. Its evolution was affected by geographical factors, urbanization process, development of the economy in the country, and other objective facts. To these belongs also the political climate leading into legislative decisions determining the organizational principles and territorial distribution of public administration authorities. Science and technology development, extensive building of infrastructure and urbanization of the territory in the past century brought with itself also an increase in demand for securing public services under specific conditions of individual towns and municipalities. Many years of building activity in the economically prosperous locations as a rule affected at the same time gradual town-planning amalgamation of neighboring municipalities. All this was reflected in the trend of administrative amalgamation of municipalities into larger and more rational units. This work s aim was to document the consequences of this development. Its characteristic features can be expressed by stating that: less sensitive approach to the process of amalgamation of municipalities in Slovakia (mainly in the 60-ties and 70-ties) already in the first days of the democratization process in year 1990 resulted into a spontaneous attempt of inhabitants of major portion of integrated municipalities to go back to the territorial organization of municipalities as it was originally; the legislation created framework conditions for this development directed towards returning the identity to many municipalities; room has been provided for exercising direct democracy, each change in territorial organization of administration of municipalities was preceded by a successful referendum, respect for territorial, technical and economic aspects receded into the background; however, in several cases the inconsistent procedure by the involved entities in settlement of territorial and ownership matters of the original and new municipalities resulted in lengthy lawsuits; legal modifications in years 1999 and 2001 have brought principal limitations into the whole process of dividing municipalities, when a new municipality has to have inhabitants and any changes can take place only as of the date of communal elections (once in 4 years); in the period from 1990 to 1999 in the SR 495 municipalities were affected by territorial changes, of which 267 municipalities were the newly established ones; as of the date of communal elections in 2002 further 9 new municipalities were established; 267 newly established municipalities (9.3 of the total number of municipalities in the SR) as of 31 December 2001 had 191,821 inhabitants (3.6 of the total number of population of the SR), per one municipality there were 718 inhabitants in average; 101

103 the newly established municipalities in individual size categories have the following representation: up to 199 inhabitants 10.2; inhabitants 12.4; inhabitants 9.5; inhabitants 7.6; inhabitants 4.4; inhabitants 3.8. which proves that the newly established municipalities strengthened mainly the size categories of municipalities up to 1000 inhabitants, which in substance deteriorated the parameters in the settlement structure in the SR; up to 93 newly established municipalities (34.8) were created by separating them from towns; when assessing the demographical evolution in newly established municipalities for the past decade 67 municipalities have developing, 127 municipalities stagnating, and 72 declining character; the age structure of inhabitants in the newly established municipalities has slightly shifted, when compared to all municipalities in the SR, into productive and postproductive age, from these newly established communities 26.4 of inhabitants commute to work, 11.1 population commute to study, which is higher than the average in the SR; 26.1 of population of newly established municipalities have secondary education with school-leaving exam and university education, which is slightly higher share than is the average for the whole SR; the budgets of newly established municipalities calculated per capita (2001) lag behind the average of the SR in revenues by 2.38 point, and in expenditures by 6.80 points, loan burden is only on the level of 56.7 of the average for the SR; we estimate that the operation of newly established municipalities means an increased burden for budgets of local self-governments in the SR of at least cca SKK 300 to 320 million per year; newly established municipalities have above average investment activity, by which they intend to gradually balance the obsolete facilities by technical infrastructure; capital expenditures (2001) form 34.4 of total expenditures of municipalities, for municipalities in the SR it is 28.6; subsidies from State Funds for participated on the total revenues of municipalities with 6.4; the administration of the newly established municipalities, as a result of certain fly off of a smaller group of financially better off municipalities is more demanding as for expenditures in average per capita by SKK 188 per year than the average of all municipalities in the SR; newly established municipalities created approx. 1,000 jobs at the Municipal Halls and their establishments, the total for employment of mayors (in 9 cases also deputy mayors) is jobs; 102

104 equipping with technical a social infrastructure is clearly lower in municipalities with up to 500 inhabitants, 96 municipalities does not have a single schooling facility, 53 municipalities do not have a church building and 87 municipalities do not have water main, equipment with flats is slightly below the average for the SR; in 64 newly established municipalities in it was necessary to have new elections into the municipal bodies, mainly for the purpose of electing the mayor (61 cases). In communal elections in year mayors and 1683 municipal council members were elected. This brief enumeration summarizes the characteristic pieces of knowledge from the documentation of the process of division of municipalities in Slovakia during the past decade. These are facts supported by numerous statistical data of various nature that partially document the parameters of administrative arrangement of the newly established municipalities in Slovakia. With regard to lack of credible information, on the other hand we are missing pieces of knowledge on the attitude of citizens to changes as implemented. Those citizens, portion of which contributed with their votes in the local referendum to approval of proposed changes in the organization of municipalities. It would be very interesting to find out whether the changes as implemented contributed to improvement or certain rationalization in administration of day-to-day needs of citizens in the newly established municipalities when compared to the past. Despite of the fact that it is very difficult to make a clear-cut general conclusion in this issue, still the data collected and the most important information presented can be a starting point for potential further decision making about territorial changes in municipalities one way or the other. They could also become an example for the scope and style in documenting key phenomena in functioning of public administration. The document as a whole confirms at the same time a broad interdisciplinary nature of public administration as a scientific discipline. The issue, which at a first glance is usually deemed to be an organizational and legal problem here it is also documented by facts in geographical, historical, demographic, and mainly socio-economic dimensions. The sociology point of view is missing on purpose. On a general level it underlines the need to familiarize oneself with the public administration system (but also in proposing structural changes) from the point of view of several departments of science. Only through comparison of their pieces of knowledge we can work through to the objective basis for making decisions on future institutional structure of local public administration. 103

105 Prílohy Textové prílohy 107 Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov 117 B. Prehľad obcí dotknutých územnou zmenou podľa okresov 127 Mapové prílohy

106 Appendix Text appendix 107 Table appendix A. Territorial changes by size categories and regions 117 B. Municipalities affected by territorial changes by districts 127 Map appendix

107 Tabuľkové prílohy A. Územné zmeny podľa veľkostných skupín a krajov

108 Textové prílohy

109 Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien Príloha č. 1 V súvislosti so zmenami a doplnkami zákona o obecnom zriadení a zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, vykonanými zákonom č Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony, vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky metodický pokyn, ktorého účelom je usmernenie postupu krajských úradov pri zabezpečovaní úloh na úseku územných zmien súvisiacich s územným a správnym usporiadaním štátneho územia. Čl. 1 Predmet úpravy Metodický pokyn upravuje úlohy a postup krajských úradov pri a) príprave a kompletizovaní podkladov pre vládu Slovenskej republiky, predkladaných obcami za účelom zriadenia nových obcí zlúčením alebo rozdelením a tým zrušenia pôvodných obcí, b) vydávaní stanovísk k rozdeleniu obce alebo k zlúčeniu obcí a stanoviska k vyhláseniu obce za mesto, c) predkladaní návrhov obcí na určenie alebo zmenu názvu obce alebo časti obce, d) rozhodovaní o inej zmene územia obce, e) vyhlásení obce za mesto. Čl. 2 Zmeny územia obce (1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorej územie tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Vlastné územie je základným predpokladom pre zriadenie obce. (2) O zriadení novej obce rozdelením obce alebo zlúčením obcí a o zrušení pôvodných obcí rozhoduje vláda Slovenskej republiky nariadením. Rozhodnúť môže len na základe súhlasu obce a stanoviska príslušného krajského úradu. (3) Zmenou územia obce sa rozumie a) vytvorenie územia novej obce z území zlučovaných obcí, b) vyčlenenie územia novej obce z územia rozdeľovanej obce, c) iná zmena územia obce, najmä zmena vnútorného členenia obce, o ktorej rozhodla obec, zmena územia obcí, na ktorej sa dohodli susediace obce, zmena územia obce, ktorá vznikne v súvislosti so zmenou priebehu štátnej hranice a zmena územia obce, ktorá vznikla pri zisťovaní priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia v súvislosti s obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním. (4) O inej zmene územia obce rozhoduje krajský úrad rozhodnutím na základe súhlasu obce. (5) Rozhodnutie o inej zmene územia obce podľa ods. 3 písm. c) nie je rozhodnutím podľa zákona č Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

110 Čl. 3 Zriaďovanie novej obce (1) Nová obec môže vzniknúť zlúčením obcí alebo rozdelením obce, a to na základe žiadosti obce. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec, ktorá je právnym nástupcom každej zo zlučovaných obcí. Rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce, ktoré sú právnymi nástupcami rozdelenej obce. Nová obec vznikne vždy s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, pričom voľby orgánov novej obce sú povinné zabezpečiť orgány zanikajúcich obcí. (2) Pre vznik novej obce je potrebné podať žiadosť prostredníctvom krajského úradu na ministerstvo vnútra. (3) Zlúčeniu obcí alebo rozdeleniu obce predchádza platné hlasovanie obyvateľov celej obce (miestne referendum), vyhlásené obecným zastupiteľstvom. (4) Žiadosť a návrh na zlúčenie obcí alebo rozdelenie obce obsahuje dôvody, ktoré vedú pôvodnú obec k zániku, dohodu o majetkovoprávnom vyrovnaní, výmeru územia novej obce (obcí), počet obyvateľov a vyjadrenie správy katastra, že územie obce bude tvoriť súvislý územný celok. (5) Súčasťou žiadosti a návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí, ktorá obsahuje všetky údaje podľa 2a ods. 2 zákona SNR č Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zápis o výsledkoch hlasovania obyvateľov obce. (6) Súčasťou žiadosti a návrhu na rozdelenie obce je zápis o výsledkoch hlasovania obyvateľov obce a dohoda o rozdelení obce, v ktorej sa uvedie názov obce a jej orgánu, ktorý dohodu uzatvára (starosta), meno a údaje splnomocnenca petičného výboru (alebo povereného zástupcu časti obce, ktorá sa odčleňuje), dátum, ku ktorému sa majú obce rozdeliť, názvy nových obcí (schválených v miestnom referende) a sídlo ich orgánov, názvy katastrálnych území, ktoré budú tvoriť územie každej novej obce, určenie majetku každej obce vrátane finančných prostriedkov na účte, pohľadávok a záväzkov, označenie právnických osôb nových obcí, zoznam všeobecne záväzných nariadení platných v nových obciach, zoznam evidencií vedených rozdeľovanou obcou a ďalších podkladov, ktoré nové obce potrebujú na výkon ich samosprávnej pôsobnosti a pri správe obce. (7) Rozdeliť sa môže len obec, z ktorej novozriadené obce po rozdelení budú mať každá vlastné katastrálne územie tvoriace súvislý územný celok a najmenej 3-tisíc obyvateľov, ktoré urbanisticky nesplynuli a do rozvoja ktorejkoľvek z týchto častí obce neboli vložené investície, od ktorých bola závislá celá rozdeľovaná obec. (8) Krajský úrad preskúma žiadosť obce, ak je to potrebné, požiada obec o jej doplnenie. Žiadosť obce spolu so svojím stanoviskom predloží ministerstvu vnútra, ktoré na ich základe pripraví a predloží vláde Slovenskej republiky na schválenie návrh na zriadenie nových obcí. (9) Ak je rozdeľovaná obec mestom, rozhodne Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktorá z nových obcí zostane naďalej mestom a ktorej sa osvedčenie o vyhlásení obce za mesto nevydá.

111 Čl. 4 Stanovisko krajského úradu (1) Stanovisko krajského úradu k zriadeniu nových obcí a k zrušeniu obcí obsahuje a) údaje o historickom vývoji obcí, najmä či už boli niekedy samostatnými obcami, kedy a z akých dôvodov a na základe ktorých rozhodnutí príslušných orgánov boli v minulosti zlúčené alebo zrušené a kde bolo toto rozhodnutie oznámené (napr. v Zbierke zákonov, Ústrednom vestníku a pod.), b) prínos zriadenia novej obce alebo zrušenia pôvodnej obce pre kraj alebo jeho časť, c) jednoznačné odporúčanie krajského úradu na zrušenie obce alebo zriadenie novej obce, d) dôvody, z ktorých krajský úrad vo svojom odporúčaní vychádza. (2) Stanovisko krajského úradu k žiadosti o vyhlásenie obce za mesto obsahuje a) údaje o historickom vývoji obce, b) vyhodnotenie plnenia podmienok podľa 22 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, c) prínos nového mesta pre jeho okolie a kraj, d) jednoznačné odporučenie alebo neodporučenie vyhlásenia obce za mesto, e) dôvody, z ktorých krajský úrad pri odporúčaní vychádzal. Čl. 5 Návrh na určenie alebo zmenu názvu obce a časti obce (1) určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. možno zmeniť len so súhlasom obce, po vykonaní hlasovania obyvateľov obce (miestne referendum), v ktorom nový názov schválili. sa určuje a uvádza v štátnom jazyku. (2) sa určuje podľa pravidiel uvedených v 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení. (3) Názov časti obce určuje a mení na návrh obce rozhodnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na rozhodnutie ministerstva o názve časti obce sa nevzťahuje zákon č Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. (4) Pred podaním návrhu na určenie alebo zmenu názvu časti obce (prípadne jeho zrušenie) je obec povinná prerokovať návrh na verejnom zhromaždení obyvateľov obce alebo odsúhlasiť v miestnom referende. (5) Názov časti obce sa určuje a uvádza v štátnom jazyku. Na určenie názvu časti obce sa primerane použijú ustanovenia 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení. (6) Ak sa názov časti obce určuje alebo mení v súvislosti s inou zmenou územia obce ( 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení), vykonajú sa obidve zmeny s rovnakou účinnosťou. (7) V návrhu na určenie alebo zmenu názvu sa uvedú dôvody, ktoré viedli k určeniu alebo zmene názvu časti obce, preukáže sa, že navrhnutý názov je v súlade s ustanoveniami 1a ods. 3, 4, 5 a 6 zákona o obecnom zriadení a priloží sa záznam o výsledkoch

112 hlasovania obyvateľov obce alebo zápisnica, prezenčná listina a uznesenie z prerokovania nového názvu časti obce na verejnom zhromaždení obyvateľov časti obce. (8) Krajský úrad návrh preverí a pošle ministerstvu vnútra na ďalšie konanie. Ak ide o určenie názvu novej časti obce, pripojí k materiálu návrh svojho rozhodnutia a číslo, pod ktorým bude rozhodnutie vydané, a uvedie predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia. Čl. 6 Rozhodnutie o inej zmene územia obce (1) Rozhodnutie o inej zmene územia obce, ako je zmena podľa 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, vydáva krajský úrad na základe žiadosti obce alebo na základe súhlasu obcí, o ktorých území sa rozhoduje. (2) Súhlas obce nie je potrebný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa deklaruje zmena územia obce vykonaná podľa zákona o zmene priebehu štátnej hranice alebo zmena územia obce, o ktorej právoplatne rozhodli katastrálny odbor okresného úradu alebo súd podľa pôvodných ustanovení 52 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). (3) Žiadosť o vykonanie inej zmeny územia obce obsahuje a) dôvody, pre ktoré sa zmena územia obce žiada, b) výmeru územia, ktoré sa má pričleniť k územiu obce alebo vyčleniť z územia obce, a počet obyvateľov žijúcich na tomto území; ak ide o zmenu vnútorného členenia obce, aj popis novej hranice častí obce alebo územia tvoriaceho novú časť obce, c) písomný návrh dohody susediacich obcí o zámene alebo odstúpení územia a majetkovoprávnom vyrovnaní obcí, d) kópiu katastrálnej mapy s výkazom výmer dotknutých pozemkov a geometrický plán, na ktorom je zakreslený doterajší a navrhovaný priebeh hranice obce alebo hranice časti obce, ak má časť obce vlastné katastrálne územie, e) písomné vyjadrenie správy katastra, akým spôsobom bude hranica vyznačená v teréne, f) záznamy o výsledkoch hlasovania obyvateľov obcí o zmene územia obce alebo záznam, prezenčnú listinu a uznesenie z verejného zhromaždenia obyvateľov obce alebo časti obce, na ktorom bola územná zmena prerokovaná, g) uznesenie obecného zastupiteľstva o súhlase so zmenou územia obce. (4) Rovnopis rozhodnutia o inej zmene územia obce posiela krajský úrad príslušnej správe katastra a ministerstvu vnútra. Čl. 7 Vyhlásenie obce za mesto (1) Obec, ktorá má viac ako 5-tisíc obyvateľov, je hospodárskym, administratívnym alebo kultúrnym centrom okolia alebo strediskom cestovného ruchu alebo kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami a má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, možno vyhlásiť za mesto.

113 (2) Obec za mesto vyhlasuje na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky k 1. januáru. (3) Žiadosť obce o vyhlásenie za mesto, schválenú hlasovaním obyvateľov obce, podáva obec prostredníctvom krajského úradu ministerstvu vnútra najneskôr do konca septembra kalendárneho roka. (4) Žiadosť obce o vyhlásenie za mesto obsahuje dôvody vyhlásenia obce za mesto, územný plán obce, údaje o počte obyvateľov, dokumentáciu o mestskom charaktere zástavby, prehľad o majetku obce, prehľad o financovaní obce z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií a z ďalších zdrojov, prehľad o prebytku rozpočtu obce, prehľad o poskytovaných obecných službách, službách organizovaných obcou a prehľad o usmerňovaní ekonomickej činnosti obce, o výstavbe a údržbe miestnych komunikácií, o pamätihodnostiach obce, o ochrane kultúrnych pamiatok, vytváraní vhodných podmienok na bývanie a podmienok na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry, osvetovej činnosti, záujmovej umeleckej činnosti, telesnej kultúry a športu. Metodický pokyn na prípravu a vykonávanie územných zmien bol uverejnený v čiastke 4 z Operatívnych pokynov pre krajské a okresné úrady ako aj v časopise Verejná správa

114 Prehľad právnych noriem o zmenách územnej správy obcí v rokoch Príloha č. 2 OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. apríla 1990 č. VVS , ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy a kraje v SR, zmeny územia obcí a zmeny názvov obcí a ich častí vykonané v SR v roku Ústredný vestník SR č OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. novembra 1990 č. VVS , ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy a kraje v SR, zmeny územia obcí a zmeny názvov obcí a ich častí vykonané národnými výbormi v SR. Ústredný vestník SR č OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 7. februára 1992 č. OVV , ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou SR do 31. januára Sbírka zákonů, čiastka OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 7. septembra 1992 č. III , ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou SR do 31. augusta Sbírka zákonů, čiastka OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike, vykonané vládou Slovenskej republiky do 31. decembra Zbierka zákonov č OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 7. júla OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 28. februára OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky. OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vyhlasujú zmeny v Zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č o rozdelení niektorých obcí, o zmene názvu obce Maršová a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov

115 tvoriacich jednotlivé okresy v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z.. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky Z. z. o rozdelení niektorých obcí, o zmene názvu niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky Z. z. o rozdelení niektorých obcí a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov. Vyhlásenie obce za mesta UZNESENIE Slovenskej národnej rady z 22. novembra 1990 k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyhlásenie obcí Slovenskej republiky za mestá. Zbierka zákonov, čiastka UZNESENIE Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 k návrhu na vyhlásenie obce Spišské Vlachy za mesto. Zbierka zákonov, čiastka UZNESENIE Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2001 k návrhu na vyhlásenie obce Šaštín-Stráže za mesto Z. z. UZNESENIE Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2001 k návrhu na vyhlásenie obce Krásno nad Kysucou za mesto Z. z. Ostatné OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 28. decembra 1990 č. OP0191 Zb., ktorým sa uverejňuje zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. Sbírka zákonů, čiastka OPATRENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa uverejňuje Zoznam obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy.

116 OKRES Obce dotknuté územnou zmenou spolu pôvodné obce nové obce spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Bytča Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Žilinský kraj Banská Bystrica Brezno Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Žarnovica Žiar nad Hronom Banskobystrický kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj z toho 23 _

117 OKRES Obce dotknuté územnou zmenou spolu pôvodné obce nové obce spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Košice-okolie Michalovce Rožňava Spišská Nová Ves Trebišov Košický kraj SR 495 * z toho 33 _ * obec Petrova Lehota zanikla zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla odčlenením od tejto obce

118 Tab. A.1 Obce, ktoré vznikli v rokoch rozdelením zlúčením Veľkostná skupina Veľkostná skupina KRAJ Spolu do počet obcí 3 3 BA počet obyv počet obcí TT počet obyv počet obcí TN počet obyv počet obcí NI počet obyv počet obcí ZA počet obyv počet obcí BB počet obyv počet obcí PO počet obyv počet obcí KE počet obyv počet obcí SR počet obyv

119 Tab. A.2 Obce, od ktorých sa odčlenili obce v rokoch Veľkostná skupina KRAJ Spolu BA TT TN NI ZA BB PO KE SR počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv

120 Tab. A.3 Obce, ktoré zanikli v rokoch rozdelením pričlenenímzlúčením zaniká Veľkostná skupina Veľkostná skupina Veľk. skup KRAJ Spolu do 199 do BA TT TN NI ZA BB PO KE SR počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obcí počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv. počet obyv

121 Tab. A.4 Obce, ku ktorým sa pričlenili obce v rokoch Veľkostná skupina KRAJ Spolu do počet obcí 1 1 TN počet obyv počet obcí 1 1 NI počet obyv počet obcí ZA počet obyv počet obcí BB počet obyv počet obcí PO počet obyv počet obcí 1 1 KE počet obyv počet obcí SR počet obyv

122 Tab. A.5 Charakteristika tempa demografického vývoja obcí dotknutých územnou zmenou 13 OKRES Obce dotknuté územnou zmenou spolu pôvodné obce nové obce spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Pezinok Senec Bratislavský kraj Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Trnava Trnavský kraj Bánovce nad Bebravou Ilava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín 5 * Trenčiansky kraj 77 * Komárno Levice Nitra Nové Zámky Šaľa Topoľčany Zlaté Moravce Nitriansky kraj z toho

123 OKRES Obce dotknuté územnou zmenou spolu pôvodné obce nové obce spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Bytča Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Žilinský kraj Banská Bystrica Brezno Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Žarnovica Žiar nad Hronom Banskobystrický kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj z toho 710 _

124 OKRES Obce dotknuté územnou zmenou spolu pôvodné obce nové obce spolu zaniknuté rozvíjajúce stagnujúce upadajúce spolu rozvíjajúce stagnujúce upadajúce Košice-okolie Michalovce Rožňava Spišská Nová Ves Trebišov Košický kraj SR 495 * z toho 810 _ * obec Petrova Lehota zanikla zlúčením s obcou Motešice a opäť vznikla odčlenením od tejto obce

125 názov okresu Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav pred zmenou Veľk. skup. Opis významu jednotlivých polí tabuľky Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Legenda: 1 dátum účinnosti rozdelenia zlúčenia obce 2 číselný kód okresu 3 počet obyvateľov k predchádzajúceho roka pred územnou zmenou 4 veľkostná skupina: A do 199 obyvateľov F obyvateľov B obyvateľov G obyvateľov C obyvateľov H obyvateľov D obyvateľov I obyvateľov E obyvateľov J nad obyvateľov 5 M mesto; O obec 6 dátum, kedy bola obec pričlenená 7 označenie či ide o P - pôvodnú alebo o N - novú obec 8 druh zmeny: A1 vznik vidieckej obce rozdelením mesta B1 zlúčenie vidieckej obce a mesta A2 vznik mesta rozdelením mesta B2 zlúčenie vidieckej obce s ďalšou vidieckou obcou A3 vznik vidieckej obce rozdelením vidieckej obce B3 zlúčenie vidieckych obcí (pôvodné obce zanikli a vznikla nová obec) A4 vznik vidieckych obcí rozdelením vidieckej obce B4 zánik vidieckej obce X vznik novej obce jej odčlenením a súčasne jej zánik zlúčením s inou obcou 9 počet obyvateľov k roka, v ktorom sa uskutočnila územná zmena 10 počet obyvateľov k počet obyvateľov podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z počet obyvateľov podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z Poznámka: Pri verifikácií údajov nám OÚ poskytli v niektorých prípadoch iné údaje o počte obyvateľov. Pre jednotnosť sa údaj o počte obyvateľov k prevzal z: Bilancia pohybu obyvateľstva podľa obcí v roku 2001, ŠÚ SR 2002.

126 District Date of change Code of distr. Base situation Name Pop. before change Cat. Description fields of tables City Village joined Primal new Type of change Code of distr. Name Situation after change Pop. after change Cat. City Village Pop Pop Pop Key: 1 date of force splitting integration community 2 Code of district 3 Population as of Dec. 31 year before change 4 Population Category: A up to 199 inhabitants F inhabitants B inhabitants G inhabitants C inhabitants H inhabitants D inhabitants I inhabitants E inhabitants J over inhabitants 5 M city; O village 6 date, when were municipality joined 7 P primal or N new municipality 8 Type of change: A1 formation of rural municipality by detaching from a town B1 join rural municipalities to town A2 formation of town by dataching from another town B2 join rural municipality to another rural municipality A3 formation of rural municipality by detaching from another rural municipality B3 join of rural municipalities A4 formation of rural municipalities by splitting primal rural municipality B4 decay of rural municipality X formation of new municipality by detaching and together decay 9 Population as of Dec. 31 year change by joining with another municipality 10 Population as of Population by housing and population cenzus as of March 3, Population by housing and population cenzus as of May 26, 2001

127 District Name Tab. (district code.number of table) Population as of Dec. 31 Average Index District Tab. (district code.number of table) Name Revenues per capita (SKK) of which credits Expenditures per capita (SKK) of which group payoff 6 Average revenues index Average expenditures index

128 Pezinok Bratislavský kraj Báhoň Legenda Okres Pezinok Sídla obcí okresu Pezinok dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

129 Pezinok Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 23.XI Báhoň E O - P Báhoň D O I.74 N A3 108 Igram C O I.74 N A3 108 Kaplna C O po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Pezinok Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Báhoň ,005 Pezinok Tab Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk Priemer Priemer z toho z toho vývoja vývoja splátky úvery sk. 6 príjmov výdavkov istiny Báhoň ,09 1,05

130 Senec Bratislavský kraj Kaplna Igram Reca Ivanka pri Dunaji Zálesie Legenda Okres Senec Sídla obcí okresu Senec dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

131 Senec Tab Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha Stav po zmene Ivanka pri Ivanka pri 23.XI F O - P Dunaji Dunaji E O I.76 N A3 108 Zálesie C O XII Reca D O - P Reca 992? D O N A3 108 Nový Svet ? A O po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Senec Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Igram ,995 Ivanka pri Dunaji ,999 Kaplna ,992 Zálesie ,014

132 Senec Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Igram ,56 1,42 Ivanka pri Dunaji ,02 1,14 Kaplna ,06 1,06 Zálesie ,45 1,44

133 Dunajská Streda Trnavský kraj Zlaté Klasy Čenkovce Bellova Ves Blahová Trnávka Kyselica Macov Rohovce Horná Potôň Jahodná Orechová Potôň Vieska Malé Dvorníky Povoda Mad Dunajský Klátov Kútniky Veľké Dvorníky Dolný Bar Horné Mýto Trhová Hradská Legenda Okres Dunajská Streda Sídla obcí okresu Dunajská Streda dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

134 Dunajská Streda Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab IX Dolný Bar C O - P Dolný Bar B O N A3 201 Mad B O IX.90 Dvorníky na 201 Ostrove D O - P 1960 N A4 201 Veľké Dvorníky C O N A4 201 Malé Dvorníky C O IX Jahodná D O - P Jahodná D O N A3 201 Dunajský Klátov B O IX Kútniky D O - P Kútniky C O N A3 201 Povoda C O IX Orechová E O - P 201 Orechová Potôň Potôň D O I.66 N A3 201 Vieska B O IX Trnávka C O - P Trnávka B O X.76 N A3 201 Macov A O IX Blahová C O - P Blahová B O X.76 N A3 201 Bellova Ves A O IX Trhové Mýto E O - P 1960 N A4 201 Trhová Hradská E O N A4 201 Horné Mýto C O I Zlaté Klasy E O - P Zlaté Klasy E O N A3 201 Čenkovce C O

135 Dunajská Streda Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec Zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab VII Rohovce D O - P Rohovce C O I.89* N A3 201 Kyselica A O XII Horná Potôň D O - P Horná Potôň 2 837? D O N A3 201 Potônske Lúky ? B O Poznámka: * Od obce Vojka nad Dunajom sa odčleňuje časť obce Kyselica a súčasne sa zlučuje s obcou Rohovce Dunajská Streda Tab Počet obyvateľov k príslušného roka Priemer Bellova Ves ,001 Blahová ,996 Čenkovce ,002 Dolný Bar ,006 Dunajský Klátov ,999 Dvorníky na Ostrove Horné Mýto ,997 Jahodná ,996 Kútniky ,012 Kyselica ,000 Macov ,986 Mad ,003 Malé Dvorníky ,006

136 Dunajská Streda Tab Počet obyvateľov k príslušného roka Priemer Orechová Potôň ,002 Povoda ,004 Rohovce ,993 Trhová Hradská ,005 Trhové Mýto Trnávka ,003 Veľké Dvorníky ,009 Vieska ,995 Zlaté Klasy ,991 Dunajská Streda Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bellova Ves ,28 1,24 Blahová ,13 1,14 Čenkovce ,18 1,18 Dolný Bar ,03 1,02 Dunajský Klátov ,06 1,06 Dvorníky na Ostrove Horné Mýto ,14 1,11 Jahodná ,01 1,07 Kútniky ,06 0,85 Kyselica ,09 0,99

137 Dunajská Streda Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Macov ,36 1,11 Mad ,02 1,01 Malé Dvorníky ,13 1,20 Orechová Potôň ,06 1,08 Povoda ,03 1,02 Rohovce ,23 1,27 Trhová Hradská ,10 1,09 Trhové Mýto Trnávka ,83 1,83 Veľké Dvorníky ,38 2,36 Vieska ,10 1,11 Zlaté Klasy ,17 1,24

138 Galanta Trnavský kraj Sereď Dolná Streda Sládkovičovo Galanta Matúškovo Legenda Okres Galanta Sídla obcí okresu Galanta, dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

139 Galanta Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Sereď G M - P Sereď G M XI.71 N A1 202 Dolná Streda D O XI Galanta G M - P Galanta G M XI.71 N A1 202 Matúškovo D O XII Sládkovičovo F M - P Sládkovičovo ? F M I.86 N A1 202 Malá Mača ? C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Galanta Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Dolná Streda ,001 Galanta ,998 Matúškovo ,001 Sereď ,006 Galanta Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Dolná Streda ,12 1,09 Galanta ,14 1,13 Matúškovo ,10 1,20 Sereď ,17 1,08

140 Hlohovec Trnavský kraj Ratkovce Žlkovce Tepličky Tekolďany Horné Otrokovce Horné Trhovište Horné Zelenice Dolné Zelenice Legenda Okres Hlohovec Sídla obcí okresu Hlohovec dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

141 Hlohovec Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny 1.IX.90 OKR 96 Výmera v ha 203 Horné Otrokovce pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR D O - P Horné Otrokovce 1.VIII.79 N A3 203 Horné Trhovište Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec C O C O I.75 N A3 203 Tekolďany B O VIII.79 N A3 203 Tepličky B O IX Žlkovce C O - P Žlkovce C O I.74 N A3 203 Ratkovce B O IX Zelenice D O - P 1.I.80 N A4 203 Dolné Zelenice C O I.80 N A4 203 Horné Zelenice C O Hlohovec Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Dolné Zelenice ,998 Horné Otrokovce ,007 Horné Trhovište ,993 Horné Zelenice ,003 Ratkovce ,999 Tekolďany ,983 Tepličky ,990 Zelenice Žlkovce ,996

142 Hlohovec Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Dolné Zelenice ,25 1,22 Horné Otrokovce ,11 1,10 Horné Trhovište ,19 1,16 Horné Zelenice ,13 1,61 Ratkovce ,04 1,41 Tekolďany ,04 1,16 Tepličky ,05 1,09 Zelenice Žlkovce ,46 1,49

143 Piešťany Trnavský kraj Šípkové Ostrov Bašovce Ducové Šterusy Vrbové Veľké Orvište Hubina Kočín - Lančár Moravany nad Váhom Piešťany Banka Legenda Okres Piešťany Sídla obcí okresu Piešťany dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

144 Piešťany Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Moravany E O - P Moravany nad Váhom nad Váhom E O I.76 N A3 204 Hubina C O IX Ostrov E O - P Ostrov D O I.80 * N A3 204 Veľké Orvište C O IX Vrbové F M - P Vrbové F M I.75 N A1 204 Šterusy C O VII Kočín B O - N B3 204 Kočín-Lančár C O Lančár B O - 1.IX Ostrov D O - P Ostrov D O I.80 * N A3 204 Bašovce B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Moravany E O - P Moravany nad Váhom nad Váhom D O I.76 N A3 204 Ducové B O IX Vrbové F M - P Vrbové F M I.75 N A1 204 Šípkové B O VII Piešťany H M - P Piešťany H M I.73 N A1 204 Banka D O Poznámka: ako časť obce Orvište

145 Piešťany Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Banka ,010 Bašovce ,005 Ducové ,007 Hubina ,996 Kočín Kočín-Lančár ,996 Lančár Moravany nad Váhom ,989 Ostrov ,976 Piešťany ,988 Šípkové ,994 Šterusy ,999 Veľké Orvište ,003 Vrbové ,000 Piešťany Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Tab Priemer vývoja výdavkov Banka ,91 0,91 Bašovce ,02 1,00 Ducové ,26 1,84 Hubina ,97 1,20 Kočín

146 Piešťany Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Kočín-Lančár ,08 1,14 Lančár Moravany nad Váhom ,05 2,29 Ostrov ,05 1,09 Piešťany ,09 1,10 Šípkové ,29 1,46 Šterusy ,11 1,16 Veľké Orvište ,64 1,60 Vrbové ,90 0,97

147 Senica Trnavský kraj Rohov Rybky Sekule Moravský Svätý Ján Legenda Okres Senica Sídla obcí okresu Senica dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

148 Senica Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Rohovské Rybky C O - P N A4 205 Rohov B O N A4 205 Rybky B O XI Moravský Ján E O - P Moravský Svätý Ján D O I.76 N A3 205 Sekule D O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Senica Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Moravský Svätý Ján ,003 Rohov ,995 Rohovské Rybky Rybky ,000 Sekule ,003

149 Senica Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Moravský Svätý Ján ,20 1,19 Rohov ,88 0,87 Rohovské Rybky Rybky ,31 1,32 Sekule ,95 0,99

150 Trnava Trnavský kraj Lošonec Smolenice Radošovce Jaslovské Bohunice Dlhá Košolná Bohdanovce nad Trnavou Suchá nad Parnou Šelpice Zvončín Trnava Biely Kostol Hrnčiarovce nad Parnou Pavlice Dolné Lovčice Križovany nad Dudváhom Slovenská Nová Ves Opoj Vlčkovce Voderady Brestovany Legenda Okres Trnava Sídla obcí okresu Trnava dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

151 Trnava Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Bohdanovce D O - P Bohdanovce nad Trnavou nad Trnavou C O I.75 N A3 207 Šelpice C O IX Brestovany E O - P Brestovany D O I.75 * N A3 207 Dolné Lovčice C O IX Dudváh E O - P 1.I.75 N A4 Križovany nad 207 Dudváhom D O I.75 N A4 207 Opoj C O I.75 N A4 207 Vlčkovce D O IX Jaslovské E O - P Jaslovské Bohunice Bohunice D O VII.75 N A3 207 Radošovce B O IX Košolná D O 1.VII.75 P Košolná C O N A3 207 Dlhá B O IX Voderady E O - P Voderady D O I.74 N A3 207 Pavlice C O I.74 N A3 207 Slovenská Nová Ves B O IX Smolenice E O - P Smolenice E O I.76 N A3 207 Lošonec C O I Trnava I M - P Trnava I M I.74 N A1 207 Biely Kostol D O III Trnava I M - P Trnava I M XI.71 N A1 207 Hrnčiarovce nad Parnou D O Suchá nad Suchá nad 1.VII E O - P Parnou Parnou D O I.74 N A3 207 Zvončín C O

152 Trnava Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Biely Kostol ,006 Bohdanovce nad Trnavou ,994 Brestovany ,001 Dlhá ,999 Dolné Lovčice ,007 Dudváh Hrnčiarovce nad Parnou ,007 Jaslovské Bohunice ,004 Košolná ,997 Križovany nad Dudváhom ,999 Lošonec ,006 Opoj ,995 Pavlice ,997 Radošovce ,012 Slovenská Nová Ves ,997 Smolenice ,004 Suchá nad Parnou ,980 Šelpice ,002 Trnava ,995 Vlčkovce ,004 Voderady ,996 Zvončín ,006

153 Trnava Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Biely Kostol ,00 0,98 Bohdanovce nad Trnavou ,18 1,20 Brestovany ,22 1,39 Dlhá ,20 1,01 Dolné Lovčice ,16 1,24 Dudváh Hrnčiarovce nad Parnou ,39 1,64 Jaslovské Bohunice ,57 1,70 Košolná ,31 1,11 Križovany nad Dudváhom ,21 1,23 Lošonec ,02 1,01 Opoj ,11 1,74 Pavlice ,09 1,08 Radošovce ,14 1,25 Slovenská Nová Ves ,07 1,08 Smolenice ,06 1,09 Suchá nad Parnou ,92 0,97 Šelpice ,02 1,12 Trnava ,09 1,09 Vlčkovce ,89 0,93 Voderady ,01 1,00 Zvončín ,19 1,13

154 Bánovce nad Bebravou Trenčiansky kraj Malé Hoste Pochabany Veľké Hoste Haláčovce Otrhánky Legenda Okres Bánovce nad Bebravou Sídla obcí okresu Bánovce nb. dotknutých územnou zmenou Libichava Borčany Šišov Chudá Lehota Rybany Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

155 Bánovce nad Bebravou Tab Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene 1.VII Haláčovce C O - P Haláčovce B O N A3 301 Otrhánky B O VII Malé Hoste C O - P Malé Hoste B O X.76 N A3 301 Pochabany B O VII Veľké Hoste C O - P Veľké Hoste C O X.76 N A3 301 Libichava A O VII Šišov C O - P Šišov C O X.76 N A3 301 Chudá Lehota B O II Rybany D O - P Rybany D O X.76 N A3 301 Borčany B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Bánovce nad Bebravou Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Borčany ,992 Haláčovce ,000 Chudá Lehota ,993 Libichava ,987 Malé Hoste ,996 Otrhánky ,995 Pochabany ,004 Rybany ,986 Šišov ,999 Veľké Hoste ,996

156 Bánovce nad Bebravou Tab Príjmy na obyvateľa v Sk Výdavky na obyvateľa v Sk z toho 2000 z toho splátky úvery sk. 6 istiny Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Borčany ,23 1,29 Haláčovce ,08 1,10 Chudá Lehota ,42 1,35 Libichava ,45 1,30 Malé Hoste ,33 1,28 Otrhánky ,11 1,07 Pochabany ,62 1,24 Rybany ,09 1,07 Šišov ,90 0,94 Veľké Hoste ,21 1,06

157 Ilava Trenčiansky kraj Vršatské Podhradie Krivoklát Pruské Slavnica Bohunice Kameničany Borčice Bolešov Sedmerovec Legenda Okres Ilava Sídla obcí okresu Ilava dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

158 Ilava Tab Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene 23.XI Bolešov E O - P Bolešov D O VII.79 N A3 302 Borčice B O VII.79 N A3 302 Kameničany B O VII.79 N A3 302 Sedmerovec B O VII.79 N A3 302 Slavnica C O XI Pruské E O - P Pruské E O VII.79 N A3 302 Krivoklát B O VII.79 N A3 302 Vršatské Podhradie B O VIII Pruské E O - P Pruské D O I.74 N A3 302 Bohunice C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Ilava Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bohunice ,014 Bolešov ,999 Borčice ,994 Kameničany ,997 Krivoklát ,002 Pruské ,972 Sedmerovec ,999 Slavnica ,003 Vršatské Podhradie ,989

159 Ilava Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bohunice ,97 0,90 Bolešov ,19 1,81 Borčice ,91 0,99 Kameničany ,11 1,15 Krivoklát ,03 1,34 Pruské ,17 1,14 Sedmerovec ,83 0,80 Slavnica ,16 1,18 Vršatské Podhradie ,10 1,23

160 Nové Mesto nad Váhom Trenčiansky kraj Zemianske Podhradie Bošáca Haluzice Kočovce Nová Ves nad Váhom Legenda Okres Nové Mesto nad Váhom Sídla obcí okresu Nové Mesto nv. dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

161 Nové Mesto nad Váhom Tab Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene 23.XI Bošáca E O - P Bošáca D O IV.62 N A3 304 Haluzice A O X.76 N A3 304 Zemianske Podhradie C O XI Kočovce D O - P Kočovce D O X.76 N A3 Nová Ves nad 304 Váhom C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Nové Mesto nad Váhom Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bošáca ,993 Haluzice ,968 Kočovce ,002 Nová Ves nad Váhom ,996 Zemianske Podhradie ,996

162 Nové Mesto nad Váhom Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bošáca ,00 1,01 Haluzice ,31 1,37 Kočovce ,05 1,26 Nová Ves nad Váhom ,29 1,73 Zemianske Podhradie ,01 1,02

163 Partizánske Trenčiansky kraj Livinské Opatovce Livina Nadlice Partizánske Nedanovce Krásno Brodzany Malé Uherce Turčianky Klátova Nová Ves Ješkova Ves Veľký Klíž Legenda Okres Partizánske Sídla obcí okresu Partizánske dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

164 Partizánske Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec VII Nadlice C O - P Nadlice C O N A3 305 Livina A O X.76 N A3 305 Livinské Opatovce B O VII Nedanovce D O - P Nedanovce C O X.76 N A3 305 Krásno C O Klátova Nová Klátova Nová 1.VII D O - P Ves Ves D O X.76 N A3 305 Turčianky A O IX Veľký Klíž D O - P Veľký Klíž D O N A3 305 Ješkova Ves C O I Partizánske H M - P Partizánske H M X.76 N A1 305 Brodzany C O III Partizánske H M - P Partizánske H M XI.71 N A1 305 Malé Uherce C O Partizánske Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Brodzany ,999 Ješkova Ves ,003 Klátova Nová Ves ,993 Krásno ,993 Livina ,002 Livinské Opatovce ,995 Malé Uherce ,005

165 Partizánske Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Nadlice ,990 Nedanovce ,983 Partizánske ,993 Turčianky ,001 Veľký Klíž ,992 Partizánske Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Brodzany ,05 1,13 Ješkova Ves ,10 1,23 Klátova Nová Ves ,08 1,05 Krásno ,04 1,13 Livina ,07 1,19 Livinské Opatovce ,25 1,30 Malé Uherce ,36 1,63 Nadlice ,20 1,13 Nedanovce ,92 0,92 Partizánske ,05 1,13 Turčianky ,46 1,36 Veľký Klíž ,39 1,39

166 Považská Bystrica Trenčiansky kraj Dolná Mariková Klieština Hatné Brvnište Stupné Považská Bystrica Bodiná Dolný Lieskov Sverepec Slopná Horný Lieskov Pružina Podskalie Prečín Počarová Ďurďové Čelkova Lehota Domaniža Malé Lednice Sádočné Legenda Okres Považská Bystrica Sídla obcí okresu Považská Bystrica dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

167 Považská Bystrica Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec VII Brvnište D O - P Brvnište D O I.86 N A3 306 Stupné C O XI Považská H M - P Považská Bystrica Bystrica H M I.81 N A1 306 Sverepec D O XI Dolná E O - P Dolná Mariková Mariková D O VII.79 N A3 306 Hatné C O VII.79 N A3 306 Klieština B O XI Domaniža E O - P Domaniža D O VII.79 N A3 306 Čelkova Lehota A O VII.79 N A3 306 Malé Lednice C O VII.79 N A3 306 Sádočné A O XI Prečín D O - P Prečín D O VII.79 N A3 306 Bodiná B O XI Pružina E O - P Pružina D O X.76 N A3 306 Ďurďové B O XI Lieskov D O - P Lieskov D O -? - 1.VII.79 N A3 306 Slopná C O IX Prečín D O - P Prečín D O X.76 N A3 306 Počarová A O VII Lieskov D O - P 23.X.76 N A4 306 Dolný Lieskov C O X.76 N A4 306 Horný Lieskov B O I.80 N A4 306 Podskalie A O

168 Považská Bystrica Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bodiná ,000 Brvnište ,992 Čelkova Lehota ,979 Dolná Mariková ,996 Dolný Lieskov ,001 Domaniža ,004 Ďurďové ,992 Hatné ,010 Horný Lieskov ,993 Klieština ,000 Lieskov Malé Lednice ,008 Počarová ,998 Podskalie ,981 Považská Bystrica ,009 Prečín ,992 Pružina ,995 Sádočné ,991 Slopná ,998 Stupné ,995 Sverepec ,003

169 Považská Bystrica Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bodiná ,69 1,75 Brvnište ,08 1,07 Čelkova Lehota ,08 1,04 Dolná Mariková ,11 1,10 Dolný Lieskov ,81 0,91 Domaniža ,28 1,30 Ďurďové ,06 1,11 Hatné ,08 1,11 Horný Lieskov ,31 1,34 Klieština ,11 1,22 Lieskov Malé Lednice ,10 1,12 Počarová ,46 3,79 Podskalie ,34 1,47 Považská Bystrica ,07 1,06 Prečín ,18 1,17 Pružina ,05 1,07 Sádočné ,12 1,11 Slopná ,90 0,94 Stupné ,15 1,13 Sverepec ,22 1,31

170 Prievidza Trenčiansky kraj Chrenovec-Brusno Lipník Jalovec Ráztočno Legenda Okres Prievidza Sídla obcí okresu Prievidza dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

171 Prievidza Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Ráztočno D O - P Ráztočno D O I.75 N A3 307 Jalovec C O IX Chrenovec D O - P Chrenovec- Brusno D O I.76 N A3 307 Lipník B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Prievidza Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Chrenovec-Brusno ,003 Jalovec ,006 Lipník ,002 Ráztočno ,999 Prievidza Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Chrenovec-Brusno ,93 0,97 Jalovec ,07 1,13 Lipník ,08 1,14 Ráztočno ,99 1,01

172 Púchov Trenčiansky kraj Vydrná Lúky Horná Breznica Kvašov Streženice Dolná Breznica Púchov Nimnica Dolné Kočkovce Horovce Legenda Okres Púchov Sídla obcí okresu Púchov dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

173 Púchov Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec XI Horovce D O - P Horovce C O I.80 N A3 308 Kvašov C O XI Lúky D O - P Lúky C O VII.79 N A3 308 Vydrná B O XI Púchov H M - P Púchov G M I.80 N A1 308 Dolné Kočkovce D O VII.79 N A1 308 Nimnica C O VII.79 N A1 308 Streženice C O XI Breznica D O - P 1.I.80 N A4 308 Horná Breznica C O I.80 N A4 308 Dolná Breznica C O Púchov Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Breznica Dolná Breznica ,996 Dolné Kočkovce ,001 Horná Breznica ,991 Horovce ,998 Kvašov ,993 Lúky ,005

174 Púchov Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Nimnica ,003 Púchov ,005 Streženice ,004 Vydrná ,989 Púchov Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Breznica Dolná Breznica ,13 1,18 Dolné Kočkovce ,38 1,50 Horná Breznica ,20 1,25 Horovce ,02 1,05 Kvašov ,32 1,33 Lúky ,18 1,20 Nimnica ,01 1,05 Púchov ,91 0,89 Streženice ,21 1,21 Vydrná ,38 1,38

175 Trenčín Trenčiansky kraj Zamarovce Trenčín Petrova Lehota Motešice Legenda Okres Trenčín Sídla obcí okresu Trenčín dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

176 Trenčín Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Trenčín I M - P Trenčín I M XI.71 N A1 309 Zamarovce C O XI Motešice C O - P B2 309 Motešice C O Peťovka A O - - Petrova Lehota B O - 1.VII Motešice D O - P Motešice C O XI.90 N A3 309 Petrova Lehota B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Trenčín Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Motešice ,981 Peťovka ,995 Petrova Lehota Trenčín ,004 Zamarovce ,005

177 Trenčín Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Motešice ,63 1,65 Petrova Lehota ,14 1,23 Peťovka Trenčín ,90 0,96 Zamarovce ,26 1,38

178 Komárno Nitriansky kraj Bodzianske Lúky Holiare Bodza Virt Radvaň nad Dunajom Legenda Okres Komárno Sídla obcí okresu Komárno dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

179 Komárno Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR XI Bodza D O - P Bodza C O N A3 401 Bodzianske Lúky B O Radvaň nad Radvaň nad 23.XI D O - P Dunajom Dunajom??? 778 C O N A3 401 Virt??? 330 B O III Bodza C O - P Bodza B O XI.71 N A3 401 Holiare B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Komárno Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bodza ,939 Bodzianske Lúky ,987 Holiare ,995 Radvaň nad Dunajom ,994 Virt ,996

180 Komárno Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bodza ,00 1,01 Bodzianske Lúky ,94 0,87 Holiare ,03 1,02 Radvaň nad Dunajom ,09 1,09 Virt ,01 1,03

181 Levice Nitriansky kraj Pukanec Bohunice Tlmače Veľké Malé Kozmálovce Kozmálovce Jesenské Beša Plavé Vozokany Želiezovce Sikenica Hrkovce Šahy Legenda Okres Levice Sídla obcí okresu Levice dotknutých územnou zmenou Pohronský Ruskov Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Čata

182 Levice Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.VII Pohronský E O - P Pohronský Ruskov Ruskov D O I.74 N A3 402 Čata D O XI Mochovce A O - B XI Plavé C O - P B2 402 Plavé Vozokany Vozokany D O Medvecké A O - 1.II Želiezovce F M - P Želiezovce F M I.86 N A1 402 Sikenica C O II Beša C O - P Beša C O N A3 402 Jesenské A O III Pukanec E O - P Pukanec E O I.76 N A3 402 Bohunice A O VII Tlmače F M - P Tlmače E M I.86 N A1 402 Malé Kozmálovce B O I.86 N A1 402 Veľké Kozmálovce C O IV Šahy F M - P Šahy F M I.80 N A1 402 Hrkovce B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Levice Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Beša ,984 Bohunice ,987

183 Levice Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Čata ,991 Hrkovce ,991 Jesenské ,979 Malé Kozmálovce ,001 Medvecké Mochovce Plavé Vozokany ,985 Pohronský Ruskov ,997 Pukanec ,983 Sikenica ,996 Šahy ,992 Tlmače ,980 Veľké Kozmálovce ,998 Želiezovce ,990 Levice Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Beša ,89 0,89 Bohunice ,94 0,94 Čata ,18 1,24

184 Levice Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Hrkovce ,16 2,30 Jesenské ,17 1,31 Malé Kozmálovce ,31 1,36 Medvecké Mochovce Plavé Vozokany ,13 1,15 Pohronský Ruskov ,04 1,11 Pukanec ,98 1,15 Sikenica ,99 1,11 Šahy ,23 1,24 Tlmače ,16 1,27 Veľké Kozmálovce ,28 1,23 Želiezovce ,11 1,11

185 Nitra Nitriansky kraj Nové Sady Čab Výčapy-Opatovce Ľudovítová Lefantovce Podhorany Lužianky Nitra Nitrianske Hrnčiarovce Pohranice Hosťová Malý Lapáš Veľký Lapáš Babindol Malé Chyndice Klasov Veľké Chyndice Svätoplukovo Čechynce Ivanka pri Nitre Malý Cetín Telince Čifáre Legenda Okres Nitra Sídla obcí okresu Nitra dotknutých územnou zmenou Mojmírovce Štefanovičová Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

186 Nitra Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab XI Nitra I M - P Nitra I M I.74 N A1 403 Nitrianske Hrnčiarovce D O XI Čifáre C O - P Čifáre C O I.76 N A3 403 Telince B O XI Lapáš D O - P - N A4 403 Malý Lapáš B O N A4 403 Veľký Lapáš D O XI Mojmírovce E O - P Mojmírovce E O I.76 N A3 403 Svätoplukovo D O XI Nitrany D O - P - N A4 403 Čechynce D O N A4 403 Malý Cetín B O XI Pohranice D O - P Pohranice D O I.76 N A3 403 Hosťová B O II Chyndice C O - P 1.I.76 N A4 403 Malé Chyndice B O I.76 N A4 403 Veľké Chyndice B O IX Nitra I M - P Nitra I M I.76 N A1 Ivanka pri 403 Nitre E O VII Nitra I M - P Nitra I M I.76 N A1 403 Lužianky E O XII Výčapy E O - P Výčapy- Opatovce Opatovce E O N A3 403 Ľudovítová B O

187 Nitra Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab VII Klasov D O - P Klasov D O I.76 N A3 403 Babindol C O VII Mojmírovce E O - P Mojmírovce E O VII.86 N A3 403 Štefanovičová A O VIII Nové Sady D O - P Nové Sady D O I.76* N A3 403 Čab C O XII Lefantovce D O - P I.76 N A4 403 Dolné Lefantovce ? C O I.76 N A4 403 Horné Lefantove ? C O XII Nitra I M - P Nitra ? I M I.75 N A1 403 Štitáre ? C O XII Podhorany D O - P Podhorany 1 771? D O N A3 403 Bádice ? B O Poznámka: * ako časť obce Čab - Sila Nitra Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Babindol ,003 Čab ,013 Čechynce ,994

188 Nitra Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Čifáre ,990 Hosťová ,995 Chyndice Ivanka pri Nitre ,005 Klasov ,971 Lapáš Ľudovítová ,038 Lužianky ,009 Malé Chyndice ,989 Malý Cetín ,001 Malý Lapáš ,998 Mojmírovce ,993 Nitra ,998 Nitrany Nitrianske Hrnčiarovce ,005 Nové Sady ,966 Pohranice ,993 Svätoplukovo ,003 Štefanovičová ,010 Telince ,003 Veľké Chyndice ,004 Veľký Lapáš ,005 Výčapy-Opatovce ,990

189 Nitra Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Babindol ,32 1,66 Čab ,10 1,08 Čechynce ,11 1,10 Čifáre ,15 1,13 Hosťová ,00 1,03 Chyndice Ivanka pri Nitre ,04 1,06 Klasov ,40 1,59 Lapáš Ľudovítová ,99 1,00 Lužianky ,92 0,90 Malé Chyndice ,27 1,30 Malý Cetín ,02 1,11 Malý Lapáš ,07 1,08 Mojmírovce ,12 1,12 Nitra ,11 1,11 Nitrany Nitrianske Hrnčiarovce ,52 1,60 Nové Sady ,24 1,38 Pohranice ,17 1,17 Svätoplukovo ,08 1,09 Štefanovičová ,07 1,56 Telince ,65 1,18

190 Nitra Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Veľké Chyndice ,25 1,27 Veľký Lapáš ,02 1,11 Výčapy-Opatovce ,18 1,17

191 Nové Zámky Nitriansky kraj Úľany nad Žitavou Šurany Vlkas Hul Sikenička Pavlová Legenda Okres Nové Zámky Sídla obcí okresu Nové Zámky dotknutých územnou zmenou Obid Nána Štúrovo Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

192 Nové Zámky Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Šurany G M - P Šurany G M I.76 N A1 404 Úľany nad Žitavou D O IX Štúrovo G M - P Štúrovo G M VI.60 N A1 404 Nána D O IX Sikenička C O - P Sikenička C O I.76 N A3 404 Pavlová B O IX Hul D O - P Hul D O I.76 N A3 404 Vlkas B O VIII Štúrovo G M - P Štúrovo G M I.76 N A1 404 Obid D O Nové Zámky Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Hul ,003 Nána ,004 Obid ,009 Pavlová ,985 Sikenička ,996 Štúrovo ,989 Šurany ,002 Úľany nad Žitavou ,996 Vlkas ,991

193 Nové Zámky Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Hul ,08 1,16 Nána ,05 1,05 Obid ,62 106,59 Pavlová ,12 1,05 Sikenička ,48 1,39 Štúrovo ,43 1,37 Šurany ,13 1,13 Úľany nad Žitavou ,16 1,18 Vlkas ,03 0,96

194 Šaľa Nitriansky kraj Horná Kráľová Močenok Legenda Okres Šaľa Sídla obcí okresu Šaľa dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

195 Šaľa Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 23.XI Sládečkovce F O - P Močenok * E O I.75 N A3 405 Horná Kráľová po zmene Veľk. skup. Mesto Obec D O Poznámka: * zmena názvu obce Sládečkovce na Močenok Šaľa Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Horná Kráľová ,001 Močenok ,002 Šaľa Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Horná Kráľová ,18 1,22 Močenok ,09 1,10

196 Topoľčany Nitriansky kraj Norovce Ardanovce Radošina Kuzmice Jacovce Nemčice Topoľčany Solčianky Rajčany Horné Chlebany Krušovce Tovarníky Práznovce Svrbice Šalgovce Orešany Ludanice Chrabrany Dvorany nad Nitrou Čeľadince Nitrianska Streda Legenda Okres Topoľčany Sídla obcí okresu Topoľčany dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

197 Topoľčany Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab VII Topoľčany H M - P Topoľčany H M X.76 N A1 406 Krušovce D O X.76 N A1 406 Jacovce D O X.76 N A1 406 Chrabrany C O VII Radošina E O - P Radošina D O X.76 N A3 406 Orešany B O X.76 N A3 406 Bzince O IX Radošina E O - N B2 406 Radošina D O Bzince O - 1.VII Nitrianska D O - P Nitrianska Streda Streda C O X.76 N A3 406 Čeľadince B O VII Šalgovce C O - P Šalgovce C O X.76 N A3 406 Ardanovce B O X.76 N A3 406 Svrbice B O VII Norovce C O - P 406 Norovce B O X.76 N A3 406 Solčianky B O VII Ludanice E O - P Ludanice D O X.76 N A3 Dvorany nad 406 Nitrou C O VII Rajčany D O - P Rajčany C O X.76 N A3 406 Horné Chlebany B O I Topoľčany H M - P Topoľčany H M X.76 N A1 406 Tovarníky D O VII Topoľčany H M - P Topoľčany H M X.76 N A1 406 Nemčice C O

198 Topoľčany Tab Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene 1.VII Topoľčany H M - P Topoľčany H M X.76 N A1 406 Práznovce C O VII Topoľčany H M - P Topoľčany H M X.76 N A1 406 Kuzmice C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Topoľčany Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Ardanovce ,982 Čeľadince ,976 Dvorany nad Nitrou ,008 Horné Chlebany ,996 Chrabrany ,996 Jacovce ,007 Krušovce ,989 Kuzmice ,003 Ludanice ,003 Nemčice ,997 Nitrianska Streda ,007 Norovce ,986 Orešany ,982 Práznovce ,003 Radošina ,003

199 Topoľčany Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Rajčany ,001 Solčianky ,997 Svrbice ,999 Šalgovce ,997 Topoľčany ,990 Tovarníky ,002 Topoľčany Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Ardanovce ,86 0,90 Čeľadince ,02 1,01 Dvorany nad Nitrou ,99 1,04 Horné Chlebany ,08 1,09 Chrabrany ,41 1,48 Jacovce ,17 1,15 Krušovce ,18 1,13 Kuzmice ,07 1,04 Ludanice ,17 1,19 Nemčice ,03 0,98 Nitrianska Streda ,08 1,07

200 Topoľčany Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Norovce ,36 1,19 Orešany ,13 1,14 Práznovce ,15 1,23 Radošina ,04 1,06 Rajčany ,08 1,05 Solčianky ,72 1,72 Svrbice ,84 0,91 Šalgovce ,03 1,00 Topoľčany ,22 1,21 Tovarníky ,07 1,36

201 Zlaté Moravce Nitriansky kraj Zlaté Moravce Veľké Vozokany Malé Vozokany Červený Hrádok Legenda Okres Zlaté Moravce Sídla obcí okresu Zlaté Moravce dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

202 Zlaté Moravce Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR XI Nové Vozokany 7.XII Zlaté Moravce Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov D O - P Druh OKR zmeny 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mest o Obec I.75 N A4 407 Červený Hrádok B O I.75 N A4 407 Malé Vozokany B O I.75 N A4 407 Veľké Vozokany C O G M - P Zlaté Moravce ? G M I.75 N A1 407 Žitavany ? D O Zlaté Moravce Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Červený Hrádok ,989 Malé Vozokany ,997 Nové Vozokany Veľké Vozokany ,996

203 Zlaté Moravce Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Červený Hrádok ,69 1,40 Malé Vozokany ,38 1,40 Nové Vozokany Veľké Vozokany ,07 1,21

204 Bytča Žilinský kraj Bytča Hlboké nad Váhom Legenda Okres Bytča Sídla obcí okresu Bytča dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

205 Bytča Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IV Bytča G M - P Bytča G M Hlboké nad - N A C O Váhom Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Bytča Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bytča ,992 Hlboké nad Váhom ,012 Bytča Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bytča ,01 1,02 Hlboké nad Váhom ,35 1,42

206 Dolný Kubín Žilinský kraj Dolný Kubín Bziny Vyšný Kubín Legenda Okres Dolný Kubín Sídla obcí okresu Dolný Kubín dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

207 Dolný Kubín Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Dolný Kubín G M - P Dolný Kubín G M I.86 N A1 503 Vyšný Kubín B O VII Dolný Kubín G M - P Dolný Kubín G M XI.71 N A1 503 Bziny B O Dolný Kubín Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bziny ,035 Dolný Kubín ,006 Vyšný Kubín ,012 Dolný Kubín Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bziny ,10 1,09 Dolný Kubín ,04 1,05 Vyšný Kubín ,68 1,70

208 Kysucké Nové Mesto Žilinský kraj Kysucké Nové Mesto Radoľa Legenda Okres Kysucké Nové Mesto Sídla obcí okresu Kysucké Nové Mesto dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

209 Kysucké Nové Mesto Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha 1.VII Kysucké Nové Mesto pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec G M - P Kysucké G M Nové Mesto 1.VII.73 N A1 504 Radoľa D O Kysucké Nové Mesto Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Kysucké Nové Mesto ,994 Radoľa ,002 Kysucké Nové Mesto Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Kysucké Nové Mesto ,06 1,06 Radoľa ,07 1,09

210 Liptovský Mikuláš Žilinský kraj Ižipovce Liptovská Sielnica Konská Liptovský Ondrej Liptovský Peter Liptovský Hrádok Liptovská Porúbka Legenda Okres Liptovský Mikuláš Sídla obcí okresu Liptovský Mikuláš dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

211 Liptovský Mikuláš Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 1.VII Liptovský Ondrej 1.II.92 1.IX.92 1.I Liptovská Sielnica 505 Liptovský Hrádok 505 Liptovský Hrádok Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec C O - P Liptovský Ondrej B O IV.76 N A3 505 Konská B O C O - P Liptovská Sielnica B O IV.76 N A3 505 Ižipovce A O G M - P Liptovský Hrádok F M XI.71 N A1 505 Liptovská Porúbka C O G M - P Liptovský Hrádok F M XI.71 N A1 505 Liptovský Peter D O Liptovský Mikuláš Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Ižipovce ,994 Konská ,980 Liptovská Porúbka ,003 Liptovská Sielnica ,999 Liptovský Hrádok ,976 Liptovský Ondrej ,039 Liptovský Peter ,003

212 Liptovský Mikuláš Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Ižipovce ,03 1,06 Konská ,08 1,13 Liptovská Porúbka ,20 1,18 Liptovská Sielnica ,87 1,77 Liptovský Hrádok ,12 1,13 Liptovský Ondrej ,03 1,03 Liptovský Peter ,07 1,13

213 Martin Žilinský kraj Vrútky Martin Podhradie Laskár Legenda Okres Martin Sídla obcí okresu Martin dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

214 Martin Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 23.XI Martin I M - P Martin I M XI.71 N A2 506 Vrútky F M VII Laskár A O - P B2 506 Laskár A O Valentová A O - 1.VII Podhradie C O - P B2 506 Podhradie C O Konské A O - po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Martin Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Konské Laskár ,035 Martin ,004 Podhradie ,000 Valentová Vrútky ,997

215 Martin Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Konské Laskár ,13 1,18 Martin ,25 1,26 Podhradie ,15 1,19 Valentová Vrútky ,02 1,01

216 Ružomberok Žilinský kraj Turík Liptovská Teplá Lisková Ivachnová Legenda Okres Ružomberok Sídla obcí okresu Ružomberok dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

217 Ružomberok Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 1.I Liptovská D O - P Liptovská Teplá Teplá C O VII.76 N A3 508 Ivachnová B O VII Lisková E O - P Lisková E O IV.76 N A3 508 Turík A O po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Ružomberok Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Ivachnová ,006 Liptovská Teplá ,001 Lisková ,998 Turík ,022 Ružomberok Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Ivachnová ,07 1,12 Liptovská Teplá ,09 1,09 Lisková ,91 0,91 Turík ,27 1,51

218 Turčianske Teplice Žilinský kraj Abramová Ivančiná Legenda Okres Turčianske Teplice Sídla obcí okresu Turčianske Teplice dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

219 Turčianske Teplice Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 1.VII Abramová A O - P B2 509 Abramová A O Polerieka A O - 1.VII Ivančiná A O - P B2 509 Ivančiná A O Dvorec A O - po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Turčianske Teplice Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Abramová ,999 Dvorec Ivančiná ,029 Polorieka Turčianske Teplice Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Abramová ,23 1,43 Dvorec Ivančiná ,40 1,45 Polorieka

220 Tvrdošín Žilinský kraj Liesek Čimhová Legenda Okres Tvrdošín Sídla obcí okresu Tvrdošín dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

221 Tvrdošín Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmer a v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Liesek E O - P Liesek E O I.80 N A3 510 Čimhová C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tvrdošín Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Čimhová ,012 Liesek ,011 Tvrdošín Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Čimhová ,97 0,99 Liesek ,20 1,23

222 Žilina Žilinský kraj Dolný Hričov Teplička nad Váhom Žilina Varín Terchová Lietavská Svinná-Babkov Ďurčiná Rosina Lietavská Lúčka Porúbka Malá Čierna Rajecké Teplice Jasenové Turie Veľká Čierna Stránske Kľače Konská Kunerad Rajec Kamenná Šuja Poruba Višňové Nezbudská Lúčka Legenda Okres Žilina Sídla obcí okresu Žilina dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

223 Žilina Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab XI Žilina I M - P Žilina I M X.76 N A1 511 Lietavská D O Lúčka X.76 * N A1 511 Porúbka B O I.80 N A1 511 Rosina E O I.80 N A1 Teplička nad 511 Váhom E O I.80 N A1 511 Turie D O I.80 N A1 511 Višňové E O XI Rajec F M - P Rajec F M XI.71 N A1 511 Ďurčiná C O I.86 N A1 511 Malá Čierna B O I.86 N A1 511 Veľká Čierna B O XI Rajecké F M - P Rajecké Teplice Teplice E M VII.89 N A1 511 Kamenná Poruba D O VII.89 N A1 511 Konská D O VII.89 N A1 511 Kunerad C O VII.89 N A1 511 Stránske C O XI Varín E O - P Varín E O N A3 511 Nezbudská Lúčka B O XI Jasenové C O - P Jasenové C O XI.71 N A3 511 Kľače B O

224 Žilina Dátum zmeny OKR 96 1.VII Lietavská Svinná Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR C O - N B3 511 Lietavská Svinná- Babkov Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab D O Babkov C O - 1.VII Terchová E O - P B2 511 Terchová E O Horná Tižina B O - 1.II Dolný Hričov D O - P B2 511 Dolný Hričov D O Peklina A O - 1.VII Rajec F M - P Rajec F M XI.71 N A1 511 Šuja B O Poznámka: * ako časť obce Lietavská Lúčka Žilina Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Babkov Dolný Hričov ,020 Ďurčiná ,999 Horná Tižina Jasenové ,007 Kamenná Poruba ,007

225 Žilina Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Kľače ,997 Konská ,004 Kunerad ,004 Lietavská Lúčka ,000 Lietavská Svinná Lietavská Svinná-Babkov ,006 Malá Čierna ,008 Nezbudská Lúčka ,987 Peklina Porúbka ,999 Rajec ,007 Rajecké Teplice ,005 Rosina ,010 Stránske ,000 Šuja ,993 Teplička nad Váhom ,002 Terchová ,012 Turie ,004 Varín ,006 Veľká Čierna ,993 Višňové ,004 Žilina ,003

226 Žilina Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Babkov Dolný Hričov ,07 1,06 Ďurčiná ,02 0,98 Horná Tižina Jasenové ,15 1,09 Kamenná Poruba ,09 1,08 Kľače ,24 1,43 Konská ,16 1,20 Kunerad ,04 1,01 Lietavská Lúčka ,23 1,31 Lietavská Svinná Lietavská Svinná-Babkov ,03 0,98 Malá Čierna ,23 1,24 Nezbudská Lúčka ,02 1,03 Peklina Porúbka ,14 1,08 Rajec ,20 1,18 Rajecké Teplice ,98 0,95 Rosina ,10 1,14 Stránske ,15 1,09 Šuja ,14 9,06 Teplička nad Váhom ,20 1,19 Terchová ,95 0,96

227 Žilina Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Turie ,08 1,17 Varín ,11 1,11 Veľká Čierna ,26 1,29 Višňové ,14 1,04 Žilina ,07 1,07

228 Banská Bystrica Banskobystrický kraj Turecká Staré Hory Nemce Banská Bystrica Kynceľová Malachov Vlkanová Legenda Okres Banská Bystrica Sídla obcí okresu Banská Bystrica dotknutých územnou zmenou Hronsek Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

229 Banská Bystrica Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Banská I M - P Banská Bystrica Bystrica I M XI.70 N A1 601 Kynceľová B O XI.70 N A1 601 Nemce D O I.79 N A1 601 Vlkanová C O XI Staré Hory C O - P Staré Hory B O N A3 601 Turecká A O I Banská I M - P Banská Bystrica Bystrica I M I.79 N A1 601 Hronsek C O XI.70 N A1 601 Malachov C O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Banská Bystrica Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Banská Bystrica ,999 Hronsek ,017 Kynceľová ,014 Malachov ,008 Nemce ,006 Staré Hory ,009 Turecká ,991 Vlkanová ,004

230 Banská Bystrica Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Banská Bystrica ,19 1,18 Hronsek ,04 1,06 Kynceľová ,61 1,77 Malachov ,17 1,46 Nemce ,18 1,25 Staré Hory ,25 1,07 Turecká ,04 1,09 Vlkanová ,13 1,12

231 Brezno Banskobystrický kraj Bystrá Mýto pod Ďumbierom Legenda Okres Brezno Sídla obcí okresu Brezno dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

232 Brezno Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR XI Mýto pod Ďumbierom Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec C O - P - Mýto pod 603 Ďumbierom C O VII.60 N A3 603 Bystrá B O Brezno Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Bystrá ,993 Mýto pod Ďumbierom ,994 Brezno Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bystrá ,12 1,13 Mýto pod Ďumbierom ,07 1,15

233 Detva Banskobystrický kraj Korytárky Kriváň Podkriváň Horný Tisovník Legenda Okres Detva Sídla obcí okresu Detva dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

234 Detva Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Horný B O - P B2 604 Horný Tisovník Tisovník B O Dolný Tisovník A O - 1.I Kriváň E O - P Kriváň D O N A3 604 Korytárky D O VII Podkriváň C O - N X 604 Podkriváň C O Bukovinka O - Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Detva Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Dolný Tisovník Horný Tisovník ,975 Korytárky ,999 Kriváň ,959 Podkriváň ,990

235 Detva Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Dolný Tisovník Horný Tisovník ,20 1,21 Korytárky ,86 0,87 Kriváň ,98 0,99 Podkriváň ,12 1,10

236 Krupina Banskobystrický kraj Hontianske Nemce Hontianske Tesáre Legenda Okres Krupina Sídla obcí okresu Krupina dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

237 Krupina Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha 23.XI Hontianske Nemce Sitnianska Lehôtka 23.XI Hontianske Tesáre pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Názov obce D O - P B2 605 Hontianske Nemce A O B O - P B2 605 Hontianske Tesáre Báčovce A O - Dvorníky B O - Šipice A O - Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec D O C O Krupina Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Báčovce Dvorníky Hontianske Nemce ,004 Hontianske Tesáre ,999 Sitnianska Lehôtka Šipice

238 Krupina Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Báčovce Dvorníky Hontianske Nemce ,98 1,01 Hontianske Tesáre ,01 1,02 Sitnianska Lehôtka Šipice

239 Lučenec Banskobystrický kraj Budiná Ábelová Lovinobaňa Gregorova Vieska Tomášovce Vidiná Pinciná Lučenec Veľká nad Ipľom Trenč Mikušovce Fiľakovo Biskupice Bulhary Legenda Okres Lučenec Sídla obcí okresu Lučenec dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

240 Lučenec Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Fiľakovo G M - P Fiľakovo G M XI.71 N A1 606 Biskupice D O IX Lučenec H M - P Lučenec H M XI.71 N A1 606 Vidiná D O I.88 N A1 607 Pinciná B O IX Tomášovce D O - P Tomášovce D O I.74 N A3 606 Gregorova Vieska A O IX.90 Veľká nad Veľká nad D O - P Ipľom Ipľom C O VII.73 N A3 606 Trenč B O IX Ábelová B O - P B2 606 Ábelová B O Nedelište A O - 1.IX Lovinobaňa D O - P B2 606 Lovinobaňa E Uderiná B O - 1.IX Fiľakovo G M - P Fiľakovo G M I.88 N A1 606 Bulhary B O I Lučenec H M - P Lučenec H M VII.66 N A1 606 Mikušovce B O VII Budiná C O - P X 606 Budiná B O N 604 Bukovinka O - - -

241 Lučenec Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Ábelová ,974 Biskupice ,004 Budiná ,957 Bulhary ,988 Fiľakovo ,998 Gregorova Vieska ,002 Lovinobaňa ,998 Lučenec ,999 Mikušovce ,002 Nedelište Tomášovce ,002 Trenč ,032 Uderiná Veľká nad Ipľom ,000 Vidiná ,007 Lučenec Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Ábelová ,98 0,98 Biskupice ,00 0,96

242 Lučenec Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Budiná ,00 0,99 Bulhary ,22 1,23 Fiľakovo ,00 1,01 Gregorova Vieska ,05 1,06 Lovinobaňa ,14 1,15 Lučenec ,00 1,00 Mikušovce ,18 1,18 Nedelište Tomášovce ,04 1,05 Trenč ,11 1,08 Uderiná Veľká nad Ipľom ,95 0,93 Vidiná ,14 1,13

243 Poltár Banskobystrický kraj Utekáč Šoltýska Ďubákovo Kokava nad Rimavicou Málinec České Brezovo Zlatno Legenda Okres Poltár Sídla obcí okresu Poltár dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

244 Poltár Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Šoltýska B O - P Šoltýska B O VII.73 N A3 607 Ďubákovo A O IX Málinec D O - P B2 607 Málinec D O Ipeľský Potok B O - Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec I.93 1.IV Kokava nad Rimavicou 607 České Brezovo E O - P - Kokava nad 607 Rimavicou E O N A3 607 Utekáč D O C O - P České Brezovo B O N A3 607 Zlatno C O Poltár Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer České Brezovo ,945 Ďubákovo ,007 Ipeľský Potok Kokava nad Rimavicou ,968 Málinec ,986 Pinciná ,000 Šoltýska ,940 Utekáč ,994 Zlatno ,011

245 Poltár Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov České Brezovo ,04 0,98 Ďubákovo ,03 1,15 Ipeľský Potok Kokava nad Rimavicou ,03 1,03 Málinec ,96 0,96 Pinciná ,15 1,14 Šoltýska ,02 1,04 Utekáč ,14 1,16 Zlatno ,24 1,31

246 Revúca Banskobystrický kraj Revúca Mokrá Lúka Sása Legenda Okres Revúca Sídla obcí okresu Revúca dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

247 Revúca Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.I Revúca G M - P Revúca G M IV.76 N A1 608 Mokrá Lúka B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Revúca Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Mokrá Lúka ,008 Revúca ,993 Sása ,995 Revúca Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho Výdavky na obyvateľa v Sk z toho Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov úvery splátky istiny sk. 6 Mokrá Lúka ,21 1,18 Revúca ,96 0,96 Sása ,28 1,34

248 Rimavská Sobota Banskobystrický kraj Ratkovská Lehota Rimavská Baňa Rimavské Zalužany Nižný Skálnik Veľké Teriakovce Rimavská Sobota Zacharovce Vyšné Valice Uzovská Panica Bátka Dulovo Valice Gemerské Michalovce Rakytník Riečka Kráľ Abovce Legenda Okres Rimavská Sobota Sídla obcí okresu Rimavská Sobota dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

249 Rimavská Sobota Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Veľké D O - P Veľké Teriakovce Teriakovce C O N A3 609 Nižný Skálnik A O IX Kráľ D O - P 609 Kráľ C O I.75 N A3 609 Riečka B O I.75 N A3 609 Abovce C O IX Rimavská Baňa C O - P Rimavská Baňa 1.I.75 N A3 609 Rimavské Zalužany Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec B O B O IX Bátka D O - P Bátka C O N A3 609 Dulovo A O IX Uzovská C O - P Uzovská Panica Panica C O N A3 609 Rakytník B O IX Rimavská H M - P Rimavská Sobota Sobota H M I.76 N A1 609 Zacharovce B O IX Valice C O - P Valice B O XI.71 N A3 609 Gemerské Michalovce A O IX.71 N A3 609 Vyšné Valice B O IX Ratkovská B O - P Ratkovská Lehota Lehota A O N A3 608 Sása A O

250 Rimavská Sobota Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Abovce ,997 Bátka ,008 Dulovo ,021 Gemerské Michalovce ,987 Kráľ ,004 Nižný Skálnik ,994 Rakytník ,998 Ratkovská Lehota ,964 Riečka ,996 Rimavská Baňa ,002 Rimavská Sobota ,002 Rimavské Zalužany ,991 Uzovská Panica ,013 Valice ,965 Veľké Teriakovce ,989 Vyšné Valice ,058 Zacharovce ,980

251 Rimavská Sobota Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Abovce ,11 1,17 Bátka ,98 0,98 Dulovo ,12 1,12 Gemerské Michalovce ,95 0,95 Kráľ ,14 1,14 Nižný Skálnik ,25 1,15 Rakytník ,24 1,21 Ratkovská Lehota ,02 0,99 Riečka ,12 1,11 Rimavská Baňa ,21 1,24 Rimavská Sobota ,14 1,14 Rimavské Zalužany ,25 1,30 Uzovská Panica ,37 1,15 Valice ,06 1,06 Veľké Teriakovce ,33 1,32 Vyšné Valice ,19 1,15 Zacharovce ,08 1,08

252 Veľký Krtíš Banskobystrický kraj Senné Veľký Krtíš Malý Krtíš Malé Straciny Veľké Straciny Legenda Okres Veľký Krtíš Sídla obcí okresu Veľký Krtíš dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

253 Veľký Krtíš Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec VII Senné A O - P B2 610 Senné B O Príboj A O - 1.IX Veľký Krtíš G M - P Veľký Krtíš G M I.88 N A1 610 Malé Straciny A O I.73 N A1 610 Malý Krtíš B O I.88 N A1 610 Veľké Straciny A O Veľký Krtíš Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Malé Straciny ,003 Malý Krtíš ,011 Príboj Senné ,038 Veľké Straciny ,981 Veľký Krtíš ,997

254 Veľký Krtíš Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Malé Straciny ,22 1,31 Malý Krtíš ,13 1,09 Príboj Senné ,30 1,23 Veľké Straciny ,07 1,42 Veľký Krtíš ,22 1,27

255 Zvolen Banskobystrický kraj Sliač Veľká Lúka Lukavica Zvolen Lieskovec Zvolenská Slatina Pliešovce Legenda Okres Zvolen Sídla obcí okresu Zvolen dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

256 Zvolen Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR XI Zvolen H M - P 611 Zvolen H M X.76 N A1 611 Lieskovec D O XI Sliač E M - P 611 Sliač E M I.88 N A1 611 Lukavica A O XI Pliešovce E O - P B2 611 Pliešovce E O Zaježová B O - 23.XI Zvolenská E O - P B2 611 Zvolenská Slatina Slatina E O Slatinka A O - 1.I Sliač E M - P 611 Sliač E M I.88 N A1 611 Veľká Lúka B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Zvolen Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Lieskovec ,994 Lukavica ,983 Pliešovce ,995 Slatinka Sliač ,009 Veľká Lúka ,970 Zaježová Zvolen ,007 Zvolenská Slatina ,000

257 Zvolen Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Lieskovec ,07 1,06 Lukavica ,11 1,09 Pliešovce ,27 1,23 Slatinka Sliač ,04 1,13 Veľká Lúka ,33 1,39 Zaježová Zvolen ,02 1,01 Zvolenská Slatina ,17 1,22

258 Žarnovica Banskobystrický kraj Nová Baňa Orovnica Tekovská Breznica Brehy Legenda Okres Žarnovica Sídla obcí okresu Žarnovica dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

259 Žarnovica Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Pôv Mesto Obec zlúčená nov Druh zmeny OKR 96 1.I Tekovská D O - P Tekovská Breznica Breznica D O XI.71 N A3 612 Orovnica C O I Nová Baňa F M - P Nová Baňa F M X.76 N A1 612 Brehy D O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Žarnovica Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Brehy ,002 Nová Baňa ,986 Orovnica ,990 Tekovská Breznica ,965 Žarnovica Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Brehy ,27 1,43 Nová Baňa ,91 0,90 Orovnica ,17 1,04 Tekovská Breznica ,36 1,55

260 Žiar nad Hronom Banskobystrický kraj Kremnické Bane Krahule Lúčky Kremnica Horná Ves Lutila Žiar nad Hronom Ladomerská Vieska Legenda Okres Žiar nad Hronom Sídla obcí okresu Žiar nh. dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

261 Žiar nad Hronom Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny 1.IV.91 OKR Výmera v ha Žiar nad Hronom pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha H M - P - Žiar nad 613 Hronom 28.XI.71 N A1 613 Ladomerská Vieska po zmene Veľk. skup. Mesto Obec G M C O VII.80 N A1 613 Lutila D O II Kremnica F M - P Kremnica F M VII.80 N A1 613 Kremnické Bane B O VII.80 N A1 613 Krahule A O VII.80 N A1 613 Lúčky A O VII Kremnica F M - P Kremnica F M VII.80 N A1 613 Horná Ves C O Žiar nad Hronom Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Horná Ves ,006 Krahule ,996 Kremnica ,978 Kremnické Bane ,012 Ladomerská Vieska ,996 Lúčky ,012 Lutila ,016 Žiar nad Hronom ,994

262 Žiar nad Hronom Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Horná Ves ,74 1,83 Krahule ,32 1,25 Kremnica ,09 1,09 Kremnické Bane ,92 0,97 Ladomerská Vieska ,08 1,11 Lúčky ,26 1,22 Lutila ,12 1,08 Žiar nad Hronom ,02 1,09

263 Bardejov Prešovský kraj Vaniškovce Raslavice Legenda Okres Bardejov Sídla obcí okresu Bardejov dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

264 Bardejov Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Raslavice E O - P Raslavice E O I.86 N A3 701 Vaniškovce B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Bardejov Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Raslavice ,011 Vaniškovce ,008 Bardejov Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Raslavice ,05 1,05 Vaniškovce ,15 1,16

265 Humenné Prešovský kraj Ohradzany Slovenská Volová Sopkovce Gruzovce Maškovce Vyšný Hrušov Humenné Jasenov Lackovce Kamenica nad Cirochou Hažín nad Cirochou Legenda Okres Humenné Sídla obcí okresu Humenné dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

266 Humenné Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Humenné H M - P Humenné H M XI.71 N A1 702 Jasenov D O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec IX Kamenica nad Cirochou E O - P Kamenica nad Cirochou E O IX Slovenská Volová 1.I.66 N A3 Hažín nad 702 Cirochou C O C O - P Slovenská Volová B O I.66 N A3 702 Gruzovce A O IX Vyšný Hrušov C O - P Vyšný Hrušov B O VII.64 N A3 702 Maškovce A O IX Ohradzany C O - P Ohradzany C O N A3 702 Sopkovce A O VIII Humenné H M - P Humenné H M XI.71 N A1 702 Lackovce C O Humenné Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Gruzovce ,000 Hažín nad Cirochou ,005 Humenné ,004 Jasenov ,005

267 Humenné Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Kamenica nad Cirochou ,007 Lackovce ,013 Maškovce ,006 Ohradzany ,996 Slovenská Volová ,014 Sopkovce ,988 Vyšný Hrušov ,001 Humenné Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho Výdavky na obyvateľa v Sk z toho Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov úvery splátky istiny sk. 6 Gruzovce ,11 1,15 Hažín nad Cirochou ,06 1,17 Humenné ,13 1,10 Jasenov ,22 1,22 Kamenica nad Cirochou ,21 1,21 Lackovce ,16 238,44 Maškovce ,11 1,15 Ohradzany ,14 1,12 Slovenská Volová ,31 1,28 Sopkovce ,06 1,07 Vyšný Hrušov ,07 1,08

268 Kežmarok Prešovský kraj Spišská Stará Ves Veľká Franková Malá Franková Malý Slavkov Kežmarok Ľubica Legenda Okres Kežmarok Sídla obcí okresu Kežmarok dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

269 Kežmarok Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Názov obce Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec VIII Franková C O - P - 1.VII.79 N A4 703 Malá Franková A O VII.79 N A4 703 Veľká Franková B O II Spišská Spišská Stará E M - P B1 703 Stará Ves Ves E M Lysá nad Dunajcom A O - 1.IX Kežmarok H M - P Kežmarok G M I.74 N A1 703 Ľubica E O VII Kežmarok G M - P Kežmarok G M I.74 N A1 703 Malý Slavkov C O Kežmarok Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Franková Kežmarok ,984 Ľubica ,014 Lysá nad Dunajcom Malá Franková ,001 Malý Slavkov ,012 Spišská Stará Ves ,002 Veľká Franková ,001

270 Kežmarok Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Franková Kežmarok ,05 1,14 Ľubica ,08 1,08 Lysá nad Dunajcom Malá Franková ,03 1,08 Malý Slavkov ,15 1,22 Spišská Stará Ves ,21 1,18 Veľká Franková ,19 1,26

271 Levoča Prešovský kraj Poľanovce Korytné Spišské Podhradie Legenda Okres Levoča Sídla obcí okresu Levoča dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

272 Levoča Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.VII Spišské E M - P B1 704 Spišské Podhradie Podhradie E M Katúň A O - 1.VII Poľanovce B O - P Poľanovce A O N A3 704 Korytné??? 117 A O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Levoča Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Katúň Korytné ,996 Poľanovce ,953 Spišské Podhradie ,009 Levoča Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Katúň Korytné ,29 1,23 Poľanovce ,21 1,16 Spišské Podhradie ,04 1,04

273 Medzilaborce Prešovský kraj Rokytovce Krásny Brod Legenda Okres Medzilaborce Sídla obcí okresu Medzilaborce dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

274 Medzilaborce Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Krásny Brod C O - P Krásny Brod B O VIII.60 N A3 701 Rokytovce B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Medzilaborce Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Krásny Brod ,989 Rokytovce ,992 Medzilaborce Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho Výdavky na obyvateľa v Sk z toho Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov úvery splátky istiny sk. 6 Krásny Brod ,01 1,00 Rokytovce ,06 1,20

275 Poprad Prešovský kraj Tatranská Javorina Ždiar Vysoké Tatry Štôla Mengusovce Legenda Okres Poprad Sídla obcí okresu Poprad dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

276 Poprad Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.VIII Mengusovce D O - P Mengusovce C O IV.60 N A3 706 Štôla C O XI Starý Smokovec E M - P B1 706 Vysoké Tatry * F M Štrbské Pleso C O - Tatranská Lomnica E O - 1.I Ždiar D O - P Ždiar D O VI.60 N A3 706 Tatranská Javorina A O Poznámka: * zmena názvu obce Starý Smokovec na Vysoké Tatry Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Poprad Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Mengusovce ,005 Štôla ,004 Štrbské Pleso Tatranská Javorina ,015 Tatranská Lomnica Vysoké Tatry ,000 Ždiar ,982

277 Poprad Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Mengusovce ,10 1,08 Štôla ,08 1,09 Štrbské Pleso Tatranská Javorina ,09 1,14 Tatranská Lomnica Vysoké Tatry ,05 1,07 Ždiar ,09 1,09

278 Prešov Prešovský kraj Geraltov Terňa Lipovce Medzany Veľký Šariš Nemcovce Lipníky Prešov Ľubotice Haniska Sedlice Suchá Dolina Legenda Okres Prešov Sídla obcí okresu Prešov dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

279 Prešov Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec XI Sedlice D O - P Sedlice D O I.65 N A3 707 Suchá Dolina B O XI Nemcovce C O - P Nemcovce B O XI.71 * N A3 707 Lipníky B O XI Prešov I M - P Prešov I M VII.70 N A1 707 Haniska C O VII.70 N A1 707 Ľubotice E O VII Lipovce B O - P B2 707 Lipovce C O Lačnov A O - 1.VII Geraltov A O - P B2 707 Geraltov A O Závadka A O - Žatkovce A O - 1.VII Terňa C O - P B2 707 Terňa C O Babin Potok A O - Hradisko A O - 1.II Veľký Šariš E M - P Veľký Šariš E M X.89 N A1 707 Medzany C O Poznámka: * Od obce Šarišská Poruba sa odčleňuje časť obce Lipníky a pričleňuje sa k obci Nemcovce.

280 Prešov Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Babin Potok Geraltov ,144 Haniska ,995 Hradisko Lačnov Lipníky ,020 Lipovce ,001 Ľubotice ,011 Medzany ,005 Nemcovce ,004 Prešov ,007 Sedlice ,997 Suchá Dolina ,979 Terňa ,019 Veľký Šariš ,998 Závadka Žatkovce

281 Prešov Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Babin Potok Geraltov ,28 1,29 Haniska ,07 1,09 Hradisko Lačnov Lipníky ,95 1,00 Lipovce ,28 1,21 Ľubotice ,35 1,40 Medzany ,13 1,37 Nemcovce ,83 0,83 Prešov ,04 1,04 Sedlice ,09 1,10 Suchá Dolina ,09 1,08 Terňa ,16 1,15 Veľký Šariš ,61 1,61 Závadka Žatkovce

282 Stropkov Prešovský kraj Turany nad Ondavou Vyšný Hrabovec Legenda Okres Stropkov Sídla obcí okresu Stropkov dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

283 Stropkov Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 1.VII Výmera v ha Turany nad Ondavou pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR C O - P - Turany nad 711 Ondavou - N A3 711 Vyšný Hrabovec Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec B O A O Stropkov Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Turany nad Ondavou ,996 Vyšný Hrabovec ,993 Stropkov Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho Výdavky na obyvateľa v Sk z toho Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov úvery splátky istiny sk. 6 Turany nad Ondavou ,07 1,13 Vyšný Hrabovec ,06 1,18

284 Svidník Prešovský kraj Dukovce Želmanovce Lúčka Kračúnovce Legenda Okres Svidník Sídla obcí okresu Svidník dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

285 Svidník Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 1.IX Kračúnovce D O - P Kračúnovce C O I.86 N A3 712 Lúčka B O VII Želmanovce- Dukovce C O - P Želmanovce B O VIII.71 N A3 712 Dukovce B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Svidník Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Dukovce ,006 Kračúnovce ,010 Lúčka ,020 Želmanovce ,969 Svidník Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Dukovce ,09 1,10 Kračúnovce ,93 0,91 Lúčka ,05 1,17 Želmanovce ,20 1,18

286 Vranov nad Topľou Košický kraj Vranov nad Topľou Hencovce Legenda Okres Vranov nad Topľou Sídla obcí okresu Vranov nt. dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

287 Vranov nad Topľou Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 1.VII Výmera v ha Vranov nad Topľou pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Vranov nad H M - P H M Topľou 1.I.70 N A1 713 Hencovce D O Vranov nad Topľou Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Hencovce ,012 Vranov nad Topľou ,000 Vranov nad Topľou Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Hencovce ,38 1,24 Vranov nad Topľou ,11 1,12

288 Košice-okolie Košický kraj Družstevná pri Hornáde Medzev Vyšný Medzev Vyšná Hutka Zádiel Dvorníky-Včeláre Háj Turňa nad Bodvou Turnianska Nová Ves Hosťovce Chorváty Moldava nad Bodvou Mokrance Bočiar Sokoľany Seňa Nižná Hutka Slanec Slančík Legenda Perín-Chym Kechnec Milhosť Okres Košice-okolie Sídla obcí okresu Košice-okolie dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili Obce, ktoré sa rozdelia dňom konania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2002

289 Košice-okolie Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab IX Seňa E O - P Seňa E O IX.90 1.IX Moldava nad Bodvou 806 Zádielske Dvorníky I.86 * N A3 806 Kechnec C O G M - P - Moldava nad 806 Bodvou F M I.86 N A1 806 Mokrance D O C O - P 1964 N A4 806 Dvorníky- Včeláre B O N A4 806 Zádiel B O IX Hutky C O - P 1.I.86 N A4 806 Nižná Hutka B O I.86 N A4 806 Vyšná Hutka B O IX Hutníky D O - P 1960 N A4 806 Bočiar B O N A4 806 Sokoľany C O IX Slanec D O - P Slanec D O VII.68 N A3 806 Slančík B O IX Turnianske Podhradie E O - P 1964 N A4 806 Háj B O N A4 Turňa nad 806 Bodvou E O IX Nová Bodva C O - P Nová Bodva C O N A3 806 Hosťovce B O VII Perín-Chym D O - P B2 806 Perín-Chym D O Vyšný Lánec B O -

290 Košice-okolie Dátum zmeny OKR 96 Východiskový stav Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Stav po zmene Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Tab VII Nová Bodva C O - P 1964 N A4 806 Chorváty A O N A4 806 Turnianska Nová Ves B O I Seňa E O - P Seňa D O * N A3 806 Milhosť B O VIII Medzev E M - P Medzev E M VII.60 N A1 806 Vyšný Medzev??? 500 C O XII Družstevná Družstevna pri? E O - P pri Hornáde Hornáde E O VII.60 N A1 Kostoľany pri 806 Hornáde ? D O Poznámka: * ako časť obce Hraničná pri Hornáde Košice-okolie Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Bočiar ,995 Dvorníky-Včeláre ,000 Háj ,996 Hosťovce ,981

291 Košice-okolie Počet obyvateľov k príslušného roka Tab priemer Hutky Hutníky Chorváty ,952 Kechnec ,023 Medzev ,994 Milhosť ,007 Mokrance ,998 Moldava nad Bodvou ,010 Nižná Hutka ,006 Nová Bodva Perín-Chym ,014 Seňa ,982 Slančík ,993 Slanec ,001 Sokoľany ,013 Turňa nad Bodvou ,012 Turnianska Nová Ves ,000 Turnianske Podhradie Vyšná Hutka ,005 Vyšný Lánec Vyšný Medzev ,030 Zádiel ,988 Zádielske Dvorníky

292 Košice-okolie Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Bočiar ,00 0,95 Dvorníky-Včeláre ,20 1,20 Háj ,03 1,06 Hosťovce ,36 1,20 Hutky Hutníky Chorváty ,29 1,25 Kechnec ,52 1,58 Medzev ,26 1,21 Milhosť ,84 0,84 Mokrance ,13 1,20 Moldava nad Bodvou ,49 1,54 Nižná Hutka ,30 1,22 Nová Bodva Perín-Chym ,07 1,07 Seňa ,21 1,23 Slančík ,03 1,11 Slanec ,97 0,97 Sokoľany ,03 1,02 Turňa nad Bodvou ,98 1,00 Turnianska Nová Ves ,05 1,04 Turnianske Podhradie Vyšná Hutka ,20 1,30

293 Košice-okolie Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Vyšný Lánec Vyšný Medzev ,38 1,38 Zádiel ,29 1,25 Zádielske Dvorníky

294 Michalovce Košický kraj Budince Ruská Legenda Okres Michalovce Sídla obcí okresu Michalovce dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

295 Michalovce Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 1.VII Ruská C O - P Ruská C O N A3 807 Budince A O po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Michalovce Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Budince ,023 Ruská ,991 Michalovce Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Budince ,23 1,42 Ruská ,24 1,26

296 Rožňava Košický kraj Čučma Rožňava Kružná Brzotín Jovice Legenda Okres Rožňava Sídla obcí okresu Rožňava dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

297 Rožňava Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha 1.VII Rožňava H M - P Rožňava G M IV.76 N A1 808 Brzotín D O VII.60 N A1 808 Čučma C O IV.76 N A1 808 Jovice C O IV.76 N A1 808 Kružná C O po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Rožňava Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Brzotín ,999 Čučma ,010 Jovice ,999 Kružná ,999 Rožňava ,005

298 Rožňava Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Brzotín ,17 1,18 Čučma ,13 1,13 Jovice ,13 1,13 Kružná ,18 1,17 Rožňava ,19 1,14

299 Spišská Nová Ves Košický kraj Smižany Spišská Nová Ves Danišovce Lieskovany Legenda Okres Spišská Nová Ves Sídla obcí okresu Spišská Nová Ves dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

300 Spišská Nová Ves Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR XI Spišská Nová Ves Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec H M - P Spišská Nová Ves H M I.88 N A1 810 Danišovce B O I.88 N A1 810 Lieskovany B O I.86 N A1 810 Smižany E O Špišská Nová Ves Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Danišovce ,012 Lieskovany ,007 Smižany ,041 Spišská Nová Ves ,000 Špišská Nová Ves Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Danišovce ,10 1,11 Lieskovany ,10 1,18 Smižany ,13 1,14 Spišská Nová Ves ,09 1,09

301 Trebišov Košický kraj Stanča Zemplínska Nová Ves Veľká Tŕňa Malá Tŕňa Klin nad Bodrogom Streda nad Bodrogom Legenda Okres Trebišov Sídla obcí okresu Trebišov dotknutých územnou zmenou Nové obce, ktoré sa odčlenili Nové obce, ktoré sa zlúčili Pôvodné obce, od ktorých sa iné odčlenili Pôvodné obce, ku ktorým sa iné pričlenili

302 Trebišov Tab Východiskový stav Stav po zmene Dátum zmeny OKR 96 Výmera v ha pred zmenou Veľk. skup. Mesto Obec zlúčená Pôv nov Druh zmeny OKR 96 Streda nad Streda nad 1.VII E O - P Bodrogom Bodrogom E O VII.60 N A3 Klin nad 811 Bodrogom B O VII Tŕňa D O - P 14.VI.64 N A4 811 Malá Tŕňa B O VI.64 N A4 811 Veľká Tŕňa C O VII Zemplínska D O - P Zemplínska Nová Ves Nová Ves C O VI.64 N A3 811 Stanča B O Výmera v ha po zmene Veľk. skup. Mesto Obec Trebišov Tab Počet obyvateľov k príslušného roka priemer Klin nad Bodrogom ,990 Malá Tŕňa ,993 Stanča ,995 Streda nad Bodrogom ,009 Tŕňa Veľká Tŕňa ,993 Zemplínska Nová Ves ,982

303 Trebišov Tab Príjmy na obyvateľa v Sk z toho úvery Výdavky na obyvateľa v Sk splátky istiny z toho sk. 6 Priemer vývoja príjmov Priemer vývoja výdavkov Klin nad Bodrogom ,93 0,97 Malá Tŕňa ,16 1,18 Stanča ,02 1,16 Streda nad Bodrogom ,18 1,29 Tŕňa Veľká Tŕňa ,10 1,26 Zemplínska Nová Ves ,40 1,41

304

305

306

307

308

309