EURÓPA PRE OBČANOV PREVÁDZKOVÉ GRANTY

EURÓPA PRE OBČANOV PREVÁDZKOVÉ GRANTY

OBSAH Základom je dobrá idea / Želmíra Gerová EKB Slovensko EUROPEUM / CZ 7 11 15 EUROCLIO / NL EUROM / SP PROJEKT FÓRUM / SK

Základom je dobrá idea Želmíra Gerová / EKB 1 Európska únia je tu pre svojich občanov a majúc na zreteli ich lepšiu budúcnosť, snaží sa posilňovať hodnoty občianskej spoločnosti. Dôkazom toho je aj grantový program Európskej komisie na podporu aktívneho občianstva s názvom Európa pre občanov. Žiadať o granty na rozvoj občianskych aktivít alebo oživovanie spoločnej európskej pamäti týkajúcej sa udalostí 20. a 21. storočia môžu všetky neziskové inštitúcie územná samospráva, verejná správa a organizácie tretieho sektora. Sprostredkovateľom informácií o grantoch poskytovaných v rámci programu Európa pre občanov pre slovenských žiadateľov je Európsky kontaktný bod zastrešený Národným osvetovým centrom. Práve Európsky kontaktný bod pripravil túto publikáciu s cieľom priblížiť záujemcom možnosť čerpať prevádzkový grant, ktorého výška pre jednotlivé organizácie presahuje 200 000 eur.

Na lepšiu ilustráciu toho, aké organizácie a s akými projektmi majú šance získať podporu, prinášame rozhovory s predstaviteľmi štyroch rôznych organizácií, ktoré so svojou žiadosťou uspeli. Ich motivácia a skúsenosti boli v čase písania grantu rôzne, ale všetci zhodne konštatujú, že jeho získanie znamenalo pre nich výrazný kvalitatívny posun. Rady, na čo sa vo svojej činnosti zamerať, ako napísať žiadosť o grant tak, aby bol projekt podporený, a skúsenosti s čerpaním grantu poskytli riaditeľ pražského think tanku EUROPEUM Vladimír Bartovic, šéf Európskej asociácie učiteľov dejepisu (EUROCLIO) sídliacej v Holandsku Jonathan Even-Zohar, riaditeľ nadnárodnej siete inštitúcií a organizácií European Observatory on Memories (EUROM) Jordi Guixé zo Španielska a Marta Šimečková a Andrea Puková z bratislavského občianskeho združenia Projekt Fórum. Želmíra Gerová vedúca kancelárie Európskeho kontaktného bodu na Slovensku 2

EUROPEUM Česká republika Europeum vzniklo v roku 1998 na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej. Dnešný inštitút pre európsku politiku založili študenti doktorandi a mladí učitelia, ktorí chceli podporiť integračný proces Českej republiky do Európskej únie. Jednou z prvých aktivít Europea bolo vydávanie časopisu Integrace, ktorý monitoroval prístupový proces. Od roku 2004 Europeum funguje ako think tank robí výskumy, vzdelávacie programy, organizuje verejné akcie, vydáva rôzne publikácie, má advokačné aktivity. Gros činnosti sú európske politiky. Zameriava sa na inštitucionálne otázky Európskej únie kompetencie inštitúcií, analýzy Parlamentu, Komisie, Rady a toho, akým spôsobom rozhodujú, vzťahy členských krajín a inštitúcií, aktuálne brexit a podobne. Ďalšími oblasťami sú zahraničná bezpečnostná politika a pôsobenie Českej republiky v Európskej únii. Europeum spoluorganizuje významnú medzinárodnú konferenciu Prague European Summit, na ktorej sa už pravidelne schádzajú vysokí predstavitelia desiatok krajín. Okrem toho sa orientuje aj na projekty v zahraničí v krajinách južnej, juhovýchodnej a východnej Európy pomáha s prenosom skúseností z integračného procesu a transformačného procesu. V roku 2013 získalo Europeum v rámci programu Európa pre občanov štvorročný grant vo výške 480 000 eur. O fungovaní organizácie, ale aj o systémovom prístupe k vypracúvaniu žiadostí o granty hovorí jej riaditeľ Vladimír Bartovic.

Akým spôsobom ovplyvnil grant z programu Európa pre občanov fungovanie vašej organizácie? Europeum dlhodobo fungovalo iba na grantoch od jednotlivých inštitúcií, určených na špecifické projekty. Bol to limitujúci faktor, ktorý nám umožňoval nejako prežiť, ale mohli sme robiť len konkrétne projekty. Inštitucionálna podpora z programu Európa pre občanov nám umožnila sústrediť sa na našu misiu. Umožňuje nám robiť aktivity, na ktoré sa ťažko hľadajú sponzori výskumy, vydávanie publikácií a také akcie, ako keď sme týždeň po teroristických útokoch v Paríži okamžite zorganizovali seminár, na ktorý sme pritiahli ľudí z Francúzska. Záujem bol obrovský. A práve za túto flexibilitu vďačíme inštitucionálnej podpore z programu Európa pre občanov. Umožnila nám otvoriť aj bruselskú kanceláriu, ktorú považujeme za nesmierne dôležitú. Expandovali sme na sociálnych sieťach, sme schopní čoraz viac pracovať s mladými ľuďmi, čo sa prejavuje tým, že ich záujem o témy, ktoré ponúkame, sa zvyšuje. Napríklad na niektoré podujatia musíme už po dvoch dňoch zastaviť registráciu, lebo kapacita sa naplní. Koľko ľudí Europeum zamestnáva? To sa mení v závislosti od projektov, keď sme vydávali časopis a robili online portál, bolo nás aj 24. V súčasnosti nás je na full-time 8 ľudí a ďalší 3-4 sú na čiastočný úväzok. Máme veľký okruh expertov, ktorí majú iné zamestnanie, ale sú s Europeom nejakým spôsobom spojení. A potom máme stážistov českých aj zahraničných. Čo priviedlo do Europea vás? V Europeu som začínal pred osemnástimi rokmi ako študent prvého ročníka vysokej školy ekonomickej. Začínal som od nuly, je to taký mcdonaldovský príbeh, keď sa od praženia hranolčekov dostanete na tú najvyššiu pozíciu. Medzičasom som vyštudoval, bol som nejaký rok-dva v zahraničí, vrátil som sa a postupne som sa vypracoval na pozíciu výskumného pracovníka seniora. Potom som na rok odišiel do Bratislavy na ministerstvo zahraničných vecí, kde som bol riaditeľom odboru analýz a strategického plánovania. Odtiaľ som sa vrátil do Europea na pozíciu zástupcu riaditeľa a po roku a pol som sa stal riaditeľom. Samozrejme, popritom som robil aj iné veci, momentálne som tiež aj poradcom českého ministerstva zahraničných vecí pre oblasť EÚ. 4 Ako ste sa dozvedeli o možnosti žiadať o podporu z programu Európa pre občanov? Europeum má medzinárodný tím ja som Slovák, môj zástupca je Francúz, jeden výskumník je Dán. Snažíme sa byť medzinárodným think tankom a darí sa nám to aj vďaka programu Európa pre občanov. Veľmi úzko spolupracujeme s najprestížnejšími európskymi think tankmi, ako sú IFRI vo Francúzsku, CEPS a EPC v Belgicku, PISM a ISP v Poľsku alebo CEPA vo Washingtone a Providus v Lotyšsku. Na Slovensku spolupracujeme s IVO, SPFA (Spoločnosť pre zahraničnú politiku), GLOBSEC Policy inštitútom, ale aj s univerzitami.

Kto vám píše granty? Sami. Najprv sa niekde na dva dni zavrieme a brainstormujeme, brainstormujeme, brainstormujeme... Píšeme si nápady, čo by sme chceli robiť, ambície, kde by sme sa radi videli o štyri roky, čo na to potrebujeme atď. atď. Vždy sa vám darí zrealizovať všetky aktivity, ktoré ste uviedli ako súčasť grantu? Čo sa deje, ak niektorú z nich neurobíte? Granty, samozrejme, nefungujú tak, že dostanete napríklad stotisíc eur a robte si čo chcete. Musíme sa držať toho, čo sme predložili, ale istá flexibilita tam je. Napríklad v roku 2013 sme rozhodnutie o pridelení grantu dostali 15. júla, polka roka bola preč, takže Komisia pochopila, že sme nemohli zrealizovať všetky aktivity a nepenalizovala nás za to. A my sme zase zrealizovali veľa iných aktivít. Predložený plán sa snažíme dodržiavať, ale stáva sa, že ak máme povedzme 20 aktivít, z ktorých každá má niekoľko subaktivít (napríklad séria seminárov v regiónoch), a 4 nezrealizujeme, ale ďalších 10 zrealizujeme navyše, Komisia to akceptuje. Vlani sme mali komplexný audit a prešli sme bez výhrad, spolupráca a audítormi aj s Komisiou bola výborná. 5 Kto vás auditoval? Externí britskí audítori, ktorých si najala Európska komisia, a jeden jej zástupca. Bolo náročné dať dokopy všetky dokumenty, ale zvládli sme to a prešli bez výhrad. Ako hodnotíte proces podávania grantov? Samotný proces nie je náročný. Náročné je vymyslieť plán a vytvoriť program, ktorý zaujme hodnotiteľov. Keďže ja sám som aj hodnotiteľom v iných grantových programoch, viem, na čo sa hodnotitelia zameriavajú. Väčšina hodnotí projekty poctivo, pozerá sa, čo je za nimi, ale mnohí žiadatelia, ktorí prídu s výborným projektom, ho nevedia napísať a proste musíte strhávať body. Dôležité je dať na obmedzenom priestore žiadosti dokopy koncízne všetky argumenty, vysvetliť projekt tak, aby človeka, ktorý o vás nevie absolútne nič a projekty číta rýchlo, lebo ich hodnotí veľa a tlačí ho deadline, zaujal. Aby cítil, že to, čo predkladáte, myslíte poctivo a že za peniaze, ktoré žiadate, vytvoríte adekvátnu protihodnotu.

Majú slovenské a české organizácie dostatočnú kapacitu na to, aby zvládli napísať štrukturálny alebo prevádzkový grant? Napísať žiadosť o štrukturálny grant je síce náročné, ale dá sa to. Podstatný je už spomínaný plán práce. Podľa mňa teda organizácie na to kapacitu majú, otázka je, koľko energie a snahy na to vynaložia, nakoľko sú skúsené. Je však pravda, že v porovnaní s organizáciami z Nemecka, Francúzska, Belgicka či Británie sme vzhľadom na ich bohaté skúsenosti takmer bez šance. Vedeli by ste budúcim žiadateľom poskytnúť nejaké krátke tipy a triky? Dôležitý je brainstorming. A nech si dobre rozmyslia, čo chcú robiť, a nech je z ich projektovej žiadosti jasne vidieť, že nad tým premýšľali. Čo treba robiť, aby Európska únia prežila a fungovala? Občania by mali mať o to predovšetkým záujem. Tí sú, žiaľ, pod tlakom dezinformácií. Nedávno som dostal poštou volebný manifest ODS, ktorý obsahuje vetu: Európska únia čelí bezprecedentnej ekonomickej kríze. Ak to budú politici opakovať, ľudia tomu uveria. Netvrdím, že všetko, čo súvisí s Európskou úniou, je skvelé, ale je to zatiaľ to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Veď predstavme si, že by Únia nebola. Ako to vyzerá na Ukrajine, v Bielorusku? My riešime problémy s korupciou, ale ak napríklad korupciu na Slovensku porovnáme s korupciou v spomínaných krajinách, tak to, čo sa deje tam, je neúmerne horšie. Paradoxné je, že najviac dezinformácií šíria mainstreamoví politici a na to treba upozorňovať a dávať veci na správnu mieru. 6 Vladimír Bartovic riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM

EUROCLIO Holandsko Európska asociácia učiteľov dejepisu (EUROCLIO) zastrešuje viac ako sedemdesiat združení venujúcich sa histórii, kultúrnemu dedičstvu a občianstvu. Bola založená na žiadosť Rady Európy v roku 1992. Odvtedy EUROCLIO pôsobilo a pôsobí v mnohých európskych i mimoeurópskych krajinách. Zvláštnu pozornosť asociácia venovala krajinám prechádzajúcim politickou transformáciou a najmä krajinám, v ktorých dochádza k etnickému a náboženskému napätiu, ako sú Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko, Rusko a Ukrajina. Pôsobila aj v regiónoch, ktoré zažili násilné konflikty v bývalej Juhoslávii, na Cypre, v Libanone a na Kaukaze. Vďaka organizácii EUROCLIO sa o svoje skúsenosti mohli podeliť stovky historikov a pedagógov, ktorí diskutovali o citlivých a kontroverzných otázkach a hľadali možnosti nových spôsobov prezentovania minulosti prostredníctvom príbehov. O projekte, ktorý získal na štyri roky prevádzkový grant 800 000 eur, hovorí jeho riaditeľ Jonathan Even-Zohar. Jonathan Even-Zohar riaditeľ EUROCLIO Európskej asociácie učiteľov dejepisu

Kedy a ako vznikla vaša organizácia? Kto boli zakladateľské osobnosti? Boli ste jej súčasťou od začiatku? EUROCLIO bolo založené v roku 1992. Kľúčové osoby boli Maitland Stobart, v tom čase zástupca riaditeľa pre vzdelávanie v Rade Európy, a Joke van der Leeuw-Roord, v tom čase prezidentka holandskej Asociácie učiteľov dejepisu. Od roku 1992 dávali učitelia dejepisu, historici a ďalšie zúčastnené strany organizácii tvar a určovali jej smerovanie. Ja som prišiel ako stážista až v roku 2005. Výkonným riaditeľom som od roku 2013. Kedy ste sa dozvedeli o programe Európa pre občanov a kto prišiel s nápadom požiadať o prevádzkový grant z tohto programu? O programe sme sa dozvedeli v roku 2007. S návrhom požiadať o grant prišla jedna z mojich vtedajších kolegýň, pani Blandine Smilansky. Bolo to v roku 2013, keď EUROCLIO v rámci každoročnej konferencie v Erfurte usporiadalo stretnutie Active Remembrance Network a bola na ňom prezentovaná možnosť žiadať o prevádzkové granty poskytované Európskou komisiou. Vďaka čomu ste podľa vás uspeli? Naša organizácia ako celok žije filozofiou podprogramu Európska pamäť a navyše máme v rámci rozvoja organizácie jasné ciele a aktivity, ktoré sú zamerané na zvyšovanie povedomia o európskej spoločnosti. 8 Kto vytvoril váš projekt? U nás to funguje tak, že dozorná rada organizácie EUROCLIO zhodnotí začiatkom roku celkový rámec, ako aj ročné plány činností, prediskutuje ich zameranie a priority a následne exekutíva, ktorú vediem, úzko spolupracuje s ostatnými členmi tímu, aby pripravila program, ktorý je holistický a zmysluplný pre náš cieľ. Je proces podávania žiadosti náročný? Proces bol jasný. Mali sme formulár a niekoľko dokumentov, ktoré bolo treba dodať, a nepripadalo mi to náročné. Aká bola cesta projektu od idey, počiatočného nápadu až po finálnu realizáciu? Ak hovoríme o prevádzkovom grante, tak nejde len o projekt, ideu a realizáciu. V tomto prípade treba mať na mysli plné a obšírne plánovanie a exekúciu organizačných cieľov a ideí. Do akčného plánu prevádzkového grantu dávame dokopy všetky aktivity, ktoré považujeme za dôležité a uskutočniteľné, a štruktúrujeme ho požadovaným spôsobom.

Myslíte si, že je pre organizácie dôležité, aby vyhľadávali podporu prostredníctvom európskych grantových programov, ako sú Európa pre občanov, Kreatívna Európa alebo Erasmus+? Áno. Čo znamenajú európske grantové programy pre vašu organizáciu? Bez európskych fondov by bolo EUROCLIO o poznanie menej schopné vytvoriť a udržať taký veľký priestor na zdieľanie znalostí a kultúrnu výmenu na tému minulosti. Projekty nám pomáhajú slúžiť potrebám členských asociácií, ako aj realizovať našu misiu k témam, ktoré sú v súčasnosti relevantné pre politických činiteľov. Je administrácia programu náročná? Čo sa prevádzkového grantu týka nie. 9 U nás to funguje tak, že dozorná rada organizácie EUROCLIO zhodnotí začiatkom roku celkový rámec, ako aj ročné plány činností, prediskutuje ich zameranie a priority a následne exekutíva, ktorú vediem, úzko spolupracuje s ostatnými členmi tímu, aby pripravila program, ktorý je holistický a zmysluplný pre náš cieľ.

Kam ste sa ako organizácia vďaka grantu posunuli? Bez prevádzkového grantu by mala naša organizácia veľmi limitovanú základnú podporu, na ktorej by mohla fungovať. Vďaka prevádzkovému grantu sa naše aktivity stávajú udržateľnejšími a generujú väčší dosah. Myslíte si, že by ste boli aj bez tohto grantu úspešní? Oveľa menej. Plánujete žiadať o prevádzkový grant aj v nasledujúcom období? Ak áno, ako sa pripravujete? Áno. V rámci príprav sme si dali urobiť od niekoľkých zainteresovaných strán posudky, pokiaľ ide o našu misiu a vízie, a vytvorili sme nový rámec aktivít na roky 2018 2020 a akčný plán na rok 2018 už na prelome apríla a mája. Do vypracovania posudkov a hodnotení zapájame našu demokraticky volenú dozornú radu. Na čo sa chcete v priebehu budúcich troch rokov zamerať? Ako organizácia sme si stanovili tri ciele: kontinuitu, viditeľnosť a dosah. V rámci nich sa chceme zamerať na štyri témy, v ktorých by sme radi vynikali: história nad národmi, inkluzívne vzdelávanie, násilná minulosť a história v digitálnom svete. 10

EUROM Španielsko Nadnárodná sieť inštitúcií a organizácií European Observatory on Memories (EUROM) sa venuje analýze a podpore verejných politík pamäti. Reflektuje nedávnu históriu boja za demokraciu a slobodu v Európe. Je súčasťou Solidarity Foundation Univerzity v Barcelone a pracuje s podporou Európskej komisie programu Európa pre občanov. Hlavným cieľom EUROM-u je pozorovať a analyzovať, ako sa v Európe i za jej hranicami rozvíjajú pamäťové politiky. Podporuje interdisciplinárny výskum a akademické aktivity súvisiace s budovaním verejnej pamäti, prispieva k analýze vplyvu pamäťovej politiky na právo občanov používať a interpretovať spomienkové dedičstvo. Na čele EUROM-u je jeho zakladateľ Jordi Guixé. Sieť získala z programu Európa pre občanov prevádzkový grant vo výške 661 865 eur. Jordi Guixé zakladajúci riaditeľ European Observatory on Memories - EUROM (Európske observatórium pamäti)

Kedy a ako vznikla vaša organizácia? European Observatory on Memories bolo založené v roku 2012 v rámci nadácie barcelonskej univerzity Solidarity Foundation. Kedy ste sa dozvedeli o programe Európa pre občanov a kto prišiel s nápadom požiadať o prevádzkový grant z tohto programu? V roku 2008 počas práce v inej organizácii v Katalánsku, ktorá sa tiež zaoberala pamäťou. Na základe predošlých dobrých skúseností s európskymi projektmi vedecký riaditeľ Jordi Guixé a koordinátor Oriol López usúdili, že žiadosť o prevádzkový grant by mohla byť vynikajúcou príležitosťou, aby EUROM mohol robiť dlhodobé projekty. Mali sme tiež pozitívne ohlasy od našich partnerov v Európe a z agentúry v Bruseli. Vďaka čomu ste podľa vás uspeli? Oplatilo sa nám úsilie, ktoré sme venovali vybudovaniu siete zapájajúcej do projektu viacero európskych krajín. To bolo nepochybne kľúčové plus nášho projektu. Vnímali sme potrebu autentickej a medzinárodnej siete zaoberajúcej sa nedávnou minulosťou a zahrnujúcej európskych občanov; horizontálnu platformu na rozvoj projektov zameraných na zlepšenie verejnej pamäťovej politiky. Bola to tiež požiadavka mnohých našich kolegov a partnerov v Európe, ktorí sa chceli do projektu okamžite zapojiť. 12 Kto vytvoril projekt? Projekt sme si navrhli sami, ale radili nám aj niektorí z našich partnerov a experti z celej Európy. Bol proces podávania žiadosti náročný? Náročnosť spočívala hlavne vo vybudovaní ozajstnej a funkčnej siete s reprezentatívnym zoznamom európskych partnerov; keď bola táto časť hotová, nebol problém prostredníctvom prihlasovacieho formulára vysvetliť naše ciele. Aká bola cesta projektu od idey, počiatočného nápadu až po finálnu realizáciu? Nápad vznikol v roku 2012 a asi o dva roky neskôr, keď bola ustanovená sieť zahŕňajúca niekoľko partnerov a keď ich počet postupne rástol, sme usúdili, že projekt má významný presah aj do budúcnosti, a preto sme sa rozhodli požiadať o dlhodobejšiu podporu.

Myslíte si, že je pre organizácie dôležité, aby vyhľadávali podporu prostredníctvom európskych grantových programov, ako sú Európa pre občanov, Kreatívna Európa alebo Erasmus+? Áno. Najmä pri projektoch, ako je náš, keď na dosiahnutie stanoveného cieľa lepšie pochopenie našej spoločnej minulosti a súčasnosti je dôležitá kooperácia rôznych krajín EÚ. Sídlime v Barcelone, no naše aktivity a plány sú medzinárodné a nadnárodné, takže veríme, že je dôležité, aby Únia podporovala a financovala paneurópske projekty. Čo znamená európsky grantový program pre vašu organizáciu? Znamenalo to veľa. Od čias finančnej krízy barcelonská univerzita znížila rozpočet vyhradený na medzinárodné projekty, takže bez európskych fondov by sme projekt museli obmedziť. 13 Je administrácia programu náročná? Ak máte všetky príjmy a výdavky správne zúčtované, nie je potrebné vynakladať na administráciu projektu žiadne nadmerné úsilie. Kam ste sa ako organizácia vďaka grantu posunuli? Dnes je EUROM jedným z najväčších projektov v rámci Solidarity Foundation Univerzity v Barcelone. A je to tak bez pochýb vďaka podpore, ktorú sme dostali od Európskej komisie. Myslíte si, že by ste boli aj bez tohto grantu úspešní? Určite by sme nemohli vytvoriť takú rozsiahlu európsku sieť a mať toľko aktivít. Plánujete žiadať o prevádzkový grant aj v nasledujúcom období? Ak áno, ako sa pripravujete? Áno. Prevádzkový grant je veľmi dobrý zdroj podpory pre fungovanie takéhoto kolektívneho projektu, takže spolu s našimi partnermi pracujeme na ďalšom. Na čo sa chcete v priebehu budúcich troch rokov zamerať? Solidarity Foundation bude pokračovať v propagácii ľudských práv a EUROM by chcel prostredníctvom vhodne zvolených aktivít v rámci aktívneho občianstva viac zapojiť ľudí do pamäťovej politiky, osloviť mladých, expertov, umelcov a zainteresovanú verejnosť z celej Európy. Budeme tiež pokračovať v analýzach pamäťovej politiky a iniciatív, oslo-

vovať európske inštitúcie, nových partnerov a organizácie občianskej spoločnosti. Pre nás je toto základ solídneho projektu, ktorý sa zaoberá minulosťou a prítomnosťou, ako piliera nášho európskeho demokratického systému a garancie občianskych práv a slobôd. 14 Oplatilo sa nám úsilie, ktoré sme venovali vybudovaniu siete zapájajúcej do projektu viacero európskych krajín. To bolo nepochybne kľúčové plus nášho projektu. Vnímali sme potrebu autentickej a medzinárodnej siete zaoberajúcej sa nedávnou minulosťou a zahrnujúcej európskych občanov; horizontálnu platformu na rozvoj projektov zameraných na zlepšenie verejnej pamäťovej politiky. Bola to tiež požiadavka mnohých našich kolegov a partnerov v Európe, ktorí sa chceli do projektu okamžite zapojiť.

PROJEKT FÓRUM Slovensko Najprv spolu pracovali v mesačníku Mosty, potom v týždenníku Domino fórum a v prílohe denníka SME s názvom Fórum až napokon v roku 2006 Marta Šimečková a Andrea Puková založili občianske združenie Projekt Fórum. Jeho pôvodným poslaním bolo na stránke www.salon.eu.sk prinášať eseje renomovaných svetových autorov reflektujúcich to, kam sa svet uberá. Postupne prišli na to, že by zvládli aj finančne a organizačne náročnejší projekt, a tak pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v roku 2009 prvýkrát zorganizovali podujatie s názvom Stredoeurópske fórum, ktoré dáva dokopy spisovateľov, spoločenských vedcov, novinárov a občianskych aktivistov z východnej a západnej Európy, aby spolu s našou verejnosťou hovorili o najťažších otázkach súčasnosti. Nie je to ani festival, ani klasická konferencia je to fórum. Koná sa vždy v čase výročia Nežnej revolúcie, ktorá sa začala verejnými diskusiami v divadle. Práve na fóre po prvýkrát na Slovensku vystúpil jeden z najväčších sociológov súčasnosti Zygmunt Bauman, americký historik Timothy Snyder, najprekladanejší ruský autor súčasnosti Viktor Jerofejev, slávny britský komentátor Gideon Rachman či svetovo oceňované exilové Bieloruské slobodné divadlo. Občianske združenie Projekt Fórum v roku 2014 získalo z programu Európa pre občanov prevádzkový grant na štyri roky v hodnote 400 000 eur.

Čo vás priviedlo k práci v oblasti podpory demokracie a aktívneho občianstva? Marta a Andrea: Prílohy, v ktorých intelektuáli a spisovatelia reflektujú všetko, čo sa deje, sú neodmysliteľnou súčasťou zahraničných mienkotvorných periodík. Práve ony sú často nositeľom ich mienkotvornosti, pretože vďaka nim ovplyvňujú verejný diskurz. U nás takáto tradícia nebola. V médiách sa vyjadrovali buď sluhovia režimu, alebo tí, čo mali politické ambície. My sme sa to snažili prelomiť. Pred nami sa nikto na Slovensku nepokúsil objednať si napríklad u Pavla Vilikovského text o tom, čo sa práve stalo. My sme to urobili. A zrazu to malo úplne inú kvalitu a hĺbku než bežné komentáre. Svojím spôsobom niečo podobné robíme aj teraz. V podstate stále niekoho oslovujeme a presviedčame, aby sa vyjadril. Kto okrem vás stál pri zrode projektu? Marta a Andrea: Zakladali sme to my dve a najbližší priatelia a kamaráti. Dnes sú v správnej rade ľudia ako Rudolf Chmel, Milan Šimečka, Slavenka Drakulič, Dubravka Ugrešič... Ako ste sa dozvedeli o programe Európa pre občanov? Kto prišiel s myšlienkou, aby ste sa uchádzali o prevádzkový grant z tohto programu? Marta: Pôvodne sme Stredoeurópske fórum financovali z fondov V4. Pri projektoch nám vtedy pomáhal Milan Šagáth, ktorý je dnes riaditeľom Via Iuris. Raz, keď som prečesávala internet, natrafila som na tento program. Vôbec som nevedela, či to je vôbec reálne. Vybrali sme si teda tú najjednoduchšiu možnosť grant s paušálnym rozpočtom. Strafili sme sa do priority a grant sme získali. 16

Vďaka čomu ste podľa vás ako jediní uspeli? Tentoraz sme žiadali o prevádzkový grant, vzhľadom na to, že pri ňom sa vyžaduje množstvo partnerov, to bolo komplikovanejšie. Pomohlo nám, že sme sa stali súčasťou celoeurópskej siete Time to Talk. Žiadosť koordinoval úplne mladý chalan Tomáš Horváth. Špecialitou našej organizácie totiž je, že spolupracujeme so študentmi alebo s absolventmi, s mladými ľuďmi, ktorým síce nemôžeme ponúknuť životnú istotu a niekedy musia pracovať zadarmo, ale keď môžeme, tak im slušne zaplatíme a navyše získajú cennú skúsenosť a možnosť samostatne pracovať. Podanie žiadosti a s tým spojená predpríprava bola podľa vás náročná? Marta a Andrea: Nikdy to nie je úplne jednoduché, ale napriek tomu, že to bolo náročné, sme mali pocit, že je to zmysluplné. Čo bolo z grantu podporené? Podujatie Stredoeurópske fórum jeho ročníky 2014, 2015, 2016 a 2017 a jeho marcová edícia s názvom Stredoeurópske fórum o fašizme v rokoch 2016 a 2017. 17 V programe Európa pre občanov sa prejavuje tlak na to, aby boli žiadatelia odbremenení od všelijakých nezmyslov, teda od vecí, ktoré v skutočnosti nie sú potrebné pre kredibilitu toho grantu. Hoci pri kofinancovaní je ešte čo zjednodušovať a najmä by sa žiadalo vopred sprehľadniť systém pre grantistov. Marta Šimečková riaditeľka Projektu Fórum

Posunula sa vďaka grantu z programu Európa pre občanov vaša organizácia? Marta a Andrea: Bez tohto grantu by sme už Stredoeurópske fórum nevládali robiť. Utopili by sme sa vo finančných problémoch. Posunuli sme sa v tom, že sme sa trošku rozšírili, založili sme vydavateľstvo vďaka tomu, že sme mohli rozmýšľať aj o niečom inom, ako len o zháňaní peňazí na konferenciu. Keďže sme si museli hľadať partnerov, spoznali sme veľa ľudí, ktorí robia niečo podobné v iných častiach Európy, a zistili sme, že sme si veľmi blízki, že rozmýšľame podobným spôsobom a stálo by za to spoluprácu rozšíriť. Vznikli nové spojenectvá, siete a veľké plány, na ktorých by sme chceli spolupracovať, či už ide o Balkán, alebo o spoluprácu s Holanďanmi. Našli sme ľudí, ktorí nás môžu ťahať ďalej. Budete sa o prevádzkový grant uchádzať aj v najbližšom programovacom období? Marta a Andrea: Teraz uvažujeme skôr o inej veci, ktorá by možno nebola možná bez idey európskeho partnerstva, bez spolupráce viacerých partnerov. Napríklad East West Centre Sarajevo uvažujú o tom, že spolu s nami by iniciovali niečo také, ako je hlavné mesto kultúry napríklad Európske hlavné mesto demokracie. 18 To je, akoby ste sa nás opýtali, či sa dožijeme ďalších desať rokov... My v to pevne dúfame a urobíme pre to všetko. Je to vlastne aj naša existenčná záležitosť. Vzťah ľudí k Európskej únii súvisí s informáciami a vzdelaním. Je tu také množstvo dezinformácií, že len Stredoeurópske fórum na ich vyvracanie nestačí. Andrea Puková Projekt Fórum

Majú európske dotačné programy, či už je to Európa pre občanov, CED, alebo Erasmus+, pre slovenské organizácie význam? Marta: My sa až čudujeme, ako málo organizácií sa do toho púšťa. Aj tie, ktoré sú veľmi aktívne, majú asi pocit, že to je veľmi ťažké. Neveria, že získať tieto granty je reálne. Do programu Erasmus+ ste podali projekt, ktorého cieľom je bojovať s novodobým fenoménom haterstvom na sociálnych sieťach. Máte nejaký jednoduchý recept na to, ako sa mu človek môže brániť? Andrea: Prísť na Stredoeurópske fórum. Naším hlavným zámerom je vlastne prinášať argumenty proti dezinformáciám. Lebo súboj s týmto zlom je veľmi ťažký. Naša kolegyňa napríklad úplne odišla zo sociálnych sietí, keď sme avizovali Stredoeurópske fórum o fašizme a našu stránku zaplavili naozaj nenávistné príspevky, hlavne na adresu pozvaných panelistov, ktoré nepísalil len nejaké vyholené hlavy, ale napríklad aj matka dvoch detí z Bánoviec nad Bebravou. A to je aj trošku téma nášho najnovšieho Stredoeurópskeho fóra, ktoré bude v novembri: Ako sa z dobrého človeka stane zlý? 19 Má Európska únia šancu na prežitie? Čo by sa dalo spraviť pre to, aby sa idea EÚ posilnila? Andrea: To je, akoby ste sa nás opýtali, či sa dožijeme ďalších desať rokov... My v to pevne dúfame a urobíme pre to všetko. Je to vlastne aj naša existenčná záležitosť. Vzťah ľudí k Európskej únii súvisí s informáciami a vzdelaním. Je tu také množstvo dezinformácií, že len Stredoeurópske fórum na ich vyvracanie nestačí. Treba vyjsť z Bratislavy, ísť medzi učiteľov a mladých ľudí, ktorí o tom vlastne nič nevedia. Marta: Smutné je, že aj politici, ktorí sa k Európskej únii hlásia, robia tak málo pre to, aby dezinformácie vyvracali. Jediné, na čo si politici trúfali, aj to len niekedy, bolo, že nám nič iné než Európa neostáva, lebo sme malí. To je hrozne málo. Isteže na tom niečo je, ale koniec koncov, kto sa už dá rád presvedčiť tým, že mu nič iné neostáva?

Ďalšie podporené organizácie v rámci štrukturálnej podpory programu Európa pre občanov v roku 2014 Politikatörténeti Intézet Közhasznú Nonprofit Kft. / HU Memorial de la Shoah / FR Centre Européen Robert Schuman / FR Association Jean Monnet / FR Narodowe centrum kultury / PL Notre Europe Institut Jacques Delors Association / FR Centre for Economic Policy Research Ltd / UK Fondation Robert Schuman / FR Institut für Europäische politik e. v. / DE European Policy Centre Association / BE Sabiedriskas politikas centrs PROVIDUS / LV Fundacja instytut spraw publicznych / PL Centre for International Information and Documentation in Barcelona / ES Platform of European Social NGO s Social Platform / BE European Movement International / BE Heinrich Böll Stiftung e. v. / DE EAVI / BE Association des Agences de la Democratie Locale / FR Polska fundacja im. Roberta Schumana / PL Europäische akademie Berlin e.v. / DE Community Service Volunteers (for VOLONTEUROPE) / UK Union of European Federalists / BE Forum Civique Européen / FR Mouvement ATD Quart Monde / FR Euclid Network Limited by Guarantee / UK Centre Européen du Volontariat (CEV) / BE Babel International Association / FR CCRE-Conseil des Communes et Regions d Europe / FR Association Européenne pour la Défense des Droits de l Homme (AEDH) / BE European Network for Education and Training EUNET e. v. / DE European Alternatives Ltd / UK European Citizen Action Service / BE

EURÓPA PER OBČANOV PREVÁDZKOVÉ GRANTY Kontakt: Európsky kontaktný bod Národné osvetové centrum Námestie SNP 12, 812 34 Bratislava Tel. : +421 2 2047 1290 +421 2 2047 1291 E-mail: Web: Európsky kontaktný bod 1. vydanie, september 2017 europapreobcanov@nocka.sk www.europapreobcanov.sk Pripravili: Zuzana Račková, Iveta Svetlíková, Želmíra Gerová Jazyková korektúra: Katarína Vrablicová