EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Kuvajtský štát. Všeobecné informácie o krajine

Transcription

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Kuvajtský štát Všeobecné informácie o krajine 1

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Analýza a predpoklad vývoja hospodárstva: Kuvajt má pomerne otvorenú ekonomiku, ktorej základom je ťažba, spracovanie a vývoz ropy a zemného plynu. Napriek trhovo orientovanej ekonomike, aj vzhľadom na to, že dominantný ropný sektor je vo výlučnom vlastníctve štátu, vláda riadi národné hospodárstvo tzv. 5 ročnými plánmi, ktoré stanovujú priority štátu v ekonomike na dané obdobie. Vývoz ropy a zemného plynu je pre krajinu najdôležitejším zdrojom príjmov vo výške viac ako 200 mld. USD ročne. Zásoby ropy sa odhadujú na 104 mld. barelov, čo je cca 9 % svetových zásob tejto suroviny a 4. miesto vo svete (po Saudskej Arábii, Iraku a Spojených arabských emirátoch). Zásoby sú odhadované pri súčasnej produkcii na 120 rokov. Hlavnými odberateľmi kuvajtskej ropy sú predovšetkým Japonsko, Čína, Singapur, Pakistan, India, Južná Kórea, Malajzia a Tajvan. Sem smeruje až 75% exportu. Prudký rozvoj hospodárstva ázijských krajín prinášal Kuvajtu, ktorého príjmy sú z 93% za fiškálny rok 2013/2014 závislé na vývoze ropy, medziročne nárasty HDP v desiatkach percent. Rast HDP má od roku 2009 stúpajúcu tendenciu. Politika štátu aj napriek sľubom o snahu diverzifikovať ekonomiku krajiny naďalej pokračuje v orientácii na rozvoj ropného sektoru. Kuvajt chce v najbližších piatich rokoch investovať do svojho ropného sektoru približne 100 mld. USD. Investície sú v súlade s plánom do roku 2020 zvýšiť ťažobné kapacity zo súčasných 3 mil. barelov/deň na 3,5mil. barelov/deň. Jedná sa predovšetkým o výstavbu novej rafinérie a modernizáciu dvoch starších prevádzok. Perspektívne sa javí aj v ťažbe zemného plynu z novo objavených nálezísk. Strategickým zámerom vlády je zvýšiť ťažobnú kapacitu a nahradiť tak dodávky plynu, ktoré prichádzajú zo zahraničia. Chce to dosiahnuť realizáciou projektu Severný Kuvajt, kde sa nachádza 5 nálezísk. Projekt by mal zahŕňať aj účasť zahraničných subjektov. Ďalším strategickým zámerom je transformácia Kuvajtu na centrum obchodu a služieb respektíve vytvorenie regionálnej a obchodnej križovatky. Projekt má oficiálny názov "Bridge to China" (Silk Road), a jeho súčasťou má byť aj prepojenie post-sovietskych producentov ropy a zemného plynu s regiónom Zálivu. Tento projekt počíta s vybudovaním veľkého námorného terminálu na polostrove Bubiyan, ktorý by sa mal stať najväčším prístavom na severe Zálivu. Mal by ho využívať Irán, Irak a Kuvajt, naviac z ostrova by mala viesť na pevninu diaľnica. Plánuje sa výstavba ďalších diaľníc, rozšírenie kuvajtského letiska a pokročenie v ďalších plánoch výstavby železnice prepojenej s ostanými krajinami GCC a výstavba metra v hlavnom meste. V máji 2010 Národné zhromaždenie schválilo zákon o privatizácii, ktorý umožňuje prevod časti verejného sektoru do súkromného vlastníctva miestnych či zahraničných firiem. Zákon nezahŕňa ropný a plynový sektor, zdravotníctvo a školstvo. Stúpenci zákona to obhajujú tým, že hospodárstvo, z 80 % vlastnené verejným sektorom, nemôže spoliehať len na ropné príjmy, pretože príde čas, keď vláda nebude môcť platiť štátnych zamestnancov. Išlo o reakciu na krízu v roku , keď dočasne padla cena ropy (50 USD za barel). Zákon podporuje verejné akciové spoločnosti, v ktorých najmenej 40 % budú mať Kuvajťania, 20 % vládne inštitúcie, 5 % kuvajtský zamestnanci a najmenej 35 % súkromný investor. 2

3 Parlament Kuvajtu odsúhlasil v júni 2014 podpis Memoranda o porozumení s IMF o umiestnení Blízkovýchodného centra IMF pre Hospodárstvo a financie v Kuvajte (IMF Middle East Center for Economics and Finance). Pôjde o jediné regionálne centrum pre región, celkovo ich chce mať IMF vo svete 7. Väčšina zdrojov pre pôžičky IMF je poskytovaná členskými krajinami, čo pre Kuvajt znamená ročne 1.3 miliardy SDR (Special Drawing Rights). Pripravované projekty a investície: V závere roku 2014 parlament Kuvajtu schválil aktuálny 5 ročný plán ktorého hlavným cieľom je, v súlade so strategickou víziou vlády Kuwait 2035, pretransformovať ekonomiku krajiny na finančné a obchodné centrum Zálivu. Vláda na podporu rastu presadzuje politiku veľkých projektov na ktoré je celkovo vyhradených až 62 mld. KWD, napr. počas posledného štvrťroku 2014 budú vypísané projekty za cca. 5 mld. KWD/13.7 mld. EUR. Predchádzajúci 5 ročný plán bol schválený v roku 2010, ktorý bol vyhlásený ako rok ekonomiky. Národné zhromaždenie schválilo 4 ročný plán rozvoja štátu vo výške 130 mld. USD. Rozvojový plán zahŕňal niekoľko veľkých projektov. Predpokladal postavenie nových miest, prístavov, železničnej siete, metra, investícií do zdravotníctva a vzdelávacieho sektoru. Zámerom je stále sústrediť ekonomiku do viacerých oblastí (nielen do ťažobného priemyslu), pritiahnuť viac zahraničných investícií a podporiť súkromný sektor. Na severe krajiny pri hraniciach s Irakom má vyrásť nové mesto Subiya s funkčnou elektrárňou. Mesto bude prepojené s Kuwait City 21 km dlhým mostom. Počíta sa s kapacitou pol milióna obyvateľov. Kuwait City ma obmedzené možnosti rozširovania sa a jeho maximálna kapacita by mala byť 2,3 mil. obyvateľov. V roku 2015 by malo byť v Kuvajte 3,8 mil. obyvateľov, pripravuje sa preto niekoľko návrhov na rekonštrukciu stredu mesta Kuvajt. Vlády chce zvýšiť výrobu pitnej vody a zlepšiť jej distribúciu. V súčasnosti je pitná voda vyrábaná energeticky nákladným spôsobom - odsoľovaním morskej vody. Vegetácia sa zavlažuje brakickou vodou z podzemných zdrojov. Kuvajt ma dostatočné množstvo odsoľovacích zariadení na výrobu pitnej vody a napriek tomu plánuje výstavbu ďalšej odsoľovacej stanice. V oblasti Rawdatain sa nachádzajú zásoby podzemných pitných minerálnych vôd. Spotreba vody v domácnosti je najvyššia na svete. Ďalší otvorený problém, ktorý je nutné riešiť, je problém odpadových vôd, ktoré sú vypúšťané do mora bez dostatočného očistenia. Na jeseň roku 2014 bol schválený projekt rozšírenia medzinárodného kuvajtského letiska zo súčasnej kapacity 7mil. cestujúcich ročne na kapacitu 13 mil. cestujúcich ročne (2020). Ďalší projekt sa týka kuvajtského ostrovu Failaka, ktorý bol pred irackou inváziou využívaný na rekreačné účely. Ide tu o projekt rehabilitácie ostrova a jeho infraštruktúry v zmysle vybudovania turistického centra. Ostrov by mal byť prepojený s pevninou. V rámci podobného projektu má dôjsť k vybudovaniu turistických zariadení na najväčšom kuvajtskom polostrove Bubiyan. Na tomto ostrove by mala byť vytvorená aj zóna voľného obchodu. Vláda začala práce na projektoch rozširovania kapacity výroby elektrickej energie výstavbou dvoch nových elektrární (paroplyn). Prvá o výkone 3000 MW bude financovaná zo štátnych 3

4 prostriedkov v severnej časti krajiny. Druhá by mala byť financovaná súkromným sektorom. Bude sa jednať aj o rozšírenie kapacity už existujúcich elektrární. Vláda plánuje investovať do rozvoja elektrickej energie a vodných projektov 1,7 mld. KWD. Štát už dlhé roky trpí vnútropolitickou patovou situáciou, keď neustále spory medzi vládou a parlamentom neumožňujú uskutočniť potrebné investície do svojho rozvoja, a to aj napriek vynikajúcej ekonomickej situácii v ktorej sa krajina rok čo rok nachádza. Viaceré projekty v rámci štvorročného rozvojového plánu (dokončený má byť v roku 2014) sa zatiaľ nezačali, v lepšom prípade sú vo veľkom sklze. Nová vláda (vymenovaná ) sa zaviazala preinvestovať do roku 2016 až 75 mld. USD na projekty infraštruktúry (energetika a bytová výstavba). Verejnosť ale aj súkromný sektor očakávajú od novej vlády, že naštartuje krajinu k ekonomickej transformácii a urýchli tak schválenie niektorých stavebných a rozvojových projektov, ktoré boli v minulosti pozastavené kvôli politickým nezhodám v parlamente. Makroekonomické a finančné ukazovatele: Fiškálny rok, na rozdiel od krajín EÚ začína 1.4. a končí Oproti odhadom, že vo finančnom roku 2013/2014 bude prebytok štátneho rozpočtu vo výške 11 mil. KWD, čo by bol oproti predchádzajúcemu fin. roku 2012/2013 pokles o 1,7 mld. KWD teda - 13,4%. nakoniec prebytok dosiahol až 12.9.mld. KWD/cca.45 mld. USD. Prebytok je tak druhým najvyšším v histórii a potvrdil trend 15 rokov prebytku za sebou. Príjmy predstavovali 31.8 mld. KWD a výdaje 18.9 mld. KWD. Avšak vzhľadom na to, že v uplynulom fiškálnom roku boli priemerné ceny ropy 103 USD za barel, ale v súčasnosti (november 2014) sa pohybujú okolo 93 USD za barel, čo je pokles o 20 dolárov, teda 19.5 percenta, pri štátnych príjmoch postavených z 94 percent na príjmoch z predaja ropy hrozí, podľa Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, že pokiaľ štát nezníži výdaje, dostane sa v strednodobom horizonte rozpočet štátu do deficitu. Minister financií Kuvajtu v novembri 2014 dôrazne upozornil na rastúci rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu, keď počas finančného roku 2013/2014 narástli príjmy o 16.2 percenta ale výdaje až o 20.4 percenta. Pokiaľ bude pokračovať súčasný trend v cene ropy a nárastu výdajov oproti príjmom, dospeje podľa ministra financií Kuvajt k svojmu prvému deficitu vo finančnom roku 2017/2018 a to vo výške 635 mil. KWD. Vláda aj medzinárodné finančné inštitúcie za najväčší zdroj nárastu štátnych výdavkov zhodne označujú vysoké platy v štátnej správe a prostriedky vynakladané na dotovanie cien potravín, vody, el. energie a pohonných hmôt. Z navrhovaných úsporných opatrení vláda pre negatívny dopad na sociálnu situáciu obyvateľstva predovšetkým cudzincov z tretích krajín zatiaľ v druhom polroku 2014 realizovala len zníženie dotácie na naftu a letecký benzín, v blízkej budúcnosti je však vzhľadom na vývoj rozpočtu možné očakávať aj zníženie ostatných dotácií. Aj v predchádzajúcom fiškálnom roku 2012/13 po štrnásty krát v rade dosiahla prebytok štátneho rozpočtu. Prebytok dosiahol sumu 12,7 mld. KWD (44,87 mld. USD). Príjmy krajiny dosiahli celkovú hodnotu 32 mld. KWD (113 mld. USD). Výdavky boli v celkovej hodnote 19,3 mld. KWD (68,19 mld. USD), nárast o 14% oproti minulému roku. Príjmy z predaja ropy dosiahli 30 mld. KWD (106 mld. USD). Rast HDP zaznamenal 25%. Vzhľadom k ropným zásobám závisia príjmy štátu najviac od cien ropy. Agentúra S&P potvrdila vo februári 2014 dlhodobý a krátkodobý rating štátneho dlhu Kuvajtu v miestnej a zahraničných menách stupňom AA/A-1 so stabilným výhľadom. Agentúra konštatuje, že krajina má bohaté zdroje, ktoré jej umožnili dosiahnuť silné pozície pri vonkajších a fiškálnych bilanciách. Ako pozitíva vyzdvihol bohaté zdroje a obozretné 4

5 nakladanie s nimi, naopak negatívami sú neprehľadné politické prostredie, nedostatok transparentnosti v rozhodovacom procese a obmedzená flexibilita v menovej politike. Kuvajt mal v poslednom desaťročí prebytok rozpočtu vo výške 10% HDP a pre rozpočtový rok končiaci sa sa predpokladá dokonca prebytok vo výške 30% HDP, v nasledujúcich 4 rokoch na úrovni 20%. Prebytok vychádza z príjmov z ťažby ropy pri predpokladanej cene 96USD za barel v rokoch a zvýšenej ťažbe na úrovni 3.5 miliónov barelov denne v roku 2015 oproti 3.2 v roku V rokoch vláda predpokladá rast HDP vo výške 3.9 percenta ročne. Od roku 1976 odkladá vláda 10 % z rozpočtových príjmov do Rezervného fondu pre budúce generácie, ktorý spravuje Kuwait Investment Authority a to vo forme fondov: Future Generations Fund a General Reserve Fund. Vývoj HDP za posledných 5 rokov (v mld. USD) a odhad na rok 2014 Rok (odhad) HDP 110,3 139,9 160,9 173, Zdroj: National Bank of Kuwait Vývoj štátneho rozpočtu za posledných 5 rokov (v mld. USD) Rok (odhad) príjmy 78 77,1 106,8 115,8 114,1 výdaje 67,9 58,2 60,0 58,08 61,8 saldo 10,1 18,9 46,8 57,72 52,3 Zdroj: National Bank of Kuwait a CIA World Fact Book Vývoj platobnej bilancie Rok Bežný účet 26,84 38,20 68, v mld. USD Kapitálový 1107, , , ,909 N/A účet v mil. USD Finančný účet (27,51) (36,04) (61,6) N/A N/A Zdroj: Kuwait Banking Association Zahraničnú zadlženosť Kuvajt nevykazuje. HDP celkom v PPP (odhad k 04/2014): 161 mld. USD Štruktúra HDP v % za rok 2013: Na HDP sa priemysel podieľa 52,1 %, služby 47,6 % a poľnohospodárstvo 0,3 %. HDP na obyvateľa (za rok 2013): USD Verejný dlh krajiny (2012): 6 % HDP Inflácia (09/2014): 3,16 % 5

6 Lokálna mena a výmenný kurz: V roku 2003 bolo zavedené fixovanie USD ku kuvajtskému dináru (KWD). Toto bolo k máju 2007 zrušené a zavedené fixovanie ku košu mien. V rámci GCC bol Kuvajt prvou krajinou, ktorá vymenila dolár za menový kôš. Oznámenie znamenalo ihneď pokles kurzu dolára a nepokoj v krajinách GCC, preto Kuvajtská centrálna banka pristúpila k plávajúcemu denne vyhlasovanému kurzu KWD-USD. Súčasný kurz (11/2014) je KWD/1 USD a KWD/1 EUR. Kuvajtský dinár tak zostáva pravdepodobne najsilnejšou svetovou menou. Stimulačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy: Svetová finančná kríza sa štátu Kuvajt významne nedotkla vzhľadom k vysokým rezervám štátnych financií. Investori stratili na newyorskej burze značné finančné prostriedky, ale po zhodnotení situácie ich straty vyrovnali vhodné nákupy ďalších akcií. Štátne a súkromné investície sú v realitách, ktoré nezaznamenali taký prepad. Stimulačný balíček opatrení v hodnote 5,17mld. USD zavedený vládou do praxe v roku 2009 má pozitívny dopad na hospodárstvo a finančný sektor. Najviac pomohli štátne garancie až do výšky 50 % pre úvery poskytované firmám miestnymi bankami. Nezamestnanosť a chudoba: Miestne zdroje uvádzajú odhad za druhý polrok 2014 nezamestnanosť 2,2 %. Jedná sa o dobrovoľné nezamestnaných a najmä o čerstvých absolventov škôl. V krajine, kde 2/3 obyvateľov tvoria cudzinci, nemožno reálne hovoriť o nezamestnanosti. Oficiálne v Kuvajte nie sú obyvatelia, ktorí by žili pod hranicou chudoby. Priemerný príjem kuvajtského občana je cca USD ročne. Parlamentom bola schválená minimálna mzda pre zahraničných pracovníkov 60 KWD, netýka sa však pomocníčok v domácnosti. Nákladovosť pracovnej sily: Túto hodnotu nie je možné v Kuvajte určiť vzhľadom na to, že krajina je založená na zahraničnej pracovnej sile, pričom každá pracovná zmluva je špecifická. Vládny sektor má primeranú vyváženosť v platoch. Príklad: Pomocníčka v domácnosti z ázijskej krajiny má mesačný plat do 60 KWD, robotníci na stavbách do 200 KWD, nižší manažment a zahraničný úradníci do 600 KWD, lekári od 1500 KWD vyššie, top manažment sa môže pohybovať až do 7000 KWD. Z dlhodobého hľadiska bude problémom udržateľnosť platov v štátnom sektore, kde pôsobia väčšinou domáci občania. b) Hlavné odvetvia hospodárstva Charakteristika hospodárstva: Rozhodujúcim odvetvím kuvajtského hospodárstva je stále ťažba ropy, výroba petrochemických produktov a finančný príjem krajiny závisí od svetovej ceny týchto dvoch exportných komodít. Treba však uviesť, že krajina vyváža predovšetkým stálym zákazníkom v Ázii a ceny sú nižšie ako na svetovom trhu. Ropný sektor je ovládaný štátom vlastnenou Kuwait Petroleum Corporation s dcérskymi spoločnosťami Kuwait Oil Company, Kuwait National Petroleum Company, Petrochemical Industries Company a Kuwait Petroleum International. Súkromný sektor je obmedzený len na zmluvné poskytovanie služieb. Denná ropná produkcia je 3 mil. barelov, zámerom je produkovať až 4 mil. barelov denne. Ropa sa spracováva v 3 rafinériách, plánuje sa výstavba 4. Dôraz sa dáva na rozvoj petrochemického sektoru. S ťažbou ropy je spojená aj ťažba zemného plynu. Ostatná výrobná činnosť je zanedbateľná a svojím rozsahom pokrýva iba niektoré lokálne spotrebiteľské skupiny, hlavne v oblasti spotrebného tovaru. Prevažná väčšina potrieb, mimo ropy a energetického sektoru, je pokrytá dovozom. 6

7 Stavebníctvo: Stavebníctvo a realitný sektor patria k stále rastúcim odvetviam ekonomiky. Ceny realít preukazujú klesajúcu tendenciu. V súčasnosti sa znížila cena kancelárskych priestorov Z 18 KWD za m 2 na 5-7 KWD za m 2, netýka sa to však hotelov a víl. V rámci rozvojového plánu infraštruktúry krajiny je pripravené veľké množstvo projektov ako napríklad výstavba severného mesta Subiya, rekonštrukcia stredu mesta Kuvajt, projekt železnice, výstavba nemocníc, škôl, bytov, projekty týkajúce sa odpadu, odpadovej vody, dodávky vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, rozšírenie kuvajtského letiska, rekonštrukcia ostrovu Failaka a s tým spojená výstavba mostu. V sektore zdravotníctva chce vláda postaviť deväť nových nemocníc (3 mld. USD). Poľnohospodárstvo: Vzhľadom ku klimatickým podmienkam nemá Kuvajt vhodné predpoklady pre poľnohospodársku výrobu kvôli vysokým teplotám, nedostatku zdrojov pitnej a zavlažovacej vody a nedostatku vhodnej pôdy. Výsledkom je dovoz až 95 % potravín zo zahraničia. Viac ako 75 % pitnej vody sa destiluje alebo dováža. Rozvoju poľnohospodárskej výroby venuje vláda mimoriadnu pozornosť a to formou dotácií. V Kuvajte sa nachádza približne 3000 fariem, ktoré majú postupne prispievať k rozšíreniu potravinových zdrojov. Farmy výrazne menia klímu a majú priaznivé ekologické účinky. Služby: Tento sektor je mimoriadne rozvinutý. Bola vybudovaná rozsiahla sieť nákupných centier so zastúpením všetkých celosvetových firiem a značiek. Kuvajt má rozsiahlu sieť štátnych a bezplatných služieb, najmä v zdravotníctve a školstve. Štátne zdravotníctvo je na vysokej úrovni a je doplňované sieťou súkromných nemocníc. Od roku 2000 je platný zákon zdravotného poistenia cudzincov v rámci rezidenčných víz. Systém štátneho školstva je budovaný podľa islamských tradícií a v arabskom jazyku. Dopĺňajú ho súkromné školy s vysokými cenami školného (od základných, stredných až po vysoké). Lacnejšie sú indické alebo pakistanské s vyučovaním v anglickom jazyku. Infraštruktúra: Pred 60 rokmi bol Kuvajt jednou z najzaostalejších krajín sveta. Dostatok finančných zdrojov umožnil vybudovať infraštruktúru podľa najnáročnejších kritérií. Sieť diaľnic, vodovodné a kanalizačné systémy, telekomunikačný a IT sektor sú na vysokej úrovni. Vláda pripravuje nové projekty rozširovania elektrickej energie a vodnej infraštruktúry. Kuvajt má veľmi dobre rozvinutý sektor bankových a finančných služieb. Transportné služby sú spojené najviac s predajom ropy a predstavujú stále rastúcu tendenciu pre celosvetový nárast spotreby ropy. V krajne však chýba diverzifikovaná dopravná infraštruktúra, absentuje železničná doprava a všetka preprava tovaru a osôb sa realizuje nákladnými a osobnými autami. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch ABEDA, AFDB (neregionálny člen), AFESD, KFAED, ALO, AMF, BDEAC, CAEU, CTBTO, FAO, G-77, GCC, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICRM, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, IMSO, Interpol, IOC, IPU, ISO, ITSO, ITU, ITUC, LAS, MIGA, MAAE, NAM, OAPEC, OIC, OPCW, OPEC, Paris Club (pridružený člen), PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNRWA, UNWTO, UPU, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO 7

8 II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Systém riadenia zahraničného obchodu, inštitúcie, legislatívne normy: Legislatíva štátu ukladá mať pre akúkoľvek hospodársku aktivitu v krajine miestneho agenta/partnera. Jedná sa hlavne o prevádzkovanie distribučných, produkčných alebo iných hospodárskych centier zahraničných firiem. Ďalej sa jedná o účasť zahraničných firiem v tendroch. Pre priamu dodávku tovaru kuvajtskému odberateľskému subjektu agent zo zákona nie je nutný, i keď sa miestne firmy o nutnosti agenta snažia zahraničné subjekty presvedčiť v snahe o získanie výhradnej zastupiteľskej zmluvy. Je nutné zdôrazniť, že výber vhodného partnera je prvým a rozhodujúcim krokom každého subjektu pri vstupe na kuvajtský trh. Kuvajtské subjekty spravidla požadujú ročnú alebo niekoľkoročnú výhradnú zastupiteľskú zmluvu. Možno odporučiť uzavierať nevýhradné zmluvy na celý výrobný program alebo ak táto cesta nie je priechodná, výhradnú zmluvu s viac partnermi. Každému zástupcovi je možné zveriť časť výrobného sortimentu (pokiaľ to sortiment dovoľuje). V praxi u niektorého (hlavne spotrebného) tovaru je možné odporučiť stanovenie podmienečných limitov dosiahnutého obratu za ½ roka pre platnosť výhradnej zmluvy a pod. Styky, aktivita a odborná fundovanosť agenta sú predpokladom úspechu na kuvajtskom trhu. Pri výbere agenta je nutné zohľadniť tiež počet a štruktúru zastupovaných firiem (u lepších agentov je to i niekoľko desiatok), či nezastupuje obdobný konkurenčný sortiment a najmä či u firmy nie je reprezentant z krajiny konkurenta, ktorý má možnosť osobne výrazne ovplyvňovať myslenie a konanie agentskej firmy v neprospech inej firmy. Pretože Kuvajťania zverujú riadenie svojich súkromných firiem väčšinou cudzincom ( Indom, Libanoncom, Sýrčanom, Egypťanom a pod.) a títo alebo ich podriadení sa pri návštevách v zahraničí preukazujú kuvajtskou ID kartou a nepriamo alebo priamo ako Kuvajťania, je možné odporučiť spoločensky vhodnú formu zistiť podľa pasu, o akú štátnu príslušnosť sa jedná a v prípade, že sa nejedná o Kuvajťanov, je vhodné zaujímať sa o majiteľa firmy, majiteľom môže byť len Kuvajťan cudzinec môže byť partner, t.j. s kapitálovou účasťou zo zákona nepresahujúcou 49% a u bánk 30%. Zahraničná obchodná činnosť krajiny je výhradne v rukách Kuvajtskej obchodnej a priemyselnej komory (KCCI), ktorá má veľmi významné postavenie, a toto postavenie je podčiarknuté nariadením, že iba kuvajtskí občana a firmy, ktorí sú členovia KCCI (cca 30 tisíc) a majú dovoznú licenciu vydanú Ministerstvom obchodu a priemyslu môžu vyvíjať zahraničnú obchodnú činnosť, vrátane dovozu tovarov do Kuvajtu za účelom jeho predaja v mieste, môžu sa tiež zúčastniť v miestnych tendroch. Komora má k dispozícii základné informácie o registrovaných firmách, ich kapitály, platnosť licencií, majiteľoch a pod., ale tiež informácie obecného obchodného charakteru. Zahraničný subjekt môže, až na ojedinelé výnimky, v Kuvajte vytvoriť svoju vlastnú pobočku alebo vyvíjať akúkoľvek hospodársku činnosť len za účasti kuvajtského agenta. PPP Private Public Partrnership túto oblasť podnikania dnes upravuje nový zákon č. 116/2014 zo septembra 2014, základným kritériom pri vytváraní tzv. Projektovej spoločnosti je výška investície, rozdeľujúca projekty do 4 skupín: do 60 mil. KWD, viac ako 60 mil. KWD, projekty predložené vládou do 250 mil. KWD a projekty nad 250 mil. KWD. Doba realizácie investície nesmie byť viac ako 50 rokov. 8

9 Zahraničné subjekty zaujímajúce sa o podnikanie v Kuvajte si môžu vybrať z 3 možností: Vymenovať svojho miestneho agenta formou uzatvorenia Zmluvy o obchodnom zastúpení, táto forma sa zvyčajne vyžaduje pri záujme o získanie vládneho kontraktu Založiť kuvajtskú spoločnosť táto forma vyžaduje mať kuvajtského partnera pričom zahraničný subjekt môže mať max. 49 percent vlastníctva Založenie spoločných podnikov napr. Zmluvou o predaji a nákupe, Zmluva o distribúcii, Zmluva o konzultačných službách, Zmluva o priekupníctve- uvedené formy podnikania nevyžadujú zvyčajne prítomnosť zahraničného subjektu v krajine Daňový systém, odvody: Mimo bežných poplatkov v prístavoch, ktoré súvisia s dopravou, vykládkou a uskladnením tovaru v skladoch, nemá Kuvajt žiadne dane. Neuplatňuje daň z pridanej hodnoty, cestnú ani spotrebnú daň. Na rozdiel od iných krajín GCC zaviedol daň zo zisku. Vláda schválila návrh daňového zákona, podľa ktorého by mali mať zahraničné firmy na miesto súčasného 55% zdanenia progresívne zdanenie, od nulového zdanenia do výšky zisku 100 tis. USD až do maximálnych 25%. Väčšina tovaru je zaťažená 4% clom z čistej ceny bez dopravy, pričom potraviny a niektoré spotrebné a priemyselné tovary sú oslobodené od cla. Podmienkou vstupu zahraničného podnikateľského subjektu je účasť kuvajtského občana (firmy, spoločnosti) tzv. sponzorstvo, za čo je odvádzaná časť zisku. Výhody a nevýhody podnikania v krajine: Kuvajt je islamsky orientovaná krajina, ktorú z veľkej časti tvoria arabskí obchodníci. Bezpečnostná situácia v Kuvajte je na vysokej úrovni a kriminalita dosahuje nízke percento. Vplyvným faktorom je náročná klíma, nakoľko na vrchole sezóny v letných mesiacoch teplota dosahuje až 50 C. Kuvajt je otvorenou krajinou s proklamovanými rovnými legislatívnymi a obchodne politickými podmienkami pre všetkých konkurentov. V praxi sú však jednoznačne zvýhodňované domáce podnikateľské subjekty. Kuvajtský právny poriadok veľmi málo upravuje zmluvné hospodárske vzťahy. Napriek veľkým možnostiam ekonomickej spolupráce pretrváva zo strany slovenských podnikateľských subjektov malý záujem o rozvoj vzťahov prameniaci z neznalosti regiónu a zložitých podmienok. Platí prax, keď pri súdnom/obchodnom spore cudzinca s občanom Kuvajtu, súd na žiadosť kuvajtského subjektu zvykne zablokovať odchod cudzinca z krajiny pokiaľ sa spor nevyrieši. Internetové stránky obsahujúce túto problematiku: Kuwait Chamber of Commerce Kuwait Investment Authority National Bank of Kuwait - Kuwait Fund for Arab Economic Development - Arab Investment Company b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Kuvajt je finančné sebestačný vďaka príjmom z vývozu ropy a nebola mu poskytnutá po minulé roky žiadna rozvojová pomoc. Naopak Kuvajt poskytuje rozsiahlu rozvojovú pomoc najviac iným arabským krajinám prostredníctvom Kuvajtského fondu pre arabský ekonomický rozvoj (Kuwait Fond for Arab Economic Development). Táto organizácia rozhoduje o pôžičkách za výhodných platobných podmienok iným krajinám na konkrétne projekty infraštruktúry (diaľnice, stavby, železnice). 9

10 c) Verejné obstarávanie Podmienky a pravidlá pri zadávaní verejných zákaziek - Tendre Väčšina tendrov je vydávaná Central Tenders Committee (CTC), avšak hlavne tendre pre ropný sektor sú často vydávané priamo tendrovým oddelením príslušného ministerstva alebo Kuwait Oil Company (KOC) resp. Kuwait National Petroleum Company (KNPC) u posledných dvoch subjektov veľmi často nie sú publikované vôbec. Pre výber víťaznej ponuky v tendry je mimo naplnenia požadovaných technických parametrov rozhodujúca cena. Tendre sa členia na open pre akékoľvek subjekty a restricted pre subjekty buď len domáce alebo pre predkvalifikované. Predkvalifikácia je najčastejšie vyžadovaná u KOC, KNPC (obe majú vlastné predkvalifikačné formuláre). Tieto ropné subjekty pred vydaním väčších tendrov pozvú svojich záujemcov k predkvalifikácii priamo oznámením v bulletine CTC. Predkvalifikáciu je možné zariadiť i vopred. Dĺžka zaistenia stanoviska k podanej žiadosti o predkvalifikáciu záleží od sily agenta a pohybuje sa od niekoľkých dní do 6 až 12 mesiacov. Predkvalifikačné dokumenty je možné predložiť len s platnou zastupiteľskou zmluvou s miestnou riadne registrovanou firmou (overenou obchodnou komorou Kuvajtu a notársky overenou v SR). Po vyzdvihnutí tendrových dokumentov je niekedy organizované predtendrové stretnutie so záujemcami, ktorí si vyzdvihli tendrové dokumenty. Je potrebné uchovať originál tendrových dokladov na bezpečnom mieste i s potvrdením o zaplatení poplatku za dokumenty, pretože tieto doklady je nutné predložiť pri podávaní tendrovej ponuky. Na originál netreba robiť žiadne poznámky mimo rámec ponuky môže byť dôvodom k vyradeniu. Ďalej je potrebné odporučiť dôkladné preštudovanie tendrových dokumentov v angličtine alebo tiež v arabskom jazyku. Taktiež je nutné sledovať zdroj, kde bol tender publikovaný, či neboli vydané nejaké dodatky alebo nie je oznámené predtendrové stretnutie, kde môžu byť oznámené zásadné zmeny tendrových podmienok. S tendrovou ponukou je nutné zložiť bid-bond (obyčajne 2 až 10% ponúkanej ceny) na predpísanom formulári s platnosťou po dobu platnosti ponuky (obyčajne 3 mesiace), vydaný kuvajtskou bankou. Neúspešným záujemcom je bid-bond vrátený (cca do 6 mesiacov). Odporúča sa predkladať ponuky v deň uzavretia tendru, ale včas (po 13:00 hod. už nie je možné ponuku podať). Skôr podané ponuky sa môžu stratiť alebo môžu byť vydané dodatky, na ktoré je nutné do poslednej chvíle reagovať. Odporúča sa dôkladne kontrolovať všetky náležitosti ponuky pred podaním ich absencia nezvratne vedie ku vyradeniu z tendrového riadenia. Priložiť overenú plnú moc k podpisu ponuky alebo notárske overenie podpisu štatutárneho zástupcu ponúkajúceho subjektu a agenta. Ďalej je nutné priložiť kópiu zastupiteľskej zmluvy notársky overenej a potvrdenej obchodnou komorou. Je potrebné priložiť Boycott Certificate, že tovar a služby neobsahujú ani časť izraelskej výroby. Asi za týždeň po odovzdaní ponuky je možné po predložení potvrdenia o zaplatení poplatku za tendrové formuláre získať zoznam účastníkov tendru. CTC publikuje víťaza tendrov, KOC a KNPC len niektorých a ministerstvo obrany vôbec nepublikuje údaje o uzavretých kontraktoch. Počas výberového riadenia (cca 1-3 mesiace) je možné očakávať písomné otázky výberovej komisie, na ktoré je nutné promptne a písomne reagovať. Zásadne nie je možné meniť cenu a technické podmienky podanej ponuky dajú sa len spresniť niektoré detaily. Často nie je do 3 mesiacov rozhodnuté o víťazovi a účastníci sú vyzvaní k predĺženiu bidbondu. Víťaz tendra je pozvaný na podpísanie kontraktu a zloženie performance bondu. Pri kalkulácii nákladov a väzieb je nutné uvážiť možnosť niekoľkomesačného predĺženia medzi uzávierkou tendra a podpísaním kontraktu, t.j. nutnosti predlžovania bid-bondu a garantovania ponúknutej ceny. Je nutná pevná väzba na subdodávateľa počas tejto doby. Ponuky sú v KWD, ktorý je v silnej väzbe na USD a je nutné kalkulovať s kurzovými rozdielmi po celú dobu ponukového riadenia a realizácie projektu. Ďalej je potrebné zohľadniť ďalšie položky 10

11 hlavne clo na dovážaný tovar a materiály (z CIF). Je možné odporučiť back to back performance bondy od subdodávateľov, hlavne miestnych. Je tiež nutné uvážiť, že v Kuvajte nie je daň z pridanej hodnoty či daň z pracovných síl, avšak uplatňuje sa daň zo zisku zahraničných subjektov. V zemi nie je možné uplatniť dovoz mechanizmov a materiálu na colný záznam, neexistuje vývozné clo. Celý tendrový proces vyžaduje silného agenta schopného zvládnuť nepísané pravidlá hry a dlhodobú znalosť teritória a osobné väzby pre kontrolu agenta a pre fungovanie celého tendrového komplexu. Úspech hlavne u investičných celkov spočíva v dlhodobom etablovaní sa vyslaného predstaviteľa firmy. Ponuky sa môžu predkladať v arabskom jazyku alebo angličtine. Vzhľadom k veľkej konkurencii je nutné venovať mimoriadnu pozornosť i formálnej stránke. Prospekty v arabskej alebo anglickej verzii, cenovú kalkuláciu CIF alebo C and F Kuvajt uviesť v USD. Odporúča sa každý samostatný komponent ponúkať v čo najsamostatnejšej forme. Pre získanie pevného spojenia je v oblasti dôležitý dlhodobý osobný kontakt. V zemi je málokedy použité odvolanie na INCOTERMS alebo iné obecné dodacie podmienky. Veľká časť úpravy väzieb je ponechaná na dôvere partnerov. Značnú váhu majú dohody o podmienkach obchodu uzavreté ústnou formou. Kuvajtské subjekty nie sú väčšinou ochotné venovať sa zdĺhavému administratívnemu postupu, skôr sú zvyknutí akceptovať niektorú z mnohých všestranne pripravených ponúk. Kontakt: Central Tenders Committee P.O.Box 1070 Safat, Kuwait tel: , fax: web: d) Zmluvná základňa Ekonomické a hospodárske zmluvy medzi SR a Kuvajtom 21. apríla 2014 vstúpila do platnosti Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovým únikom v odbore daní z príjmov (Agreement for the Avoidance of Double Taxation and Prevention of Fiscal Evasion) medzi Slovenskou republikou a štátom Kuvajt. Vzhľadom na to, že SR už má s Kuvajtom uzatvorenú Zmluvu o vzájomnej podpore a ochrane investícií, Kuvajt je prvou krajinou z krajín regionálneho integračného zoskupenia GCC (Gulf Cooperation Council, členské krajiny: Saudská Arábia, Kuvajt, Bahrajn, Katar, Spojené Arabské Emiráty a Omán) s ktorou má SR v platnosti obidve základné ekonomické zmluvy. Moderná zmluvná základňa v tejto oblasti tak vytvorila potrebné právne zázemie pre prehlbovanie a rast vzájomnej ekonomickej spolupráce. V priebehu roku 2014 prebiehali rokovania o uzatvorení Dohody o hospodárskej spolupráci na ktorej základe bude o.i. založená Zmiešaná hospodárska komisia. S cieľom rokovania urýchliť prevzalo koncom roku 2014 gestorstvo nad prípravou dohody MZV a EZ SR. V ekonomickej oblasti sa už 20 rokov rokuje o zmluve o voľnom obchode (FTA) medzi štátmi GCC a EÚ, ktorá by mohla ďalej posilniť a rozšíriť spoluprácu medzi krajinami GCC a EÚ. Vzhľadom na nekompromisný postoj Saudskej Arábie ako aj primárnu orientáciu ekonomík GCC na ázijské krajiny nie je na strane GCC potreba a záujem FTA s EÚ podpísať. 11

12 III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície (FDI): Podmienky vstupu zahraničného kapitálu: Vzhľadom k nezáujmu miestnych subjektov investovať svoj kapitál do rozvoja Kuvajtu, zaviedla vláda pre zahraničné subjekty tzv. ofsetový program na stimuláciu rozvoja domácej ekonomiky najmä priemyslu a poľnohospodárstva. Dôvodom nezáujmu miestnych investorov je pretlak kapitálu v porovnaní s investičnými príležitosťami krajiny, ale aj skutočnosť, že miestni súkromní investori nemôžu investovať do ropného priemyslu. Ku zmenám došlo v obchodovaní na burze, kam už majú prístup aj zahraničné subjekty. V oblasti investícií došlo k posunu keď vláda v rámci programu ekonomických reforiem schválila Zákon (č. 116/2013) o zahraničných investíciách (Law No. 116 of 2013 regarding the Promotion of Direct Investment in the State of Kuwait), platný od Nový zákon o zahraničných investíciách po prvýkrát umožňuje 100% vlastníctvo kuvajtskej investičnej spoločnosti, založenej podľa Zákona č. 25 z roku 2012, zahraničným subjektom, okrem bankového sektoru, kde naďalej musí mať 51%-ný podiel kuvajtský subjekt. Pre podporu FDI bol týmto zákonom zriadený úrad KDIPA (Kuwait Direct Investment Promotion Authority), ktorý nahradil KFIB (Kuwait Foreign Investment Bureau). Podľa Kuvajtského centrálneho štatistického úradu bolo poradie 5 krajín - najväčších investorov podľa FDI v roku 2012, s výnimkou Libanonu, z krajín GCC a to nasledovne: Katar, Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Libanon. V júni 2014 umožnila vláda Kuvajtu cudzincom, po prvýkrát od získania samostatnosti, vlastniť v krajine pôdu a nehnuteľnosti, ktoré si doteraz mohli cudzinci len prenajať. Od implementácie rozhodnutia sa očakáva oživenie príjmu zahraničných investícií a to primárne na trhu s nehnuteľnosťami. Kuvajtské investície v zahraničí: Kuvajt patrí k významným vývozcom kapitálu. Vzhľadom na to, že sa výška investícií v Kuvajte oficiálne nezverejňuje, sa podľa odhadov expertov z NBK, štátne investície v zahraničí odhadujú na 300 mld. USD a súkromné investície na 80 mld. Vývoz štátneho kapitálu má v kompetencii Kuwait Investment Autority (nezávislá inštitúcia na čele s Ministerstvom financií Kuvajtu). Vývozom súkromného kapitálu sa zaoberá množstvo pološtátnych a súkromných investičných spoločností. Pôžičkami na štátne projekty, hlavne infraštruktúry v iných (predovšetkým arabských) krajinách zaoberá Kuwait Fond for Arab Economic Development s úrokovou sadzbou 1 6 % podľa rozvinutosti krajiny. Prílev PZI z teritória do SR a naopak: Vzájomné priame zahraničné investície nie sú známe. Odporúčané oblasti investovania: Slovenskí dodávatelia môžu vstúpiť na miestny trh formou BOT (Build - Operate - Transfer) projektov kuvajtského štátu. Jedná sa o podobnú formu ako PPP projekty na Slovensku. Investovanie slovenského subjektu sa odporúča len v tom prípade, ak má silného kuvajtského partnera. Historicky prvý PPP projekt spravovaný Partnerships Technical Bureau (PTB) v hodnote 1.4 mld. USD sa začal v decembri 2012, jedná sa o výstavbu novej samostatnej elektrárne Al Zour-North o výkone 3 000MW, ktorá bude zároveň vyrábať aj úžitkovú vodu formou odsoľovania. 12

13 b) Energetická politika krajiny Energetický mix a energetická bezpečnosť Kuvajt je energeticky sebestačný vo výrobe elektrickej energie, jeho spotreba však stále narastá, v rokoch a tempom 6-8% ročne. Prebytok výroby nad spotrebou el. energie nie je ani 5%, pričom za medzinárodne uznávaný štandard sa pokladá rozdiel 15%. Vláda odhaduje, že na pokrytie spotreby bude do roku 2020 potrebné zvýšiť produkciu el. energie až o cca. 9000MW. Momentálne sa pracuje aj na projekte prepojenia energetickej siete v rámci krajín GCC. Predpokladom lacnej výroby el. energie je dostupnosť energetických zdrojov. Kapacita výroby el. energie je MW. Objem je síce považovaný za dostatočný na pokrytie súčasných požiadaviek, avšak už dnes a to hlavne v letnom období sa krátkodobo prejavujú jej nedostatky. Najväčšími výrobcami sú v súčasnosti elektrárne South Al-Zour produkujúca 12,4 GW a West Doha produkujúca 11,9 GW. Väčšina výrobcov používa ako palivo topné oleje. Vláda pripravuje ďalšie nové projekty rozširovania kapacity výroby elektrickej energie a výstavbu odsoľovacích staníc. Najväčším projektom sú elektrárne a zariadenia na odsoľovanie morskej vody v Al Zour, tzv. Al Zour Nort a Al Zour South, ktoré stavia ako PPP projekt konzorcium zložené z GDF Suez, Sumitomo Corporation (JPN) a miestna firma Ah Al-Sagar&Brohers. Celý projekt by mal pridať do produkčnej kapacity cca MW el. energie, z toho v prvej fáze MW a 472 mil. vody denne z odsoľovania morskej vody. Problémov je okrem nárastu spotreby hlavne vek súčasných kapacít na výrobu a rozvod el. energie, ktoré vo veku viac ako 20 rokov sa už priblížili ku koncu svojej životnosti. Kuvajt má určité zásoby pitnej minerálnej vody v oblasti Rawdatain. Elektrika a voda sú finančne dotované štátom do takej miery, že dochádza k značnému plytvaniu. Napriek náročnosti výroby týchto energií sú ceny deformované. Vzhľadom na výrazný (20%) pokles cien ropy v roku 2014 vláda pripravila návrh na výrazné zvýšenie cien el. energie aj vody formou zníženia dotácií, avšak pre obavy z dopadu na sociálnu situáciu obyvateľstva (2/3 cudzinci prevažne z Indie, Pakistanu, Bangladéša a Egypta) k zvýšeniu zatiaľ nedošlo. S cieľom znížiť závislosť krajiny pri výrobe el. energie z ropy a zemného plynu (v apríli 2014 začal Kuvajt dovážať zemný plyn z Kataru pre nedostatok domácej produkcie ale nie zásob), plánuje vláda do roku 2030 produkovať cca. 15% el. energie z obnoviteľných zdrojov, čo má zabezpečiť predovšetkým výstavba 20 GW energetického parku na západ od Kuwait City využívajúceho solárnu energiu. Kuvajt podpísal v roku 2010 s Francúzskom, Japonskom a Ruskom dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie. Uvažuje o výstavbe 4 jadrových reaktorov s kapacitou každého 1000 MW do roku Problematika mierového využitia jadrovej energie bola aj predmetom rokovaní počas návštevy GT Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v novembri Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií za rok 2012 v percentách Zemný plyn 36 ropa 64 uhlie 0 Jadrové zdroje 0 Obnoviteľné zdroje energie 0 13

14 Podiel na celkovej výrobe el. energie za rok 2012 v percentách Tepelné elektrárne 100 Jadrové elektrárne 0 Obnoviteľné zdroje energie 0 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií za rok 2012 v percentách Zemný plyn 13 ropa 0 uhlie 0 Jadrové zdroje 0 Existujúca spolupráca v oblasti energetiky nerealizuje sa Potenciál rozvoja bilaterálnej spolupráce vzhľadom na okolnosti (geografická vzdialenosť a rozdielnu povahu energetického sektora) minimálny Energetická politika Kuvajtu nemá vplyv na energetickú bezpečnosť SR, je predpoklad, že tento postoj sa dohľadnej budúcnosti nezmení, podľa dostupných informácií nevyváža Kuvajt priamo do SR ani ropu ani zemný plyn. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Základná charakteristika, podiel nákladov v % HDP Väčšina vedecko-výskumných a vývojových aktivít je orientovaná vo verejnom a univerzitnom sektore s veľmi malým príspevkom zo súkromného sektora. Kuvajt má za posledných 20 rokov registrovaných 52 patentov, čo je obrovské číslo v porovnaní s ostatnými krajinami bohatými na ropu. Kuvajt sa podieľa na vede, výskume a vývoji 0,3% HDP. Kuvajtský inštitút pre vedecký výskum (Kuwait Institute for Scientific Research) sa zameriava najmä na oblasti ropného priemyslu, priemyslu spojeného s vodou, rozvoj mestských častí a životného prostredia, ďalej potravinárske možnosti, biologický výskum a technicko-ekonomické analýzy. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Liberalizácia dovozného a vývozného režimu, pokrytie zmluvami so SR, tarifné obmedzenia: Dovozný režim krajiny je veľmi liberálny. Vzhľadom k obmedzenej domácej výrobe štát nemá potrebu chrániť (až na niektoré výnimky) túto slabú výrobu colnými bariérami. Dovozné clo je v priemere 4%, niektoré druhy najmä potravinársky tovar je v určitých obdobiach roku bez cla alebo trvale bez cla. Existujú určité obmedzenia religiózneho charakteru - zákaz dovozu alkoholu, bravčového mäsa, zbraní, pornografického materiálu. Dovozy potravinárskeho tovaru podliehajú zdravotnej kontrole aj keď tovar už obsahuje tzv. "Health Certificate". Objem dovozu nie je regulovaný žiadnymi reštrikciami. SR nemá podpísané s Kuvajtom v tomto smere žiadne zmluvy. 14

15 Príslušné zákonné normy, nariadenia, štandardy: Predpisy: 1. Podľa Commercial Code, zákon č. 68/1980, odst. 24, zahraničný subjekt nesmie vytvoriť v Kuvajte svoju filiálku ani vykonávať priamu hospodársku činnosť bez účasti kuvajtského agenta. 2. Ďalší zákon obchodného zákonníka pod č. 36/1964 stanovuje, že hospodárku činnosť v zemi môže vykonávať len subjekt, v ktorom má kuvajtský občan alebo jeho firma minimálne 51% podiel. 3. Zastupiteľská zmluva medzi kuvajtským agentom a zahraničným subjektom musí byť overená na notárskom úrade a kuvajtskom veľvyslanectve v zemi zahraničného partnera a ďalej zaregistrovaná na Ministry of Commerce and Industry v Kuvajte. 4. Pokiaľ sa jedná o joint venture za účelom spoločnej výrobnej činnosti v Kuvajte, kuvajtský partner musí získať pre túto činnosť najprv licenciu od Industrial Development Committee na Ministry of Commerce and Industry (na základe predloženej žiadosti a feasibility study). 5. Pokiaľ sa jedná o obchodnú činnosť, musí kuvajtský partner získať licenciu pre obchodovanie s konkrétnou komoditou (trading) alebo všeobecnú obchodnú licenciu (general trading za značne vysoký depozitný vklad) na Ministry of Commerce and Industry. Pre prevádzkovanie zahraničnej obchodnej činnosti musí naviac získať licenciu od Chamber of Commerce po zaplatené členského príspevku. 6. Všetky dovozy pre štátnu sféru v hodnote nad cca USD musia byť realizované formou tendrového riadenia u Central Tenders Committee CTC (existujú výnimky). Pre účasť v tendroch je tiež nutné mať kuvajtského agenta. 7. Pre účasť v tendrovom riadení je potrebná tzv. predkvalifikácia (prequalification). Pre niektoré špecifické a technicky mimoriadne náročné dodávky sú opakujúce sa tendre prístupné len pre skôr dôsledne predvybraných záujemcov. Jedná sa o tzv. restricted tendre pre pred-kvalifikované firmy na zozname (tzv. list of vendors). Prevažná väčšina i väčších tendrov je prístupná pre všetkých záujemcov spĺňajúcich tendrové podmienky a predkvalifikácia sa dá zariadiť schopným agentom priamo s podaním ponuky na konkrétny tender. Dlhodobá predkvalifikácia pred vydaním konkrétnych tendrov má výhodu časového náskoku a nevýhodu vo viazaní sa na agenta požadovanou zastupiteľskou zmluvou na dobu v priemere 1 rok. Pre predkvalifikáciu je nutné predložiť informačné materiály o výrobcovi (väčšina tendrov proklamuje zásadu, že dodávateľ tovaru je jeho výrobcom a len ten by mal byť predkvalifikovaný v praxi, ak je možné docieliť i predkvalifikáciu exportéra), ďalej referencie najlepšie z oblasti Blízkeho východu a zmluvu s kuvajtským agentom (je možné vo výnimočnej časovej tiesni nahradiť oznámením dodávateľa, že je v teritóriu zastupovaný špecifikovaným kuvajtským agentom). 8. V súvislosti s odst. 1 a celkovou prísnou kontrolou prisťahovalectva, pobyt každého cudzinca musí byť sponzorovaný kuvajtským subjektom, ktorého je nutné uviesť na žiadosť o vízum. Vízum pre krátkodobú návštevu občania SR nepotrebujú do 3 mesiacov, pre iné národnosti je možné vízum zaistiť prostredníctvom kuvajtského hotela, v ktorom sa cudzinec ubytuje. Pobytové víza pre rodinných príslušníkov k dlhodobému pobytu s manželom zamestnaným v zemi podliehajú určitým obmedzeniam a poplatkom. 9. V zemi je zákaz dovozu alkoholu (i piva a potravín napr. bonbónov s akýmkoľvek percentom alkoholu), bravčového mäsa, pornografie a zbraní. 15

16 10. U dodávok tovaru z mäsa je nutné priložiť tzv. Halal Certificate o tom, že zviera, z ktorého mäso pochádza, bolo zabité podľa moslimského rituálu. 11. Kuvajt cez náznaky urovnania vzťahov arabských zemí s Izraelom naďalej dodržuje bojkot izraelského tovaru a tovaru vyrobeného i sčasti z izraelských komponentov, dovezeného na izraelských lodiach alebo na lodiach tretej zeme kotviacich v izraelských prístavoch (na obchodných faktúrach musí byť doložka, že tovar nie je izraelského pôvodu a nie je vyrobený z izraelských komponentov. Jednou z akreditívnych podmienok je potvrdenie prepravcu, že tovar je naložený na loď, ktorá ma povolené kotviť v Kuvajte.) V septembri 1994 bol obecne zrušený tzv. sekundárny bojkot, t.j. bojkot neizraelských obchodných partnerov s výraznými obchodnými väzbami na Izrael. 12. Štátne zákazky v hodnote nad 3,35 mil. USD udelené zahraničným subjektom podliehajú tzv. offsetovému programu, t.j. 30% hodnoty kontraktu musí byť investované v Kuvajte alebo v inej krajine s majoritným podielom kuvajtského partnera. Tento program zatiaľ nie je uplatňovaný paušálne, býva zatiaľ vyslovene špecifikovaný v tendrových dokumentoch, uplatňuje sa zatiaľ hlavne u kontraktov so špeciálnou technikou. Zahraničné subjekty typu joint ventures s viac než 51% podielom kuvajtských majiteľov sú od tejto povinnosti oslobodené. Kuvajtská strana donedávna akceptovala kapitálové investície v danej výške, potom trvala na offsetovom programe, ten bol však v lete roku 2014 dočasne pozastavený. Dôležité právne normy a predpisy: Pre obchodnú (vývoznú) činnosť sú najdôležitejšie tieto zákony: - zákon č. 15/1960 o obchodných spoločnostiach, novelizovaný zákonom č. 25/ zákon č. 36/1964 s dodatkami v zák. 68/1980 o obchodnom zastupovaní - zákon č. 37/1964 s dodatkami v zák.č. 18/1970 a 81/1977 o verejných tendroch - zákon č. 3/1955 novelizovaný zák.č. 2/2008 vrátane ďalších predpisov - nariadenie emíra o dovoze potravín podľa zákona č. 6/1977 Pre priame zahraničné investície sú najdôležitejšie tieto zákony: - zákon č. 8/2001 o priamych zahraničných investíciách nahradený zákonom č. 116/2013 pre podporu priamych zahraničných investícií - zákon č.116/2014 zo septembra 2014 o PPP partnerstve, ktorý nahradil zákon č 7/2008 Informácie o obchodných a daňových zákonoch štátu Kuvajt je možné získať na webovej stránke Ministerstva financií: Colné sadzby, dovozné/vývozné licencie, clá, DPH, certifikácia, inšpekcia: Kuvajt používa systém popisu a číselného označovania tovaru. Výška cla je v priemere 4%, u niektorých druhov tovaru (najviac potraviny) je sadzba nulová. U iných tovarov je prechodne, spravidla na niekoľko mesiacov, sadzba upravovaná (väčšinou znižovaná alebo anulovaná). Krajiny GCC pracujú na spoločnom colnom sadzobníku. Základom pre vymeranie cla je hodnota tovaru na faktúre. Do colnej hodnoty sa nezapočítava vlastné clo a iné dávky. Ak je tovar poistený dodávateľom, je poistenie zahrnuté do základu cla. Väčšina odberateľov preto preferuje dodaciu podmienku C+F (Cost + Freight). Rýchle uvoľňovanie colného skladu je 16

17 stimulované značnými poplatkami z oneskorenia. Vývozca musí preto dozerať na včasné predloženie akreditívnych dokumentov v súlade s predpísanými dokladmi v akreditívoch. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Porovnanie vývoja: Kuvajt je mimoriadne závislý na zahraničnom obchode vzhľadom k vývozu surovej ropy, ropných derivátov a produktov petrochemického priemyslu a dovozu tovarov a služieb, ktoré s výnimkou energetických potrieb, pokrývajú všetky ostatné potreby krajiny. V roku 2013 klesol vývoz o cca 7.5 % avšak súčasne stúpol dovoz o cca. 8.5%, pozitívne saldo zahraničného obchodu tak bolo v roku 2013 o cca. 11% nižšie oproti roku Zahraničný obchod Kuvajtu za posledných 5 rokov v mld. USD Rok vývozy 52,245 68, , dovozy 18,619 22,884 24,820 22,79 24,72 saldo 33, ,77 98,21 87,28 Zdroj: Central Bank of Kuwait a CIA World Factbook Aktuálny vývoj zahraničného obchodu, odhad ďalšieho vývoja: Vzhľadom na to, že v uplynulom fiškálnom roku boli priemerné ceny ropy 103 USD za barel, ale v súčasnosti (november 2014) sa pohybujú okolo 93 USD za barel, čo je pokles o 20 dolárov, teda 19.5 percenta, v situácii, pričom je vývoz ropy a ropných produktov hlavným vývozným artiklom Kuvajtu a objem dovozov z roka na rok rastie, vysoko aktívne saldo zahraničného obchodu bude v budúcnosti pravdepodobne klesať a to dosť výrazne. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Najdôležitejšou položkou, čo sa týka vývozu, z 85 až 95% je ropná produkcia. K najdôležitejším položkám neropného vývozu a aj reexportu patria: močovina (13,12%), osobné automobily (8,35%), izolované vodiče, káble (4,6%), kovový šrot (3,99%), vozidlá typu pick up (3,71%), autosúčiastky (3,67%), ďalej to sú pneumatiky, mobilné žeriavy, krevety, parfuméria, nábytok, kovové konštrukcie. Komoditná štruktúra dovozu je rozmanitá. Vzhľadom k obmedzenej miestnej výrobe (mimo ropného sektoru) je väčšina potrieb krajiny krytá dovozom. Dlhodobo najvýznamnejšou položkou dovozu sú osobné vozidlá, traktory, športové dopravné prostriedky, lieky, oceliarske výrobky, zlatnícke produkty, oceľové zvitky, mobilné telefóny. Presné informácie nie sú dostupné. d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Teritoriálna štruktúra vývozu ropného sektoru nie je publikovaná. Najväčšie objemy vývozu smerujú do krajín juhovýchodnej Ázie. Je publikovaná iba teritoriálna štruktúra vývozu neropného sektoru: Saudská Arábia, Irak, SAE, Indonézia, Pakistan, USA, India, Thajsko, Čína. Najväčšími vývozcami do Kuvajtu sú USA, Čína Saudská Arábia, Japonsko, Južná Kórea Nemecko, India, Spojené Arabské emiráty. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) Hlavné dovozné a vývozné komodity: Hospodárske vzťahy SR a Kuvajtu nie sú zaťažené žiadnymi prekážkami respektíve problémami. SR vníma Kuvajt ako významného člena GCC a ako štát s veľkým ekonomickým potenciálom, ktorý je perspektívnym obchodným partnerom. Vzájomná 17