HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE V KRAJINÁCH EÚ

Transcription

1 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE V Jaroslav KOREČKO Technická univerzita, Ekonomická fakulta, Katedra financií, Němcovej 32, Košice, Slovensko jaroslav.korecko@tuke.sk Abstrakt Rast vzájomnej závislosti ekonomík v Európskej únii je spojený s rastúcim záujmom o medzinárodné aspekty verejných financií, vrátane zjednocovania ich daňových systémov. Harmonizácia daní, najmä priamych, sa však ukazuje ako veľmi zložitý a ťažko realizovateľný proces, ktorý naráža na celý rad ekonomických, politických a sociálnych bariér. Príspevok sa zaoberá jednou zo základných bŕzd daňovej harmonizácie, ktorou sú výrazné rozdiely v daňovom zaťažení členských krajín EÚ. Kľúčové slová: daň, Európska únia, daňové zaťaženie, daňová kvóta, daňová sadzba, daňová harmonizácia 1 ÚVOD Harmonizácia v oblasti daní a koordinácia daňových politík členských krajín EÚ je závažnou ekonomickou i politickou otázkou, ktorou sa musia vlády v záujme zachovania ekonomického progresu a hospodárskej stability vážne zaoberať. Ide o proces pomerne komplikovaný, náročný a značne kontroverzný. Na jednej strane sú členské štáty zaviazané dodržiavať právne akty platné v EÚ a rešpektovať politiku Únie, na strane druhej sa však mimoriadne snažia udržať si svoje súčasné postavenie v daňovej oblasti voči ostatným krajinám. Daňová oblasť, najmä harmonizácia priamych daní, je zložitou a protirečivou tému. Zástancovia zjednocovania daňových systémov tvrdia že harmonizácia je nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie jednotného trhu, odporcovia sú naopak presvedčení, že v prípade priamych daní by mala byť zachovaná suverenita v rozhodovaní jednotlivých krajín. Ako uvádza Peková (2005, s.195) proces harmonizácie daňového systému a konštrukcie daní v rámci EÚ... naráža na psychologické a politické bariéry najmä v tých krajinách, kde by muselo dôjsť k zvýšeniu daňového zaťaženia. Podľa autorky uvedený proces harmonizácie spôsobí problémy aj v krajinách, v ktorých by sa daňové zaťaženie znížilo, pretože takáto

2 HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE VO VYBRANÝCH zmena... predpokladá zmenu prístupu k úlohe štátu, k potrebám verejného sektoru, k miere prerozdeľovania cez verejné rozpočty (Peková, 2005, s. 295). 2 MERANIE DAŇOVÉHO ZAŤAŽENIA K najčastejším ukazovateľom merania daňového zaťaženia, ktoré vyjadruje rozsah odčerpávaných finančných zdrojov z výnosu daňového subjektu, patrí ukazovateľ daňovej kvóty. Sleduje sa spravidla za 1 rok. Nevýhodou tohto ukazovateľa je, že neposkytuje informácie o rozložení daňového bremena resp. o štruktúre daní v konkrétnej krajine. Najviac využívaným ukazovateľom daňovej kvóty je tzv. zložená daňová kvóta (Schultzová, 2007), vyjadrujúca daňové a odvodové zaťaženie subjektov, ktorá bola použitá aj v tomto príspevku. V Slovenskej republike sa vyjadrujú tri daňové kvóty (Schultzová, 2007, Suďa 2003): Daňová kvóta I - Príjmy zo všetkých daní k HDP (dane z príjmu, zo zisku, kapitálových výnosov, dane zo mzdy, dane z majetku, DPH, spotrebné dane a iné domáce dane z tovarov a služieb, dane z medzinárodného obchodu). Daňová kvóta II - Príjmy z povinných odvodov do fondov sociálneho a zdrav. zabezpečenia k HDP (poistenie v nezamestnanosti, garančné, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie priebežný systém financovania. Daňová kvóta III - Príjmy z iných povinných odvodov a poplatkov k HDP (koncesionárske poplatky do STV a SRo, odvody výrobcov a dovozcov do Recyklačného fondu, licenčné poplatky, poplatky za povinnú certifikáciu, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, diaľničné nálepky, odvody do ÚFT, odvody bánk do Fondu ochrany vkladov, povinné starobné dôchodkové sporenie a iné). Daňová kvóta I a Daňová kvóta II spolu predstavujú zloženú daňovú kvótu. 3 DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE V EURÓPSKEJ ÚNII Podľa správy Európskej komisie z roku 2010 je Európska únia zónou vysokých daní. V roku 2008 bola miera celkového daňového zaťaženia, t.j. súčtu daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. V 27 členských štátoch vyčíslená na 39,3 % priemerne váženého HDP, čo je o jednu tretinu viac ako výsledky dosiahnuté v USA a v Japonsku. Úroveň daní však nie je vyššia iba v porovnaní s týmito dvomi krajinami, ale aj v porovnaní s inými ekonomikami vyspelých krajín. Z množstva mimoeurópskych členských štátov OECD iba Nový Zéland mal mieru zaťaženia vo výške 34,5 % HDP. Pre zvyšok rozvinutých krajín sú charakteristické relatívne nízke úrovne ukazovateľov daňového zaťaženia.

3 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII Celkové dane v % HDP, 2008 (Daňová kvóta) < Malta Írsko Obrázok 1: Celkové dane v EÚ v % HDP za rok 2008 Zdroj: Taxation trends in the European Union Na Obrázku č. 1 je jasne vidieť, že štátmi s vôbec najvyššou mierou daňového zaťaženia v percentách HDP sú Dánsko (48,2%) a Švédsko (47,1%) nasledované ostatnými krajinami severnej Európy, ale tiež Belgicko (44,3%), Taliansko (42,8%), Francúzsko (42,8%) a Rakúsko(42,8%). Na druhej strane, pod hranicou 30 % hrubého domáceho produktu ju Rumunsko (28,0%), Lotyšsko (28,9%), Slovensko (29,1%) a Írsko (29,3%).

4 HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE VO VYBRANÝCH Obrázok 2: Vývoj osobných a korporátnych daní z príjmov v EU 27 za obdobie Zdroj: spracované podľa Taxation trends in the European Union Napriek relatívne vysokému priemeru celkového daňového zaťaženia v EÚ, je zreteľný trend poklesu predovšetkým u osobných dôchodkových daní a daní z príjmov podnikateľských subjektov (Obrázok 2). Pokles celkových daní sa ukazuje najmä v krajinách východnej a strednej Európy. Typickým príkladom je práve Slovensko, ktoré má podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z roku 2008, siedme najnižšie daňové zaťaženie v rámci krajín OECD. Daňové zaťaženie je takmer o 6% nižšie ako je priemer v OECD. Priemerná výška osobnej dôchodkovej dane (PIT personal income tax) v EU- osobnej dôchodkovej dane sa však 27 je na úrovni 37,5 %. Jednotlivé sadzby v krajinách rôznia. V poradí od najnižšej hodnoty v Bulharsku (10%) až po maximálnu sadzbu 59 % v Dánsku (Obrázok3).

5 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII GB IT SE ES SI SK RO AT PT PL DE MT HU LU LV LT IE NL EL FR FI EE DK CZ CY BG BE , GB IT SE ES SI SK RO AT PT PL DE MT HU LU LV LT IE NL EL FR FI EE DK CZ CY BG BE , , ,5 26, ,6 33, Najvyššia sadzba osobnej dôchodkovej dane (v%) Nominálna sadzba dane zo 40 zisku firiem (v%) Obrázok 3: Sadzby daní v členských štátoch EÚ 1 Zdroj: spracované podľa Široký (2010) Podľa internetového portálu EurActiv, ktorý od roku 2003 informuje o dianí v Európskej únii a podľa publikácie Európskeho štatistického úradu Eurostat - 1 Belgicko (BE), Bulharsko (BG), Cyprus (CY), Česká republika (CZ), Dánsko (DK), Estónsko (EE), Fínsko (FI), Francúzsko (FR), Grécko (EL), Holandsko (NL), Írsko (IE), Litva (LT), Lotyšsko (LV), Luxembursko (LU), Maďarsko (HU), Malta (MT), Nemecko (DE), Poľsko (PL), Portugalsko (PT), Rakúsko (AT), Rumunsko (RO), Slovensko (SK), Slovinsko (SI), Španielsko (ES), Švédsko (SE), Taliansko (IT), Veľká Británia (GB)

6 HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE VO VYBRANÝCH Trendy zdaňovania v Európskej únii (2010), dane z príjmu v členských krajinách od roku 2000 ostávajú nemenné alebo klesajú. Výnimkou je len Švédsko a Portugalsko kde v období stúpli o 4,9 % na 56,4 % respektíve o 2 % na 42 %. Najväčší pokles v tomto časovom rozmedzí bol zaznamenaný v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. Možno predpokladať, že občania tranzitívnych ekonomík neboli zvyknutí na vysoké daňové zaťaženie, najmä u dôchodkových daní (rozvinuté krajiny aj %), a preto by sa takéto zaťaženie v našich krajinách len ťažko stretlo s porozumením. Rozdiel v daňovej oblasti členských štátov však nie je zreteľný iba pri výške sadzieb konkrétnych daní ale aj v samotnej štruktúre týchto daní. Nasledujúci obrázok ukazuje, že krajiny sa do značnej miery navzájom líšia aj v počte jednotlivých sadzieb: BE BG CY CZ DK EE FI FR EL NL IE LT LV LU HU MT DE PL PT AT RO SK SI ES SE IT GB Obrázok 4: Počet sadzieb osobnej dôchodkovej dane Zdroj: spracované podľa Široký (2010) Európska únia už za čas svojej existencie dosiahla veľké a významné úspechy v mnohých oblastiach vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi a myšlienka harmonizácie jednotlivých daňových systémov má takisto za úlohu pomôcť k optimálnemu fungovaniu jednotného vnútorného trhu a lepšej vzájomnej spolupráci medzi členskými štátmi. Otázka harmonizácie, predovšetkým priamych daní, je napriek tomu podľa všetkého hudbou budúcnosti. Bude si to vyžadovať veľa úsilia, rokovaní ale i ústupkov a kompromisov zo strany každého z členov EÚ, keďže podľa platnej európskej legislatívy je možné prijímať rozhodnutia v daňovej oblasti na základne jednohlasnej zhody zástupcov členských krajín. No bude si vyžadovať aj čas. 4 ZÁVER Daňové zaťaženie krajín EÚ, ale aj výška a počet daňových sadzieb v prípade priamych daní poukazujú na veľmi výrazné rozdiely. Špecifiká a odlišnosti vo vývoji každej krajiny sa premietli aj do väčších či menších rozdielov v ich daňových

7 NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII systémoch. Je to prirodzené, pretože každý štát, je postavený na mnohokrát rozdielnych spoločenských, ekonomických, sociálnych či politických princípoch, každá spoločnosť uznáva rozličné hodnoty a tradície a vývoj daní, daňových systémov je týmito faktormi nevyhnutne podmienený. Významný pokrok v procese prispôsobenia sa resp. zosúladenia dosiahli mnohé z členských krajín Európskej únie v oblastiach ako, vzájomná výmena daňových informácií, zamedzenie dvojitého zdanenia, prípadne boj proti tzv. daňovým rajom. Diskusia o harmonizácii priamych daní prebieha v Európskych spoločenstvách už takmer od ich vzniku. Veľmi úzko súvisí s cieľom vytvoriť jednotný trh. Hlavnou úlohou je, zosúladiť konštrukciu daní a daňových základov v členských štátoch. Takýto zámer je však brzdený snahou členov Únie zachovať si tento nástroj fiškálnej politiky vo svojich rukách. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BÁNOCIOVÁ, A.: Dane v SR, Košice: Elfa, s. ISBN [2] BLANKART, CH. B.: Öffentliche Finanzen in der Demokratie, Mníchov: Vahlen Verlag, s. ISBN [3] KUBÁTOVÁ, K.: Daňová teorie, Praha: ASPI, s. ISBN [4] NAHODIL, F. a kol.: Veřejné finance v České republice, Plzeň: Aleš Čeňek, s. ISBN [5] PEKOVÁ, J.: Veřejné finance, Praha: ASPI, s. ISBN [6] SCHULTZOVÁ, A. a kol.: Daňovníctvo, daňová teória a politika, Bratislava: Iura Edition, s. ISBN [7] ŠIROKÝ, J.: Daně v Evropské unii, Praha: Linde, s. ISBN [8] ŠIROKÝ, J.: Daně v Evropské unii, Praha: Linde, s. ISBN [9] ŠIROKÝ, J.: Daňové teorie s praktickou aplikací, Praha: C. H. Beck, s. ISBN [10] Návrh o prínose daňovej a colnej politiky k lisabonskej stratégii. [online]. Dostupné z < europarl.europa.eu/sides/getdoc.do%3fpubref%3d//ep//nonsgml%2bc MPARL%2BPE %2B01%2BDOC%2BWORD%2BV0//SK%26langua ge%3dsk+implicitná+daňová+sadzba&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk> [11] The OECD classification of taxes and interpretative guide. [online]. Dostupné z < _m ethodology2004.pdf> [12] Taxation trends in the European Union. [online]. Dostupné z < conomic_analysis/tax_structures/2010/2010_main_results_en.pdf >

8 HARMONIZÁCIA DANÍ A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE VO VYBRANÝCH [13] Suďa, P.: Analýza verejných výdavkov a daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku so stanovením dna slobody. Bratislava, Združenie daňových poplatníkov Slovenska 2003.