Inkluzívne vzdelávanie v kontexte celodenného výchovného pôsobenia

Transcription

1 Inkluzívne vzdelávanie v kontexte celodenného výchovného pôsobenia Lenka ČERVENICKÁ Abstrakt: V príspevku prezentujeme implementáciu Celodenného výchovného systému do základných škôl na Slovensku. Príspevok prináša pohľad na inkluzívne vzdelávanie v kontexte celodenného výchovného pôsobenia. Celodenný výchovný systém je nástrojom inklúzie, znamená intenzívnu mimovyučovaciu prácu so žiakmi aj po skončení vzdelávania. V príspevku popisujeme komplexný prístup vo výchove a vzdelávaní žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Cieľom príspevku je charakteristika vybraných teoretických východísk, čím ponúkame možnosť na komplexnejší pohľad do danej problematiky. Kľúčové slová: celodenný výchovný systém, inkluzívne vzdelávanie, marginalizované rómske komunity, multikultúrna výchova. Inclusive Education in the Context of All-day Primary Schooling Abstract: The paper draws attention to the implementation of all-day primary schooling into primary schools. The paper brings a view on inclusive education in the context of all - day primary schooling. All-day primary schooling means intense work with pupils even after termination of studies. In this paper we describe a complex approach in the education of students from marginalized Roma communities. The aim of this paper is characteristic of selected theoretical basis, which offer the opportunity for a more comprehensive view into the issue. Keywords: all-day schooling, inclusive education, marginalised Roma communities, multicultural education. Teoretické východiská Doterajšie pokusy o reformu školstva na Slovensku ostali iba pri vypracovaní projektov školskej reformy a niekoľkých koncepciách: Duch školy (1991), Strategické zámery vo výchove a vzdelávaní v Slovenskej republike (1993), Konštantín (1994), Škola roku 2000 a podobne. Žiadna z vypracovaných koncepcií nebola v praxi realizovaná, a ak áno, tak nenašla dlhodobé uplatnenie. Jednak z dôvodu absencie finančných prostriedkov, ktoré boli potrebné na realizáciu takýchto projektov, rovnako však chýbala aj ochota politických strán vytvoriť konsenzus v dlhodobých plánoch politiky škôl. Schválenie koncepcie pod názvom Milénium, ktorá vychádza predovšetkým z tvorivo humanistickej výchovy, umožnilo vykonať pozitívne zmeny v obsahu vzdelávania. Inovácia priniesla pozitívne zmeny v redukcii obsahu vzdelávania, v redukcii v časovo - tematických 40

2 plánoch do 30%. Vďaka koncepcii Milénium, sa do obsahu mohli zapojiť prvky kultúry, multikultúrnej výchovy a mnoho iných. Implementované prvky do obsahu vzdelávania podporujú humanisticky orientovanú výchovu a vzdelávanie žiakov k pochopeniu a tolerancii. Multikultúrna výchova a inkluzívne vzdelávanie Multikultúrna výchova a inklúzia sú pojmy, ktoré v momentálnych pomeroch ovplyvňujú svet. Multikultúrne chápanie sveta postupne smeruje k multikultúrnej pluralite.,,kultúrna pluralita predstavuje princíp, podľa ktorého sa uznáva, že jednotlivé spoločenstvá (národy, rasy, kmene, náboženské skupiny) majú svoje špecifické kultúry, ktoré je nutné považovať za rovnocenné. (Průcha, 2004, s. 46). V súčasnosti sa v odborných kruhoch veľa prezentuje myšlienka podpory kultúrnej aj sociálnej inklúzie. Pre laickú verejnosť je skôr známy pojem integrácia. Aký je teda rozdiel medzi pojmami integrácia a inklúzia? Inklúzia je vyšším stupňom integrácie. Integrácia sa skôr orientuje na materiálne podmienky, na ich dostatok. Integrácia vyžaduje, aby sa integrovaný mohol prispôsobiť podmienkam. Naopak,,inklúzia predstavuje vytvorenie takého slobodného prostredia, kde sa nikto nemusí prispôsobovať, lebo je tu akceptovaná akákoľvek inakosť. (Resman, 2003, s. 163). UNESCO (1994) charakterizuje inkluzívne vzdelávanie ako : vzdelávanie, ktoré je založené na tom, že všetci žiaci majú právo na rovnakú kvalitu vzdelania, ktoré napĺňa ich základné vzdelávacie potreby a je pre nich obohacujúce. Pri zameraní na marginalizované skupiny, sa inkluzívne vzdelávanie snaží naplno rozvíjať potenciál každého jednotlivca. Jednoznačným cieľom kvalitného inkluzívneho vzdelávania je skoncovať so všetkými formami diskriminácie a podporovať sociálnu kohéziu. Resman (2003) hovorí, že proces zavádzania multikultúrnej, interkultúrnej výchovy do života totiž do značnej miery vymedzuje aj proces celospoločenskej inklúzie.,,inkluzívny znamená prijímajúci, zahrňujúci do seba. (Ivanová-Šaligová, 1983, s. 403). Inklúziu môžeme chápať ako novodobú kultúru života, kultúrny štýl. Jej cieľom je zmena postojov a myslenia ľudí a prijímanie ľudí, ktorí vykazujú znaky inakosti, rôznosti. Je novým pohľadom na svet, predstavuje zásadnú zmenu v pohľade na život v tejto kultúrnej spoločnosti. 41

3 Inklúzia je v dnešnej dobe chápaná a vymedzená ako zmena, je to neustály nekonečný proces, ktorého súčasťou majú byť všetci žiaci, s ohľadom na individuálne osobitosti jednotlivcov. Je procesom neustálym a nikdy nekončiacim, s dôrazom na búranie bariér v školstve a pestovanie tolerancie u žiakov. Inklúzia je založená na týchto pilieroch: všetci pracovníci školy a žiaci sú rovnako dôležití; zohľadňovanie rôznorodosti žiakov a ich individuálnych osobitostí; vnímanie rozdielov medzi žiakmi, nie ako prekážka ale ako pozitívny príklad, vzor; právo na vzdelanie žiaka v mieste kde žije; rozvíjanie vzťahov novej kvality medzi školou ako inštitúciou a okolím; zohľadňovanie myšlienky, že inklúzia vo vzdelávaní je jedným z aspektov inklúzie v spoločnosti (Booth, Ainscow, 2007). Navodenie cieľového stavu tolerancie, akceptovania sa v odlišnostiach, to si vyžaduje dlhodobé pôsobenie v školách ale aj na dospelých jedincov v našej spoločnosti (Cabanová, 2006).,, Pojem multikultúrna výchova sa v slovenskej pedagogickej teórii objavil až začiatkom 90- tych rokov ako dôsledok spoločenskej situácie, dôsledok postupného prekonávania izolácie pedagogickej teórie od pedagogiky vyspelých krajín. (Khun, 1999, s. 34). Podľa Průchu (2001) existuje koncepcia dvoch koncepcií multikultúrnej výchovy: 1. koncepcia: multikultúrna výchova je procesom, na základe ktorého si jednotlivé osobnosti vytvárajú obraz o pozitívnom vnímaní odlišných kultúrnych systémov, a na základe toho, majú regulovať a upravovať správanie k príslušníkom iných kultúr. 2. koncepcia: multikultúrna výchova je konkrétny vzdelávací program, ktorého úlohou je zabezpečenie učebného prostredia, ktoré je prispôsobované potrebám žiakov z odlišných kultúrnych systémov. Nutnosť a potrebu interkultúrnej výchovy vyvolalo delenie štátov, hranice štátov však nerozdelili aj rôznorodé národnosti, ktoré sa na jednotlivých územiach vyskytovali. Preto je potrebné budovať na zlepšení spolunažívania jednotlivých národností. Interkultúrna výchova predstavuje vzťahy novej kvality a zároveň vylučuje asimiláciu. Multikultúrna výchova podnecuje interkultúrny prístup, ktorý by mal byť súčasťou na všetkých úrovniach výchovného pôsobenia na žiaka. 42

4 Celodenný výchovný systém Projekt Celodenný výchovný systém bol implementovaný do základných škôl v roku Do projektu sa mohli zapojiť školy, ktoré majú žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. CVS plní hlavne podpornú funkciu vo vzdelávaní a výchove žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a žiakov s hendikepmi. Mistrík (1999) a český sociológ Jandourek (2001) charakterizujú pojem marginalizovaná skupina ako jednu z kultúrnych vrstiev. Podľa spomínaných autorov predstavuje marginalizovaná skupina okrajovú skupinu spoločnosti, žijúcu v sociálne deklasovanom prostredí. Existujú vo väčšej alebo menšej miere v každej spoločnosti. Interkultúrny prístup nadväzuje na celodenný výchovný systém (CVS). Výhody CVS sú v tom, že: 1. CVS by mal učiť žiaka, ako stráviť voľný čas. 2. Odbremeňuje rodičov od pomoci pri príprave dieťaťa na vyučovanie. 3. Intenzívne vzdeláva deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, učí žiaka učiť sa. 4. Učí deti v mimovyučovacom čase rozvíjať ich špecifické schopnosti a záujmy, samostatnosť. 5. Umožňuje lepšiu socializáciu detí, vedie ich ku kooperácii. 6. Zlepšuje zdravotné podmienky, hygienu, stravovanie a režim dňa detí. 7. Zlepšuje prospech, správanie i dochádzku detí. Nevýhody vidíme v tom, že: 1. Je to relatívne drahý systém, náročný na personálne a materiálne zabezpečenie. 2. Obmedzuje sa rodinná výchova. 3. Môže dochádzať k preťaženosti detí, lebo ich čas učenia je oveľa dlhší ako u ostatných detí. CVS sa ukázal ako prínosný a veľmi výhodný najmä na zlepšenie motivácie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (Zelinová, Zelina, 1990). Zhrnutie Príspevok prináša jeden z pohľadov na inkluzívne vzdelávanie prostredníctvom celodenného výchovného pôsobenia. Vzhľadom na aktuálnosť problémov vyplývajúcich zo spolunažívania rôznych kultúr v jednom štáte, je potrebné skvalitniť na Slovensku kultúrno vzdelanostnú úroveň 43

5 obyvateľstva. Implementáciou CVS do škôl sa nám ponúkla možnosť časovej aj finančnej dotácie na skvalitnenie tejto už spomínanej úrovne. CVS predstavuje výchovu k spolužitiu, solidarite, pozitívnemu vnímaniu druhých ľudí bez ohľadu na ich etnický, rasový pôvod, náboženský či politický názor. Literatúra AINSCOW, M., BOOTH, T., Ukazatel inkluze. Rozvoj učení a zapojení ve školách. Praha: Rytmus. ISBN X. CABANOVÁ, V., Kultúra a vyrovnávanie kultúrnych rozdielov v školskej edukácii. Prešov: MPC. ISBN JANDOUREK, J., Sociologický slovník. Praha. Portál. ISBN KHUN, P Interkultúra v podmienkach SR. In: Pedagogická revue. Roč. 51, č.1, s , ISSN MILÉNIUM, Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej Republike. Prešov: MC. ISBN MISTRÍK, E., Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava: IRIS. PRŮCHA, J., Multikultúrna výchova. Praha: ISV. ISBN PRŮCHA, J., Interkulturní psychologie. Praha: ISV. ISBN RESMAN, M., Integrácia / inklúzia medzi zámerom a uskutočnením. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč. 38, č. 2, s ZELINOVÁ, M., ZELINA, M., Rozvoj tvorivosti detí a mládeže. Bratislava: SPN. Kontaktná adresa Mgr. Lenka Červenická Pedagogická fakulta PU Ul. 17. novembra č Prešov lenka.cervenicka@pf.unipo.sk 44