VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE FINANCOVANIE INVESTIČNÝCH PROJEKTOV A JEHO VPLYV NA ČISTÚ SÚČASNÚ HODNOTU PROJEKTU.

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE FINANCOVANIE INVESTIČNÝCH PROJEKTOV A JEHO VPLYV NA ČISTÚ SÚČASNÚ HODNOTU PROJEKTU 2010 Peter Páser

2 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE FINANCOVANIE INVESTIČNÝCH PROJEKTOV A JEHO VPLYV NA ČISTÚ SÚČASNÚ HODNOTU PROJEKTU Bakalárska práca Študijný program: Pracovisko: Vedúci záverečnej práce: Podnikový manaţment VŠM, Bratislava Ing. Zuzana Melicheríková, PhD. Bratislava 2010 Peter Páser

3

4 ABSTRAKT Téma: Kľúčové slová: Meno študenta: Vedúci: Financovanie investičných projektov a jeho vplyv na čistú súčasnú hodnotu projektu Investičné projekty, čistá súčasná hodnota, financovanie projektov, kapitálové výdavky, cash flow z projektu, úrokový daňový štít Peter Páser Ing. Zuzana Melicheríková, PhD. Témou bakalárskej práce sú investičné projekty, spôsob ich financovania a jeho vplyv na čistú súčasnú hodnotu projektu. Prostredníctvom literatúry si priblíţime základné pojmy a jednotlivé názory autorov si porovnáme. Budeme sa venovať rozličným spôsobom, akým je moţné hodnotiť efektívnosť projektov a bliţšie sa zameriame na čistú súčasnú hodnotu. Po vytýčení cieľov sa zameriame na konkrétny investičný projekt, pri ktorom si vypočítame čistú súčasnú hodnotu pri troch spôsoboch, akým by bolo vhodné tento projekt financovať. Diskusiou si zistené informácie rozoberieme a poukáţeme aj na riziká, ktoré pri financovaní môţu nastať a ktoré by podniky nemali brať na ľahkú váhu. 3

5 ABSTRACT Topic: Financing of investment projects and its impact on net present value of the project Key words: Investment projects, net present value, project financing, expenditure, cash flow from the project, interest tax shield Student name: Peter Páser Advisor: Ing. Zuzana Melicheríková, PhD. The goal of our bachelor thesis is to explain the meaning of investment projects, the financing ways and their impact on the current net value of these projects. The first part defines the basic terms from different points of view and gives a comparison of different authors. Secondly we outline various ways how to evaluate the efficiency of the projects focusing on the current net value. After the targets setting the next part is aimed on the particular investment project and the ways of its appropriate investment giving three different calculations of the current net value. The last discussion part is devoted to information analysis highlighting the possible financing risks which shoud be taken seriosly by all companies. 4

6 Obsah Zoznam skratiek...6 Poďakovanie...7 Úvod Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraniční Investičné rozhodovanie podniku Definícia a členenie projektu Fázy a ţivotný cyklus projektu Spôsob získavania kapitálu Hodnotenie efektívnosti investičných projektov Cieľ práce Metodika práce a metódy skúmania Charakteristika podniku THERMAL PARK, spol. s r. o Aquapark NOVOLANDIA Výpočty Výsledky práce Diskusia...35 Záver...38 Čestné vyhlásenie...39 Zoznam pouţitej literatúry

7 Zoznam skratiek a značiek CF i...n peňaţný príjem prvého aţ n-tého obdobia ţivotnosti projektu, r diskontná sadzba, prekáţková sadzba, alternatívny náklad kapitálu, Nk priemerné náklady na kapitál podniku, i úroková miera úveru, CZ cudzí kapitál, K celkový kapitál podniku, v výnosnosť vlastného kapitálu v percentách, VZ vlastný kapitál, ČSH čistá súčasná hodnota, SHCF súčasná hodnota budúcich peňaţných príjmov, Kv kapitálové výdavky, VMV vnútorná miera výnosnosti, rn niţšia diskontná sadzba, rv vyššia diskontná sadzba, ČSHn čistá súčasná hodnota pri niţšej diskontnej sadzbe, ČSHv čistá súčasná hodnota pri vyššej diskontnej sadzbe. 6

8 POĎAKOVANIE Týmto by som sa chcel poďakovať Ing. Zuzane Melicheríkovej, PhD. za rady a pomoc, ktoré mi pomohli pri písaní mojej záverečnej práce. Ďalej by som sa chcel poďakovať podniku THERMALPARK, spol s r. o. za informácie o projekte, ktoré mi boli ochotní poskytnúť. 7

9 ÚVOD Témou bakalárskej práce sú investičné projekty, spôsob ich financovania a jeho vplyv na čistú súčasnú hodnotu projektu. V bakalárskej práci sa zameriame na definovanie pojmov z oblasti financovania projektov. Pri písaní bakalárskej práce budeme pouţívať rozličnú literatúru od tunajších a zahraničných autorov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Prostredníctvom týchto autorov si priblíţime základné pojmy a členenia, akými sú: Interné a externé formy financovania projektov, kapitálové výdavky, dotácie, čistá súčasná hodnota projektu, vnútorná miera výnosnosti, ţivotný cyklus projektu atď.. Podniky môţu projekty financovať z vlastných a cudzích zdrojov, preto budeme v práci porovnávať tieto dva spôsoby financovania, analyzovať ich výhody a nevýhody. V rámci bakalárskej práce sa budeme zaoberať aj metódami hodnotenia investičných projektov a jednotlivé metódy bliţšie charakterizujeme. Teoretické poznatky budeme aplikovať na príklade konkrétneho projektu. Budeme skúmať, ako štruktúra finančných zdrojov ovplyvní jeho čistú súčasnú hodnotu. Treba vedieť, ţe spôsob financovania projektu výrazne ovplyvňuje čistú súčasnú hodnotu projektu a aj projekt s kladnou čistou súčasnou hodnotou môţe podniku priniesť stratu, ak sa zvolí nesprávny spôsob jeho financovania. Naopak záporná čistá súčasná hodnota sa vplyvom vhodného spôsobu financovania môţe zmeniť na kladnú. Spôsob financovania projektov je teda výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje ich úspešnosť. Preto by podniky mali venovať náleţitú pozornosť rozhodovaniu o spôsobe financovania svojich investičných zámerov. Samotná problematika financovania projektov spadá do oblasti podnikového manaţmentu, konkrétne sa ňou zaoberá projektový manaţment. Tému sme si vybrali predovšetkým preto, ţe v súčasnosti je rozhodnutie o projektovom financovaní náročné a od spôsobu financovania závisí úspech, či neúspech projektu, pretoţe nesprávne rozhodnutie v tejto oblasti môţe odsúdiť aj dobre naplánovaný projekt na zánik. V prvej kapitole definujeme základné pojmy z oblasti projektového manaţmentu a financovania projektov. Najskôr si zadefinujeme základné pojmy, akými sú projekt, súčasná hodnota, čistá súčasná hodnota, manaţér atď. Potom sa zameriame na ţivotný 8

10 cyklus projektu a jeho konkrétne popísanie. Spomenieme aj spôsob získavania kapitálu, či uţ u externých alebo interných zdrojov a záverom prvej kapitoly si vysvetlíme aj spôsoby, akými sa meria efektívnosť investičných projektov. Druhá kapitola bude zameraná na vytýčenie cieľov bakalárskej práce. V tretej kapitole uvedieme metódy pouţité pri písaní práce a vyhodnotíme vplyv financovania na čistú súčasnú hodnotu projektu NOVOLANDIA. V štvrtej kapitole zhrnieme dosiahnuté výsledky. Piata kapitola bude zameraná na diskusiu, kde navrhneme odporúčania, ako by mal podnik pristupovať k hodnoteniu efektívnosti projektov. 9

11 1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí Pri písaní bakalárskej práce sme vyuţívali odbornú a vedeckú literatúru domácich aj zahraničných autorov. Taktieţ sme pouţili rozličné internetové zdroje a články z odborných a vedeckých časopisov a tieţ informácie z praxe od odborníkov zaoberajúcich sa problematikou financovania projektu. V bakalárskej práci sme taktieţ zuţitkovali informácie, ktoré som nadobudol počas štúdia na VŠ manaţmentu, predovšetkým vedomosti získané z predmetov finančné účtovníctvo, manaţment a financovanie organizácií. Teoretické vedomosti získané štúdiom sme aplikovali na príklade konkrétneho projektu, pri ktorom sme skúmali vplyv financovania na jeho čistú súčasnú hodnotu. 1.1 Investičné rozhodovanie podniku Investičné rozhodovanie sa v podniku povaţuje za významný proces, ktorý umoţňuje realizáciu naplánovaných strategických cieľov podniku. Investičné rozhodovanie má vplyv na dlhodobý rozvoj podniku. Z toho vyplýva, ţe vo vzťahu k dopadu investícií na podnik, je nevyhnutné, aby bola patričná pozornosť venovaná príprave a hodnoteniu projektov. Preto je potrebné kaţdý investičný projekt komplexne zhodnotiť predtým, ako sa začne jeho realizácia. Zhodnotením sa rozumie vyuţiť všetky dostupné informácie, ktoré spolu umoţnia vykonať správne investičné rozhodnutie (silvarium, 2010) Definícia a členenie projektov Význam slova projekt pochádza pôvodne z latinského proiectus = vystupujúci, vyčnievajúci. Proiectus je tvorený spojením pro + iacere, čo znamená vpred + stavanie. V súčasnosti sa vychádza z anglosaského poňatia, kde projekt znamená proces plánovania a riadenia rozsiahlych operácií. Pre pojem projekt existuje niekoľko definícií ako napríklad: Projekt je cílevědomý návrh na uskutečnění určité inovace v daných termínech zahájení a ukončení (Němec, 2002, s. 11). 10

12 Projekt je podujatie, ktoré sa v podstate vyznačuje jedinečnosťou podmienok, napr. zadaním cieľov, finančnými, časovými, osobnými a inými obmedzeniami, vymedzením voči iným podujatiam, organizáciou (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 5). Projekt je sekvencia činností, ktorá má formálny začiatok a koniec, pridelené zdroje a smeruje k vytvoreniu určitého produktu. S vytvorením tohto produktu je vţdy spojené určité riziko (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 5). Projekt je teda vţdy jedinečný, neopakovateľný, dočasný a skoro stále sa pri jeho riešení podieľa iná skupina ľudí. Projekty sa periodicky neopakujú a ich činnosť je rôznorodá. Za projekt sa môţe pokladať napríklad: premiestnenie kancelárskych priestorov, zavedenie zmien v organizácii, produkcia nového výrobku, zmena výrobného procesu, rôzne druhy výstavby (budovy, cesty, obchodné komplexy atď.) a podobne. Projekty sa členia z viacerých hľadísk. Podľa obsahu sa projekty členia na: koncepčné projekty, investičné projekty, inovačné projekty. Podľa financovania a podľa toho, aká skupina ľudí projekt realizuje členíme projekty na: Priemyselné, obchodné, vzdelávacie projekty tieto projekty sú zamerané na zmenu organizačnej štruktúry alebo vývoj nového produktu prípadne sluţby. Projekty komerčných, rozpočtových, príspevkových inštitúcií samosprávnych orgánov tento druh projektov je motivovaný predovšetkým vnútornou potrebou a poslaním inštitúcie, sú však aj inšpirované moţnosťou získať finančné prostriedky z nejakého externého zdroja (grantu) napríklad z fondov, euro fondov, nadácií atď.. Projekty zamerané na ekologické, kultúrne, sociálne, ekonomické a iné problémy sú financované čiastočne z externých zdrojov na základe ţiadosti o grant. 11

13 Iné projekty Jednorazové zloţitejšie aktivity, ktoré sú realizované jednotlivcami prípadne skupinou. Ako uţ bolo spomenuté pri definíciách projektu, jedná sa o činnosti ako: premiestnenie kancelárskych priestorov, zavedenie zmien v organizácii, produkcia nového výrobku, zmena výrobného procesu, rôzne druhy výstavby (budovy, cesty, obchodné komplexy atď. ) (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 11). Podľa stupňa závislosti členíme projekty na: Vzájomne sa vylučujúce projekty prijatím jedného projektu sa obmedzuje výber alternatívnych projektov. Navzájom nezávislé projekty prijatím, prípadne zamietnutím jedného projektu nie je ovplyvnené prijatie alebo odmietnutie iného projektu. Podnik sa tak môţe rozhodnúť, či akceptuje jeden projekt, ţiadny alebo obidva naraz. Závislé projekty jedná sa o projekty, ktoré na seba nadväzujú a prijatie jedného závisí od prijatia iného. Podľa projektového zamerania rozlišujeme projekty na zvýšenie tokov cash-flow, rozšírenie podnikania, predaj výrobkov a sluţieb, zníţenia rizika, zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok pracovníkov. Podľa veľkosti kapitálových výdavkov rozlišujeme projekty na ťaţiskové, menšie a nešpecifikované. Podľa projektových priorít projekty delíme na: urgentné, ţiaduce, vhodné (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s.140,141). 12

14 1.1.2 Fázy a ţivotný cyklus projektu Fáza/ etapa projektu je časový úsek projektu, ktorý je vecne oddelený od ostatných častí. Fázy projektu majú vytýčené hranice, uľahčujú kontrolovanie čiastkových výsledkov projektu a korigovanie ďalšieho postupu. V závislosti od typu odvetvia sa pouţívajú rôzne modely fáz (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 15). Projekty počas svojej existencie prekonávajú rozličné zmeny, ktoré modifikujú alebo upravujú uţ existujúci projekt. Všetky významné udalosti, ktoré projekt ovplyvňujú nazývame míľniky. Míľniky sú významné udalosti v projekte, znamenajú často zmenu fáz, rozhodnutie o opakovaní predmetnej fázy alebo ešte predchádzajúcej, o ukončení projektu alebo začatí nasledovnej fázy (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 15). Všetky fázy projektu tvoria jeden celok, ktorý je známy ako ţivotný cyklus projektu. Pre správne postupovanie projektu je treba korigovať a riadiť celý ţivotný cyklus, čo v praxi znamená vykonávať kontrolu, regulovať a drţať dohľad nad rôznymi aktivitami vykonávanými v jednotlivých fázach cyklu. Priame rozhodnutia je potrebné vykonávať po kaţdej ukončenej fáze, aby projekt nebol ohrozený a mohol tak ďalej postupovať vo svojom prirodzenom cykle. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o projekte a pri zasahovaní do cyklu je potrebný súhlas všetkých zapojených strán, ktoré sú súčasťou projektu. Aby mohlo byť prijaté akékoľvek racionálne rozhodnutie je potrebné sústrediť dostatok informácií, obsiahnutých v dokumentoch o projekte. Dokumenty pri riadení ţivotného cyklu majú štandardizovaný formát, ktorý podporuje kompatibilitu komunikácie medzi jednotlivými aktérmi a zvyšuje tak samotnú efektívnosť podniku (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 15). 13

15 Obr. 1 [ţivotný cyklus projektu] Zdroj: [Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, r. 16] Medzi základné fázy ţivotného cyklu projektu patria: predinvestičná fáza, investičná fáza, fáza prevádzky a vyhodnotenia. Predinvestičná fáza je istá forma úvodu celého projektového plánovania. Predinvestičná fáza sa končí takzvanou technicko-ekonomickou štúdiou projektu. Táto správa sa zaoberá samotnou reálnosťou projektu. V správe sa nachádzajú technické, ekonomické, finančné, manaţérske a iné aspekty buď jedného alebo viacerých variant projektu, kde sa predovšetkým hľadá ideálny postup pre úspešnú realizáciu projektu. Záverom štúdie by mala byť vysvetlená efektívnosť projektu, výber vhodnej varianty (ak sa vyberá z viacerých variant), vypracovanie základného listu, logického rámca, plánu činnosti vo forme Ganttovho diagramu. Všetky tieto spomenuté materiály sú potrebné predovšetkým pre investorov a pre rozhodovanie o ďalšom postupe ako schválenie projektu, prepracovanie a spresnenie zmien v projekte, zrušenie projektu, atď. 14

16 Investičná fáza v sebe zahŕňa spracovanie detailných realizačných plánov, výberové konanie, uzatváranie kontraktov s dodávateľmi a aj realizáciu samotného projektu, ktorá vedie k poţadovaným vstupom a parametrom projektu. Nad všetkým dohliada vedúci projektu (napríklad manaţér projektu), ktorý predovšetkým koordinuje dokumentácie projektu. Vedúci taktieţ dohliada na realizačný proces, prezentuje model projektu, aktuálne rozdeľuje finančné zdroje podľa plánu projektu a taktieţ všetky informácie, ktoré počas tejto fázy zozbieral posúva kompetentnému orgánu (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 15,17). Manaţér Je ten, čo pracuje s ľuďmi a koordinuje ich aktivity tak, aby sa dosiahli ciele organizácie (Stephen Robbins - Coulter, 2002, s. 22). Záverom investičnej fázy projektu je preberací protokol a protokol o dosiahnutí výstupov, v ktorom sa uţívateľ písomne vyjadrí a potvrdí tak dosiahnutú úroveň výstupov a parametrov projektu pri samotnom odovzdávaní uţívateľovi. Fáza prevádzky a vyhodnotenia v sebe zahŕňa vypracovanie komplexnej správy a samotnú realizáciu projektu, pričom sa dbá aj na analýzy odchýlok voči schválenému projektu či priebeţnú kontrolu skutočných výstupov projektu v prevádzkovej fáze voči programovaným parametrom. Všetky informácie, ktoré sa počas poslednej fázy zozbierajú sa zaznamenávajú pre vyhodnotenie projektu a pre moţnú budúcu potrebu (Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 15,17). 15

17 Obr. 2 [Postupnosť jednotlivých fáz cyklu projektu podľa UNIDO] Zdroj: [Slamková Chromjaková Cajchanová, 2004, s. 17] 1.2 Spôsob získavania kapitálu Spôsoby financovania sú rôzne a ich samotné členenie môţeme rozdeliť do nasledovných skupín: Vlastné zdroje Ak je podnik natoľko sebestačný, ţe dokáţe sám kumulovať zisk a jeho cash-flow je v kladných hodnotách, má moţnosť financovať projekt z vlastných zdrojov. K vlastným zdrojom patria: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, hospodársky výsledok z minulých rokov, hospodársky výsledok beţného účtovného obdobia. Cudzie zdroje K cudzím zdrojom sa firmy dostávajú, ak nemajú inú moţnosť financovania, teda ak nemajú dostatok vlastných finančných zdrojov, ktorými by pokryli náklady projektu. 16

18 K cudzím zdrojom patria: rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky, bankové úvery a výpomoci. V tomto prípade je moţné si finančné zdroje tak povediac poţičať od iných subjektov teda bánk vo forme rôznych úverov. V súčasnej dobe je teda moţné vyuţiť tri formy úverov: klasický investičný úver, preklenovací úver, investičný úver s vyuţitím moţnosti predčasnej splátky (edotacie, 2010). 1.3 Hodnotenie efektívnosti investičných projektov Pre začiatok treba uviesť, ţe na meranie a hodnotenie efektívnosti investičných projektov sa vyuţíva niekoľko metód. Informácie o metódach hodnotenia investičných projektov sme čerpali najmä z publikácie Finančný manaţment od J. Kráľoviča, ktorý uvádza, ţe najpouţívanejšími metódami sú: čistá súčasná hodnota ČSH, vnútorná miera výnosnosti VMV, doba návratnosti DN, index súčasnej hodnoty ISH. Čistá súčasná hodnota základný ukazovateľ pre posudzovanie ekonomickej efektívnosti investícií. Je zaloţená na odúročení očakávaných prínosov (čistý cash-flow) podľa súčasných nákladov na kapitál (Šíbl, 2002, s. 144). Táto metóda patrí k najlepším kritériám hodnotenia investičných projektov, pretoţe je zaloţená na takzvanom zohľadnení princípu časovej hodnoty peňazí. Treba uviesť, ţe pri tejto metóde sú dôleţité nielen celkové sumy peňaţných príjmov z projektu, ale aj termíny, v ktorých peňaţné príjmy prichádzajú. Jednoducho povedané celá táto metóda je postavená na fakte, ţe pre jednotlivca je prítomnosť ideálnejšia ako budúcnosť. Teda peniaze, ktoré máme hneď sú pre nás lepšie, ako peniaze, ktoré budeme mať zajtra, pretoţe ak máme hotovosť v súčasnosti môţeme ju napríklad: 17

19 investovať pri investovaní môţeme získať výnos, úrok alebo zisk, spotrebovať vyhnutie sa moţnej inflácii. Pre investičné projekty je teda charakteristické, ţe peňaţné príjmy sú rozloţené do dlhšieho obdobia a ich hodnota pri prepočítaní na súčasnú hodnotu sa mení a je rôzna (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s. 145). Súčasná hodnota Je súčasná hodnota peňaţného príjmu, ktorý sa má získať v budúcnosti. Výpočet súčasnej hodnoty z budúcich príjmov sa robí diskontovaním (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s. 145). Pre výpočet súčasnej hodnoty sa vyuţíva vzorec: (1) Inak povedané, súčasnú hodnotu vypočítame tak, ţe očakávané peňaţné príjmy diskontujeme výnosovou mierou, ktorú ponúkajú porovnateľné investičné alternatívy. Na hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektov sa ponúkajú rôzne prístupy k stanoveniu diskontnej sadzby a ako diskont sa odporúča: pri projektoch s nulovým alebo minimálnym rizikom úroková sadzba dlhodobých cenných papierov štátnych dlhopisov, výnosová miera z investície do cenných papierov s rovnakým rizikom, priemerné náklady na podnikový kapitál. Odborníci odporúčajú aj ako minimálnu sadzbu určiť diskontnú sadzbu centrálnej banky. Pomocou kapitálového trhu je moţné určiť, stanoviť alternatívny náklad na kapitál. Priemerné náklady sa určia ako váţený aritmetický priemer nákladovosti cudzieho a vlastného kapitálu. V tomto prípade sa rozlišujú: náklady na cudzí kapitál a náklady na vlastný kapitál. Nákladom na vlastný kapitál je výnosová miera a náklady na cudzí kapitál je úrok. Priemerné náklady na kapitál vypočítame podľa vzorca: (2) 18

20 Ako projekt prebieha časom jeho diskontná sadzba sa mení a spravidla sa stáva, ţe nie je počas celého projektu konštantná, preto manaţéri stoja pred problémom prognózy jej budúceho vývoja. Vzťah medzi diskontnou sadzbou a časovým horizontom cash-flow z projektu sa nazýva časová štruktúra diskontných sadzieb. Diskontná sadzba sa spravidla uvádza a je stanovená v nominálnom vyjadrení. Poţiadavka konzistencie si vyţaduje, aby všetky cash-flow boli vyjadrené v nominálnych veličinách. Po zohľadnení vývoja predajných cien, pracovných a materiálových nákladov, ktoré sú vyjadrené v reálnych hodnotách sa pri diskontovaní pouţije reálna diskontná sadzba. Na hodnotenie projektu, je moţné pouţiť aj konštantnú diskontnú sadzbu, počas celej ţivotnosti projektu a je moţné ju uplatniť niekoľkými spôsobmi, napríklad ak predpokladáme, ţe projekt bude počas svojho trvania neustále ročne generovať rovnakú výšku peňaţných príjmov, ich súčasná hodnota sa vypočíta nasledovne: (3) Ak sa jedná o formu anuity, pri ktorej bude projekt počas t rokov vytvárať ročne rovnakú výšku peňaţných príjmov ich súčasnú hodnotu v tom prípade vypočítame ako rozdiel medzi dvoma perpetuitami. Pre takýto výpočet sa vyuţíva nasledovný vzorec: (4) Čistá súčasná hodnota je rozdiel, ktorý determinuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou všetkých príjmov, ktoré projekt generuje počas svojej ţivotnosti a ich kapitálovými výdavkami: (5) Na záver treba dodať, ţe podľa čistej súčasnej hodnoty, sa dá zistiť, či bude projekt úspešný alebo nie. Spoločnosti by sa mali rozhodovať podľa výšky čistej súčasnej hodnoty, ktorá je akýmsi ukazovateľom úspešnosti projektu a pri vyberaní z viacerých projektov by sa mali rozhodnúť pre ten, ktorý má túto hodnotu najvyššiu (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s ). 19

21 Cash-flow Predstavuje prílev peňazí do pokladne. Prebytok príjmov z projektu nad prevádzkovými výdavkami. Pouţíva sa ako podklad pre hodnotenie finančnej situácie podniku (Šíbl, 2002, s. 104). Cash-flow je východiskom pre riadenie likvidity podniku, ide teda o retrospektívny cash-flow, ktorý odpovedá na otázku, odkiaľ sa peniaze a ich ekvivalenty v danom časovom intervale vzali a kde sa podeli (Jenčová Rákoš, 2009, s. 28). Likviditu môţeme charakterizovať ako schopnosť finančného trhu vymeniť investorom ich bohatstvo uchované v rôznych finančných aktívach za peňaţnú hotovosť (Chovancová a kol., 2006, s. 62). Kapitálovými výdavkami - sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok (euroekonom, 2010). Vnútorná miera výnosnosti je miera, pri ktorej sa súčasná hodnota všetkých peňaţných príjmov z investičného projektu rovná kapitálovým výdavkom. Inak povedané ide o diskontnú sadzu, pri ktorej sa čistá súčasná hodnota rovná 0. Vnútorná miera výnosnosti sa vypočíta ako: (6) Pri vzorci je r hľadaná diskontná sadzba, čiţe vnútorná miera výnosnosti. Pre výpočet hľadanej diskontnej sadzby je moţné vyuţiť finančnú kalkulačku alebo postupovať metódou pokusu a omylu. Takto je moţné získať kladnú a zápornú čistú súčasnú hodnotu projektu a pomocou nej a nasledovného vzorca dokáţeme vypočítať vnútornú mieru výnosnosti. (7) 20

22 Projekt sa stáva akceptovateľným, ak alternatívny náklad kapitálu je niţší ako vnútorná miera výnosnosti. Existujú aj prípady, keď sa vnútorná miera výnosnosti nedá vyuţiť, prípadne pri nej dochádza k nesprávnym výpočtom, ktoré môţu viesť k nesprávnym záverom. V praxi sa jedná o tieto dva prípady: ak sú peňaţné príjmy neštandardné k tomuto prípadu dochádza, ak sa v priebehu ţivotnosti projektu vyskytuje jedna alebo viac záporných veličín. Preto by výsledkom mohlo byť viac hodnôt vnútornej miery výnosnosti a stáva sa tak táto metóda nepouţiteľná. ak sa rozhoduje medzi dvoma projektmi, ktoré sa navzájom vylučujú táto metóda nie je vhodná pre prípad ak sa rozhoduje medzi dvoma projektmi, ktoré sa navzájom vylučujú a môţe tak nastať rozpor medzi vnútornou mierou výnosnosti a čistou súčasnou hodnotou. V praxi to znamená, ţe jeden projekt by bol výhodnejší pre čistú súčasnú hodnotu a druhý by naopak vyhovoval vnútornej miere výnosnosti (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s ). Doba návratnosti je určitá časová paralela alebo obdobie, počas ktorej sa budú kapitálové výdavky rovnať kumulatívnemu súčtu peňaţných príjmov. Doba návratnosti sa porovnáva počas celého projektu s vopred stanovenou normou, vzorovou hodnotou, pričom ak je vypočítaná doba kratšia ako táto norma, projekt sa povaţuje za úspešný a akceptovateľný a naopak, ak je táto doba dlhšia projekt je nepouţiteľný a zamieta sa. Metóda doby návratnosti má len jeden problém a to, ţe ponúka úplne iné výsledky ako metóda čistej súčasnej hodnoty. Doba návratnosti prisudzuje rovnaké váhy všetkým peňaţným tokom pred dátumom návratnosti a nulovú váhu peňaţných príjmom po tomto dátume (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s. 152). Index súčasnej hodnoty, známy tieţ ako index ziskovosti alebo pomer prínosov k nákladom. Je to súčasná hodnota prognózovaných budúcich peňaţných príjmov delená kapitálovými výdavkami. Vzorec na výpočet indexu súčasnej hodnoty je: (8) 21

23 Aby mohol byť projekt, ktorý je hodnotený indexom súčasnej hodnoty akceptovateľný je potrebné, aby bola jeho hodnota väčšia ako 1. Ak je teda index väčší ako 1, ČSH je tým pádom kladná, t. j. metóda vedie k tým istým rozhodnutiam ako metóda ČSH. Index súčasnej hodnoty disponuje rovnakým nedostatkom ako vnútorná miera výnosnosti. Týmto problémom je, ak je potrebné sa rozhodnúť medzi vzájomne sa vylučujúcimi projektmi (Kráľovič - Vlachynský, 2002, s.153). 22

24 2 Cieľ práce Našim hlavným cieľom bude vyhodnotenie vplyvu financovania na čistú súčasnú hodnotu konkrétneho investičného projektu. Čiastkovými cieľmi práce budú: Poskytnúť informácie čitateľovi z oblasti projektového riadenia, najmä z oblasti hodnotenia efektívnosti investičných projektov. Porovnať rozličnú odbornú literatúru, zaoberajúcu sa problematikou projektového financovania. Pokúsime sa poukázať na výhody a nevýhody financovania projektov vlastnými a cudzími zdrojmi. Poukázať na podstatu a dôleţitosť správneho rozhodovania pri projektovaní projektu. Poskytnúť informácie o podniku THERMAL PARK, spol. s r. o. Poskytnúť informácie o projekte AQUAPARK NOVOLANDIA. Vypočítať vplyv na čistú súčasnú hodnotu troch variantov financovania projektu. V diskusii za zamerať na spôsob financovania prostredníctvom úverov a bliţšie špecifikovať, prečo môţe byť takéto financovanie nevýhodné. 23

25 3 Metodika práce a metódy skúmania V práci pouţijeme hodnotiacu metodológiu. Vyuţijeme metódy: analýza pri analyzovaní poznatkov získaných štúdiom literatúry, pri analyzovaní efektívnosti projektu a posúdení vplyvu financovania na jeho čistú súčasnú hodnotu, komparáciu pri porovnávaní poznatkov z odbornej literatúry, matematické metódy pri počítaní čistej súčasnej hodnoty. Budeme vyhodnocovať výhodnosť rôznych foriem financovania projektov na základe jeho vplyvu na čistú súčasnú hodnotu projektu. Projekt je akceptovateľný, ak jeho čistá súčasná hodnota je vyššia ako nula. Spomedzi viacerých variant financovania projektu vyberieme ten, ktorý prinesie najvyššiu čistú súčasnú hodnotu. 3.1 Charakteristika podniku THERMALPARK, spol. s r. o. Spoločnosť THERMAL PARK bola zaloţená dňom zápisu do obchodného registra za účelom podnikania v oblasti prevádzkovania termálneho kúpaliska, plavárne, sauny, solárií, toboganov, zariadení slúţiacich na regeneráciu a športové zariadenia. Ako vedľajšie činnosti uvádza prenájom nehnuteľností, prenájom hnuteľných vecí v rozsahu voľných ţivností, kúpu tovaru za účelom predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu ţivností, sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných ţivností, reklamnú a propagačná činnosť, organizačné a ekonomické poradenstvo, faktoring, forfaiting, ubytovacie sluţby, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení, organizovanie športových a kultúrnych podujatí, čistiace a organizačné sluţby, sluţby na regeneráciu a rekondíciu (ORSR, 2010). 3.2 Aquapark Novolandia Aquapark NOVOLANDIA sa nachádza v centre východnej časti Poiplia a historického regiónu Novohrad na území obce Rapovce v okrese mesta Lučenec v Banskobystrickom kraji. Produktom aquaparku je balík sluţieb, zahŕňajúci rekreačné 24

26 kúpalisko, stravovacie a ubytovacie sluţby, športového zázemia a doplnkových sluţieb. Jedná sa o sluţby, zamerané na cestovný ruch, ktorého hlavným zámerom a prioritou je uspokojovanie potrieb a ţelaní obyvateľov a návštevníkov daného regiónu. Areál aquaparku má vysoký potenciál pre vytvorenie zázemia pre lepšie vyuţitie kultúrnych a prírodných bohatstiev regiónu v danom okrese (Interné dokumenty, 2005). Obr. 3 [Investičné náklady] Zdroj: [Interné dokumenty, 2005] Projekt je rozdelený do dvoch etáp realizácie pre veľkú náročnosť vybudovania komplexu. Predtým, ako sa jednotlivé fázy začnú realizovať je potrebné uskutočniť aj 25

27 nultú fázu, ktorá pozostáva zo základnej stavebnej časti, ktorá je nevyhnutná pre komplexné projektovanie. Nultá fáza obsahuje komunikácie a chodníky, vrátnicu, úpravu a zatrávnenie okolitých plôch, tri bufety, reštauráciu, parkovisko pred areálom v počte 113 miest, toalety a podobne. Druhá etapa projektu pozostáva z realizácie technologickej časti, ktorá zahŕňa výstavbu a technológiu bazénov, výstavbu a realizáciu objektov technológií technologických miestností, objekty energetiky a rozvody stavby týkajúce sa bazénov. V druhej fáze je taktieţ potrebný nákup dvoch nerezových kľudových bazénov pre termálnu vodu a nákup detského a veľkého rekreačného bazéna pre pitnú vodu vo fóliovom prevedení. Tretia etapa je zameraná na realizáciu indoorových wellness sluţieb (Interné dokumenty, 2005). Zdroje financovania projektu: Celkové výdavky projektu (v ) ,62 Celkové oprávnené výdavky (v ) ,75 Celkové neoprávnené výdavky (v ) ,86 Obr. 3 [zdroje financovania projektu] Zdroj: [Interné dokumenty, 2005] Aquapark bude pozitívne vplývať na zamestnanosť v regióne. Pre svoje potreby sa predpokladá od začiatku zamestnať 45 ľudí, a nepriama zamestnanosť vytvorená projektom by mala vytvoriť pribliţne 100 pracovných miest. Spolu by tak projekt mohol vytvoriť aţ 145 priamych a nepriamych pracovných miest. Uvedené efekty sú počítané pri priemernej ročnej vyťaţenosti projektu na úrovni 40 %. V regióne Lučenca a okolia sa nenachádza ţiadne porovnateľné zariadenie podobného charakteru či rozsahu a preto sa tento projekt povaţuje za vysoko konkurencieschopný. Do projektu bude zapojené aj mesto Lučenec a obec Rapkovce, ktoré poskytnú pri budovaní projektu svoje organizačné a manaţérske skúsenosti, keďţe sa čiastočne podieľajú na majetku ţiadateľa (Interné dokumenty, 2005). 26

28 Rozpočet projektu ( v ) Názov skupiny výdavkov Oprávnené výdavky (v ) Neoprávnené výdavky (v ) Celkové výdavky (v ) Podiel oprávnených výdavkov z celkových oprávnených výdavkov projektu (v %) Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia , ,40 8% Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia , , ,22 92% Spolu , , ,62 100% Objem prostriedkov zazmluvnených na základe VO / obchodnej verejnej súťaže pred podaním žiadosti o NFP ( ) ,62 Obr. 4 [ Rozpočet projektu v ] Zdroj: [Interné dokumenty, 2005] Projekt spĺňa podmienky dlhodobej udrţateľnosti, čím poskytne celoročný a atraktívny produkt cestovného ruchu s vyuţitím morskej reliktnej vody v regióne, kde sa nenachádza priama konkurencia, ktorá poskytuje podobné sluţby. Projekt aquaparku sa nachádza v teplom, mierne suchom klimatickom pásme na juhu Slovenskej republiky, ktorá má vhodné predpoklady na vyuţitie ponúkaných sluţieb, predovšetkým v letnej sezóne. Počas zimnej sezóny bude aquapark Novolandia ponúkať svoje indorové welness sluţby a vonkajšie bazény s teplou vodou celoročnej prevádzky. Existuje aj istá moţnosť synergického efektu s neďalekými zimnými strediskami cca max 40 km, Kokava-Látky a Hriňová, alebo pre nadšencov adrenalínových športov letisko Boľkovce, prípadne auto-motokros vo Fiľakovských Kováčoch vzdialených 10km (Interné dokumenty, 2005). 27

29 3.3 Výpočty Kapitálové výdavky projektu sú ,00. Predpokladaná ţivotnosť projektu bez väčších zásahov sa predpokladá na 10 rokov. Daňová sadzba je 19 %. Alternatívny náklad kapitálu, ktorý sa pouţije na diskontovanie príjmov je 8 %. Po výpočte čistej súčasnej hodnoty prefinancujeme projekt tromi rozličnými variantmi a to prostredníctvom financovania 100 % CZ, 50 % CZ 50 % VZ a napokon formou, ktorý odporúča literatúra 60 % CZ a 40 % VZ. Rok Cash Flow z projektu Súčasná hodnota Cash Flow , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,74 spolu ,52 Aby sme zistili čistú súčasnú hodnotu, je potrebné od vypočítanej veličiny odpočítať kapitálové výdavky, ktoré sú , , ,00 = ,52. Zistili sme, ţe čistá súčasná hodnota je ,52. Teraz budeme skúmať vplyv rôznych variantov financovania na čistú súčasnú hodnotu projektu. Na základe informácií, ktoré nám poskytla Tatra banka, budeme uvaţovať s úrokovou sadzbou z úveru vo výške 5 %. 28

30 Ako prvé sme si zvolili vypočítať upravenú čistú súčasnú hodnotu pri 100 % financovaní prostredníctvom CZ. Rok Dlh na začiatku roka Úrok Daňový štít Súčasná hodnota daňového štítu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,53 Spolu ,71 Pri 100 % financovaní CZ, úrokovej miere 5 %, dani 19 % a diskonte 8 % sme dospeli k výsledku súčasnej hodnoty daňového štítu v hodnote ,71. Aby sme zistili upravenú čistú súčasnú hodnotu, pripočítame k pôvodnej čistej súčasnej hodnote súčasnú hodnotu daňového štítu. Upravená čistá súčasná hodnota je ,23. 29

31 Ďalej sme uskutočnili výpočet upravenej čistej súčasnej hodnoty projektu pri financovaní prostredníctvom 50 % cudzích a 50 % vlastných zdrojov. Rok Dlh na začiatku roka Úrok Daňový štít Súčasná hodnota daňového štítu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,26 Spolu ,84 Pri financovaní 50 % CZ, 50 % VZ, úrokovej miere 5 %, dani 19 % a diskonte 8 % sme dospeli k výsledku súčasnej hodnoty daňového štítu v hodnote ,84. Aby sme zistili upravenú čistú súčasnú hodnotu, pripočítame k pôvodnej čistej súčasnej hodnote súčasnú hodnotu daňového štítu. Upravená čistá súčasná hodnota je ,36. 30

32 Ďalej sme uskutočnili výpočet čistej súčasnej hodnoty pri financovaní prostredníctvom 60 % cudzích a 40 % vlastných zdrojov Túto formu sme si zvolili, pretoţe väčšina autorov zaoberajúcich sa danou problematikou uvádza túto formu ako najideálnejšiu a najpraktickejšiu pre financovanie projektov. Rok Dlh na začiatku roka Úrok Daňový štít Súčasná hodnota daňového štítu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,72 Spolu ,04 Pri financovaní 60 % CZ, 40 % VZ, úrokovej miere 5 %, dani 19 % a diskonte 8 % sme dospeli k výsledku daňového štítu v hodnote ,04. Aby sme zistili upravenú čistú súčasnú hodnotu, pripočítame k pôvodnej čistej súčasnej hodnote súčasnú hodnotu daňového štítu. Upravená čistá súčasná hodnota je ,56. 31

33 4 Výsledky práce Pre hodnotenie projektov sa vyuţíva rozličné spektrum hodnotiacich metód, akými sú vnútorná miera výnosnosti, doba návratnosti, index súčasnej hodnoty alebo uţ viac krát spomínaná čistá súčasná hodnota. Témou bolo zistiť vplyv financovania na čistú súčasnú hodnotu projektu. Zistili sme, ţe projekty, ktoré sú vo veľkej miere financované prostredníctvom cudzích zdrojov majú vysokú čistú súčasnú hodnotu a projekty, ktoré sú financované vo väčšej miere vlastnými zdrojmi majú čistú súčasnú hodnotu niţšiu. Projekty môţeme členiť podľa viacerých hľadísk, napríklad podľa pôvodu, podľa spôsobu financovania, podľa stupňa členitosti, podľa vzájomného vylúčenia, podľa stupňa závislosti, podľa zamerania alebo veľkosti kapitálových výdavkov. Spomenuli sme si aj viaceré definície pojmu projekt a dospeli sme k výsledku, ţe aj napriek rozličným formuláciám autorov zaoberajúcich sa touto problematikou, podstata ostáva rovnaká. Všetky definície hovoria o tom, ţe projekt je cieľavedomá činnosť vyznačujúca sa jedinečnosťou a autori poukazujú aj na fakt, ţe s projektovaním je spojené určité riziko. Niektoré definície sú orientované na inovácie, iné na produkt prípadne sluţbu, ale stále ide o cieľavedomú činnosť, ktorá má formálny začiatok a koniec. Kaţdý projekt, či uţ s cieľom inovácie, zavedenia nového produktu alebo sluţby, prechádza určitým ţivotným cyklom, ktorý ho usmerňuje a posúva z etapy do etapy aţ po samotný koniec. Počas týchto etáp, môţe byť projekt ovplyvnený rozličnými faktormi, ktoré sa označujú ako míľniky. Fázy ţivotného cyklu, ako sme si uţ spomenuli sú tri: predinvestičná fáza, investičná fáza a fáza prevádzky a vyhodnotenia. Predinvestičná fáza by sa dala definovať ako samotný úvod, pri ktorom sa posudzuje reálnosť projektu a hľadá sa ideálny postup pre riešenie a realizáciu projektu. Počas investičnej fázy sa spracúvajú realizačné plány, uzatvárajú kontrakty s dodávateľmi a rieši sa spôsob, akým bude projekt financovaný. Fáza prevádzky a vyhodnotenia pozostáva zo samotnej realizácie projektu, analýzy odchýlok a kontrolou, či projekt postupuje tak, ako bol naplánovaný. Pri konkrétnom projekte sme vybrali tri spôsoby financovania, ktoré by spoločnosť mohla zvaţovať. Moţnosti sme si zvolili nasledovné: financovanie projektu prostredníctvom 100 % cudzími zdrojmi, financovanie projektu prostredníctvom 50 % cudzími zdrojmi a 50 % vlastnými zdrojmi a napokon sme sa rozhodli pre variantu, ktorú väčšina autorov zaoberajúcich sa danou problematikou opisuje ako najideálnejší 32

34 a najvhodnejší spôsob financovania projektov - 60 % cudzími zdrojmi a 40 % vlastnými zdrojmi. Najskôr sme vypočítali čistú súčasnú hodnotu projektu bez vplyvu financovania ako rozdiel súčasnej hodnoty cash-flow a kapitálových výdavkov. Čistá súčasná hodnota projektu bez vplyvu financovania bola ,52. Na základe informácií od Tatra banky sme uvaţovali s úrokovou mierou 5 %. Pri výpočtoch sme pouţili diskontnú sadzbu v hodnote 8 %. Pri 100 % financovaní by nám banka musela poskytnúť úver vo výške ,00. Spoločnosť predpokladá splatenie úveru za desať rokov, čo činí sumu ,70 za kaţdý rok ( ,00 / 10 = ,70). Daňový štít sme vypočítali ako 19 % zo zaplatených úrokov. Následne sme vypočítané hodnoty odúročili diskontnou sadzbou 8 %, aby sme získali súčasnú hodnotu daňového štítu. Súčasnú hodnotu daňového štítu ,71 sme pripočítali k pôvodnej čistej súčasnej hodnote, čím sme získali upravenú čistú súčasnú hodnotu vo výške ,23. Pri financovaní prostredníctvom 50 % cudzími a 50 % vlastnými zdrojmi sme postupovali rovnako. Pri financovaní 50 % cudzími zdrojmi by nám banka musela poskytnúť úver vo výške ,50. Ročná splátka úveru predstavovala ,35. Následne sme vypočítali súčasnú hodnotu daňového štítu a upravenú čistú súčasnú hodnotu rovnako, ako pri 100 % financovaní cudzími zdrojmi. Čistá súčasná hodnota pri tomto spôsobe financovania teda bola ,36. Pri poslednom spôsobe sme vyuţili informácie z odbornej literatúry, kde väčšina autorov túto formu pokladá za najideálnejší spôsob financovania. Opierame sa teda o tieto poznatky a vypočítali sme upravenú čistú súčasnú hodnotu projektu pri financovaní 60 % cudzími zdrojmi a 40 % vlastnými zdrojmi. Postup je rovnaký ako pri predchádzajúcich variantoch s rozdielom, ţe úver berieme len do výšky 60 %. Teda 0,60 * ,00 = ,20. Ročná splátka počas desiatich rokov bola ,22 Pri tomto spôsobe financovania sme dospeli k sume súčasnej hodnoty daňového štítu ,04 a k upravenej čistej súčasnej hodnote vo výške ,56. Po zhrnutí výsledkov jednotlivých druhov financovania je jasne vidieť, ţe čím viac financujeme projekt prostredníctvom cudzích zdrojov, tým je jeho čistá súčasná hodnota vyššia. Ak sa teda opierame o tieto zistenia, tou najideálnejšou formou je financovať projekt 100 % cudzími zdrojmi. Toto riešenie však nemusí byť vţdy to najlepšie, pretoţe 33

35 spoločnosť musí brať do úvahy aj ďalšie faktory, akými sú napríklad čas alebo úroky. V diskusii si o týchto elementoch povieme viac. Výsledky upravenej čistej súčasnej hodnoty od najväčšej po najniţšiu: 100 % CZ = ,23, 60 % CZ, 40% VZ = , % CZ, 50 % VZ = ,36, 34

36 5 Diskusia Financovanie investičných projektov je fenomén, ktorý je spätý s viacerými náročnými operáciami, na ktoré by podniky mali dbať veľký ohľad. Správne vypracovaný projekt, môţe ušetriť nemalé finančné prostriedky a generovať zisk. Je potrebné dbať na investičné rozhodovanie, ktoré sa povaţuje za významný proces umoţňujúci realizáciu naplánovaných strategických cieľov podniku. Je priam nevyhnutné, aby sa patričná pozornosť venovala príprave a hodnoteniu projektov predtým, ako sa začne s jeho samotnou realizáciou. Pri projektoch je azda najpodstatnejším problémom, ako projekt správne financovať. Či je vhodnejšie vyuţiť vlastné alebo cudzie zdroje. Je treba si uvedomiť, ţe obe varianty majú svoje kladné a aj záporné stránky. Vlastné zdroje je moţné vyuţiť, ak podnik dokáţe sám generovať zisk a jeho cash-flow sa nachádza v kladných hodnotách. K vlastným zdrojom patria: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku atď. Výhodou je, ţe ak má podnik moţnosť financovať projekt vlastnými zdrojmi, nezadlţuje sa banke a neplatí úroky. Nevýhodou vlastných zdrojov je, ţe ak podnik netvorí dostatočný zisk, musí dodatočné vklady poţadovať od spoločníkov alebo prijať nových spoločníkov, čím sa zmení vlastnícka štruktúra podniku. Cudzie zdroje vyuţíva podnik, ak nemá dostatočné mnoţstvo vlastných zdrojov. K cudzím zdrojom patria: rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky atď. Ak by podnik nemal ani túto moţnosť, banky poskytujú klientom rozličné druhy úverov pre financovanie projektov, akými sú: klasické úvery, preklenovacie úvery, úvery s vyuţitím predčasnej splátky a mnoho iných. K výhodám cudzích zdrojov môţeme zaradiť úrokový daňový štít. Úrokový daňový štít hovorí o tom, ţe úroky sú daňovo uznávaný náklad a vďaka nim sa podniku zniţuje daňový základ a daňová povinnosť. Nevýhody cudzích zdrojov sú moţné problémy s likviditou podniku a neschopnosť podniku ich splácať. Najpouţívanejšou metódou je hodnotenie pomocou čistej súčasnej hodnoty. Táto metóda hovorí o tom, ţe projekt s najvyššou čistou súčasnou hodnotou je najlepší a pri vyberaní z viacerých projektov by sa mal vybrať ten, ktorý má túto hodnotu najvyššiu. Je pravdou, ţe táto metóda je najpouţívanejšia, ale projekt s najvyššou čistou súčasnou hodnotou je najvýhodnejší, pokiaľ neberieme do úvahy jeho financovanie. Ak však skúmame vplyv financovania na čistú súčasnú hodnotu, zistíme, ţe najvyššiu upravenú 35

37 čistú súčasnú hodnotu dosiahneme pri maximálnom financovaní cudzími zdrojmi, čo nie je pre podnik vţdy ideálne z hľadiska likvidity. Je známe, ţe projekt dosahuje najvyššiu čistú súčasnú hodnotu pri čo najväčšom financovaní cudzími zdrojmi, pričom sa však zadlţuje. Touto problematikou sa budeme zaoberať pri konkrétnom projekte niţšie. Vnútorná miera výnosnosti má obmedzené vyuţitie a jej výsledky môţu skresľovať, ak sú peňaţné príjmy neštandardné alebo ak sa rozhoduje medzi dvoma projektmi, ktoré sa navzájom vylučujú. Doba návratnosti ignoruje cash-flow, čo sa nemusí pri niektorých projektoch javiť ako ideálne riešenie. Index súčasnej hodnoty disponuje rovnakým nedostatkom ako vnútorná miera výnosnosti. Vo výsledkoch sme si opísali postup, akým sme postupovali pri výpočte čistej súčasnej hodnoty pri jednotlivých spôsoboch financovania. Zistili sme, ţe čím viac je projekt financovaný cudzími zdrojmi, tým je jeho čistá súčasná hodnota vyššia a naopak ak sa na financovaní podieľa väčšia časť vlastných zdrojov, jeho čistá súčasná hodnota klesá. Počas študovania odbornej literatúry zaoberajúcou sa touto problematikou sme dospeli k názoru, ţe pre správne financovanie by mali byť zohľadnené aj iné faktory, akými sú napríklad časové hľadisko projektu, riziká vlastných a cudzích zdrojov, úroky z poskytnutého úveru atď. Z časového hľadiska treba pri projektovaní predovšetkým brať v úvahu dobu trvania projektu, dobu za akú bude projekt zrealizovaný a samozrejme dobu, za ktorú splatíme úver. Pri našom konkrétnom projekte by mala spoločnosť brať do úvahy, ţe pri veľkom úvere bude platiť vysoké úroky za poskytnutý úver. Pri financovaní 100 % cudzími zdrojmi budú celkové úroky tvoriť ,95. Pri 50 % to bude ,48 a napokon pri 60 % bude celkový úrok ,36. Rozdiely sú teda jasne viditeľné a ostáva len na spoločnosti, či dokáţe tieto úroky splácať. Samozrejme, ţe pri úveroch treba rátať aj s tým, do akej výšky nám banka bude ochotná úver dať a či úver počas momentálnej hypotekárnej krízy dostaneme. Banky postupujú pri veľkých úveroch opatrne a preto je vôbec otázne, či by nám boli ochotní poskytnúť 100 % mnoţstvo finančných prostriedkov formou úveru. Náš názor sa v podstate stotoţňuje s názormi autorov a to financovať v pomere 60 % cudzích zdrojov ku 40 % vlastných zdrojov. Úver je reálnejšie získať, ak máme 36

38 k dispozícii aj vlastné zdroje na financovanie. Ak banka bude vidieť ochotu a prostriedky, ktoré sme ochotní do projektu vloţiť je väčšia šanca, ţe úver dostaneme. Pri rozhodovaní o spôsobe financovania projektu je treba nájsť kompromis medzi upravenou čistou súčasnou hodnotou projektu a moţnými problémami podniku pri splácaní úveru a úrokov z neho. 37

39 Záver Témou bakalárskej práce boli investičné projekty, spôsob ich financovania a ich vplyv na čistú súčasnú hodnotu projektu. V práci sme sa zamerali na definovanie pojmov z oblasti financovania projektov. Opierali sme sa o názory tunajších i zahraničných autorov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Prostredníctvom literatúry sme si priblíţili základné pojmy a zároveň sme jednotlivé názory autorov porovnávali. V prvej kapitole sme sa venovali základným pojmom, spôsobom, akým je moţné projekty financovať, kde sme si spomenuli vlastné a cudzie zdroje. Spomenuli sme si aj členenia projektov, ich definície od rozličných autorov a následne sme sa dostali k ţivotnému cyklu projektu, ktorým prechádza kaţdý jeden projekt. Venovali sme sa aj rozličným spôsobom, akým je moţné hodnotiť efektívnosť projektov. V druhej kapitole sme si vytýčili ciele, ktoré sme si stanovili splniť v bakalárskej práci. Tretia kapitola bola zameraná na konkrétny investičný projekt. Projekt nám poskytla spoločnosť THERMAL PARK s. o. r., ktorej cieľom je vybudovať aquapark NOVOLANDIA. Ako cieľ sme si stanovili vypočítať čistú súčasnú hodnotu pri troch spôsoboch, akým by bolo moţné tento projekt financovať. Vypočítali sme čistú súčasnú hodnotu projektu a pri jednotlivých spôsoboch financovania sme vypočítali upravenú čistú súčasnú hodnotu. V štvrtej kapitole sme zhrnuli výsledky, ktoré sme dosiahli. Posledná kapitola bola venovaná diskusii na danú problematiku. Najvhodnejšou metódou hodnotenia efektívnosti investičných projektov je čistá súčasná hodnota upravená o vplyv financovania. Pri výbere najvhodnejšieho spôsobu financovania treba však brať do úvahy aj časové hľadisko a schopnosť podniku splácať úver a úroky z neho. Realizácia a rozhodnutie o financovaní investičných projektov je náročné, pretoţe sa jedná o dlhodobé rozhodnutie o vysokých čiastkach peňaţných prostriedkov, ktoré na dlhý čas ovplyvní prosperitu podniku. 38

40 FINANCOVANIE INVESTIČNÝCH PROJEKTOV A JEHO VPLYV NA ČISTÚ SÚČASNÚ HODNOTU PROJEKTU Ja, Peter Páser, týmto prehlasujem, ţe som jediným a výlučným autorom tohto diela, a ţe všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené. Zároveň oprávňujem kniţnicu Vysokej školy manaţmentu v Trenčíne, aby dielo Financovanie investičných projektov a jeho vplyv na čistú súčasnú hodnotu projektu zaarchivovala a sprístupnila v tlačenej forme na prezenčné štúdium v oboch pobočkách. Pre digitálnu formu diela udeľujem súhlas s publikovaním na internete neudeľujem súhlas s publikovaním na internete (podpis) (dátum) 39

41 Zoznam pouţitej literatúry [1] Chovancová, B. a kol Finančný trh : Nástroje transakcie inštitúcie. 1. Vyd. Bratislava : IURA EDITION, s ISBN [2] Jenčová, S. Rákoš, J Podnikové financie. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, S ISBN [3] Kráľovič, J. Vlachynský, K Finančný manažment. 1. Vyd. Bratislava : EKONÓMIA, S ISBN [4] Nemec, V Projektový management. 1. Vyd. Praha 7 : Grada Publishing a.s., S ISBN [5] Slamková, E. Chromjaková, F. Cajchanová, O Projektové riadenie. 1. Vyd. Ţilina : Ţilinská univerzita v Ţiline, S ISBN X [6] Stephen, P. a kol Management. 7. Vyd. Praha 1 : Grada Publishing a.s., S ISBN [7] Interné dokumenty spoločnosti THERMALPARK, spol. s r. o, 2005 [8] Drábek, J Hodnotenie investičných projektov metódou konečnej hodnoty. [online]. 2000, [cit ]. Dostupné na internete: [9] Možnosti financovania projektu. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: [10] Kapitálové výdavky. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: [11] Obchodný register. [online]. [cit ]. Dostupné na: [12] Riziko investičných projektov. [online]. [cit ]. Dostupné na: [13] Metódy hodnotenia investičných projektov. [online]. [cit ]. Dostupné na: 40